Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/169/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E. F., zastúpená: AK Berčo, s.r.o., IČO: 54329281, G. H. XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanému: B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27. apríla 2022 č.k. - 221 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.2.2019 do zaplatenia (výrok I/), žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania (výrok II/) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok III/).

2. Súd tak rozhodol o nároku žalobkyne na vrátenie rezervačného poplatku vo výške 1.000 eur, zaplateného žalobkyňou žalovanému z titulu rezervačnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.9.2018. Žalobkyňa svoj nárok na vrátenie rezervačného poplatku odôvodňovala tým, že nie z jej viny, ale zo strany žalovaného, neboli splnené podmienky zmluvy a to najmä, že žalovaný nepredložil návrh kúpnej zmluvy najneskôr do 15 dní pred uplynutím termínu uzatvorenia zmluvy.

3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z medzi stranami sporu nespornej skutočnosti, že:

3.1. žalobkyňa dňa 28.9.2018 ako záujemca o kúpu bytu č. X na X. J. bytového domu v D. E. F. E. K. L., F. XX, D. M. XXX, postaveného na pozemku parcela CKN č. 7243/5 o výmere 287 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 1470/10000-in, nebytového priestoru: garáž č. 5 a sklad č. 12 na prízemí bytového domu (ďalej „nehnuteľnosti“) uzavrela rezervačnú zmluvu so žalovaným, ktorý sa zaviazal rezervovať pre žalobkyňu nehnuteľnosti do 15.11.2018 a po zaplatení rezervačného poplatku

- najneskôr do uplynutia termínu, sa strany zaviazali uzavrieť „sprostredkúvanú zmluvu“ za dojednanú kúpnu cenu,

3.2. žalobkyňa dňa 28.9.2018 zaplatila žalovanému rezervačný poplatok v sume 1.000 eur,

3.3. k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy, označenej v rezervačnej zmluve ako „sprostredkúvaná zmluva“, medzi stranami sporu nedošlo.

4. Zistil tiež, že podľa článku III. bod 1 rezervačnej zmluvy: „V prípade, ak záujemca poruší svoju povinnosť zaplatiť poplatok v lehote uvedenej v článku II. ods. 1 druhá veta tejto zmluvy (t.j. povinnosť uvedenú v článku II. ods. 1 tejto zmluvy) a/alebo poruší svoju povinnosť po zaplatení poplatku najneskôr do uplynutia termínu uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu (t.j. povinnosť uvedenú v článku I. ods. 5 tejto zmluvy), vlastníkovi dňom porušenia ktorejkoľvek z uvedených povinností vzniká voči záujemcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3 % z kúpnej ceny uvedenej v článku I ods. 5 tejto zmluvy. Zmluvná pokuta je splatná do 5 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy vlastníka záujemcovi. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak záujemca v určenej lehote nezaplatí vlastníkovi zmluvnú pokutu, na ktorú mu vznikol nárok, vlastník je oprávnený uschovať časť poplatku až do výšky rovnajúcej sa zmluvnej pokute, na ktorú vlastníkovi vznikol nárok, a to až do doby urovnania medzi vlastníkom a záujemcom na základe dohody alebo právoplatného rozhodnutia príslušného súdu, s čím záujemca podpisom tejto zmluvy výslovne súhlasí“.

5. Súd na posúdenie spornej otázky, či v zmysle bodu III. rezervačnej zmluvy vznikol nárok na ponechanie si rezervačného poplatku žalovanému, ktorý v rámci obrany dňa 30.10.2019 predložil listinu označenú ako kúpna zmluva (bez dátumu a podpisov), vo veci vypočul žalovaného, žalobkyňu i svedkov (K. D. B., K. B. - syn žalobkyne).

6. Žalovaným predloženú listinu označenú ako kúpna zmluva, v ktorej ako predávajúci je uvedený žalovaný, kupujúci v tejto listine uvedený nie je, predmetom kúpy v zmysle článku II. tejto zmluvy mala byť nehnuteľnosť totožná s nehnuteľnosťou popísanej v rezervačnej zmluve, v článku IV. v bode 4.1. ktorej je uvedená dohodnutá kúpna cena 132.500 eur, pričom v zmysle bodu 4.3. tohto článku prvá časť kúpnej ceny vo výške 1.000 eur bola uhradená dňa 28.9.2018 formou preddavku v hotovosti, druhá a tretia časť kúpnej ceny nie je uvedená a štvrtá časť kúpnej ceny v zmysle bodu 4.7. zmluvy je uvedená v čiastke 82.500 eur, súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatný právny úkon v zmysle , v ktorom absentujú podstatné náležitosti zmluvy, a to okrem iného označenie zmluvných strán, dátum uzatvorenia zmluvy a vlastnoručné podpisy účastníkov zmluvy. Súd po právnom posúdení veci podľa , a , , , z uvedeného potom vyvodil, že žalovaný nebol pripravený v lehote dohodnutej stranami sporu v rezervačnej zmluve svoj záväzok (uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy) reálne splniť a tak mu právo na ponechanie si rezervačného poplatku v sume 1.000 eur nevzniklo a uzavrel, že žalovaným prijatý poplatok (preddavok) vo výške 1000 eur je plnením bez právneho dôvodu, čo je bezdôvodným obohatením, na vydanie ktorého súd zaviazal žalovaného.

7. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd odôvodnil aplikáciou , a nariadenia vlády SR č. a žiadosťou žalobkyne, ktorá preukázala doručenie výzvy na vrátenie poplatku žalovanému.

8. O nároku na náhradu trov konania procesne plne úspešnej žalobkyni súd prvej inštancie rozhodol podľa s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku zo dňa 27.4.2022 podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa a , t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdiac, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

9.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením súdu v rozsudku, v ktorom súd „v podstatnom uvádza, že zmluva, ktorú žalovaný predložil na pojednávaní dňa 30.10.2019 označenú ako kúpna zmluva, v ktorej ako predávajúci je uvedený žalovaný, kupujúci v tejto listine uvedený nie

je, predmetom kúpy v zmysle článku II. tejto zmluvy mala byť nehnuteľnosť totožná s nehnuteľnosťou popísanej v rezervačnej zmluve, v článku IV. v bode 4.1. je uvedená dohodnutá kúpna cena v sume 132 500 eur s tým, že v zmysle bodu 4.3. tohto článku, prvá časť kúpnej ceny vo výške 1.000 eur bola uhradená formou preddavku v hotovosti zaplatená dňa 28.9.2018 podľa bodov 4.5. a 4.6., druhá a tretia časť kúpnej ceny nie je uvedená a štvrtá časť kúpnej ceny v zmysle bodu 4.7. je uvedená na 82.500 eur. Táto zmluva nie je ani datovaná, nie je ani podpísaná, a to ani zo strany žalovaného ako predávajúceho, u ktorého je len počítačom napísané meno. Z týchto dôvodov túto listinu súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon v zmysle , na ktorej absentujú podstatné náležitosti zmluvy, a to okrem iného označenie zmluvných strán - v tomto prípade kupujúceho, dátum uzatvorenia zmluvy a vlastnoručné podpisy účastníkov zmluvy. Keďže žalovaným predložená zmluva nie je platným právnym úkonom, z toho vyplýva, že žalovaný nebol pripravený v lehote dohodnutej stranami sporu v rezervačnej zmluve svoj záväzok (uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy) reálne splniť a tak mu nevzniklo právo na ponechanie si rezervačného poplatku v sume 1.000 eur. Súd ďalej hodnotil zmluvné dojednanie účastníkov obsahom predstavujúce zmluvu nepomenovanú z pohľadu ustanovenia : „Posudzovaná nepomenovaná zmluva je neplatná, lebo svojim obsahom odporuje zákonu. Porušuje totiž zákaz vyslovený v ustanovení neodporovať účelu zákona, v ktorom je v prípade zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy založenie zmluvnej povinnosti jedného či oboch účastníkov. Pokiaľ sa subjekt zaviaže k uzatvoreniu zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu), je možné túto povinnosť vymáhať len žalobou na nahradenie prejavu vôle; takáto žaloba však logicky neprichádza do úvahy tam, kde má budúcu zmluvu uzavrieť osoba odlišná od účastníkov zmluvy, ktorej predmetom je dojednanie zmluvy o budúcej zmluve. Zároveň súdu ďalej konštatuje, že pokiaľ medzi účastníkmi sprostredkovateľskej zmluvy neexistuje odlišné dojednanie, nárok na odmenu sprostredkovateľa vzniká, len ak došlo k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy jeho pričinením. Sankcionovanie neuzavretia sprostredkúvanej zmluvy je nemožné a takéto dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné. V prípade, že súčasťou sprostredkúvanej zmluvy je aj dojednanie o rezervácii, ide o zmluvu zmiešanú. Cena rezervácie nemôže prepadnúť v prospech sprostredkovateľa (rezervujúcej osoby) ako zmluvná pokuta v prípade neuzavretia sprostredkúvanej zmluvy, takéto dojednanie o zmluvnej pokute sa prieči účelu zákona a je neplatné, a to bez ohľadu na to, či rezervačná zmluva je súčasťou zmiešanej zmluvy so zmluvou sprostredkovateľskou alebo je samostatnou zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že prijatý poplatok (preddavok) vo výške 1.000 eur je plnením bez právneho dôvodu, čo je bezdôvodným obohatením, na vydanie ktorého súd zaviazal žalovaného.“

