Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-23-2022.pdf
PDF · 105.03 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v obchodnoprávnom spore žalobcu: FDC, s. r. o., IČO: 47 945 028 so sídlom Hurbanova 986, 019 01 Ilava, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO: 47 239 921 so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Mesto Sliač, IČO: 00 320 277 so sídlom Letecká 1, 962 31 Sliač, právne zast.: URBÁNI & Partners s. r. o., IČO: 36 646 181 so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 886,16 Eur, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 886,16 Eur do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica - upomínací súd dňa 10. 08. 2022 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 886,16 Eur titulom úrokov z omeškania. V odôvodnení žaloby uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18Cb/49/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/3/2020 mu bola priznaná celková čiastka 56.600,-- Eur ako nárok na náhradu škody z neplatnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným z dôvodu, že neplatnosť zmluvy zavinil žalovaný. Čiastka 56.600,-- Eur bola žalobcovi priznaná bez príslušenstva. Žalobca si touto žalobou uplatňuje úrok z omeškania z čiastky 56.600,-- Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 10. 08. 2018 do 13. 05. 2022, úroky z omeškania predstavujú sumu 19.147,88 Eur. Žalovaný žalobcovi neuhradil čiastku 56.600,-- Eur, avšak prostredníctvom Listu zo dňa 13. 05. 2022 mu oznámil započítanie pohľadávok podľa § 538 Obchodného zákonníka a to tak, že voči pohľadávke žalovaného na náhradu trov súdneho konania vo výške 72.449,90 Eur priznanú súdnym rozhodnutím a pohľadávku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 2.361,79 Eur priznanú súdnym rozhodnutím si započítava voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie sumy 56.600,-- Eur, žalovaný naďalej eviduje voči žalobcovi zvyšok pohľadávky vo výške 18.261,69 Eur. Žalobca súdu oznámil, že pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka jednostranne započítava pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 56.000,-- Eur a to proti pohľadávke žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie trov konania vo výške 56.600,-- Eur podľa uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/49/2015-1003 zo dňa 05. 10. 2021 a pohľadávku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 18.261,69 Eur z istiny 56.000,-- Eur proti zvyšnej časti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie trov konania vo výške 15.899,90 Eur v zmysle výroku I/ uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/49/2015-1003 zo dňa 05. 10. 2021 a proti pohľadávke žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie trov konania o nariadení neodkladného opatrenia vo výške 2.361,79 Eur, priznanú žalovanému výrokom II/ uznesenia Okresného súdu Zvolen
č. k. 18Cb/49/2015-1003 zo dňa 05. 10. 2021. V dôsledku započítania vzájomných pohľadávok ku dňu ich stretu, t. j. k 13. 05. 2022 sa pohľadávky žalovaného a žalobcu považujú za zaniknuté. Zvyšnú časť pohľadávky žalobcu na úrokoch z omeškania vo výške 886,16 Eur si žalobca uplatňuje touto žalobou.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o žalobe žalobcu platobným rozkazom č. k. 31Up/1134/2022 dňa 23. 08. 