Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Er-555-2008.pdf
PDF · 75.48 KB
Case nature
Area
Subarea
30Er/555/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: S. X., nar. XX. X.. XXXX, trvalý pobyt prihlásený v mestskej časti O. - T. M., o vymoženie 21,58 € a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Popíkovou, Exekútorský úrad Trebišov, Šrobárova 3842/9, pod sp. zn. EX 1013/2008, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 7. 2008, doručeného súdnej exekútorke dňa 23. 7. 2008, exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Obvodného úradu v Košiciach o uložení pokuty za priestupok zo dňa 3. 5. 2006, č. VVS-Pr/400/06/TOC a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 15. 8. 2008, bola výkonom exekúcie poverená súdna exekútorka JUDr. Lucia Žužová. V priebehu exekúcie došlo k pozastaveniu výkonu exekútorského úradu súdnej exekútorky JUDr. Lucie Žužovej a za jej zástupcu bola ustanovená súdna exekútorka JUDr. Mária Popiková.
V súlade s ust. § 9 ods. 13 zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol začatý alebo nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd preto ďalej konal s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky namiesto Obvodného úradu v Košiciach, ktorý v predmetnom exekučnom konaní zastupoval účastníka exekučného konania na strane oprávneného - Slovenskú republiku.
Dňa 10. 10. 2011 bol súdu doručený podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 8. 2011, ktorého podanie odôvodnil tým, že pravdepodobne uplynula prekluzívna lehota, v ktorej sa mal exekučný titul - rozhodnutie Obvodného úradu v Košiciach o uložení pokuty za priestupok zo dňa 3. 5. 2006, č. VVS-Pr/400/06/TOC, vykonať s poukazom na § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008. Súdna exekútorka v prípade zastavenia žiada priznať trovy exekúcie, ktoré vyčíslila na sumu 59,23 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
rozhodnutie Obvodného úradu v Košiciach o uložení pokuty za priestupok zo dňa 3. 5. 2006, č. VVS- Pr/400/06/TOC, nadobudol právoplatnosť dňa 8. 6. 2006 a stal sa vykonateľným dňa 23. 6. 2006 a svoje právo mohol oprávnený vymôcť do troch rokov, teda do 23. 6. 2009 (§ 27 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v platnom znení). V zákonnej trojročnej lehote musel podať nielen návrh na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť. Avšak vzhľadom na to, že uvedená lehota uplynula po tom, čo zákonom č. 298/2008 Z. z., bol novelizovaný § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tak, že s účinnosťou od 1. 9. 2008 zrušil vyššie uvedenú trojročnú lehotu, bolo potrebné ďalej posúdiť, či sa má uvedený právny vzťah posúdiť podľa účinnosti starej právnej úpravy, a teda sa má prihliadnuť na uplynutie trojročnej lehoty, ktorou vyššie uvedené rozhodnutie stratilo svoju vykonateľnosť alebo je potrebné posudzovať tento právny vzťah podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy začala uvedená lehota plynúť, nakoľko vyššie uvedenou novelou zákona o priestupkoch opomenul zákonodarca upraviť časovú pôsobnosť neskoršej právnej normy v intertemporálnych ustanoveniach.
Vo všeobecnosti platí zásada lex posterior derogat legi priori, t. zn. neskorší predpis ruší skorší. K základným znakom právneho štátu, ktorý zakotvuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 1 ods. 1, je právna istota a dôvera občanov v právny poriadok, ktorého súčasťou je aj zásada zákazu retroaktivity, t. j. zákazu spätnej pôsobnosti právnych noriem. Všeobecne platí, že právne predpisy, resp. ich ustanovenia nepôsobia späť, ale iba do budúcnosti, od okamihu ich účinnosti (lex retro non agit). Z uvedeného dôvodu je pravá retroaktivita v právnom štáte neprípustná. Za istých okolností však je prípustná nepravá retroaktivita, čo znamená, že nová právna úprava sa vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti, nevytvára však žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia jej účinnosti, iba kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99). Nielen pravú retroaktivitu, ale aj retroaktivitu nepravú považuje ústavný súd za neštandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov. Ústavný súd už tiež vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu (PL. ÚS 3/00).
Všeobecné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom, určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž 7/2010, 5 Sž 20/2010). Neskorší právny predpis môže z tejto zásady výslovne ustanoviť výnimku, ktorá bude mať povahu nepravej retroaktivity.
V danom prípade bola navrhovateľovi uložená sankcia formou peňažnej pokuty. Jedná sa teda o formu správneho trestania, ktoré sa riadi zásadami platnými aj v trestnom práve. V prejednávanej veci je preto nevyhnutné uplatniť zásadu ustanovenú v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V tomto súd poukazuje aj na závery prijaté správnym kolégiom Najvyššieho súd Slovenskej republiky v stanovisku zo dňa 4. 11. 2002, zn. Snj 84/02.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak absentujú prechodné ustanovenia, súd je povinný posudzovať právny vzťah podľa právneho predpisu účinného v čase vzniku právnych vzťahov. Trojročná lehota, ktorá bola stanovená v § 88 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008, začala plynúť odo dňa 23. 6. 2006, teda za účinnosti starej právnej úpravy a uplynula dňom 23. 6. 2009, t. j. za účinnosti novej právnej úpravy. Uvedený stret dvoch právnych noriem je teda potrebné riešiť všeobecným pravidlom, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, posudzuje sa plynutie lehoty podľa právneho predpisu účinného v čase, kedy lehota začala plynúť.
Uplynutím zákonom stanovenej trojročnej lehoty zaniklo právo priznané exekučným titulom, na podklade ktorého s vykonávala predmetná exekúcia, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, na základe ktorého súd exekúciu zatavil a v nadväznosti na uvedený dôvod zastavenia exekúcie súd rozhodol aj o trovách exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
S poukazom na znenie ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Súdna exekútorka v podaní zo dňa 30. 9. 2011 uviedla, že si uplatňuje trovy exekúcie, ktoré jej vznikli vo výške 59,23 €. Súd však nemôže preskúmať účelnosť a správnosť výpočtu exekútorkou vyúčtovaných trov exekúcie bez toho, aby preskúmal exekučný spis. O trovách exekúcie preto rozhodne súd samostatným uznesením po tom, ako súdna exekútorka predloží súdu svoj exekučný spis, resp. jeho kópiu, ktorý bude obsahovať náležitosti podľa § 34a výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov v platnom znení, vrátane fotokópií dokladov o úhrade hotových výdavkov, ktoré si uplatňuje v rámci náhrady hotových výdavkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.