Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/21/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: H. E. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa otca: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, R. a matky: U. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, R., o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 6. decembra 2012 č. k. - 68, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej týkajúcej sa osobnej starostlivosti o maloletú a výživného na ňu m e n í tak, že počnúc 1. marcom 2013 zveruje maloletú do osobnej starostlivosti otca a matka je povinná platiť maloletej taktiež od 1. marca 2013 mesačne výživné 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona o životnom minime, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a tým mení rozsudok Okresného súdu Trnava z 9. júla 2007 č. k. -22 v časti osobnej starostlivosti o maloletú a rozsudok Okresného súdu Piešťany z 13. decembra 2010 č. k. -128 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnave z 23. marca 2011 č. k. -152 v časti výšky výživného.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. marca 2013 do 30. novembra 2013 v sume 239,40 eur povoľuje matke zaplatiť v splátkach po 7 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V časti zastupovania a správy majetku maloletej, ako aj zodpovedajúcej zmeny vyššie označeného rozsudku Okresného súdu Trnava napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

V časti styku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ruší a vec mu v takejto časti vracia na ďalšie konanie.

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ruší.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. H. do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 6.12.2012 s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, matke uložil povinnosť platiť výživné na mal. H. v sume 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa z. č. v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 6.12.2012, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, matke umožnil stýkať sa s mal. H. neobmedzene; týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. - 22 zo dňa 9.7.2007 v časti zverenia dieťaťa a rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. - 128 zo dňa 13.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. - 152 zo dňa 23.3.2011 v časti výživného; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ust. , , , , , , , , , , ZR (z. č. zákona o rodine) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane rodičov i samotného maloletého dieťaťa, keď z výpovede otca a zo svedeckých výpovedí rodičov matky dieťaťa, ktorí sú s ňou v kontakte a boli súdu nápomocní, mal za preukázané, že reálne možnosti na zabezpečenie riadnej výchovy o dieťa nie sú zo strany matky vytvorené, keď celotýždennú starostlivosť o dieťa zabezpečujú viac ako rok rodičia matky dieťaťa, čím vlastne suplujú jej úlohu, zabezpečujú dieťaťu strechu nad hlavou, ošatenie, pomôcky do školy a to napriek tomu, že im matka na výživu maloletej neprispieva a to ani len to, čo jej k rukám posiela otec dieťaťa. Mal za preukázané, že matka býva v dome bez vody, kde nie sú vytvorené vhodné podmienky, pričom tvrdenia matky, že býva u svojho svokra sa nepreukázali. Keďže súd prvého stupňa mal za preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu výchovu a výživu dieťaťa, s čím súhlasili i starí rodičia, zveril maloletú do výchovy otca. Pri úprave styku vychádzal zo žiadosti otca, aby matka s maloletou mala styk neobmedzený, aby jej bolo umožnené budovať si vzťah s dcérou a byť s ňou v dennom kontakte. Pri výške výživného zohľadnil súd prvého stupňa zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, vek a odôvodnené potreby maloletej a vzhľadom na príjem matky uložil jej platiť výživné len v minimálnej výške, 26,60 eur mesačne. Práva a povinnosti rodičov zmenil s účinnosťou od 6.12.2012 v zmysle návrhu otca, teda odo dňa vyhlásenia rozsudku. Napokon v zmysle (z. č. ) žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, keďže konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej (nesprávne v odvolaní označovanej ako odporkyňa). Dôvodila, že odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Mala za to, že nie je správnym zistenie súdu, že by bývala v dome bez prívodu vody, keďže tento je riadne zabezpečený, o čom predložila znalecký posudok Ing. E. O. č. 30/2011 zo 6.7.2012. Za nesprávny považovala i záver súdu prvého stupňa, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, keďže z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. R. vyplýva, že je v ňom zapísaná poznámka P280/12 o začatí konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a tejto poznámke nevenoval súd prvého stupňa žiadnu pozornosť. Dodala, že k predmetnej stavbe má vlastnícke právo W. A. a jej užívanie má zmluvný základ. Za nesprávny považovala i záver o starostlivosti o maloletú dôvodiac, že maloletá je v jej osobnej starostlivosti, keď len pravidelne navštevuje svojich starých rodičov a občas u nich prespáva. Svedecké výpovede svojich rodičov označila za nepochopiteľné a vysvetlila si ich tým, že jej rodičia nesúhlasia s jej tehotenstvom. Podotkla, že otec sa o maloletú vôbec nestará a je zásadným pochybením, že maloletú v konaní súd prvého stupňa nevypočul, keď táto chce jednoznačne zostať bývať s ňou a preto navrhuje jej výsluch. Namietla i posúdenie súdu prvého stupňa o možnosti otca osobne sa o maloletú starať, keďže tento v mesiacoch marec - november pracuje od pondelka do piatka v Rakúsku, na čo súd prvého stupňa neprihliadal. Dodala, že maloletá má u nej vytvorené vhodné výchovné prostredie, o čom svedčí aj jej prospech v škole a na výchovu maloletej nemá žiaden vplyv to, že jej manžel bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Navrhla, aby odvolací súd po doplnení dokazovania zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh otca zamietne, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu matky sa otec ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, účastníčkou konania ( a ) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) prejednal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ) doplnil dokazovanie ( a ) výsluchom oboch rodičov, maloletej H. E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to potvrdeniami o príjme matky, prehľadom príjmov a výdavkov maloletého, správami kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné v časti zverenia maloletej do starostlivosti otca a v časti bežného výživného.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až 135 . Odvolací dôvod v zmysle je daný len ak účastník za prísneho dodržania zákonných podmienok uvedie nové skutočnosti alebo nové dôkazy t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí. Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že súd prvého stupňa v danej veci zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec i zásadne správne posúdil po právnej stránke, čo do vyhodnotenia existencie zmeny pomerov, kvality takejto zmeny, avšak nesprávne posúdil časový faktor úpravy zmeny.

