Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/77/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Q., s.r.o., so sídlom I., Z. XXX/X, IČO: 36 409 031, zast. JUDr. Ľubošom Rackom PhD. advokátom, Liptovský Mikuláš, Námestie osloboditeľov 23, proti povinnému H.. Q. V., V.., S., B. XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Q. W. a.s. v likvidácii, so sídlom S., G., IČO: 31 701 400, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 3.096,86 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu č. k. - 9, Ex 1949/2005 z 8.1.2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Moyzesova 34, 010 01 Košice trovy exekúcie vo výške 53,26 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803/009781 z 29.11.2005 na základe platobného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. - 14 z 15.7.2005, predložil súdny exekútor vyčíslenie svojich trov s odôvodnením, že došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, a to rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn. z 12.9.2012 o vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Súd sa pri rozhodovaní opieral o názor NS SR vyjadrený v rozhodnutí , podľa ktorého v prípade ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, po nadobudnutí účinnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1.7.2005), nedochádza k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu ale ex lege vyhlásením konkurzu. Pri rozhodovaní o trovách konania je podľa názoru NS SR potrebné na základe analógie procesného práva postupovať podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Za účelne vynaložené považoval súd trovy exekúcie vo výške 53,26 € a na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle .

Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený a navrhol, aby odvolací súd podľa od. 1 písm. h) napadnuté rozhodnutie zrušil. Mal za to, že nakoľko bolo exekučné konanie začaté do 31.12.2011, malo by sa dokončiť podľa exekučného poriadku účinného do 31.12.2011 vzhľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení. Poukazoval na právny názor ÚS SR v uznesení - 16, v ktorom ÚS konštatoval, že exekútor má vždy právo na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Kedže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa . Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí súdny exekútor prihlásiť do konkurzu. Odkázal aj na rozhodnutie ESĽP Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne aplikoval nové znenie , pretože novela účinná od 1.1.2012 neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia. Takýmto rozhodnutím potom neporušil základné právo exekútora ustanovené v čl. 46 ods. 1, v spojení s SR. Okrem toho súd prvého stupňa rešpektoval aj konštantnú judikatúru zverejnenú v Zbierke rozhodnutí NS SR pod č. 60/2008, podľa ktorej ak je exekúcia zastavená ex lege (vyhlásením konkurzu podľa Z. z ) tak je súd povinný rozhodnúť podľa aj o tom, kto zaplatí trovy exekúcie. Od 1.1.2012 rozhoduje súd podľa aktuálneho znenia , pričom toto ustanovenie je viazané len na jediný dôvod, ktorým je zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa , ako vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávneného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že nakoľko v súčasnom znení obsahuje , podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Podľa veta prvá o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

Podľa ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Vyššie cit. ust. je normou procesného charakteru, ktorých časová pôsobnosť sa v zásade riadi pravidlom, že sa použije procesná norma účinná v čase, keď sa rozhodnutie prijme. Výnimku z tejto zásady tvorí prípad, keď sú k novoprijatej procesnej norme prijaté aj prechodné ustanovenia, ktoré vymedzujú časovú pôsobnosť tejto normy inak. Vzhľadom na to, že k novoprijatému neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia, súd prvého stupňa správne na daný prípad aplikoval aj napriek tomu, že exekučné konanie sa začalo 3.11.2005 a správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného.

Vzhľadom na uvedené bolo uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, nakoľko si ich účastníci konania neuplatnili ( v spojení s ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.