2022 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu na úrok z omeškania neuznáva, pretože neexistuje omeškanie žalovaného. Naopak, žalobca je v omeškaní so splnením povinnosti finančného charakteru. Žalovaný potvrdil, že v zmysle označeného rozsudku súdu bol povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 56.600,-- Eur, žalovaný ako úspešnejší účastník sporu mal priznaný nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 72.499,90 Eur vo veci samej a vo výške 2.361,79 Eur vo veci neodkladného opatrenia. Po započítaní pohľadávok pohľadávka žalobcu vo výške 56.600,-- Eur v celosti zanikla a pohľadávka žalovaného voči žalobcovi sa znížila na sumu 18.261,69 Eur. V prípade danosti nároku žalobcu možno jeho nárok vo výške 886,16 Eur kompenzovať, čím dlh žalobcu voči žalovanému činí 17.375,53 Eur. Žalovaný v tomto konaní nad rámec pohľadávky žalobcu plnenie priznať nežiada, t. j. bráni sa len do výšky žalobcom požadovaného plnenia. Preto žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca navrhol pokračovať v konaní. K podanému odporu žalobca uviedol, že podľa jeho názoru, žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil jeho nárok na uplatnenú čiastku. Poukázal na znenie žaloby a zdôraznil, že ním uplatnený nárok nemohol zaniknúť započítaním. Zdôraznil, že okrem istiny 56.600,-- Eur, žalobca má pohľadávku ku dňu podania žaloby voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania v celkovej výške 19.147,88 Eur. Táto pohľadávka predstavuje nepremlčaný nárok na úroky z omeškania za obdobie od 10. 08. 2018 do 13. 05. 2022, t. j. kedy bol žalovaný v omeškaní s úhradou nároku na náhradu škody vo výške 56.600,-- Eur, priznaná žalobcovi (deklaratórne) citovaným rozhodnutím súdu. Žalobca ďalej zdôraznil, že na základe oznámenia o započítaní si žalovaný voči žalobcovi uplatnil započítanie pohľadávky a to pohľadávky žalobcu vo výške 56.000,-- Eur, priznanú súdnym rozhodnutím, proti pohľadávke žalovaného voči žalobcovi na náhradu trov súdneho konania, priznané dotknutými rozhodnutiami súdu, vykonateľné dňa 13. 05. 2022. Žalovaný informoval žalobcu uvedeným oznámením o zostatku svojej pohľadávky vo výške 18.261,69 Eur. Žalobca zdôraznil, že pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností si žalobou jednostranne započítal pohľadávky a zopakoval započítanie tak, ako uviedol v samotnej žalobe, s tým, že po započítaní zostáva pohľadávka žalobcu voči žalovanému na úrokoch z omeškania vo výške 886,16 Eur. Preto žalobca zotrval na podanej žalobe. Vec bola dňom 06. 10. 2022 odstúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému.
4. Tunajší súd doručil vyjadrenie žalobcu spolu s uznesením súdu z 13. 10. 2022 na písomné vyjadrenie žalovanému, žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5. Uznesením z 01. 02. 2023 tunajší súd prerušil konanie do času rozhodnutia o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/3/2020-946 zo dňa 28. 07. 2021. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43Cob/29/2023 zo dňa 30. 03. 2023 zrušil rozhodnutie súdu o prerušení konania.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 06. 06. 2023, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
7. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18Cb/49/2015 zo dňa 25. 09. 2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/3/2020 zo dňa 28. 07. 2021 vo výroku I/ súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 56.600,-- Eur.
8. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18Cb/49/2015-1003 zo dňa 05. 10. 2021 bol žalobca zaviazaný povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania 72.449,90 Eur, vo výroku II/ súd zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému trovy neodkladného opatrenia v sume 2.361,79 Eur a to do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesením č. k. 18Cb/49/2015-1267 zo dňa 09. 05. 2022 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/49/2015-1003 zo dňa 05. 10. 2021, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09. 05. 2022, uznesenie sa stalo vykonateľné 13. 05. 2022.
9. Faktúrou zo 07. 02. 2022 č. 102201, vystavil žalobca žalovanému vyúčtovanie sumy 17.602,60 Eur, splatná 14. 02. 2022 a to úroky z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 14. 02. 2018 do 14. 02. 2021 - 3 roky, v celkovej výške 15.282,-- Eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 15. 02. do 28. 07. 2021, za 164 dní omeškania, v celkovej výške 2.320,60 Eur.
