Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/301/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Debt Invest Limited, so sídlom 33 Porter Road, P. O. Box 3169, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti odporcom: 1. T. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, W., 2. D. K., nar. X.X.XXXX, bytom tamtiež, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, AK so sídlom Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 5.173,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13. decembra 2012, č. k. - 108, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania v sume 226,49 eur k rukám ich advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.173,06 eur s príslušenstvom a určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo všeobecných podmienkach poskytovania úverov pre fyzické osoby spoločnosťou Citibank (Slovakia), a. s. z 24.3.2003 a to v bode 23. zmeny zmluvných strán v bode 28.1 zmeny na strane klienta a to klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky postúpiť, previesť, meniť, či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek so svojich práv, či záväzkov podľa Zmluvy o úvere a v bode 28.2 zmeny na strane banky a to banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť, či previesť ktorékoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu. Klient svojím podpisom zmluvy o úvere dáva výslovný súhlas k prevzatiu záväzkov treťou osobou v prípadoch, keď a) tretia osoba je zo skupiny Citigroup alebo b) trvá porušenie. O trovách konania rozhodol tak, že odporca v 1. a 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 452,54 eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. , , , , , , keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Zmluva o úvere č. 3213 zo dňa 22.3.2007, uzavretá medzi odporcami ako dlžníkmi a spoločnosťou Citibank (Slovakia) a. s. ako veriteľom je podľa jej obsahu spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle ust. súd mal za to, že všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby spoločnosťou Citibank (Slovakia) a. s. z 24.3.2003, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č.

3213, uzavretej dňa 22.3.2007 medzi spoločnosťou Citibank (Slovakia) a. s. a odporcami v 1. a 2. rade, obsahovali v čl. 28 bod 28.1 a 28.2 neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto je táto podmienka v zmysle neplatnou, pretože umožňovala tejto spoločnosti kedykoľvek postúpiť či previesť ktorékoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere ne tretiu osobu a odporcovia vopred už pri podpise zmluvy o úvere bez podpisu týchto všeobecných podmienok mali dať súhlas k prevzatiu týchto záväzkov treťou osobou v prípadoch, keď tretia osoba je zo skupiny Citigroup alebo trvá porušenie, pričom odporcovia neboli oprávnení bez predchádzajúceho súhlasu tejto spoločnosti ani žiadnych vopred vo všeobecných podmienkach vymedzených prípadoch pri podpise zmluvy o úvere previesť, meniť či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere, čo súd považoval za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd túto neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol v zmysle aj vo výroku rozsudku. Súd ďalej mal za to, že výkon práv spoločnosti Citibank v Európe plc., na ktorú práva a povinnosti prešli za spoločnosť Citibank (Slovakia) a. s. z dôvodu zlúčenia a to postúpenie predmetnej pohľadávky na navrhovateľa, ktorý má sídlo na Britských panenských ostrovoch podľa zmluvnej podmienky, ktorá toto postúpenie umožňovala pri podpise úverovej zmluvy iba veriteľovi, ktorú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, sa prieči dobrým mravom podľa , preto súd považoval zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky zo 16.12.2010 za neplatnú v zmysle , čo súd riešil ako prejudiciálnu otázku a preto návrh navrhovateľa pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej pomoci: prevzatie zastúpenia 2.1.2012, podanie odporu z 31.5.2012, 2 x 180,93 eur = 361,86 eur, 2 x režijný paušál po 7,63 eur = 15,26 eur, DPH 75,42 eur, spolu v sume 452,54 eur. Súd úspešným odporcom v 1. a 2. rade v spore náhradu trov konania nepriznal, pretože si túto náhradu neuplatnili ani nepreukázali, že im trovy konania vznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne závery. Neplatnosť postúpenia z pohľadávky odôvodnil súd z obsahu všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby, kde konštatoval, že zatiaľ čo odporca dal súhlas k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu, veriteľ viazal prípadné postúpenie pohľadávky na svoj súhlas, čo spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. V zmysle a nasledujúce veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť svoju pohľadávku inému. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa je úplne neodôvodnená, nakoľko pohľadávku zo spotrebiteľského úveru môže veriteľ postúpiť. Neplatnosť postúpenia pohľadávky môže spôsobiť iba existencia dohody medzi veriteľom a dlžníkom, že pohľadávku nemožno postúpiť. Zo 6. odôvodnenia Smernice EHS 93/13 vyplýva, že jej cieľom nie je vyhlásiť zmluvy na základe nekalých podmienok, ktoré obsahujú za neplatné, ale cieľ ktorým je spočíva výlučne v nastolení rovnováhu, nie však odstránenie zmluvy ako celku. Neobstojí ďalej ani konštatovanie, že postúpenie pohľadávky môže obmedziť alebo neúmerne zaťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva, lebo v tomto konkrétnom prípade uplatňuje nároky veriteľ z titulu nesplnenia záväzku a nie spotrebiteľ, preto použitie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v skutkovom stave. K postúpeniu v konkrétnom prípade nie je potrebný súhlas dlžníka. Tvrdenie, že postúpenie pohľadávky v tomto konkrétnom prípade výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa, je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv, nemá opodstatnenie, nakoľko konanie prebieha na všeobecnom súde odporcu a nech by bol veriteľ ktokoľvek, vždy by nároky zo spotrebiteľskej zmluvy musel uplatňovať na tomto súde. Z uvedeného tak vyplýva, že nejde o nekalú obchodnú praktiku. Neprijateľná podmienka vo všeobecných podmienkach v zmluve nemôže spôsobiť neplatnosť postúpenia pohľadávky, lebo neprijateľná podmienka je v zmysle neplatná. Pohľadávka je majetkom a právo postúpiť pohľadávku je právom užívať majetok v zmysle dohovoru o základných ľudských a občianskych právach. K postúpeniu pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka, pričom napadnuté rozhodnutie v skutočnosti takéto oprávnenie dlžníkovi chce priznať. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve bola iba podmienka, ktorá vylučovala u spotrebiteľa možnosť postúpiť svoje nároky. Navrhovateľ taktiež uviedol, že je nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 452,54 eur, nakoľko sa súd dôkladne nezaoberal otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Zo znenia a a §

