Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-168-2013.pdf
PDF · 99.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľa: D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., D. N. XXXX, proti odporcovi: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Ľ. Q. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milošom Cimrákom, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, o zaplatenie 9.294,30 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. marca 2013 č. k. 7C/103/2008-331 a iné, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 03. 2013 č. k. 7C/103/2008-331 súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 488, § 489, § 657 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 9.294,30 eura (280.000,- Sk) s tým, že táto suma pozostáva z nevrátenej pôžičky vo výške 8.298,48 eura (250.000,- Sk) a zo zmluvnej pokuty vo výške 995,82 eura (30.000,- Sk), ktorú si s odporcom dohodli pre prípad, že mu pôžičku nevráti. Pôžičku odporcovi poskytol dňa 05. 04. 2008 s tým, že mu ju vráti do 19. 05. 2008, čo však neurobil. V priebehu konania navrhovateľ potvrdil, že odporca mu uhradil sumu 663,88 eura (20.000,- Sk). Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že k odovzdaniu sumy 250.000,- Sk odporcovi došlo dňa 05. 04. 2008 a v ten istý deň spísali aj čestné vyhlásenie o prevzatí peňazí. Odporcovi ich odovzdal v aute na parkovisku pred jeho činžiakom. Odporca ho oslovil s tým, že potrebuje požičať peniaze, že na niečom môže zarobiť, nevie však konkrétne, na čo peniaze potreboval. Dohodli sa, že mu peniaze vráti do mesiaca alebo mesiaca a pól. Ako kamarátovi mu prisľúbil peniaze navyše vo výške päť až desaťtisíc Sk. V mesiacoch júl až august mu odporca spolu s mamou vrátil sumu 20.000,- Sk pred Kauflandom a prisľúbil vrátiť aj zvyšok. Podpis na čestnom vyhlásení neoverovali, pretože si dôverovali (neskôr podpisy na čestnom vyhlásení overili). Uviedol, že peňažné prostriedky mal k dispozícii, pretože v rokoch 2005 - 2006 pracoval v Írsku a vzal si aj spotrebiteľský úver, pretože v tom čase podnikal (vlastnil videopožičovňu a taxislužbu). Odporca na pojednávaní uviedol, že si nepožičal sumu 250.000,- Sk. S navrhovateľom mal ísť do obchodu s kradnutými autami (chcel získať naspäť 50.000,- Sk, ktoré požičal šoférovi navrhovateľa C. Z.). Peniaze nezohnal a požadovaná suma 250.000,- Sk predstavovala pokutu. Požadované peniaze mu vrátil (navrhovateľ sa mu vyhrážal) v prítomnosti matky, najskôr pri Kauflande 60.000,- Sk (požičal si od babky), potom vybavili úver na 150.000,- Sk, ktoré mu vrátil pri Plavárni v Topoľčanoch (peniaze boli rozdelené v dvoch obálkach a odovzdal mu ich v jeho aute). Posledná splátka bola vo výške 10.000,- Sk, z výplat v pekárni. Navrhovateľ mu vybavil dve pôžičky z Providentu, každú vo výške 9.000,- Sk, ktoré mu hneď po vyplatení odovzdal. O svedkovi T. nič nevedel. Na pojednávaní bol vypočutý aj svedok T., ktorý uviedol len toľko, že s navrhovateľom sú kamaráti, a preto mu požičal 100.000,- Sk. Zo zvedavosti sledoval navrhovateľa po pôžičke peňazí a videl ako si navrhovateľ sadol do
auta, neskôr si prisadol odporca, ktorý si pri odchode niečo strkal do vrecka. Navrhovateľ mu vypožičané peniaze sám vrátil. Svedkyňa N. K. na pojednávaní uviedla, že syn domov nepriniesol žiadne peniaze, len povedal, že musí vrátiť 250.000,- Sk, preto vybrali z babkinej knižky 60.000,- Sk a syn vybavil pôžičku 150.000,- Sk, nejakú časť peňazí vybral z vlastnej knižky a vzal si aj pôžičku z Providentu. Uviedla spôsob vrátenia peňazí, ktorý sa zhodoval s tvrdením odporcu. Súd v danej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa 09. 11. 2009 č. k. 7C/103/2008-152 tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 7.634,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, t. j. ohľadom zaplatenia pôžičky vo výške 663,88 eura a zmluvnej pokuty vo výške 995,82 eura návrh ako nedôvodný zamietol. Tento rozsudok na základe včas podaného odvolania odporcu zrušil v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o trovách konania Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 19. 