Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu V. Z., bytom Y. X, Z., právne zastúpeného advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor (predtým Správa katastra Prešov), Konštantínova 6, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Správy katastra Prešov č. Upo 11/2012-Ba zo dňa 28. januára 2013 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Správy katastra Prešov č. Upo 11/2012/Ba zo dňa 28. januára 2013 v spojení s rozhodnutím Správy katastra Stará Ľubovňa č. UP-25/2012/PS zo dňa 8. októbra 2012 podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- € v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.01.2013 Správa katastra Prešov (ďalej len „žalovaný“) ako príslušný správny orgán podľa , , a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa a o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Správy katastra Stará Ľubovňa (ďalej len prvostupňový správny orgán“) č. UP-25/2012/ PS zo dňa 08.10.2012, ktorým vyhovel protestu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa č. Pd 60/12-3 zo dňa 10.09.2012 a zrušil rozhodnutie č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 08.10.2012 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. UP-25/2012/PS, ktorým vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. Pd 60/12-3 zo dňa 10.09.2012 a svoje rozhodnutie o potvrdení nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009 zrušil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím zo dňa 10.09.2009 potvrdil, že žalobca nadobudol vlastníctvo vydržaním k pozemkom v k.ú. V., a to zapísaným na LV č. XX, XX, XXX, XXX a XXX, ktorých bližšia identifikácia vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval niektoré skutočnosti z rozhodnutia napadnutého protestom, pričom uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal protest prokurátor, ktorým navrhol zrušiť nezákonné rozhodnutie č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009

z dôvodu, že je v rozpore s a a , ako aj v rozpore s ust. , , , a Správneho poriadku. Ďalej uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 10.09.2009 bez toho, aby zistil skutkový stav. Nevykonal žiadne dokazovanie a svoje rozhodnutie vydal iba na základe odporúčania komisie a pred zverejnením registra. Na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu bolo vydané rozhodnutie, ktoré je v rozpore s vyššie uvedenými právnymi predpismi, preto protestu prokurátora vyhovel.

Konštatoval, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o vyhovení protestu okresného prokurátora podal odvolanie žalobca prostredníctvom Advokátskej kancelárie advocatius s.r.o. V odvolaní citoval ustanovenia dotknutých právnych predpisov a najmä uviedol, že odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu malo alebo nemalo vyhovieť. Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán nemal protestu prokurátora vyhovieť, pretože absentuje odôvodnenie, z ktorého by vyplývali skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jednak podanie protestu prokurátora, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom a tomu by mal nasvedčovať aj konkrétny a zrozumiteľný dôvod, správna úvaha, na základe ktorej prokurátor zvolil postup tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Napadnuté rozhodnutie je vydané dňa 10.09.2009 a protest prokurátora je datovaný zo dňa 10.09.2012, teda v posledný deň trojročnej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Pritom je zrejmé, že ku dnešnému dňu si žiadna tretia osoba neuplatnila na súde ani na inom príslušnom orgáne, akékoľvek právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré žalobca už po svojich právnych predchodcov nadobudol titulom vydržania do svojho výlučného vlastníctva a pritom ani z odôvodnenia protestu prokurátora žiadne takéto skutočnosti a súvislosti nevyplývajú, pretože sa uvádzajú výlučne len jednotlivé zákonné ustanovenia. Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí vo svojich rozhodnutiach zdôrazňujú veľký význam dostatočného odôvodnenia rozhodnutia a navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť, pretože ho považuje za nezákonné.

Uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu a zistil nasledovný skutkový stav: Rozhodnutím č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009 nadobudol žalobca nehnuteľnosti - pozemky evidované na LV č. XX, XX, XXX, XXX a XXX v k.ú. V. titulom vydržania ku dňu 01.01.2003 v spoluvlastníckych podieloch po osobách, ktoré sú uvedené v rozhodnutí. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že vyvesením oznámenia o začatí konania o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v V. dňa 21.05.2002 prvostupňový správny orgán začal konanie spojené s prácami na zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) podľa . Žalobca podal návrh na potvrdenie vlastníctva vydržaním podľa citovaného zákona dňa 29.08.2006, ktorý komisia prijala a prejednala na svojom deviatom zasadnutí dňa 10.11.2006. Predmetom konania boli pozemky v extraviláne. K návrhu predložil LV a čestné vyhlásenia dvoch svedkov znalých miestnych pomerov. Na základe týchto dokladov komisia odporučila správnemu orgánu potvrdiť nadobudnutie vlastníctva k uvedeným pozemkom vydržaním. Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca užíva nehnuteľnosti od roku 1993, kedy ich nadobudol ako nehnuteľnosti majetkoprávne vysporiadané s pôvodnými vlastníkmi v presvedčení, že mu vlastnícky patria. Prvostupňový správny orgán uviedol, že počas celej držby sa vlastníctva k nehnuteľnostiam nik iný nedomáhal a nedomáha sa ho ani v súčasnej dobe. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2011.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že dňa 18.04.2011 boli na Obecný úrad V. podané námietky proti výpisu z návrhu ROEP zo strany V. M.. Z obsahu námietok okrem iného vyplýva, že nesúhlasí s týmto rozhodnutím a žiada ho zrušiť, pretoeže žalobca si uplatnil nárok na potvrdenie vlastníctva vydržaním na tie isté pozemky ako jej bratranec O. M.. Taktiež namietala pokojnú a nerušenú držbu žalobcu. Zo zápisnice zo IV. námietkovej komisie ROEP, k.ú. V. zo dňa 29.11.2011 vyplýva, že komisia posúdila námietky V. M. a odporučila správnemu orgánu zrušiť rozhodnutie o vydržaní č. Vy 0081/06/ Ja-9 a obnoviť pôvodný zápis. Prvostupňový správny orgán podal osobne na okresnej prokuratúre dňa 07.09.2012 podnet na vydanie protestu prokurátora proti citovanému rozhodnutiu.

Ďalej uviedol, že dňa 10.09.2012 vydala okresná prokuratúra podľa protest č. Pd 60/12-3, ktorým navrhla podľa citovaného zákona zrušiť nezákonné rozhodnutie. Z obsahu protestu vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu prokurátor považuje za nezákonné a v rozpore s ust. a , s ust. §

