Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-94-2023.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/94/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o žiadosti Záujmového združenia občanov Dumisk, o.z. o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného a Záujmového združenia občanov Dumisk, o.z. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.01.2023 pod sp. zn. 4PP/50/2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosti odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, a Záujmového združenia občanov DUMISK, o.z., so sídlom Mlynárska 37/29, 926 00 Sereď, z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku a § 67 ods. 1, § 66 ods. 2 Trestného zákona zamietol žiadosť občianskeho združenia Dumisk, o.z., so sídlom Mlynárska 37/29, Sereď, IČO: 52 111 393 (ďalej len ,,Záujmové združenie občanov“) o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie: C. X, D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 8Tk/1/2014. Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 Trestného zákona. U odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z uloženého trestu odňatia slobody a zároveň prvá materiálna podmienka, splnenie ktorej súd vyvodzuje z pozitívneho hodnotenia odsúdeného vypracovaného riaditeľom ústavu, no nebola splnená druhá materiálna podmienka, resp. že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd dospel k záveru o nesplnení druhej materiálnej podmienky poukazujúc na recidívu odsúdeného vo vzťahu k závažnejšej trestnej činnosti, pričom aj celkový počet odsúdený nie je zanedbateľný. Odsúdený má síce prisľúbené sprostredkovanie zamestnania cestou OZ, uvedené ale nepostačuje na konštatovanie predpokladu vedenia riadneho života u osoby opakovane trestanej, ktorá navyše pred spáchaním skutku vykonala 2 NEPO tresty, kde sa teda účinkom minul aj korekčný mechanizmus štátu, teda snahu o cielenú nápravu odsúdeného pobytom v ÚVTOS vrátane ingerencie príslušníkov ZVJS a pedagogického personálu. V prípade odsúdeného je teda, vzhľadom na jeho kriminálne narušenie, riziko sociálneho zlyhania vyššie ako malé (podľa hodnotenia sa prognóza javí síce ako priaznivá, táto je však len jedným z kritérií, ktoré súd v konaní zvažuje) a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ takým výchovným vplyvom, aby bol odsúdený schopný viesť na slobode riadny život. Je tiež nutné dodať, že odsúdenému bola daná možnosť sa začleniť do spoločnosti (po výkone NEPO trestu), ktorú zjavne nevyužil a pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Ak v minulosti odsúdený bol vo výkone NEPO trestu a dostane sa do neho opakovane, súd môže o podmienečnom prepustení uvažovať len v prípade existencie celkom výnimočných okolností svedčiacich v prospech odsúdeného, čo ale súd v predmetnej veci nezistil. Uvedené znásobuje aj fakt, že
odsúdený bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, teda skutku, ktorého povahu a závažnosť musí súd zohľadniť v jeho neprospech (§ 66 ods. 2 Trestného zákona. Taktiež konštatoval, že odsúdený bol prepustený z výkonu väzby 04.07.1998, potom následne spáchal minimálne skutok pod č. 2 v RT, taktiež sa nachádzal vo výkone trestu do 29.08.2008, kedy bol podmienečne prepustený. Napriek tomu spáchal následne najzávažnejší skutok, pre ktorý aktuálne vykonáva trest. S poukazom na uvedené skutočnosti zastával názor, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Proti tomuto uzneseniu zahlásil, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, sťažnosť odsúdený A. B. a zároveň i Záujmové združenie občanov (č. l. 40 spisu). Odsúdený A. B. zahlásenú sťažnosť do konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil. Zástupca Záujmového združenie občanov v písomnom zdôvodnení sťažnosti po úvodnej rekapitulácii výrokov napadnutého uznesenia namietal, že pri vyhodnocovaní druhej materiálnej podmienky súd konal tendenčne a nesprávne. Z rozhodnutia je zrejmé, že pri riešení otázky splnenia druhej materiálnej podmienky súd kládol až neprimeraný dôraz na problematiku ,,recidívy" ako aj minulosti odsúdeného. S uvedenou argumentáciou nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Zastával názor, že okresný súd rozhodoval o podmienečnom prepustení na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a opieral sa o informácie z doby odsúdenia odsúdeného. Prognózu vedenia riadneho života na slobode súd posudzoval na základe minulého správania sa odsúdeného, resp. na základe okolností vzťahujúcich sa k povahe a závažnosti spáchaného trestného činu, čím jednoznačne