Odvolací súd nezistil žiaden zásadný dôvod, ktorý by mal brániť stotožneniu sa s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a vedúcou práve k rozhodnutiu spôsobom zvoleným súdom prvého stupňa (teda najmä k záveru zmeny zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca a určenia výživného matke v minimálnom rozsahu), keď však odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody uvedené matkou považoval za dôvodné doplniť dokazovanie a to výsluchom oboch rodičov, výsluchom mal. H. E. a oboznámením sa s listinným dôkazom správou o prešetrení pomerov v rodine matky i otca maloletej a výsluchom kolízneho opatrovníka maloletej.

Ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nebola preukázaná dôvodnosť odvolania matky maloletej.

Z výsluchu matky U. A. na odvolacom pojednávaní dňa 6.11.2013 a 20.11.2013 zistil, že matka mala len sľúbené uzatvorenie nájomnej zmluvy a to v 2-izbovom byte na adrese A. F. XX, D., keď zmluvu mala uzatvárať s vlastníkom D. I. pri cene nájmu bytu 280 eur, kde mala bývať i s 2 maloletými deťmi. S maloletou H. E. sa stretáva denne maloletá sa nachádza v starostlivosti otca od jarných prázdnin. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku, nežije v spoločnej domácnosti so svojím manželom, má k dispozícii účet, ktorý zriadila manželova sestra a z neho môže mesačne čerpať 150 - 200 eur.

Z písomného podania matky doručeného odvolaciemu súdu dňa 20.11.2013 (č. l. 178) označeného matkou ako dodatok k vyjadreniam vyplýva rozporné tvrdenie matky, že má k dispozícii byt svojho svokra W. A. v D. na A. F. XXXX, ktorý využíva podľa potreby od roku 2008.

Z výpovede otca G. M. na odvolacom pojednávaní 6.11.2013 a 20.11.2013 vyplynulo, že maloletá je síce právoplatne zverená matke, on jej však na výživu neprispieva, keďže maloletá je u neho a matka peniaze minie, pričom mu na výživu maloletej neprispieva, dokonca od neho exekučne vymáha výživné. Vyjadrenie maloletej pred kolíznym opatrovníkom týkajúce sa striedavej starostlivosti považuje za zavádzajúce, ktoré nie je z hlavy maloletej H., ale toto jej uviedla matka. Maloletá je na matku skutočne naviazaná, majú dobrý vzťah, tomuto brániť nechce, avšak navrhuje, aby sa styk realizoval pravidelne a to každý druhý víkend v mesiaci.