10. Listom zo dňa 13. 05. 2022 oznámil žalovaný žalobcovi, že mu vracia predloženú faktúru, nakoľko mesto si neobjednalo žiadne plnenie a faktúra je neurčitá a nezrozumiteľná. Zároveň mu doručil započítanie vzájomných pohľadávok zo súdneho sporu pred Okresným súdom Zvolen č. k. 18Cb/49/2015 s tým, že žiadal o úhradu sumy 18.261,69 Eur ako výsledok zápočtu. V prílohe bola identifikovaná pohľadávka žalovaného z titulu náhrady trov konania vo výške 72.499,90 Eur vo veci samej a 2.361,79 Eur vo veci neodkladného opatrenia, na podklade uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/49/2015-1003, ktoré žalobca započítava voči žalovanému ako dlžníkovi a jeho pohľadávke ako veriteľa z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/49/2015-841 vo výške 56.600,-- Eur. V dôsledku započítania pohľadávka žalobcu zaniká a žalovaný ako veriteľ naďalej eviduje pohľadávku 18.261,69 Eur.
11. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania s tým, že poukázal na plynutie 4-ročnej premlčacej lehoty, avšak bližšie túto námietku nezdôvodnil. Poukázal len na aktuálnu judikatúru, keď rozporoval nárok žalobcu na úrok z omeškania s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/16/2010 a 6Cdo/185/2011. Právny zástupca žalobcu námietku premlčania považoval za nedôvodnú, poukázal, že tvrdenia žalovaného prednesené až na pojednávaní považuje za novoty. Čo sa týka predložených rozhodnutí, poukázal, že tieto sa netýkajú nároku, ktorý si uplatňoval žalobca, ale riešia nárok škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
12.1 Podľa § 268 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).
12.2 Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
12.3 Podľa § 378 OBZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
12.4 Podľa § 379 OBZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
12.5 Podľa § 340 ods. 1 OBZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa ods. 2, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
12.6 Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12.7 Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.. Podľa ods.3, ak veriteľ požaduje úroky
z omeškania v sadzbe určenej podľa ods.1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
12.8 Výška úrokovej sadzby ECB v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola vo výške 8,5 %.
12.9 Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
12.10 Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
12.11 Podľa § 358 OBZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu škody vo výške 56.600,-- Eur a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 18Cb/49/2015 zo dňa 25. 09. 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.41Cob/3/2020 zo dňa 28. 07. 2021. Žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi priznanú čiastku v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nebolo sporné, že v tomto konaní vznikla povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v sume 72.449,90 Eur, ako aj trovy neodkladného opatrenia v sume 2.361,79 Eur a to na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 18Cb/49/2015-1003 zo dňa 05. 10. 2021 v spojení s uznesením sp. zn. 18Cb/49/2015-1267 zo dňa 09. 05. 2022. Žalobca bol povinný nahradiť trovy konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 13. 05. 2022. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o započítaní, ktorým započítal pohľadávku žalobcu na úhradu sumy 56.600,-- Eur voči svojej pohľadávke z titulu náhrady trov konania v sume 72.499,90 Eur a 2.361,79 Eur. Tým pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celosti zanikla a žalovaný evidoval naďalej pohľadávku vo výške 18.261,69 Eur. Súd konštatuje, že po oboznámení sa so zápočtom vykonaným žalovaným Listom z 13. 05. 2022 konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade s § 358 Obchodného zákonníka, pričom základná úprava zápočtu pohľadávok je upravená v § 580 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 1 ods.2 OBZ). Jedná sa o jednostranný právny úkon, ktorým žalovaný urobil prejav voči žalobcovi smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok. Po preskúmaní právneho úkonu však súd konštatuje zrejmú chybu v písaní a následne aj v počítaní, kedy zo zápočtu vyplýva uplatnenie pohľadávky žalovaného z titulu náhrady trov konania okrem iného vo výške 72.499,90 Eur, pričom správne podľa uznesenia súdu z 05. 10. 2021 bola priznaná suma 72.449,90 Eur, z čoho vyplýva, že žalovaný si uplatnil svoju celkovú pohľadávku na trovách konania vyššiu o 50,-- Eur v neprospech žalobcu. Keďže sa však jednalo len o zrejmú chybu v písaní a počítaní, súd konštatuje, že možno vzhliadnuť čiastočnú neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, kedy v časti uplatnenej pohľadávky o 50,-- Eur si žalovaný túto pohľadávku započítal neoprávnene v rozpore so zákonom, nakoľko neexistovala v danej výške a preto v tejto časti súd považoval započítanie za neplatné. Pokiaľ tak žalovaný konštatoval, že v dôsledku započítania naďalej eviduje svoju pohľadávku vo výške 18.261,69 Eur voči žalobcovi, správne mohol evidovať iba pohľadávku vo výške 18.211,69 Eur (72.449,90 Eur - 56.600,-- Eur + 2.361,79 Eur). Keďže sa jedná o neplatnosť absolútnu, súd na ňu prihliadal ex offo.