porušil zásadu uvedenú v čl. 40 ods. 5 Listiny. V ďalšom uviedol, že súd absolútne neskúmal dosiahnutú nápravu páchateľa, keď automaticky zamietol žiadosť občianskeho združenia. Súd opomenul, že zo správania odsúdeného a z jeho postoja k plneniu povinností v dobe výkonu trestu môže byť zrejmá taká zmena, že k tomu, aby viedol riadny život, už nie je potrebný ďalší výkon trestu a že odsúdený môže byť podmienečne prepustený. Rovnako súd opomenul, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu je významným prostriedkom k dovŕšeniu nápravy a resocializácie odsúdeného a neznamená teda ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie pôsobenia na páchateľa v iných podmienkach na slobode a inými prostriedkami, než je vlastný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zastával názor, že súd venoval až neprimeranú pozornosť skutočnosti, ktorú odsúdený nemá v žiadnom prípade možnosť zmeniť a to jeho minulosť, resp. minulé správanie. Ak berieme do úvahy, že súd má vedomosť, že odsúdený svoju minulosť nedokáže zmeniť, potom môžeme jednoznačne vyvodiť záver, že okresný súd v rozpore so zákonom diskvalifikoval odsúdeného na možnosť byť podmienečne prepustený. Zástupca Záujmového združenia občanov poukázal tiež na to, že prognózu budúceho života hodnotil okresný súd len s poukazom na charakter, formu a spôsob páchania trestného činu spolu s počtom minulých odsúdení a nevyužitých šanci, iné dôvody v rozhodnutí absolútne absentujú. Za rovnako významný nedostatok v postupe okresného súdu poukázal na fakt, že súd plne odignoroval skutočnosť, že občianske združenie ponúklo súdu záruku za ďalšie správanie odsúdeného. Bol toho názoru, že súd si teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia, rozhodnutie je formálne a navodzuje dojem obligatórneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že podstata odôvodnenia súdneho rozhodnutia v prípade zamietnutia žiadosti o podmienečné prepustenie je v tom, že odsúdenému má byť jasne a zrozumiteľne vysvetlené, akým konkrétnym spôsobom má konať, aby preukázal polepšenie a aby od neho bolo možné očakávať, že povedie riadny život tak, aby mal vyššiu šancu (byť podmienečne prepustený) pri ďalšom prejednaní svojej žiadosti o podmienečné prepustenie. V ich konkrétnom prípade sa jedná nie o prvé konanie o podmienečnom prepustení a preto konštatovalo, že žiadne súdne rozhodnutie súdu neobsahovalo návod pre odsúdeného. K sťažnosti pripojil nález Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. III. ÚS 1873/21. V závere navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že krajský súd jednoznačne vysloví právny záver, ktorý bude pre okresný súd záväzný. Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosti odsúdeného a Záujmového združenia občanov nie sú dôvodné. Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami. Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a § 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, ako i prvá materiálna podmienka riadneho správania sa vo výkone trestu, o čom svedčí pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, avšak nebola splnená druhá z materiálnych podmienok, a to predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. K druhej materiálnej podmienke krajský súd v prvom rade uvádza, že túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017). Na základe správne vykonaného dokazovania okresným súdom má aj krajský súd za to, že u odsúdeného nie je splnená tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Je dôležité poukázať na odpis z registra trestov odsúdeného, z ktorého je zrejmé, že odsúdený bol štyrikrát súdne trestaný za páchanie rôznorodej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov je tiež zrejmé, že odsúdenému boli ukladané tak nepodmienečné tresty odňatia slobody, bol mu uložený i podmienečný trest, dokonca bol z nepodmienečného výkonu trestu podmienečne prepustený, avšak ani tieto odsúdenia neviedli k požadovanej prevýchove odsúdeného. Odsúdený sa opakovane dopustil ďalšej trestnej činnosti závažného drogového charakteru (obzvlášť závažného zločinu), preto mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti odsúdeným ako i jeho kriminálnu minulosť možno konštatovať, že takéto okolnosti odôvodňujú obavu, že by v prípade podmienečného prepustenia odsúdený nebol dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti. Podľa názoru krajského súdu celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je v súčasnosti možné len počas výkonu nariadeného trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je