134 a ust. , , , a Správneho poriadku. V odôvodnení protestu okrem iného prokurátor uviedol, že v správnom konaní správny orgán posudzoval podľa návrh žalobcu na vydržanie pozemkov v k.ú. V., a to k parcelám registra EKN špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí. Záverom posudzovania návrhu bolo odporúčanie komisie pre k.ú. V. tomuto návrhu vyhovieť. V tejto súvislosti poukázal na to, že stanovisko komisie má pre správny orgán iba odporúčajúci charakter. Záväzný charakter majú ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých v predmetnom konaní nebol dodržaný procesný postup potrebný pre vydanie rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Pri vydávaní predmetného rozhodnutia správny orgán nedodržal ustanovený procesný postup, kedy o podanom návrhu na vydržanie sa malo rozhodnúť až vo fáze námietkového konania, nie pred jeho začatím, t.j. vo fáze pred zverejnením návrhu ROEP. V spise chýba vyjadrenie fondu alebo správcu, ak ide o lesné pozemky, či súhlasí s vydržaním predmetných pozemkov za neznámych vlastníkov. Vzhľadom k tomu, že fond alebo správca mal v danom konaní zastupovať neznámych vlastníkov vydržiavaných parciel, boli mu vydaním predmetného rozhodnutia upreté jeho práva na spravodlivé konanie, ako aj práva v mene neznámych vlastníkov uplatňovať ich vlastnícke práva. Poukazujúc na uvedené správny orgán a komisia nekonali s vlastníkmi vydržiavaných pozemkov ako s účastníkmi konania, neumožnili im vyjadriť sa k podanému návrhu, k podkladom rozhodnutia, uplatniť návrhy a dôkazy, čo malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Z podaného návrhu na vydržanie nevyplývajú všetky skutočnosti potrebné pre vydanie pozitívneho rozhodnutia. Návrh žalobcu bol odôvodnený viacerými nepodloženými tvrdeniami o užívaní nehnuteľností. Pre existenciu dobrej viery žalobcu nestačí iba jeho tvrdenie, že mu veci patria, ale je potrebné, aby toto tvrdenie bolo podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť záver, že je dôvodné. Konštatoval, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a citoval ust. , , a , , a , , , a Správneho poriadku. S poukázaním na citované ustanovenia právnych predpisov dôvodil, že z predloženého spisového materiálu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009 jednoznačne vyplýva, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Predovšetkým žalobca podal jednoduchý, skutkovo, či chronologicky neodôvodnený návrh, pričom pripojil iba vyjadrenia dvoch osôb, ktorých tvrdenia by mohli byť svojim spôsobom do istej miery aj účelové. Nepripojil napr. vyjadrenie obce, resp. vyjadrenie posledných skutočných vlastníkov daných pozemkov, či súhlasia s predloženým návrhom. Ak osoby zapísané na príslušných listoch vlastníctva už nežijú, bolo potrebné si zaobstarať vyjadrenia domnelých dedičov a ak tieto osoby sú osobami neznámymi, v takomto prípade pre účely konania podľa tieto osoby zastupuje Slovenský pozemkový fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné pozemky. Vážnym procesným nedostatkom bola tá skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vydal protestom napadnuté rozhodnutie skôr, ako bol uverejnený návrh ROEP a doručené výpisy z návrhu ROEP účastníkom konania podľa v spojení s . Žalobca podal návrh dňa 29.08.2006, pričom správny orgán o ňom konal a rozhodol dňa 10.09.2009. Zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 21.05.2002 začal správny orgán konanie o obnove evidencie pozemkov podľa . Dňa 24.06.2002 zriadil komisiu listom č. 1/2002 podľa citovaného zákona. Podľa tohto zákona zverejnil dňa 07.03.2011 verejnou vyhláškou č. 1/2011 zo dňa 04.03.2011 návrh ROEP na dobu 30 dní a prostredníctvom komisie doručil výpisy z návrhu ROEP známym účastníkom konania. Po uplynutí lehoty na podanie námietok (teda aj lehoty na podávanie návrhov na potvrdenie vlastníctva vydržaním) tieto posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Až po týchto úkonoch vydá správny orgán rozhodnutie o námietkach podľa , resp. rozhodnutie o potvrdení vlastníctva k pozemkom vydržaním podľa alebo o zamietnutí návrhu na vydanie rozhodnutia podľa . V danom prípade nepostupovala podľa tohto zákona ani komisia a ani prvostupňový správny orgán, keď predčasne rozhodli o predloženom návrhu žalobcu.

Ďalej uviedol, že súhlasí s názorom žalobcu, že v danom prípade je v odvolacom konaní povinnosťou druhostupňového správneho orgánu iba posúdiť, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. Nesúhlasí však so záverom, že v tejto veci sa protestu prokurátora vyhovieť nemalo. Tento opak vo vzťahu k názoru žalobcu nepochybne vyplýva z obsahu predloženého spisu, z predložených listín, predovšetkým z odôvodnenia protestu prokurátora i napadnutého rozhodnutia, ako aj z odôvodnenia samotného rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva k pozemkom vydržaním zo dňa 10.09.2009. Protest prokurátora bol dôvodný, bol podaný včas (aj keď v posledný deň lehoty). Zo spisového materiálu je