Z výpovede mal. H. E. M. mal odvolací súd za preukázané, že maloletá navštevuje 8. ročník základnej školy, do školy chodí rada, má tu veľa priateľov a i súkromný život jej vyhovuje, teda vyhovuje jej súčasný stav a to napriek tomu, že má lepší vzťah so svojou matkou a jej s deťmi, ktorí sú jej bližší, má ich rada, pričom toto nemôže povedať o svojom otcovi a jeho synovi. Uviedla, že u otca býva asi od 1. marca 2013, keď tu ostala bývať po jarných prázdninách na naliehanie starej matky, ktorá predtým zabezpečovala jej starostlivosť, keďže matka bola tehotná a nebola schopná starať sa o ňu, o H. i o G.. Poukázala na to, že z materiálneho hľadiska jej bude lepšie u otca, kde má k dispozícii samostatnú izbu, avšak nemá s otcom príliš dobrý vzťah, považuje ho za uzavretého, nemajú sa o čom zhovárať, za prísneho, vyžadujúceho dobré známky, skorý návrat domov. Záverom dodala, že skutočne nevie, ako by mal súd rozhodnúť, je to ťažké, stav ako je v súčasnosti jej však vyhovuje, keď cez týždeň je v podstate u otca a cez víkendy v prevahe u matky, zvažovala i striedavú starostlivosť, avšak potom by celý týždeň zrejme bola u jedného rodiča a druhý týždeň u druhého, čo by tiež nebolo pre ňu dobré, lepšie je byť počas školy u otca a cez víkendy s matkou.

Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v domácnostiach rodičov maloletej H. z 26.9.2013 (č. l. 155) vyplýva, že dňa 20.9.2013 vykonali šetrenie v domácnosti otca, na uvedenej adrese sa nachádza nový 4-izbový rodinný dom vo vlastníctve otca maloletej a jeho družky p. G. H., v čase šetrenia sa v dome nachádzala družka otca spolu s ich spoločným dieťaťom mal. N. M., otec maloletej bol v zahraničí, kde pracuje na týždenné turnusy ako kuchár, mal. H. má v domácnosti svoju izbu, ktorá je vhodne zariadená, v čase šetrenia bola domácnosť riadne zariadená, uprataná a čistá. Následne toho istého dňa bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky maloletej na adrese E. XXXX, R., na uvedenej adrese sa nachádza nehnuteľnosť - rekreačná chata v menšej chatovej osade mimo zastavaného územia obce R., matka neumožnila prešetrenie pomerov v chate. Uviedla, že nemá čas, pretože musí ísť zbierať gaštany.

Zo správy zo dňa 4.11.2013 (č. l. 167) vyplynulo, že kolízny opatrovník dňa 17.10.2013 sa telefonicky informoval v ZSE, či domácnosť matky je vedená v ich registri ako odberné miesto elektrickej energie a zistil, že dňa 11.5.2011 bol medzi ZSE a p. U. A. M. ukončený zmluvný vzťah. Toho istého dňa zisťovali v Trnavskej vodárenskej spoločnosti, či je v uvedenej lokalite verejný rozvod pitnej vody a zistili, že nie je. Dňa 28.10.2013 sa snažili opätovne vykonať šetrenie v domácnosti matky maloletej, matka vyšla pred chatu a oznámila nám, že od 1.11.2013 sa spolu s deťmi sťahuje do prenajatého bytu v D. a že dňa 4.11.2013 bude kolízneho opatrovníka telefonicky kontaktovať, čo sa však nestalo, a preto jej kolízny opatrovník telefonoval štyrikrát. Matka neumožnila prešetrenie pomerov, neoznámila novú adresu.

Napokon zo správy kolízneho opatrovníka z 19.11.2013 (č. l. 171) bolo preukázané, že v dňoch 12. - 15.11.2013 sa 10krát pokúšali telefonicky skontaktovať s matkou maloletej ohľadom vykonania šetrenia v jej domácnosti, no mobilné číslo bolo vždy nedostupné. Dňa 15.11.2013 sa na oddelenie dostavila matka maloletej, uviedla, že uvedené číslo nie je jej a poskytla aktuálne číslo, oznámila novú adresu bytu, do ktorého sa podľa jej tvrdenia mala presťahovať spolu so svojimi deťmi, termín šetrenia dohodli na deň 18.11.2013 v čase od 10.00 hod. - 11.30 hod. Dňa 18.11.2013 na základe dohodnutého termínu sa matkou maloletej dostavili na uvedenú adresu, svokra matky maloletej. Pán A. kolízneho opatrovníka vpustil do jeho domácnosti, uviedol, že býva v 1-izbovom byte sám a že v ranných hodinách prišla k nemu do domácnosti jeho nevesta U. A. a žiadala ho, aby jej umožnil s deťmi bývať v jeho domácnosti, čo on odmietol. Následne o 13.32 hod. kolízny opatrovník telefonoval matke, matka mu oznámila, že netvrdila, že býva u svojho svokra, že na uvedenej adrese na 3. poschodí býva v inom, v 2-izbovom byte a má sa s ňou nasledujúci deň skontaktovať, dohodnúť si ďalší termín šetrenia. V ten istý deň o 15.00 hod. kolízny opatrovník vykonal opätovné šetrenie u p. A.. Pán A. uviedol, že na 3. poschodí sa nachádzajú ešte 2 byty a v prípade, že by jeho nevesta s deťmi bývala na tom istom poschodí ako on, jednoznačne by musel o uvedenej skutočnosti vedieť. Dňa 19.11.2013 sa z dôvodu vykonania šetrenia v novej domácnosti matky opatrovník telefonicky skontaktoval s matkou, ktorá uviedla, že šetrenie nemôže vykonať, nakoľko nebude doma, pretože práve odchádza do Nového Mesta nad Váhom k lekárke pre potvrdenie, ktoré chce dokladovať na krajskom súde a hneď ako sa vráti, bude opatrovníka telefonicky kontaktovať, aby šetrenie mohol vykonať, matka opatrovníka následne nekontaktovala, preto jej opätovne telefonoval, telefón matka nedvíhala.

Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Je nesporné, že úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu ( ). Keď však nastanú zmeny v pomeroch rodičov, v pomeroch maloletých detí odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to ak dôjde k zmene závažnejšieho charakteru, musí dôjsť k zmene rozhodnutia.

Odvolací súd sa plne stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa, že je potrebné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, keď vzal do úvahy zreteľ najmä na záujem maloletého dieťaťa, na jeho riadnej výchove a to pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Vzhľadom k tomu, že je nevyhnutné zabezpečiť priaznivé podmienky pre úspešný vývoj maloletej H. E., keďže bolo zistené, že u matky nie sú vytvorené priaznivé podmienky, bolo potrebné pristúpiť k zmene pôvodnej úpravy.

Odvolací súd vzhľadom na pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý maloleté dieťa nevypočul, doplnil dokazovanie jej výsluchom a to v súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 ZR.

V zmysle § 43 ods. 1 ZR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Odvolací súd po výsluchu maloletej H. E. a to bez prítomnosti rodičov, aby zabránilo ovplyvneniu dieťaťa si ozrejmil názor maloletej H., z ktorého vyvodil, že maloletá H. má síce silný citový vzťah ku svojej matke, avšak výchovné prostredie u otca jej plne vyhovuje, i keď zvažovala i možnosť striedavej starostlivosti, v podstate i sama uznala priaznivejšie podmienky u otca. Pri výpovedi maloletej odvolací súd zohľadnil a venoval náležitú pozornosť názoru maloletej H. zodpovedajúcu jej veku a rozumovej vyspelosti a vyhodnotil ako prirodzené, že maloletá H. má silnejší citový vzťah ku svojej matke, avšak sama si uvedomuje, že matka po materiálnej stránke nie je schopná zabezpečiť jej riadnu výchovu a to najmä okolnosťou, že nemá vyriešenú bytovú otázku. Pri posudzovaní bytovej otázky matky odvolací súd musí skonštatovať rozdielne a zrejme klamlivé tvrdenia matky o riešení svojej bytovej otázke, keď opakovane tvrdila, že bude mať uzatvorenú nájomnú zmluvu, o čom však nebola schopná predložiť hodnoverný dôkaz a jej tvrdenie bolo popreté i šetrením kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojej správe jednoznačne uviedol, že matka na ňou uvedenej adrese nového bývania sa nezdržiava a matka neumožnila prešetrenie pomerov na adrese svojho bydliska E. XXXX.

Odvolací súd vyvodil, že na strane otca je zabezpečená lepšia starostlivosť o maloletú, keď otec má nielenže vytvorené vhodnejšie podmienky ale v jeho prospech je potrebné vyhodnotiť i výpoveď maloletej o prísnosti otca, o trvaní na dodržiavaní vrátenia sa včas z vychádzok, o trvaní na dobrých známkach.

V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd vo svojej podstate potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zverenia maloletej do výchovy otca, avšak neučinil tak s účinnosťou od 6. decembra 2012 (teda odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa), ale od 1. marca 2013, keďže maloletá H. uviedla, že práve od tohoto dňa býva v domácnosti otca a vzhľadom na rozdielne výpovede matky a otca bolo nutné vychádzať z času uvedeného maloletou.

Pokiaľ ide o výživné, odvolací súd sa tu v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď z obsah spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci výživného zistil skutkový stav v miere dostatočnej pre jeho rozhodnutia a vec i správne posúdil po právnej stránke.

Odvolací súd preto nevidel dôvod pre nestotožnenie sa aj s podstatnou časťou argumentácie pojatou súdom prvého stupňa do odôvodnenia jeho rozsudku, keď dôvody použité na podporu zvoleného spôsobu rozhodnutia v napadnutej časti výživného sa javili logickými a presvedčivými.

