Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_45Ek-1626-2023.pdf
PDF · 85.2 KB
Case nature
Subarea
45Ek/1626/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Direct Parcel Distribution SK s.r.o., Pri letisku 5, 82104 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 834 498, zast. právnym zástupcom: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., Uhrova 4, 83101 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344, proti povinnému: M Luxury Bazar s.r.o., Daniela Dlabača 21, Žilina 010 01, IČO: 51 186 489, o vymoženie pohľadávky vo výške 658,43 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Závodský, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 345EX 311/23, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1626/2023 zo dňa 14.05.2024, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1626/2023 zo dňa 14.05.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.07.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 658,43 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Platobný rozkaz, sp. zn.: 15Up/955/2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 14.06.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.07.2023 (ďalej ako ,,exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 26.07.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
3. Uznesením sp. zn. 45Ek/1626/2023 zo dňa 14.05.2024 vyšší súdny úradník exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora vo výške 36 Eur (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že vo vzťahu k námietke povinného, ktorú uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, že proti exekučnému titulu podal včas odpor a na základe uvedeného mal povinný za to, že exekučný súd nemal vydať voči nemu poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré je v tomto prípade vedene nezákonne, konajúci súd po preštudovaní obsahu elektronického súdneho spisu v pôvodnom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 15Up/955/2023 dospel k zisteniam, že voči exekučnému titulu podal povinný odpor, ktorý tunajší súd uznesením sp. zn. 15Up/955/2023 zo dňa 23.09.2023 odmietol v dôsledku uplynutia zákonnej lehoty na jeho podanie. Následne dňa 04.10.2023 podal povinný sťažnosť voči predmetnému uzneseniu. Uznesením 15Up/955/2023 zo dňa 10.10.2023 sudca zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Up/955/2023 to dňa 29.09.2023, nakoľko zistil, že povinný podal predmetný odpor v zákonnej lehote. Vzhľadom k uvedenému súd zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti a pokračoval v konaní v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. Zákon o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, (ďalej len „ZoUK“). Súd mal následne za preukázané, že exekučný titul nespĺňa materiálny predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd skúma
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu v každom štádiu konania. V danom exekučnom konaní na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že absentuje materiálny predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu zapríčinený podaním odporu voči exekučnému titulu včas. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného je dôvodný, pretože v priebehu exekúcie bolo zistené, že exekučné konanie vo veci sp. zn. 45Ek/1626/2023 trpí vážnou neodstrániteľnou procesnou vadou v podobe absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a z uvedeného dôvodu, exekučný súd exekúciu voči povinnému zastavil. V rámci exekučného konania je to práve oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je spôsobilý v čase začatia exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, a ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, ako v tomto prípade, exekučný súd exekúciu zastaví. A teda zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu, patrí medzi dôvody, ktoré je možné pričítať oprávnenému, v nadväznosti na to nebolo možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle citovaných ustanovení platí trovy súdneho exekútora oprávnený. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie súd uviedol, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená Vyhláškou vo výške 60,-Eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky o 50 %), ktorá sa zvyšuje o DPH v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor je za základe poverenia udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal. Súd konštatoval, že súdny exekútor má nárok na 36 Eur, nakoľko exekúcia bola zastavená na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný počas 15-dňovej lehoty a má odkladný účinok.
4. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa všeobecných zásad práva, predovšetkým zásady dobrej viery (bona fides), oprávnený konal v dôvere v pravdivosť a správnosť súdnych rozhodnutí. V čase podania návrhu na exekúciu oprávnený nemal dôvod pochybovať o platnosti Doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Oprávnený podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia konal tak, aby napravil protiprávny vzťah a vymohol svoju splatnú pohľadávku. Podľa princípu právnej istoty sa teda oprávnený spoľahol na rozhodnutie súdu, ktoré považoval za konečné a stále. Tento princíp bol narušený keď súd zistil, že pochybil na svojej strane a svoje predchádzajúce rozhodnutie o právoplatnosti vykonateľnosti zmenil. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti, aby oprávnený, ktorý postupoval v súlade s právnymi predpismi a na základe súdom vydaných platných rozhodnutí, bol teraz nútený znášať trovy exekúcie kvôli pochybeniu súdu. Chyba súdu pri evidencii odporu žalovaného by nemala byť prenesená na oprávneného. Je spravodlivé a zákonné, aby súd, ktorý pochybil, niesol dôsledky svojho pochybenia, nie strana, ktorá sa spoliehala na správnosť jeho rozhodnutia. Podmienkou na to, aby sa povinnosť úhrady trov exekútora v prípade zastavenia exekúcie preniesla z povinného na oprávneného, je, že dôvod zastavenia musí byť pripínateľný oprávnenému. V konkrétnych prípadoch sa teda skúma zavinenie oprávneného na vzniku trov exekúcie (poukázal na uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3EMCdo/2/2013). V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami oprávnený žiadal, aby súd zrušil uznesenie o zastavení exekúcie a umožnil pokračovať v exekučnom konaní alebo rozhodol, že trovy exekúcie znáša v zodpovednostnom vzťahu ku konajúcemu súdu štát.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
10. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
11. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
16. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
17. Ohľadom sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka s poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť oprávneného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:
18. Súd v prvom rade uvádza, že pre sudcu rozhodujúceho o sťažnosti je rozsah sťažnosti sťažovateľa (oprávneného) záväzný v tom smere, že nemôže preskúmavať rozhodnutie súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti.
19. Súd konajúc sudcom uvádza, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení zastavil exekúciu z dôvodu, že oprávneným predložený exekučný titul v čase rozhodovania vyššieho súdneho úradníka nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže zo spisu základného konania vyplynulo, že súd zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu podania odporu žalovaným (povinným v tomto konaní). Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je existencia exekučného titulu, a to tak z hľadiska formálneho, ako aj z hľadiska materiálneho. Tomuto zodpovedá právo ale aj povinnosť
súdu nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie ale v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania až do jeho ukončenia skúmať existenciu účinného exekučného titulu. Keďže sudca mal zo spisu základného konania preukázané, že predložený exekučný titul nie je vykonateľným exekučným titulom, vyšší súdny úradník správne rozhodol, keď exekúciu zastavil.
20. K oprávneným namietanej povinnosti nahradiť trovy súdneho exekútora sudca zohľadňujúc skutkový stav v konaní uvádza, že je síce pravdou, že oprávnený pristúpil k iniciovaniu exekučného konania na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu, a to platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Up/955/2023 zo dňa 14.06.2023 v období, kedy nejestvovali žiadne procesné prekážky, ktoré by bránili oprávnenému podať návrh na vykonanie exekúcie, avšak v danom bode je nevyhnutné zdôrazniť a poukázať na procesnú rizikovosť, ktorá vždy jestvuje na strane oprávneného. Stratou spôsobilého exekučného titulu možno vysloviť právny záver, výsledkom ktorého je v súčasnosti konštatovanie, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, a to v situácii, keď na rozhodnutí súdu (exekučného titulu) bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. K tvrdeniu oprávneného, ktorým poukazuje na to, že v čase začatia exekučného konania disponoval vykonateľným rozhodnutím súdu a súd až následne zrušil doložku vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, v dôsledku čoho nepovažoval za správne, aby niesol zodpovednosť za zastavenie exekúcie, súd uvádza, že spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (znížená v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
21. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 278/2014-10 zo dňa 13.05.2014, v zmysle ktorého „V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.“ a na z neho vychádzajúce aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 114/2023-23 zo dňa 02.03.2023.
22. Súd vzhľadom na uvedené sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1626/2023 zo dňa 14.05.2024 podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
23. Keďže si účastníci výslovne neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).