účinná ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. K tomu krajský súd pripomína, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy, pričom takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr. uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Urtost 3/2015, sp. zn. 3 Urtost 1/2015, sp. zn. 6 Urtost 1/2015, 4 Urtos/9/2019) aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti. V tejto súvislosti najmä však s poukazom na sťažnostné námietky Záujmového združenia občanov, v ktorých jeho zástupca namietal, že súd venoval až neprimeranú pozornosť skutočnosti, ktorú odsúdený nemá v žiadnom prípade možnosť zmeniť a to jeho minulosť, krajský súd uvádza, že materiálnu podmienku možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 2 Trestného zákona je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017) ako i prihliadať na charakter a povahu spáchanej trestnej činnosti. Z histórie správania sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný život. Preto aj napriek skutočnosti, že sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, riziko recidívy je s ohľadom na jeho trestnú minulosť stále privysoké. Sťažnostný súd preto opakuje, že pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu, nakoľko toto nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život. Krajský súd v danom smere poznamenáva, že je pravdou, že každá osoba si v živote zaslúži dostať šancu na nápravu chýb, ktorých sa dopustila v minulosti a na preukázanie, že jej zlyhanie bolo ojedinelé a už sa nebude opakovať. Avšak odsúdený A. B. dostal zo strany spoločnosti, resp. súdu opakovane možnosť preukázať, a to podmienečným odsúdením, že „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti sa odsúdený vrátil i po podmienečnom odsúdení, čo nasvedčuje len tomu, že podmienečné odsúdenie u neho nemalo z hľadiska resocializácie a teda i celkového polepšenia žiadny význam. Navyše, odsúdený už bol z výkonu trestu aj podmienečne prepustený, pričom podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Z týchto dôvodov vo vzťahu k osobe odsúdeného nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane (doposiaľ) páchala trestnú činnosť. Preto krajský súd ostatné sťažnostné námietky poukazujúc na závery prvostupňového súdu o nesplnení druhej materiálnej podmienky, tieto vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za správne a logické, vychádzajúce z celkového komplexného hodnotenia osoby odsúdeného, jeho osobných a charakterových vlastností, celkového postoju k spoločenským normám a pravidlám, z prostredia, v ktorom žil pred nástupom na výkon trestu, z povahy a charakteru spáchanej trestnej činnosti. K sťažnostnej námietke Záujmového združenia občanov, že okresný súd odignoroval skutočnosť, že občianske združenie ponúklo súdu záruku za ďalšie správanie odsúdeného, k tejto krajský súd uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení stručne a jasne vyjadril k návrhu záujmového združenia a jeho poskytnutiu spoločenských záruk voči osobe odsúdeného, pričom dospel k záveru o ich nedostatočnosti s ohľadom na trestnú minulosť odsúdeného. Nad rámec uvedeného súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, aj krajský súd je toho názoru, že v prípade Záujmovým združením občanov ponúknutých záruk, tieto sú v kontexte vyššie uvedeného nedostatočné na to, aby súd žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Aj napriek podmienkam, ktoré mu záujmové združenie, príp. rodinní príslušníci po podmienečnom prepustení vytvorili, vzhľadom na minulosť odsúdeného, nemá ani krajský súd dôveru v to, že by odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobode riadny život viedol. V súčasnej dobe má aj sťažnostný súd dôvodné pochybnosti o tom, či vzhľadom na osobnosť odsúdeného, ako osobu zjavne nerešpektujúcu právne predpisy a práva a slobody iných osôb, by ponúknuté záruky splnili svoj účel. Je potrebné tiež poznamenať, že napriek ochote rodinných príslušníkov odsúdeného vytvoriť mu priaznivé prostredie, tak tieto osoby, resp. odsúdený s nimi, boli spoločne v kontakte už v minulosti a mohli na neho pôsobiť už po predchádzajúcich odsúdeniach, čo sa však zjavne v dostatočnej miere nestalo. K ostatným sťažnostným námietkam krajský súd pripomína, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je tak v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby tento ďalej vykonával.
Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 Trestného zákona, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.