13.1. Žalovaný namietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalovaný nebol v omeškaní s plnením náhrady škody, pretože pohľadávka žalobcu zanikla na základe zápočtu proti pohľadávke žalovaného k 13. 05. 2022. Súd konštatuje, že v predchádzajúcom konaní sp. zn. 18Cb/49/2015 bol riešený nárok žalobcu na náhradu škody z neplatného právneho úkonu v zmysle ustanovení § 268 a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže sa jedná o vzťah podľa Obchodného zákonníka, vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods.2 OBZ súd konštatuje, že splatnosť v obchodných vzťahoch sa v zásade rieši dohodou. Tu strany dohodu netvrdili, súd ju ani nezistil. Splatnosť v obchodno-záväzkových vzťahoch je ďalej upravená v jednotlivých ustanoveniach Obchodného zákonníka, avšak v ustanoveniach o náhrade škody zákonodarca nestanovil splatnosť nároku na náhradu škody. V takom prípade sa vychádza z
ustanovenia § 340 ods.2 Obchodného zákonníka, kedy v obchodných záväzkových vzťahoch je dlžník povinný záväzok plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Z konania o nároku na náhradu škody vedené pred tunajším súdom sp. zn. 18Cb/49/2015 a to najmä z rozsudku (keďže spisový materiál nebol v tomto konaní k dispozícii, nakoľko sa na základe dovolania nachádza na Najvyššom súde SR) vyplýva, že žalobca podal žalobu na súde dňa 26. 07. 2013, žalovaný na jeho výzvu dobrovoľne jeho nárok na náhradu škody neuspokojil. Z uvedeného teda vyplýva, že podanej žalobe predchádzala výzva právneho predchodcu žalobcu (pozn. súdu - aktuálny žalobca vstúpil do konania namiesto pôvodného žalobcu na základe postúpenia pohľadávky) a teda v čase podania žaloby nárok žalobcu na náhradu škody bol splatný. Z uvedeného vyplýva, že už v čase podania žaloby, pokiaľ žalovaný neuspokojil nárok žalobcu na náhradu škody dobrovoľne, bol v omeškaní s peňažným plnením. Súd tak konštatuje, že omeškanie žalovaného s peňažným plnením za žalované obdobie od 10. 08. 2018 do 13. 05. 2022 považoval za preukázané.
14. Žalovaný vzniesol na pojednávaní námietku premlčania, ktorú však bližšie neodôvodnil. Žalobca uplatnil nárok na omeškanie za obdobie od 10. 08. 2018 do 13. 05. 2022. Súd konštatuje, že v obchodno- právnych vzťahoch je upravená premlčania doba 4 roky (§ 397 OBZ). Žalobca podal žalobu na súd dňa 10. 08. 2022, pričom nárok na náhradu škody si uplatnil za predchádzajúce 4 roky od 10. 08. 2018. Súd uvádza, že námietka premlčania je hmotno-právna námietka a je jedným z prostriedkov procesnej obrany, prípadne procesného útoku v konaní (§ 149 C. s. p.). Na to, aby strana úspešne uplatnila námietku však musí túto aj bližšie odôvodniť, pričom žalovaný neuviedol žiadne bližšie dôvody, pre ktoré považuje nárok žalobcu za premlčaný, preto súd uvedenú námietku vyhodnotil ako neúčinnú.