Pre praktickú úplnosť aj výstižnosť týchto dôvodov tak zo strany odvolacieho súdu postačovalo i len skonštatovanie ich správnosti a odkaz na ne (prvá časť ustanovenia ), pričom odvolací súd považuje za potrebné doplniť ( in fine) toto:

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3).

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, výživy, ošatenia, kultúry, štúdia. V zmysle vyššie citovaného § 62 ods. 3 každý z rodičov si musí plniť vyživovaciu povinnosť vždy aspoň v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy životného minima a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali, neumožňovali určenie výživného ani v tejto minimálnej výške. Každý rodič musí zabezpečiť výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a napriek tomu, že matka poberá len rodičovský príspevok 199,60 eur a okrem maloletej H. má vyživovaciu povinnosť k maloletej H. a maloletému G. bolo nutné určiť jej výživné v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima tjs. 26,60 eur mesačne.

Odvolací súd teda v časti výšky výživného sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, avšak zhodne ako vykonal zmenu v časti zverenia maloletého, bolo nutné vykonať zmenu i v časti účinnosti platenia výživného matkou a to od 1. marca 2013, keď maloletá sa nachádza v starostlivosti otca od tohto dňa.

V závislosti na takejto zmene rozhodnutia o účinnosti platenia bežného výživného a tiež pre uplynutie času bolo potrebné doplniť výrok i o rozhodnutie o zročnom výživnom. Zhodnou výpoveďou oboch rodičov bolo preukázané, že matka maloletej výživné vôbec neuhrádza, čím jej vznikol dlh na výživnom za obdobie 9 mesiacov po 26,60 eur (30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa) podľa z. č. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnení účinných od 1.7.2012 (30 % zo sumy 88,82 eur), t.j. 239,40 eur. Odvolací súd túto sumu umožnil matke platiť v mesačných splátkach po 7 eur mesačne zaručujúcej matku možnosť splnenia i tejto povinnosti bez ohrozenia vlastnej výživy a na druhej strane splnenie celého dlhu v období 3 rokov od právoplatnosti tohto rozsudku odvolacieho súdu a to v súlade s konštantnou judikatúrou súdov.

Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o tzv. neobmedzenom styku matky s maloletou a to len na základe žiadosti otca, keďže ide o konanie beznávrhové a rodičovské práva a povinnosti spolu nežijúcich rodičov k maloletému dieťaťu majú byť upravené súdom (pokiaľ tu nie je dohoda rodičov) ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov. Cieľom a účelom takejto úpravy je zabezpečenie riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzájomného vzťahu rodičov a dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor na prehlbovanie vzťahu k dieťaťu a uplatňovanie svojho výchovného vplyvu pôsobenia na maloleté dieťa. I keď možno skonštatovať, že rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom. Neobmedzená úprava styku nebola súdom prvého stupňa odôvodnená, skonštatovala sa len takáto žiadosť otca, avšak v danom prípade vzhľadom na vek dieťaťa, osobnosť dieťaťa, osobnosť matky, (ktorá sa opakovane bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie pred súdom prvého stupňa, rovnako si nepreberala ani zásielky na odvolacie pojednávanie, dostavila sa až po doručení predvolania jej orgánmi polície, neumožňovala kolíznemu opatrovníkovi prešetrenie pomerov v jej domácnosti, menila adresy svojej údajnej domácnosti) je potrebné posúdiť, či styk matky s maloletou v neobmedzenom rozsahu by nebol v neprospech pri formovaní osobnosti maloletej H.. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie výsluchom oboch rodičov, prípadne i maloletej, prípadne i znaleckým dokazovaním ohľadne vplyvu matky na maloletú, majúc na zreteli najmä záujem na riadnom zdravom vývine mal. H., určení jej presných pravidiel. V prípade, že medzi rodičmi nedôjde k dohode je potrebné, aby bol upravený rozsah styku, jeho frekvencia súdom.

Napokon odvolací súd zrušil i rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania a ani sám o trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval a to v zmysle ustanovenia a a , podľa ktorých žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, keď v prípade tejto úpravy ide o bezvýnimočné pravidlo, v dôsledku ktorého výrok rozhodnutia majúci len prevziať zákonnú úpravu bez možnosti odchýlenia sa od nej je nadbytočným, a preto v rozhodnutí bez akéhokoľvek významu.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti ním uložené nebudú plnené dobrovoľne, možno sa ich plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie alebo výkonom rozhodnutia.