25 ods. 1, 2 vyplýva, že združenie je vytvorené či už z radu samotných spotrebiteľov alebo takých osôb, ktorých záujem na ochrane spotrebiteľov sa rozhodli realizovať vytvorením práve takéhoto zoskupenia. Ak ale združenie nevykonáva hlavnú náplň svojej činnosti sám, ale zásadne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, stráca samotný zmysel a stráca sa podstata existencie takéhoto združenia, pretože neposkytuje spotrebiteľovi žiadnu ochranu. Ak sa ale vedľajší účastník dá zastúpiť právnym zástupcom, deje sa tak z nejakého dôvodu a v tomto prípade právny zástupca neháji záujmy účastníka, popri ktorom vedľajší účastník vystupuje, ale vedľajšieho účastníka samotného a preto by si mal jeho náklady hradiť vedľajší účastník sám.

K odvolaniu navrhovateľa zaslal vyjadrenie vedľajší účastník na strane odporcov, ktorý žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a zároveň priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 226,49 eur. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle ust. je zrejmé, že na predmetné postúpenie pohľadávky sa súhlas spotrebiteľa vyžadoval, napriek tomu týmto súhlasom právny predchodca navrhovateľa nedisponoval. Taktiež uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že postúpením pohľadávky sa situácia spotrebiteľa vo vzťahu k ochrane jeho práv nezhoršila, nakoľko spor sa vedie na všeobecnom súde spotrebiteľa. Za predpokladu, že postupcom pohľadávky je subjekt so sídlom na Britských panenských ostrovoch, komunikácia s týmto subjektom a prípadné mimosúdne vyriešenie sporu je výrazne sťažené. Aj v prípade úspešného výsledku súdneho konania len ťažko by spotrebiteľ uplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, príp. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na uvedené súd správne posúdil postúpenie pohľadávky na navrhovateľa za neplatné. Vo svojom vyjadrení ďalej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, keď uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje svoju pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 3213 zo dňa 22.3.2007, na základe ktorej bola poskytnutá odporcom finančná suma vo výške 125.000 Sk, ktorú mali splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach. Keďže ju riadne a včas nesplácali, navrhovateľ po písomných upomienkach požiadal o okamžité splatenie úveru dňa 18.6.2008, čím sa stal splatný celý dlh a návrh bol na súd doručený až dňa 21.11.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Vedľajší účastník taktiež poukázal ohľadne trov vedľajšieho účastníka na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o trovách postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou, keď poukázal pritom na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 47 Charty základných práv EÚ. A taktiež poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( po zistení, že odvolanie podal včas oprávnená osoba - účastník konania a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 5.173,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 eur od 14.11.2011 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenú vo Všeobecných podmienkach v bode 28.1, v bode 28.2 a v časti trov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Citibank (Slovakia) a. s. a odporcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola uzavretá dňa 22.3.2007 Zmluva o úvere č. 3213, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý bezúčelový úver vo výške 125.000 Sk s poplatkom za poskytnutie úveru 15.625 Sk, s poplatkom za poistenie 8.228,25 Sk, úrokov vo výške 24,99%, RPMN 38,52%, výška mesačnej splátky 5.004 Sk s počtom splátok 48, splatnosť splátky 24. deň v mesiaci s dátumom poslednej splátky 24.3.2011. Podľa všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické

