Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-76-2013.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/76/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD, proti povinnému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko V. R., Na F. K. XXX/XX, o vymoženie sumy 669,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 11. októbra 2011 pod č. k. 11Er/684/2005-31 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej vyhlásil exekúciu za neprípustnú, ktorou zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a v zastavujúcej časti p o t v r d z u j e . Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov exekúcie z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 125,35 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení uznesenia uviedol, že materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. V predmetnom konaní exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 3558/2005, Nz 33102/2005 napísanej dňa 16.7.2005 na Notárskom úrade v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4. V tejto notárskej zápisnici bol povinný zastúpený, na základe plnej moci, Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý v mene povinnej osoby uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Uviedol, že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust.§ 41 ods. 2 písm. c) EP. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom zastavenie exekúcie, keďže ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Podľa názoru súdu a vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu, keďže plnomocenstvo bolo zakomponované priamo do predtlače zmluvy o úvere, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinného ako dlžníka a oprávneným, ktorý ho splnomocnil i na spísanie notárskej zápisnice, je takého splnomocnenie pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Z toho dôvodu mal notársku zápisnicu predloženú v tomto konaní za absolútne neplatný právny úkon a predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekučného konania domáhať. Súd prvého stupňa návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko zistil dôvod pre zastavenie exekúcie a teda by bolo nadbytočné zaoberať sa týmto návrhom. Súdnemu exekútorovi, ktorý si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 125,35 eura (vrátane DPH) v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z., priznal ich náhradu a na ich úhradu zaviazal oprávnenú. Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol. Poukázala na ust. § 44 ods. 2 EP, v zmysle ktorého má súd povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia ne vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V predmetnom prípade uznal súd exekučný titul za súladný, keďže vydal poverenie. Zdôraznila, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Mala za to, že dlh a jeho výška boli v zmluve určité. Dôvodila, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice. Uviedla, že súd išiel nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Namietala aj výšku priznaných trov exekúcie, v tejto časti mala rozhodnutie za riadne neodôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 OSP, keďže súd neuviedol akým spôsobom posúdil účelnosť hodín vynaložených na exekúciu. Poukázala na § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z., kedy v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Oprávnená podala v priebehu odvolacieho konania návrh, aby odvolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení : „ 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“. K odvolaniu oprávnenej, v časti, v ktorej namietala trovy exekúcie, sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Žiadal napadnuté uznesenie v tejto časti potvrdiť. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko ho považovala za vecne správne. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je z časti dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil v časti, v ktorej súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, ktorou zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a v zastavujúcej časti. V napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov exekúcie, odvolací súd uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je platné. Povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere vopred pripravila oprávnená a povinný ju nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver iba podpísať, vrátane pripravených zmluvných dojednaní. To potvrdzuje, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určila mu ho oprávnená, pričom povinný s touto osobou ani nemusel prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo, či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby bola notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinného, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinného bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Taktiež z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok, považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil potvrdil v časti, v ktorej súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, ktorou zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a v zastavujúcej časti. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 169 ods. 1 OSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3) uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia. Podľa § 14 ods. 8 vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z. z., za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Podľa§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozsudok súdu nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie je potrebné zrušiť z toho dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na riadne, preskúmateľné a náležite odôvodnené rozhodnutie vo veci. V prípade, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože súd nerešpektoval zásady upravené v § 157 ods. 2 OSP, musí odvolací súd takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, nakoľko účastníkom konania bola takýmto rozhodnutím súdu prvého stupňa odňatá možnosť riadne konať pre súdom. V napadnutom uznesení absentuje presná špecifikácia úkonov, za ktoré súd prvého stupňa priznal exekútorovi náhradu. V uznesení síce tieto úkony vymenoval, avšak ich časovo nešpecifikoval a teda v tomto ohľade je rozhodnutie neurčité a nepreskúmateľné. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že súdny exekútor si uplatňoval trovy za úkony duplicitne, teda aj podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), počet hodín účelne vynaložených na exekúciu sa zistí sčítaním časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho sa odmena určí podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Keďže trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť účastník konania určuje vždy exekučný súd, ktorý nesie zodpovednosť za ich správnosť, je jeho povinnosťou skúmať i účelnosť vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Zároveň je povinný prihliadnuť aj na skutočnosť, že vyhláška, ani exekučný poriadok síce neustanovujú, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, pretože v opačnom prípade by išlo o duplicitné odmeňovanie toho istého úkonu. Rovnako tak súd prvého stupňa pochybil, keď priznal súdnemu exekútorovi za spotrebný materiál ako náhradu hotových výdavkov sumu 2,54 eura, pretože spotrebný materiál zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov nepatrí do náhrady hotových výdavkov, ktorá zahŕňa účelne vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a to najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa názoru odvolacieho súdu odmena súdneho exekútora v zmysle ust. § 25 citovanej vyhlášky zahŕňa aj náhradu za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pod ktoré spadá aj položka týkajúca sa spotrebného materiálu. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia absentuje presné zdôvodnenie a výpočet priznania výšky cestovného. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma vyúčtovanie trov právneho zastúpenia predložených súdnym exekútorom a rozhodne nich tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, za aké konkrétne úkony priznal resp. nepriznal náhradu trov konania a to takým spôsobom, aby jeho rozhodnutie bolo jasné a výstižné tak, ako to predpokladá § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP. Nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa učinilo konanie súdu prvého stupňa vadným, keďže postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v časti trov exekúcie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Nakoľko súčasťou odvolania bol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací súd navyše dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza, sú už konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.