Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/356/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: JUDr. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. M. XX, T., zastúpený JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou, Na priekope 174/13, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 18. septembra 2009, č.k. - 350, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov tohto konania vo výške 393,45 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 3. (teraz žalovaný) uložil zaplatiť žalobcovi sumu 82.984,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu žalobcu voči žalovaným 1. a 2. v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovanému 3. uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 10.074,23 eur právnej zástupkyni žalobcu, žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému 1. (Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR) náhradu trov konania v sume 113,60 eur a žalovanému 2. (JUDr. Z. E.) v sume 473 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozsudkom napadnutým odvolaním súd uložil žalobcovi zaplatiť trovy štátu v sume 47,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej súd právne odôvodnil použitím ustanovení a , keď z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že žaloba žalobcu bola voči žalovaným 1. a 2. podaná nedôvodne a voči žalovanému 3. bola podaná dôvodne. V konaní bolo nepochybne preukázané, že bol vypracovaný záznam BLOK pre vtedajšieho ministra vnútra, ktorý obsahoval informácie týkajúce sa okrem iných i žalobcu. Napriek tomu, že tento záznam mal slúžiť len pre policajnú potrebu a v žiadnom prípade nebol určený pre verejnosť, stalo sa, že sa dostal do rúk novinárke T. K., ktorá informácie z tohto záznamu spolu s ďalšími svojimi informáciami použila v článku „Sudca na odstrel?“ publikovanom v týždenníku Moment, v ktorom článku žalobcu vykreslila ako skorumpovaného sudcu, ktorý sa správa spôsobom, kedy vlastné pochybné známosti povyšuje nad zákon a navyše sa priatelí so zločincami a má vilu v rozpočtovom náklade cca 25 miliónov Sk. V konaní podľa názoru súdu žalovaný 3. neniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že skutočnosti v zázname Blok by boli pravdivé, čomu nasvedčuje i fakt, že na základe skutočností uvádzaných v tomto zázname neboli zo strany žalovaného 3. podniknuté žiadne ďalšie kroky voči osobe žalobcu. V konaní bolo vyjadreniami svedkov T. K. a Ing. X. E. preukázané, že žalovaný 2. predmetný záznam novinárke T. K. neposkytol a

neposkytol jej ani žiadne informácie, ktoré tento záznam obsahoval, teda nezavinil preniknutie informácií zo záznamu na verejnosť a žiadnym spôsobom neporušil osobnostné práva žalobcu a nespôsobil mu žiadnu morálnu ujmu. S poukazom na to súd žalobu žalobcu voči žalovanému 2. zamietol. Žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovanému 1., nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že by štát - Slovenská republika zodpovedala za preniknutie informácií vedených v rámci rezortu ministerstva vnútra na verejnosť. Žalovaný 3. neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v konaní nepreukázal, že k prieniku informácií zo záznamu BLOK novinárke T. K. neprišlo žiadnym zo zamestnancov Ministerstva vnútra na ktorejkoľvek úrovni, čím má súd na mysli i podriadené zložky celého policajného zboru. Žalovaný 3. považuje únik tak závažných informácií len za exces svojho zamestnanca, ktorého nebol schopný konkrétne označiť, a preto v konečnom dôsledku zodpovedá za ujmu, ktorá únikom informácií z rezortu Ministerstva vnútra SR žalobcovi vznikla. S prihliadnutím na to, že problematika korupcie v súdnictve je problematikou, ktorá je spoločensky závažná a spoločnosťou mimoriadne citlivo vnímaná a žalobca bol jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností kriminalizovaný, keď bol čitateľovi prezentovaný ako „skorumpovaný“ sudca, hoci doposiaľ nebol ani len trestne stíhaný a je stále sudcom, teda čitateľovi bol opísaný celkovo negatívne, došlo bez pochyby k mimoriadne závažnému zásahu do jeho osobnostných práv. Osoba sudcu ako taká je vo všeobecnosti spravidla osobou verejného záujmu, ako na to poukazoval žalobca, to vyplýva z jeho postavenia ako predstaviteľa jednej z mocí v štáte, s čím je samozrejme spojené citlivejšie spoločenské vnímanie jeho osoby, napr. aj prostredníctvom médií. Možno jednoznačne konštatovať, že žalobca v dôsledku úniku informácií z rezortu žalovaného 3. utrpel porušenie svojej občianskej cti, pričom zásah do osobnostných práv žalobcu pretrváva dlhodobo, má mimoriadne negatívnu odozvu v spoločnosti, prakticky bude trvať až do konca sudcovského pôsobenia žalobcu, najmä v jeho rozhodovacej činnosti a prípadne i kariérnom postupe, pretože sudca spájaný s korupciou sa nikdy nemôže „očistiť“ s výrazným znevážením celého jeho doterajšieho sudcovského pôsobenia, preto súd uložil žalovanému 3. zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v celej požadovanej výške, nakoľko mal za to, že táto je primeraná intenzite porušenia občianskej cti žalobcu, ako aj jeho spoločenského postavenia sudcu. O trovách konania súd rozhodol podľa a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1. a . uložil neúspešnému žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania žalovaným 1. a 2. a vo vzťahu žalobcu a žalovaného 3. uložil v konaní neúspešnému žalovanému 3. zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a zaplatenom súdnom poplatku. O trovách konania štátu súd rozhodol podľa .

Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 3., ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný 3. vstúpil do konania až uznesením súdu prvého stupňa č. k. -158 zo dňa 26.1.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2006, pričom žalobca vedel o existencii úradného záznamu k akcii BLOK, ako aj o tom, z ktorého dňa je datovaný a kým bol napísaný, najneskôr v čase podania návrhu na doplnenie dokazovania, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.2.2002. Podľa názoru žalovaného 3. vzhľadom ku skutočnosti, že úradný záznam z akcie BLOK, ktorým podľa názoru žalobcu malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv bol z 5.12.1998, ako aj s poukazom na skutočnosť, že články boli uverejnené v periodiku Moment v č. 47, ročník 1999, premlčacia doba na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy vo forme finančného zadosťučinenia uplynula najneskôr v roku 2002, pričom žaloba bola podaná až dňa 18.8.2003, teda po uplynutí premlčacej doby. Poukázal tiež na to, že s vzhľadom na výpovede svedkyne T. K. a žalovaného 2. mu nie je známe, na základe akých skutočností súd vyvodil právny záver, že záznam, ktorý mala svedkyňa T. K. k dispozícii, je totožný s originálom, taktiež mu nie je známe, na základe čoho dospel súd k záveru, že informácie z úradného záznamu z akcie Blok použila svedkyňa vo svojom článku, keď z výpovede samotnej svedkyne vyplýva opak. Namietol záver súdu prvého stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno nakoľko v konaní nepreukázal, že k úniku informácií z úradného záznamu z akcie BLOK neprišlo žiadnym z jeho zamestnancov, keď v konaní bola spochybnená autenticita samotnej časti fotokópie predmetného úradného záznamu s originálom. Nesúhlasil s názorom súdu, že by dôkazné bremeno na žalobcom tvrdené skutočnosti malo v konaní zaťažovať žalovaných. Uviedol, že poskytuje osobnostno-právnu ochranu len proti takému zásahu do osobného súkromia, ktorý je neoprávnený. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške uvedenej v napadnutom rozsudku je neopodstatnená, dostatočne neodôvodnená a v prípade dôvodnosti žaloby čo do základu neadekvátna priznanému zadosťučineniu, ktoré má vychádzať z miery zníženia dôstojnosti žalobcu, či jeho vážnosti v spoločnosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. zo dňa 6. októbra 2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 3. (teraz označenému ako žalovaný) zamietol a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 364,08 eur do troch dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prvom rade bolo potrebné zaoberať sa námietkou premlčania nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko v prípade opodstatnenia tejto námietky by bolo nehospodárne zaoberať sa vecnou opodstatnenosťou nároku žalobcu. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má na rozdiel od iných prostriedkov ochrany osobnosti výrazný majetkový charakter, pretože ide o peňažnú náhradu v podobe sankcie. Ide o peňažný nárok (reparačný nárok), ktorý tak isto, ako iné obdobné práva na peňažnú satisfakciu (ktorých základom je nemajetková rovina) podlieha režimu premlčania. Právo na peňažné zadosťučinenie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvý krát. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa dozvedel o skutočnosti, že autorka článku T. K. čerpala vo svojom článku z úradného záznamu k akcii BLOK, ako aj o tom, kto predmetný úradný záznam vyhotovil a čo bolo jeho obsahom, na pojednávaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , a to 28. novembra 2001. Preto už nasledujúci deň mohol žalobca uplatniť svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu uplynula 29. novembra 2004. Žalobca však podal návrh na pripustenie pristúpenia žalovaného 3. do konania až 19. mája 2005, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Následne súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na a uviedol, že prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, kde sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Nielen jazykovým, ale i systematickým a logickým výkladom ustanovenia nevyhnutne treba dospieť k tomu, že primárne účelu nápravy zásahov do práva na ochranu osobnosti slúži forma morálnej satisfakcie a len podporne zákon uvažuje i o možnosti inej formy zadosťučinenia, teda i satisfakcie materiálnej. Nevyhnutnou podmienkou priznania aj materiálnej satisfakcie je však nielen nedostatočnosť do úvahy pripadajúcej inej formy satisfakcie (nemateriálnej s prihliadnutím na okolnosti uvedené v ustanovení ), ale aj viazanosť prípadného uplatnenia (v žalobe) a tiež priznania (následne v rozsudku) takejto ďalšej formy satisfakcie (náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) na aspoň niektorú z foriem satisfakcie morálnej. V tomto prípade pritom nejde len o nepodložený názor odvolacieho súdu, ale o výklad rozhodnej právnej úpravy i za pomoci prameňov, z ktorých táto vychádza (historický výklad). Na vyššie opísanej koncepcii kumulácie bola založená i úprava nárokov v súvislosti s ujmami na cti podľa Československého občianskeho práva až do nadobudnutia účinnosti , a to napriek určitej odchylnosti skoršej právnej konštrukcie predpokladajúcej výslovne len právo na náhradu škody (nie i dnešnej nemajetkovej ujmy v peniazoch), pretože i v prípade úpravy platnej za tzv. prvej republiky sa rozlišovala škoda hmotná a nehmotná. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa zmenil a žalobu zamietol.

