Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sd/289/2013

Potvrdené rozhodnutím 10So/23/2014
„Identifikačné číslo spisu: 5013200916 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5013200916.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa JUDr. F. F., nar. XX. X. XXXX, bytom L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXXXXX XXXX X zo dňa 16. júla 2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/289/2013 - 26 zo dňa 21. novembra 2013, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/289/2013-26 zo dňa 21. novembra 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. F. F., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom L. A., V. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2013 podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok z dôvodu, že v civilnom zamestnaní odpracoval približne 11 rokov, preto s rozhodnutím nesúhlasí. Namietal, že v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný Ministerstvom vnútra SR, avšak konkrétny dôvod, pre ktorý mu nepatrí starobný dôchodok v rozhodnutí chýba, preto žiadal o odborné zaujatie stanoviska k svojej žiadosti.

Vzhľadom na námietky navrhovateľa vydala odporkyňa zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X dňa 6. septembra 2013, ktorým opätovne podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 19. júna 2013 o priznaní starobného dôchodku od 19. júna 2010. Týmto rozhodnutím zmenila napadnuté rozhodnutie zo dňa 16. júla 2013.

Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku. Tvrdil, že je poškodzovaný rozhodnutiami odporkyne a je toho názoru, že odporkyňa ho poškodzuje ako veriteľa a žiadal, aby sa súd s tým vysporiadal, nakoľko odporkyňa mu už mnohé roky nechce priznať starobný dôchodok, na ktorý má po odpracovaní rokov v civilnom sektore nárok. Rovnako poukázal na to, že odporkyňa mu uvádza, že v učňovskom pomere bol dva roky a on súdu predložil vysvedčenia na odchod z učebného roku 1955/1958, ktorým preukázal, že v učebnom roku 1955 - 1958 ukončil trojročné učilište.

Zástupkyňa odporkyne prítomná pojednávaní poukázala na potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo sekcie personálnych a sociálnych vecí, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol od 17. apríla 1996 priznaný

starobný dôchodok podľa a Zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol preklasifikovaný na výsluhový dôchodok od 1. júla 2002 podľa . Poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 15. 10. 2013 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. - preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Zo spisového a evidenčného materiálu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 19. júna 2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 19. júna 2010.

Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností, odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva č. p.: SPC-26.166-24/3-2006 zo dňa 5. júna 2006 bol navrhovateľovi od 17. apríla 1996 priznaný starobný dôchodok podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý bol preklasifikovaný na výsluhový dôchodok od 1. júla 2002 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. p.: SPC-26.166-22/3-2006 zo dňa 10. mája 2006 vyplýva, že navrhovateľovi bola započítaná doba zamestnania nasledovne:

- doba štúdia od 5. septembra 1955 do 31. decembra 1957,

- doba zamestnania od 1. júla 1958 do 31. decembra 1960,

- doba základnej vojenskej služby od 3. januára 1961 do 21. decembra 1962,

- doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. októbra 1964 do 31. decembra

1986,

- doba zamestnania od 1. januára 1987 do 31. júla 1990,

- doba zamestnania od 1. augusta 1990 do 15. apríla 1996,

- doba po vzniku nároku na starobný dôchodok 16. apríla 1996 (1 deň).

Starobný dôchodok je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR a za výsluhový dôchodok sa iba považuje, je však naďalej starobným dôchodkom priznaným podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 17. aprílu 1996 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, a to napríklad v rozsudku č. k. zo dňa 29. septembra 2008.

Pretože navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení bola u neho zohľadnená skutočnosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek, a preto postup podľa namietaného rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 29. septembra 2008 u navrhovateľa nie je možný.

Starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný a je mu naďalej vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 17. aprílu 1996 splnil všetky zákonné podmienky.

Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa Zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, a to napr. v rozsudku č. zo dňa 29. septembra 2008, č. , ako aj v rozsudku č. .

V citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa opakovane uvádza: Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa , resp. možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa . Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania, ktorá nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku, je možné posúdiť len podľa Zákona o sociálnom poistení, t. j. podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.

O dávkach dôchodkového zabezpečenia profesionálnych vojakov rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, resp. policajtov príslušný osobitný orgán Ministerstva vnútra SR.

V spomínaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, tento ukladá odporkyni v ďalšom konaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok rozhodnúť znova, pričom žiada v časti zhodnotenia doby zamestnania získanej po priznaní starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, má postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s ust. , t. j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, resp. príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR.

Samotná odporkyňa naznačeným spôsobom (vyjadreným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR) aj postupovala, keď v napadnutom rozhodnutí zo dňa 6. septembra 2013 uviedla, že na hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok je príslušný osobitný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

V konkrétnom prípade zostáva spornou otázka, či žiadosť v časti zhodnotenia doby zamestnania od priznania starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení má postúpiť samotná odporkyňa orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení alebo sám navrhovateľ sa má obrátiť s touto žiadosťou - v časti zhodnotenia doby zamestnania - na osobitný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

V záujme sprehľadnenia tohto postupu vyjadreného v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj v záujme preskúmateľnosti rozhodnutí odporkyne o starobný dôchodok v obdobných prípadoch, by mala odporkyňa, podľa názoru krajského súdu, v rozhodnutiach o priznaní starobného dôchodku pridať do výrokovej časti týchto rozhodnutí ďalší výrok (okrem výroku, že zamieta žiadosť o starobný dôchodok aj výrok, ktorým žiadosť v časti zhodnotenia doby zamestnania od priznania starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení postupuje na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s ).

Napriek tomu, že krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. júla 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 6. septembra 2013 ako zákonné a vydané v súlade s poslednými právnymi názormi Najvyššieho súdu SR potvrdil v súlade s ust. , bude potrebné, aby v kontinuite s týmito právnymi názormi postúpila odporkyňa žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s Zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. osobitnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Ministerstvom vnútra SR a na nárok na tento dôchodok a určenie jeho sumy bolo zohľadnené zaradenie doby služby v I. kategórii funkcií a tiež boli započítané doby zamestnania získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, žiadosť navrhovateľa zo dňa 19. júna 2013 o priznanie starobného dôchodku za iných podmienok, ako už bol priznaný, bol odporkyňou správne zamietnutý napadnutým rozhodnutím zo dňa 16. júla 2013, ktoré bolo zmenené rozhodnutím zo dňa 6. septembra 2013 v súlade s platnými právnymi predpismi.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. v spojení s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.