zrejmé, že na pozemky, ktoré boli predmetnom vydržania si robili právny nárok aj ďalšie osoby (viď námietky V. M., či zápisnica zo IV. zasadnutia námietkovej komisie). Žalobca poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s požiadavkou dostatočného odôvodňovania rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že práve protestom napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.09.2009 nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke. Samotnému konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia chýbalo presné a úplne zistenie skutkového stavu veci. Prvostupňový správny orgán si neobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie a tým v konaní nepostupoval v súlade so zákonom. V konaní nebola dostatočným spôsobom preukázaná oprávnená, nepretržitá dobromyseľná držba pozemkov, aj v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami. Protest prokurátora je inštitút, ktorý nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom, ale je prostriedkom realizácie právomoci pri ochrane zákonnosti. Protest prokurátora je prostriedok na odstránenie vecnej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, resp. na odstránenie procesných nedostatkov konania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o merite veci. Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejnenom pod č. 76/1993, čo korešponduje aj s ust. . Podľa tohto nálezu ústavného súdu je protest prokurátora chápaný ako prostriedok realizácie právomoci prokuratúry pri ochrane zákonnosti, ktorý slúži na odstránenie predovšetkým vecnej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, resp. na odstránenie procesných nedostatkov konania, ktoré majú vplyv na vecnú stránku konania. V tejto súvislosti zdôraznil, že konanie o proteste prokurátora nie je opravným konaním, v rámci ktorého nie sú využívané opravné prostriedky podľa Správneho poriadku, ale ide o využívaný dozorný prostriedok, na základe ktorého vo vnútri správneho orgánu prebehne konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia napadnutého protestom. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -39 vyplýva, že protestom prokurátora možno iniciovať a v konečnom dôsledku aj dosiahnuť zásah do právoplatných rozhodnutí, či iných právnych aktov orgánov verejnej správy.

Argumentoval, že predmetom tohto konania je posúdiť, či sa protestu malo vyhovieť alebo nie, či pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bol dodržaný zákonný procesný postup a či toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Nie je možné v tomto konaní preskúmať rozhodnutie pôvodné, dokonca ani riešiť komu svedčí vlastnícke právo. Tento názor je prezentovaný aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . V závere uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne, keď v danej veci protestu prokurátora vyhovel, a to aj v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa vec dostane opätovne do štádia rozhodovania o predmetnom návrhu na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním podľa . V novom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového správneho orgánu dostatočne a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, pričom žalobca bude musieť dostatočným a vierohodným spôsobom preukázať, či sú (boli) splnené všetky zákonné podmienky potrebné na vydanie pozitívneho rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním a predložiť súhlasné vyjadrenie všetkých dotknutých osôb. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je zákonné a vecne správne.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. UP-25/2012/PS zo dňa 08.10.2012 a navrhol tieto zrušiť podľa , , , a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

Uviedol, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 08.10.2012 rozhodnutie č. UP-25/2012/PS, ktorým podľa ust. a protestu prokurátora č. Pd 60/12-3 zo dňa 10.09.2012 vyhovel a rozhodnutie napadnuté protestom č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009 v celom rozsahu zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, mal dve možnosti, buď protestu prokurátora vyhovieť alebo mu nevyhovieť, resp. mu vyhovieť iba čiastočne. V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.

Namietal, že z napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08.10.2012 vyplýva, že protest prokurátora je datovaný posledným dňom trojročnej lehoty na podanie protestu, pretože napadnuté rozhodnutie je zo dňa 10.09.2009. Protest prokurátora je síce právnym aktom, na základe ktorého môže správny orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka protestu vyhovieť alebo

nevyhovieť, ale rozhodnutie tohto správneho orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálnu právu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej.

Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán nemal protestu prokurátora vyhovieť, pretože úplne absentuje akékoľvek odôvodnenie, z ktorého by vyplývali skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jednak podanie protestu prokurátora, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom a tomu mal nasvedčovať aj konkrétny a zrozumiteľný dôvod, správa úvaha, na základe ktorej prokurátor zvolil postup mimoriadneho opravného prostriedku. Z jazykovo gramatického výkladu je zrejmé, že nevyhnutnou podmienkou mimoriadneho opravného prostriedku je jeho mimoriadny dôvod. Ako uviedol vyššie, napadnuté rozhodnutie bolo zo dňa 10.09.2009 a protest prokurátora bol datovaný rovnako dňa 10.09.2012, teda v posledný deň trojročnej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Pritom je zrejmé, že k dnešnému dňu si žiadna tretia osoba neuplatnila na súde, ani na inom príslušnom orgáne akékoľvek právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré po právnych predchodcoch nadobudol titulom vydržania do svojho výlučného vlastníctva a pritom ani z odôvodnenia protestu prokurátora žiadne takéto skutočnosti a súvislosti nevyplývajú, pretože sa uvádzajú výlučne len jednotlivé zákonné ustanovenia. Tieto skutočnosti poukazujú na neopodstatnenosť a nepreukázateľnosť pochybností o namietanom splnení podmienok vydržania, na ktoré sa v proteste prokurátora poukazuje, výlučne len citáciou zákonných ustanovení. Poukázanie na jednotlivé zákonné ustanovenia, ktorá uviedol prvostupňový správny orgán ako odôvodnenie, na základe akých skutočností protestu prokurátora vyhovel, sú arbitrárne a preto neakceptovateľné.

Citoval ust. , , , , ďalej , Správneho poriadku.

K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol, že žalovaný uzavrel dňa 19.07.2001 pod č. 15/2001-ROEP zmluvu o dielo, ktorej predmetom podľa čl. II záväzok zhotoviteľa spracovať pre žalovaného ako objednávateľa návrh registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. V., obec V., okres M. G. podľa Podľa dodatku č. 22 k tejto zmluve o dielo, ktorú žalovaný uzatvoril dňa 30.07.2010 bolo vyhotovenie registra obnovenej evidencie pozemkov v rámci I., II. a III. etape skončenej ku dňu 31.10.2010. Účelom je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov, právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa vecne príslušným správnym orgánom na konanie v katastrálnych územiach, v ktorých operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy a operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich uvedené možno identifikovať, je katastrálny úrad.

Uviedol, že ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.01.2013, podal prvostupňový správny orgán osobne na Okresnej prokuratúre dňa 07.09.2012 podnet na vydanie protestu prokurátora na Okresnej prokuratúre proti rozhodnutiu o vydržaní č. Vy 0081/06/Ja-9 a žiadal obnoviť pôvodný stav, pričom paradoxne ide o správny orgán, ktorý rozhodoval o zápise zostaveného návrhu registra. Podľa , , , správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Komisia má 7 členov. Za členov komisie vysiela po jednom zástupcovi zo svojich zamestnancov katastrálny úrad, pozemkový úrad, obvodný úrad, ktorý spravuje pozemky vo vlastníctve štátu a Slovenský pozemkový fond, ak ide o lesné pozemky aj správca lesného majetku vo vlastníctve štátu. Jedným členom komisie je zástupca vyslaný obcou, ďalších členov komisie určí s ich súhlasom správny orgán na návrh obce z vlastníkov pozemkov a nájomcov, prípadne užívateľov pozemkov. Predsedom komisie je člen vyslaný obcou. S poukazom na tieto ustanovenia namietal, že tvrdenie žalovaného, že v spise chýba vyjadrenie fondu alebo správcu, ak ide o lesné pozemky, či súhlasí s vydržaním predmetných pozemkov za neznámych vlastníkov, a že fondu alebo správcovi boli vydaním predmetného rozhodnutia upreté jeho práva na spravodlivé konanie, považuje za účelové a neopodstatnené, pretože samotné zloženie komisie je zostavené zo zástupcov zúčastnených subjektov.

Poukázal na to, že komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromažďuje poklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a § 12, plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona. Komisia v konaní o zostavení návrhu registra o obnove evidencie nehnuteľnosti vypracuje návrh registra na základe údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a v ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Tvrdil, že žiadny takýto návrh podaný nebol a nevyplýva to ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Namietateľka V. M. žiadala návrh zrušiť z dôvodu, že tento nárok si uplatnil aj jej bratranec O. M., a že nie je preukázaná jeho pokojná a nerušená držba. Takéto odôvodnenie nepovažuje za dostatočné na podanie protestu prokurátora, a to paradoxne na návrh prvostupňového správneho orgánu, ktorý zapísal jeho vlastníctvo titulom vydržania. Komisia ROEP posúdila dôvodnosť jeho návrhu a spolu s vlastným stanoviskom predložila tento návrh na rozhodnutie príslušnej správe katastra, ktorá návrhu vyhovela. Podľa jeho vedomostí neboli podané žiadne námietky proti návrhu ROEP.