Na základe v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 30. apríla 2013 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd považoval rozsudok odvolacieho súdu za vnútorne nekompaktný a protirečivý (vnútorná rozpornosť dôvodov). Ak mal odvolací súd za to, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne, bolo potrebné podrobne sa touto skutočnosťou zaoberať, svoje úvahy ďalej premietnuť do samotného rozhodnutia a nezaoberať sa právnym posúdením oprávnenosti nároku žalobcu. Dovolací súd nevylúčil možnosť pre úplnosť uviesť aj prípadný názor odvolacieho súdu na danú vec, nie však spôsobom, že toto posudzovanie bude tvoriť prevažnú časť odôvodnenia rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, pričom účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Vzhľadom na to, že v konaní došlo k procesnej vade podľa , dovolací súd v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, ako aj v medziach daných zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je ochrana osobnosti žalobcu, pričom žalobca sa pôvodne proti žalovaným domáhal tak primeraného zadosťučinenia, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uznesením č. k. -265 zo dňa 3.3.2009 súd prvého stupňa v dôsledku späťvzatia žaloby v časti poskytnutia primeraného zadosťučinenia konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 82.984,80 eur. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 3. uložil zaplatiť žalobcovi sumu 82.984,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu voči žalovaným 1. a 2. v celom rozsahu zamietol.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle je daný ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam až Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom právne posúdil.