01. 2011 č. k. 5Co/71/2010-188 nielen pre nedostatočne zistený skutkový stav, ale aj pre jeho nepreskúmateľnosť. Druhým rozsudkom vo veci samej č. k. 7C/103/2008-239 zo dňa 28. 07. 2011 súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.634,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 40 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5Co/253/2011-259 zo dňa 06. 06. 2012 (§ 226 OSP) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že niektoré závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, t. z., že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a teda predčasne. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa má v ďalšom konaní vypočuť ako svedka C. Z. z U. a I.. M. D., U., H. XXXX, pričom naznačil obsah výsluchu. Ďalej sa mal vysporiadať s celkovými príjmami navrhovateľa v inkriminovanom období, celkovou úverovou zaťaženosťou, príjmom zo živnostenskej činností a až následne zaujať stanovisko k schopnosti navrhovateľa požičať odporcovi žalovaný finančný obnos. Súd prvého stupňa sa v konaní mal zaoberať objasnením dôvodu požičanej sumy navrhovateľom odporcovi a zistiť stanovisko odporcu v tomto smere, či zaplatenie žalovanej istiny odmieta z toho dôvodu, že ju od navrhovateľa vôbec neobdržal, resp. z toho dôvodu, že žalovanú istinu už navrhovateľovi vrátil. Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Nitre doplnil dokazovanie v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/253/011-259 zo dňa 06. 06. 2012 výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi. Pri rozhodovaní o podanom návrhu navrhovateľa týkajúceho sa už iba zaplatenia sumy 7.634,60 eura (o zaplatenie sumy 1.659,70 eura už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 09. 11. 2009 č. k. 7C/103/2008-152 tak, že návrh bol v tejto časti zamietnutý) súd prvého stupňa uviedol, že v odporcových výpovediach ohľadom vrátenia peňazí boli rozpory, avšak počas celého konania tvrdil, že peniaze vrátil napriek tomu, že mu navrhovateľ žiadne peniaze nepožičal. Navrhovateľ svoje tvrdenie o odovzdaní peňazí opieral o svedectvo M. T. (kamarát), ktorý bol ako svedok vypočutý 2x a navrhovateľovi mal požičať sumu 100.000,- Sk, ktorá mala byť následne odovzdaná odporcovi. Súd vyhodnotil výpoveď tohto svedka za nedôveryhodnú, pretože v jeho výpovediach boli rozpory. V priebehu konania súd zisťoval aj solventnosť navrhovateľa z daňového priznania za rok 2006 a 2007, pričom jeho argumentácia o našetrených peniazoch z Írska sa nepotvrdila. Navrhovateľ nepreukázal, že by v spornom období 2007 - 2008 mal taký čistý príjem, ktorý by mu umožňoval požičať sumu 150.000,- Sk. Predloženie výherných tiketov z rokov 2007 - 2008 súd nepovažoval za dôveryhodné, pretože neobsahujú žiadne identifikačné údaje výhercu a stávkové kancelárie neviedli evidenciu výhercov. Za pochybný vyhodnotil súd úver z Tatra banky, pretože v tom čase mal peniaze na pôžičku odporcovi a následne si musel vziať pôžičku od M. T. dňa 21. 03. 2007. Tiež nie je zrejmé, z akých peňazí vrátil navrhovateľ pôžičku svedkovi T. vo výške 100.000,- Sk, keď sám v roku 2008 žil z toho, čo dostal od otca. Dokonca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože už nemal žiadne peniaze a bol nezamestnaný. Svedectvo I.. M. D. vyhodnotil súd tak, že tento svedok vychádzal len z čestného prehlásenia, z ktorého mu vyplynulo, že došlo k požičaniu peňazí, pričom odporca mal vrátiť len časť spornej sumy, a to asi 60.000,- Sk. Svedectvo N. I. súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko svedok aj po 5 rokoch vedel presnú sumu pôžičky, avšak napriek blízkemu vzťahu k odporcovi nevedel nič o dôvode pôžičky, ani o tom, že odporca navrhovateľovi určitú sumu vrátil. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že navrhovateľ v konaní nepreukázal reálne odovzdanie peňazí odporcovi a tiež v konaní nebola preukázaná jeho finančná solventnosť znejúca na sumu 250.000,- Sk, a tým aj reálna možnosť poskytnutia pôžičky odporcovi. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vo veci rozhodol v zmysle podaného návrhu na začatie konania. Uviedol, že rozhodnutie považuje za výsmech spravodlivosti, pretože v dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach súd prvého stupňa rozhodol tak, že zaviazal odporcu k zaplateniu dlžnej sumy a v treťom rozhodnutí návrh na začatie konania zamietol. Poznamenal, že v priebehu konania prišlo k