15. Žalovaný na obranu vzniesol kompenzačnú námietku voči uplatnenému nároku žalobcu pre prípad danosti nároku voči svojej pohľadávke na trovách konania vo výške 18.261,69 Eur titulom priznaných trov konania. Súd však konštatuje, že žalobca v žalobe sám vykonal jednostranný zápočet a to v časti svojho nároku na úrok z omeškania vo výške 18.261,69 Eur proti zvyšnej časti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu trov konania a to vo výške 15.899,90 Eur a 2.361,79 Eur. Jedná sa o jednostranný zápočet pohľadávky, ktorý doručením žaloby žalovanému nadobudol právne účinky, nakoľko sa dostal do jeho dispozičnej sféry, t. j. dňom 30. 08. 2022. Súd len poznamenáva, že žalobca v „pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností“ vykonal jednostranný zápočet svojej pohľadávky na náhradu škody vo výške 56.600,-- Eur proti pohľadávke žalovaného z titulu trov konania do výšky 56.600,-- Eur, v tejto časti však na náklade vyššie uvedeného jednostranného zápočtu zo strany žalovaného došlo k zániku pohľadávok, preto v tejto časti súd jednostranný zápočet považuje za neúčinný, pohľadávka žalobcu vo výške 56.600 eur zanikla skôr na základe právneho úkonu vykonaného žalovaným, ktorý žalobcom nebol nijako spochybnený. Žalobca vyčíslil nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z čiastky 56.600,-- Eur za obdobie od 10. 08. 2018 do 13. 05. 2022 v sume 19.147,88 Eur. Z tohto nároku časť vo výške 18.261,69 Eur si započítal proti pohľadávke žalovaného na trovách konania vo výške 15.899,90 Eur a vo výške 2.361,79 Eur. Súd konštatuje, že žalobca prevzal nesprávny výpočet žalovaného a teda si mohol započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke žalovaného na zaplatenie trov konania len do výšky 18.211,69 Eur (správne vo výške 15.849,90 Eur + 2.361,79 Eur), na základe čoho mohlo dôjsť k zániku pohľadávok vzájomne sa kryjúcich ku dňu 13. 05. 2022 len do výšky 18.211,69 Eur. To znamená, že žalobca vykonal vo svoj neprospech zápočet pohľadávky žalovaného o 50,-- Eur viac. Rovnako súd konštatuje čiastočnú neplatnosť takéhoto jednostranného zápočtu do výšky 50,-- Eur podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil v tomto konaní časť nároku na úrok z omeškania vo výške 886,16 Eur, ktorý bol vyčíslený z celkovo vyčísleného nároku na úroky z omeškania 19.147,88 Eur, po odpočítaní čiastky 18.261,69 Eur, ktorá mala v celosti zaniknúť započítaním, zanikla však len do výšky 18.211,69 Eur. Súd však konštatuje, že žalobca vo svoj neprospech si neuplatnil čiastku 50,-- Eur, ktorá nezanikla zápočtom, preto vo zvyšnej časti nárok na úroky z omeškania 886,16 Eur súd považoval v celom rozsahu za dôvodný a preukázaný. Na kompenzačnú námietku zo strany žalovaného nebolo možné prihliadnuť, pretože zvyšok pohľadávky na trovách konania vo výške 18.211,69 Eur zanikol na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu v zmysle podanej žaloby a to ku dňu stretu vzájomných pohľadávok, teda ku dňu 13. 05. 2022, kedy bola splatná pohľadávka na trovách konania a v tento deň došlo zároveň k splateniu istiny 56.600 Eur započítaním a k zastaveniu omeškania s plnením peňažného dlhu zo strany žalovaného, ako aj k spateniu časti pohľadávky žalobcu na úrokoch z meškania zápočtom. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu považoval za preukázaný a dôvodný, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok v celom rozsahu a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).
16. Žalobcovi ako úspešnej strany sporu súd priznal plnú náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods.1 C. s. p. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.