V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa námietkou premlčania nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko v prípade opodstatnenia tejto námietky by bolo nehospodárne zaoberať sa vecnou opodstatnenosťou nároku žalobcu.

Podľa a , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má na rozdiel od iných prostriedkov ochrany osobnosti výrazný majetkový charakter, nakoľko ide o peňažnú náhradu v podobe sankcie. Ide o peňažný nárok (reparačný nárok), ktorý tak isto ako iné obdobné práva na peňažnú satisfakciu, ktorých základom je nemajetková rovina, napr. právo na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, či náhradu nemajetkovej ujmy podľa , podlieha režimu premlčania. V tejto súvislosti nemožno nevidieť, že aj keď sú práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

a a práva na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a odškodnenia podľa celkom rozdielneho charakteru, v praxi a najmä v súdnych sporoch na ochranu osobnosti v jeho zložke a na ochranu života a zdravia si podľa zmyslu značne konkurujú a vzájomne sa dopĺňajú, čo by mohlo viesť k nepriaznivým dôsledkom spočívajúcich v nerovnom postavení fyzických osôb. Na základe uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že právo na peňažné zadosťučinenie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát.

Z obsahu spisového materiálu celkom nepochybne vyplynulo, že žalobca sa dozvedel o skutočnosti, že autorka článku T. K. čerpala vo svojom článku v týždenníku Moment č. 47 z novembra 1999 z úradného záznamu k akcii BLOK, ako aj o tom, kto predmetný úradný záznam vyhotovil a čo bolo jeho obsahom, na pojednávaní Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. dňa 28.11.2001, teda už dňom nasledujúcim mohol žalobca uplatniť svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu uplynula dňa 29.11.2004. Žalobca však podal návrh na pripustenie pristúpenia žalovaného 3. do konania až dňa 19.5.2005, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Na tomto závere nič nemení, že Ministerstvo vnútra SR sa konania zúčastňovalo už predtým, a to ako orgán vystupujúci za žalovaného 1. Slovenskú republiku, nakoľko až do rozhodnutia o pripustení pristúpenia žalovaného 3. do konania tento nebol účastníkom konania, ale účastníkom konania bol štát

- Slovenská republika, pričom v prípade označenia Ministerstva vnútra SR išlo len o označenie orgánu, ktorého sa vec týka, a ktorého pracovník za štát pred súdom koná.

Vzhľadom na to, že žalovaný sa dovolal premlčania nároku žalobcu, nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať a bolo dôvodné žalobu žalobcu voči žalovanému zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa zmenil a žalobu zamietol.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s ust. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 364, eur s nasledujúcou špecifikáciou: cestovné a stravné v súvislosti s cestou na pojednávanie na súde prvého stupňa (Bratislava - Senica a späť - 253 km) dňa 29.6.2005 vo výške 85,19 eur (pri spotrebe 9,6 l/100 km, cene PHM 1,21 eur/1 l a stravnom 2,66 eur), dňa 11.1.2006 vo výške 87,65 eur (pri spotrebe 9,6 l/100 km, cene PHM 1,30 eur/1 l a stravnom 2,95 eur), dňa 1.3.2006 (pri spotrebe 9,6 l/100 km, cene PHM 1,28 eur/1 l a stravnom 2,95 eur), dňa 18.9.2009 (pri spotrebe 7,5 l/100 km, cene PHM 1,135 eur/1 l a stravnom 3,60 eur), cestovné a stravné v súvislosti s cestou na pojednávanie na odvolacom súde dňa 6.10.2010 (Bratislava - Trnava a späť - 108 km) (pri spotrebe 7,5 l/100 km, cene PHM 1,145 eur/1 l a stravnom 3,60 eur), cestovné a stravné v súvislosti s cestou na pojednávanie na odvolacom súde (Bratislava - Trnava a späť - 106km) dňa 20.11.2013 vo výške 29,37 eur (pri spotrebe 6,9 l/100 km, pri cene PHM 1,363 eur/1 l a náhrade za použitie osobného motorového vozidla 0,183 eur/1km).

Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.