Ďalej poukázal, že Európsky súd, aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôrazňujú veľký význam dostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Podľa Európskeho súdu účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom. Len ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva (napr. Suominen v. Fínsko, Tatishvili v. Rusko). Podobne podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny (). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre veci podstatný význam (, ). V tejto súvislosti uviedol, že ani z protestu prokurátora, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy zaručujú ochranu skutočnému vlastníkovi, teda tomu, kto nielen že je evidovaný v príslušných registroch ako vlastník, ale vykonáva práva svedčiace vlastníckemu, z ktorých dôvodov právny poriadok Slovenskej republiky ustanovuje výkon práva ako jeden z dôvodov pre nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že odvodzuje svoje vlastníctvo na základe evidencie listu vlastníctva a právnych skutočností z dávnej minulosti, pričom následným užívaním po dobu viac ako 50 rokov nastal iný skutkový právny stav dotýkajúci sa predmetných nehnuteľností, s ktorým zákon spája právne následky podľa v spojení s . Za vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam si riadne plnil a plní všetky svoje daňové povinnosti a iné záväzky, ktoré z tohto vlastníctva vyplývajú.

Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je odôvodnené iba všeobecnými tvrdeniami, pričom ako základ pre zastavenie boli brané do úvahy skutočnosti a dôkazy vzniknuté počas konania a nie sú v rozhodnutiach dostatočne identifikované ako základ pre určité posúdenie a právny záver. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo sa vyznačuje nedostatočným zistením skutkového stavu potrebného na právne posúdenie vec, závery odporujú zisteným skutočnostiam a z tohto pohľadu je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Preto predstavuje takú vadu konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Na súdom nariadené pojednávanie sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním zo dňa 12.11.2013 a súhlasili, aby súd pojednával aj v ich neprítomnosti, preto súd konal podľa v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa a , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Dňom 01.10.2013 nadobudol účinnosť o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa citovaného zákona zrušujú sa správy katastra. Činnosť v oblasti katastra nehnuteľností vykonávajú okresné úrady v sídlach a územných obvodoch podľa prílohy č. 1 ( zákona), v danom prípade Okresný úrad Prešov. Podľa citovaného zákona, konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb právoplatne neskončené správou katastra dokončí okresný úrad, v ktorého územnom obvode mala správa katastra sídlo. Z uvedeného dôvodu súd konal s Okresným úradom Prešov ako s účastníkom konania.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Správy katastra Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), ktorým správa katastra vyhovela protestu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa č. Pd 60/12-3 zo dňa 10.09.2012 podľa a o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zrušila rozhodnutie č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009. tomto konaní bolo predmetom posúdenia predovšetkým skutočnosť, či protestu prokurátora správne orgány mali alebo nemali vyhovieť, či pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bol dodržaný zákonný procesný postup a či predmetné rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 29.06.2006 návrh adresovaný Komisii pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim pre k.ú. V. na potvrdenie vlastníctva k pozemkom vydržaním podľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú v tomto návrhu špecifikované a zapísané na LV č. XX, XX, XXX, XXX a XXX. Na základe tohto návrhu prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.09.2009 rozhodnutie č. Vy 0081/06/Ja-9, ktorým potvrdil, že žalobca nadobudol podľa a vlastníctvo k pozemkom v k.ú. V., a to parcelám registra EKN zapísaným na LV č. XX, XX, XXX, XXX a XXX podľa špecifikácie uvedenej vo výrokovej časti tohto napadnutého rozhodnutia, a to vydržaním dňom 01.01.2003. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.03.2011, čo preukazuje kópia doručenky do vlastných rúk.