zmene zákonného sudcu s tým, že samosudkyňa, neskôr prejednávajúca spor, rozhodla najskôr tak, že odporcovi uložila povinnosť zaplatiť dlh a v ďalšom rozhodnutí návrh zamietla. Takéto konanie v ňom vzbudzuje pochybnosti o spôsobilosti sudcu, pretože je nepochopiteľné, aby ten istý sudca v krátkej dobe vydal dva diametrálne odlišné rozsudky. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že súd počas konania nesprávne vyhodnotil dôkazy a dôkaznú situáciu, cielene dokazovanie smeroval k dokazovaniu niečoho, čo bolo dokázané (existencia dlhu), dôkazné bremeno preniesol na navrhovateľa napriek tomu, že bolo na odporcovi, ktorý sa v čestnom vyhlásení zaviazal splatiť dlh voči navrhovateľovi, ktorého nesplatenie viedlo k podaniu návrhu. Uviedol, že aby mohol účastník označiť dôkazy, musí splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom konania. V spore o zaplatenie - vrátenie pôžičky má veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom ako žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke a že žalovaný dlžnú sumu riadne a včas nevrátil. Z tohto tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. Podotkol, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tvrdením, že pôžičku vrátil v celom rozsahu a následne tvrdil, že mu táto pôžička nebola poskytnutá, toto tvrdenie mal teda preukázať. Z doposiaľ uvedeného sa navrhovateľ domnieva, že súd sa v konaní vôbec nezaoberal tvrdeniami odporcu, ktorý opakovane pred súdom vypovedal rozdielne, vyjadrenia boli nejasné, nikdy nepreukázal, že pôžička mu nebola poskytnutá a nikdy nespochybnil listinný dôkaz, na základe ktorého mu navrhovateľ poskytol žalovanú sumu, nepreukázal ani skutočnosť, že došlo k reálnemu vráteniu dlhu. Mal za preukázané, že odporca nijako neosvedčil svoje vyjadrenia a nepreukázal to, za čo mal navrhovateľovi nejaké peniaze vrátiť. Odporca sa bránil len tým, že predmetnú sumu už navrhovateľovi vrátil, aj keď od neho žiadne peniaze nedostal. Na rozpory vo výpovedi navrhovateľa v odôvodnení rozsudku poukázal aj súd prvého stupňa. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že sa súd v konaní žiadnym spôsobom nezaoberal a ani nevysporiadal s predloženým dokladom, z ktorého obsahu je zrejmé, že odporca ako dlžník prevzal peniaze a zaviazal sa ich v dohodnutom termíne vrátiť. Súd nebral do úvahy vyjadrenia svedkov, ktorým odporca uviedol, že si peniaze požičal, a to svedkov I.. M. D. a N. I.. Právny zástupca odporcu v predchádzajúcom období pred podaním žalobného návrhu na úhradu dlžnej sumy tvrdil, že dlh nikdy nevznikol, že dlh neexistuje, pričom v samotnom konaní sa snažil preukázať, že dlh bol aspoň z časti uhradený. S poukazom na vyjadrenia právneho zástupcu odporcu a samotného odporcu nepovažuje za dôveryhodné ani vyjadrenia svedkov navrhnutých odporcom, pretože ide o jeho rodinných príslušníkov. Svedkovia v konečnom dôsledku vyvracajú pôvodné tvrdenia odporcu a aj jeho právneho zástupcu, že žiadna pôžička poskytnutá nebola, resp. že uvedená pohľadávka nikdy neexistovala. Uviedol, že odporca sa snaží i napriek tomu, že pôvodne pohľadávku popieral, resp. jej existenciu, v konaní pred súdom preukázať, že mu nejaké peniaze vrátil. Uviedol, že vyjadrenia svedkov na strane odporcu sú výlučne účelové. Mal za to, že v konaní nebolo potrebné preukazovať solventnosť, resp. insolventnosť účastníkov konania, ale skutočnosť vrátenia poskytnutej pôžičky, príp. jej časti, k čomu ako dôkaz o poskytnutí pôžičky bol zo strany navrhovateľa predložený aj listinný dôkaz s úradne overeným podpisom odporcu, nehovoriac o vyjadreniach svedkov, ktorým dlh a jeho existenciu voči navrhovateľovi odporca potvrdil. V závere podotkol, že má za to, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevyhodnotil všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na tieto objektívne neprihliadal, v dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol a vo veci neaplikoval vyjadrenia v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR z 24. 