osoby spoločnosti Citibank (Slovakia) a. s. zo dňa 24.3.2003 v čl. 28 „zmeny zmluvných strán“ v bode 28.1 „zmeny na strane klienta“ klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky postúpiť, previesť, zmeniť či akokoľvek disponovať ktorýkoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere. Podľa bodu 28.2 tohto článku „zmena na strane banky“ banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť či previesť ktorejkoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu. Klient svojím podpisom zmluvy o úvere dáva výslovný súhlas k prevzatiu záväzkov treťou osobou v prípadoch, keď tretia osoba je zo skupiny Citigroup alebo trvá porušenie. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2010, uzavretou medzi Citibank Europe plc. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bola predmetná pohľadávka postúpená na navrhovateľa.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom považuje odvolací súd za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel keď konštatoval, že zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a teda i za absolútne neplatnú.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že dôvody, na ktoré poukazoval v odvolaní odvolateľ v súvislosti s právnou úpravou uvedenou v a Obč. zák. i v spojení s . v tomto prípade neobstoja, pretože úverová zmluva, z ktorej plnenia sa navrhovateľ domáha je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá skutočnosť síce nevylučuje postupovanie pohľadávky a vyššie cit. práv. predpisy túto možnosť i pripúšťajú, ale napriek tomu ho i odvolací súd považuje za porušenie práv spotrebiteľa, ktoré má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom. Pokiaľ by takéto

právo prislúchalo i úverovému dlžníkovi, skutková situácia by bola v takom prípade vyhodnotená iným spôsobom a vtedy by nebolo možné na ňu aplikovať i právnu úpravu, na základe ktorej je zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a teda i za absolútne neplatnú.

Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednoznačne vyplýva, že odporcom bola možnosť postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči úverovému veriteľovi na tretie osoby výslovne v zmluve zakázaná, čo vzhľadom k jej spotrebiteľskému charakteru vytvorilo nerovnováhu medzi účastníkmi spotrebiteľského vzťahu. Z uvedeného dôvodu právne posúdenie zistených skutočností súdom prvého stupňa je správne a odvolací súd preto rozsudok podľa , ako vo výroku vecne správny potvrdil a stotožnil sa i s odôvodnením rozhodnutia.

V súvislosti s opakovaným postupovaním žalovanej pohľadávky sa tak odporcovia ako spotrebitelia dostali do výrazne zhoršeného právneho postavenia v prípade, ak by sa chceli domáhať svojich práv, ktoré by si museli uplatniť nie od pôvodného úverového veriteľa, ale v tomto konaní navrhovateľa, čím by zároveň bol značne diskriminovaný, preto konanie pôvodného úverového veriteľa a následných subjektov, na ktoré bola pohľadávka postupovaná, vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv úverového dlžníka voči úverovému veriteľovi, čo tiež možno vyhodnotiť ako znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky ( ) a takéto konanie možno posudzovať i ako nekalú obchodnú praktiku v spojení s , podľa ktorého, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednoznačne vyplýva, že odporcom bola možnosť postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči úverovému veriteľovi na tretie osoby výslovne v zmluve zakázaná, čo vzhľadom k jej spotrebiteľskému charakteru vytvorilo nerovnováhu medzi účastníkmi spotrebiteľského vzťahu.

V prejednávanej veci nie je možné aplikovať vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka ust. , pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia. Aj skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci je akceptovateľné aplikujúc ust. SR, aby bol účastník zastúpený advokátom. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejme z ustanovenia . v ustanovení a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zatupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v . Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci išlo všetko o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na strane odporcov, ktoré predstavujú účelne vynaložené trovy na ochranu vedľajšieho účastníka na strane odporcov.

Z uvedeného dôvodu právne posúdenie zistených skutočností súdom prvého stupňa je správne a odvolací súd preto rozsudok podľa , ako vo výroku vecne správny potvrdil a stotožnil sa i s odôvodnením rozhodnutia, keď správne rozhodol aj o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , a v konaní úspešným odporcom náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. V odvolacom konaní však priznal právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi a to voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 226,49 eur ako odmenu za 1 úkon poskytnutej právnej pomoci - podanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej vo výške 180,93 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20% DPH vo výške 37,75 eur, podľa pís. c), a vyhlášky č. MS SR .

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.