Obsahom spisu je ďalej podnet prvostupňového správneho orgánu sp.zn. 2012/00741/PS zo dňa 07.09.2012 adresovaný Okresnej prokuratúre Stará Ľubovňa na vydanie protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa proti rozhodnutiu č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009 z dôvodu, že toto citované rozhodnutie o vydržaní nehnuteľnosti nie je v súlade s ust. a , , , a a Správneho poriadku, ako aj .

Podľa o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to

1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, 2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy, 3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy,

b) opatreniu,

c) rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa a o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o prokuratúre, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia s týmito odchýlkami:

a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 16) d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podaním č. Pd 60/12-3 zo dňa 10.09.2012 podala Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa na Správu katastra Stará Ľubovňa protest prokurátora podľa o prokuratúre proti rozhodnutiu Správy katastra Stará Ľubovňa č. Vy 0081/06/Ja-9 zo dňa 10.09.2009, a to na základe podnetu riaditeľa Správy katastra Stará Ľubovňa zo dňa 17.09.2012.

Ako vyplýva z ust. a , konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Žalobca v žalobných námietkach poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodoval o priznaní jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.09.2009, ako aj protest prokurátora bol rovnako datovaný na deň 10.09.2012, teda v posledný deň trojročnej lehoty na podanie tohto protestu, ktorý označil ako mimoriadny opravný prostriedok. Ďalej namietal, že je dôvodné usudzovať, že protest prokurátora, ktorému prvostupňový správny orgán v celom rozsahu vyhovel a ktorý bol podaný v posledný deň lehoty na podanie protestu je netransparentný a v rozpore s právnym štátom, ako aj ústavnými princípmi a precedenčnou zásadou správneho konania, t.j. zásadou materiálnej rovnosti účastníkov konania. V súvislosti s týmito námietkami žalobcu sa súd zaoberal, či protest prokurátora bol podaný včas, tak ako to uvádza žalovaný a prvostupňový správny orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.

Podľa obsahu administratívneho spisu protest prokurátora proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.09.2009 č. Vy 0081/06/Ja-9 bol síce datovaný dňa 10.09.2012, avšak na originály tohto podania je označená podacia pečiatka Správy katastra Stará Ľubovňa, z ktorej vyplýva, že protest prokurátora bol doručený na príslušný správny orgán dňa 17.09.2012. Z tejto pečiatky nie je

možné jednoznačne určiť, či toto podanie bolo podané osobne alebo poštou. K tomuto podaniu nie je pripojená žiadna obálka preukazujúca podanie prostredníctvom pošty a tým nie je možné jednoznačne konštatovať, či protest prokurátora bol podaný včas.

Z ust. § 27 ods. 1 písm. e/ je nesporné, že protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. V danom prípade ide o rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému podľa nie je možné podať opravný prostriedok. Lehota na podanie protestu prokurátora teda plynie odo dňa vydania tohto rozhodnutia.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správne orgány sa v danom prípade neriadili dôsledne ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku, ak v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí iba poukázali na dátum vydania rozhodnutia napadnutého protestom a dátum, ktorým je označené podanie protestu prokurátora a na základe toho konštatovali, že protest prokurátora bol podaný včas. Takto uvádzané skutočnosti nie sú dostatočne odôvodnené. Nevyplýva z nich na základe akých právnych predpisov a ktorých ustanovení zákona posudzoval správny orgán plynutie lehoty na podanie protestu prokurátora, kedy začína lehota plynúť, kedy končí a z akých skutočností dospel správny orgán k záveru, že podnet protest prokurátora je podaný včas. Ak teda odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje tieto skutočnosti, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného bude opätovne sa zaoberať odvolacími námietkami žalobcu, posúdiť včasnosť podania protestu prokurátora a následne vo veci rozhodnúť tak, aby vydané rozhodnutie bolo dostatočne a v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku aj odôvodnené.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- €, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že právny zástupca tieto trovy súdu nevyčíslil.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.