02. 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009. Navrhovateľ podal spolu s odvolaním dňa 08. 04. 2013 námietku zaujatosti proti konajúcemu sudcovi Okresného súdu Topoľčany - JUDr. Lenke Halmešovej. Uviedol, že predmetné konanie bolo ukončené prvostupňovým rozsudkom č. k. 7C/103/2008-331 zo dňa 28. 03. 2013, ktorý je v poradí tretím. Súd ním návrh zamietol i napriek tomu, že dva predchádzajúce rozsudky boli vydané v jeho prospech. Poznamenal, že súd, resp. konajúci sudca sa v konaní vôbec nezaoberal tvrdeniami odporcu, ktorý opakovane pred súdom vypovedal, avšak rozdielne, nejasne a skutočnosti, ktoré tvrdil nijako nepreukázal. V námietke zaujatosti neuviedol žiadne dôvody, z ktorých možno vyvodiť zaujatosť samosudkyne. Uviedol len skutočnosti namietané v už podanom odvolaní a neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý možno pochybovať o jej nezaujatosti. Vo všeobecnosti poukázal na priebeh konania, v ktorom boli vydané rozdielne rozsudky, dvoma konajúcimi sudcami. Takýmto konaním v ňom vzbudila JUDr. Lenka Halmešová pochybnosť o svojej nestrannosti a domnieva sa, že je zaujatá voči jeho osobe. Dňa 10. 04. 2013 doručil na Okresný súd Topoľčany námietku zaujatosti Krajského súdu v Nitre, v ktorej uviedol rovnaké skutočnosti ako v predošlej námietke zaujatosti. Podanie námietky zdôvodnil zaujatosťou voči jeho osobe s poukazom na priebeh konania. Odporca sa mal vyjadriť v tom smere, že si vec vybaví na KS v Nitre, čo mohlo mať vplyv na rozhodovanie Okresného súdu Topoľčany. Uviedol,
že postoj sudcov tvoriacich senát Krajského súdu v Nitre, ktorý vec prejednáva, vec vníma nadmieru subjektívne v jeho neprospech. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca uviedol, že žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 OSP. Uviedol, že s argumentáciou navrhovateľa nesúhlasí, a to najmä s tvrdením, že pre neho ako pre žalobcu vyplývalo bremeno len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Súd dokazovaním zistil, že medzi ním a navrhovateľom neprišlo k uzavretiu zmluvy, ako ani k odovzdaniu predmetu pôžičky. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by prišlo k odovzdaniu peňazí, súd pristúpil k doplneniu dokazovania v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre v rozsudku pod č. k. 5Co/253/2011-259 zo dňa 06. 06. 2012, pričom súd zistil, že navrhovateľ nebol solventný na poskytnutie pôžičky. Namietal tvrdenie, že sa súd nezaoberal a nevysporiadal s navrhovateľom predloženým dokladom, z ktorého obsahu malo byť zrejmé, že on ako dlžník peniaze prevzal. Uviedol, že predložená listina nepreukazuje, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, preto sa súd správne zaoberal skúmaním uvedených skutočností. Na tvrdenie navrhovateľa, že nepreukázal, že pôžička mu nebola poskytnutá reagoval tak, že nemôže dokázať reálnu neexistenciu tejto skutočnosti. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje právo sa netýka tohto konania, pretože v predmetnom spore nebola pochybnosť o tom, že k uzavretiu pôžičky a k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky došlo. Poukázal na to, že sám navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, na ktorej zakladá podanú žalobu. Má za to, že navrhovateľ počas celého súdneho konania neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Podotkol, že navrhovateľ v odvolaní nepredložil ani jeden dôkaz alebo argument, ktorý by odôvodňoval, že rozsudok vydaný dňa 28. 03. 2013 trpí vadou, pre ktorú by mal byť odvolacím súdom zrušený. V závere uviedol, že si uplatňuje trovy odvolacieho konania v sume 314,10 eura (vyjadrenie k odvolaniu: odmena 253,94 eura + 7,81 eura náhrada hotových výdavkov + 52,35 eura DPH). Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 5 OSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. V prejednávanej veci v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu navrhovateľa z titulu vrátenia pôžičky (7.634,60 eura) poskytnutej odporcovi prvostupňový súd zistil skutkový stav a uznal zodpovedajúco obsah ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP, ktorý pri rešpektovaní záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 226 OSP) obsiahnutého v predchádzajúcich dvoch zmeňujúcich uzneseniach, pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 OSP (hodnotenie dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 488, § 489 a § 657 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. 03. 2013 č. k. 7C/103/2008-331 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Na doplnenie odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal zo správnej interpretácie zmluvy o pôžičke tak, ako je zakotvená v ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa zmluva o pôžičke zaraďuje k reálnym kontraktom, čo znamená, že má reálnu povahu. Samotný vznik pôžičky, samozrejme okrem uzatvorenia zmluvy o pôžičke, predpokladá aj ďalší úkon, ktorým je prenechanie (odovzdanie) predmetu pôžičky (požičanej sumy) veriteľom dlžníkovi. V tomto smere je z hľadiska povinnosti tvrdenia ako aj unesenia dôkaznej povinnosti potrebné vychádzať z platnosti tohto právneho záveru, že veriteľ (navrhovateľ)
je povinný preukázať spôsob nevzbudzujúci žiadnu pochybnosť nielen samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ale aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi (odporcovi), čo aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní navrhovateľ nepreukázal. S poukazom na uvedené je potrebné prijať ten záver, že navrhovateľ síce preukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke, aj keď v ústnej podobe, avšak dôkazné bremeno neuniesol ohľadom reálneho odovzdania predmetu pôžičky odporcovi. Samotné podpísanie čestného vyhlásenia odporcu dňa 05. 04. 2008 (podpis overený dňa 16. 05. 2008) ohľadom prevzatia pôžičky v sume 250.000,- Sk odporcom od navrhovateľa s prihliadnutím na skutkový stav súdenej veci, kedy odporca prevzatie pôžičky popiera a tvrdí, že malo ísť v skutočnosti o nezrealizovaný obchod s kradnutými autami, resp. že z dôvodu strachu a obáv žalovaný už navrhovateľovi zaplatil, pričom nie je taký dôkaz, ktorý by preukazoval reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Pri zmluve o pôžičke veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP) preukázania skutočného odovzdania peňazí, ako aj preukázania jeho solventnosti, ako aj deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke, tobôž v tých prípadoch (prejednávaná vec), keď sa reálne odovzdanie predmetu pôžičky zo strany odporcu v priebehu celého konania popiera. Na margo vznesených námietok zaujatosti zo strany navrhovateľa, či už voči vec prejednávajúcej sudkyni Okresného súdu Topoľčany JUDr. Lenke Halmešovej, resp. voči členom odvolacieho senátu 5Co na Krajskom súde v Nitre, ako aj ostatných sudcov Krajského súdu v Nitre, odvolací súd vzhľadom na obsah obidvoch vznesených námietok (§ 41 ods. 2 OSP), z ktorého je zrejmé, že sa namieta postup sudcov oboch stupňov v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním danej veci, ako aj s poukazom na ust. § 14 ods. 3 a § 15 ods. 5 OSP nevzhliadol žiaden dôvod k tomu, aby vec predložil na rozhodnutie o namietanej zaujatosti sudcov Krajského súdu v Nitre svojmu nadriadenému súdu, t. j. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave. V prípade vznesenej námietky zaujatosti voči sudkyni Okresného súdu Topoľčany JUDr. Lenke Halmešovej, Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd na túto neprihliadol a ani o nej nerozhodoval. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 a § 224 ods. 4 OSP). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.