9.2. Tvrdil pritom, že je nesporné: a) že medzi stranami sporu bola dňa 28.9.2018 uzatvorená rezervačná zmluva, ktorej predmetom bola rezervácia nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a to byt č. X nachádzajúci sa na X. J. bytového domu v D. E. F. vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, b) že z rezervačnej zmluvy vyplýval záväzok žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti rezervovať pre záujemcu nehnuteľnosť do 15.11.2018, c) že v zmysle uvedenej rezervačnej zmluvy zložila žalobkyňa rezervačný poplatok vo výške 1.000 eur, d) že z čl. II ods. 4 vyplýval záväzok zmluvných strán uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu, t.j. kúpnu zmluvu do 15.11.2018, e) že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou rezervačnú zmluvu nie ako realitná kancelária, tzn. ako sprostredkovateľ predaja nehnuteľnosti, ale ako vlastník nehnuteľnosti. Podčiarkol, že v tomto prípade sa nejedná ani o spotrebiteľskú zmluvu.

9.3. Žalovaný namietol správnosť záveru súdu, že zmluva je neplatným právnym úkonom. Tvrdil pritom, že ani nie je možné posudzovať zmluvu ako neplatný právny úkon pre absenciu podpisu a osobných údajov žalobkyne, nakoľko povinnosťou žalovaného bolo žalobkyni predložiť návrh a zmluva sa mala podpisovať do termínu ako bol uvedený vyššie, čím došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne. Podľa názoru žalovaného bolo vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalovaného ako aj svedkyne D. B. preukázané, že zo strany žalovaného bol predložený návrh kúpnej zmluvy. Žalobkyňa si prevzala tento návrh zmluvy osobne v kancelárii žalovaného, za prítomnosti svedka D. B., ktorá popísala okolnosti prevzatia kúpnej zmluvy. Žalovaný si splnil riadne povinnosti v zmysle uzatvorenej rezervačnej zmluvy, nakoľko podľa čl. II ods. 2 tejto zmluvy, vlastník mal predložiť záujemcovi návrh kúpnej zmluvy a zmluvu mali v zmysle čl. II ods. 3 tejto zmluvy najneskôr dňa 15.11.2018 do 10.00 hod. uzatvoriť na adrese vlastníka I. XXX/XX F. D. E. F.. Žalobkyňa sa nedostavila na uvedenú adresu a nepodpísala zmluvu do 10.00 hod. Návrh kúpnej zmluvy obsahoval podstatné náležitosti zmluvy, a to predmet zmluvy ako aj cenu. Podčiarkol, že žalobkyňa nikdy nedoplnila údaje potrebné k doplneniu zmluvy v časti financovania kúpnej ceny, nakoľko nedisponovala prostriedkami v takej výške, žalovaný si nemohol len tak doplniť

spôsob financovania a lehotu na zaplatenie, ktorú nemal dohodnutú so žalobkyňou, pričom z jeho strany išlo o seriózne jednanie. Podľa názoru žalovaného je z praxe zrejmé, že pri takom enormnom náraste cien nehnuteľností, prevažná väčšina ľudí nie je schopná zakúpiť nehnuteľnosť bez úveru. Ak by si žalovaný ľubovoľne určil spôsob financovania ako aj lehotu na zaplatenie kúpnej ceny, bolo by to prvé čo by žalobkyňa namietala, že na týchto podmienkach nebola nikdy so žalovaným dohodnutá, a že ju žalovaný zaviedol. Bez dohodnutia spôsobu financovania, nebolo možné uzatvoriť zmluvu ako takú a žalovaný čakal na vyjadrenie žalobkyne, či a z akej banky jej bude poskytnutý úver, lebo z praxe je známe, že banky vždy chcú vidieť návrh zmluvy predtým než poukáže finančné prostriedky na účet predávajúceho, pričom zmluva štandardne obsahuje aj ustanovenia o povinnosti predávajúceho pristúpiť k podpisu záložnej zmluvy z dôvodu čerpania finančných prostriedkov z titulu poskytnutého úveru. Zopakoval, že žalobkyňa sa nedostavila na podpis zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa nedisponovala finančnými prostriedkami. Táto skutočnosť nebola nikým namietaná a ani sporná. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala finančné prostriedky žalovaný pripustil, že keďže žalobkyňa zjavne nevedela splniť podmienky žiadneho úveru, prichádzala do úvahy kúpa bytu aj zo strany jej syna, ale ani tento úver nezískal, čo aj sám vo svojej výpovedi potvrdil, tzn. že obaja nedokázali zaplatiť kúpnu cenu, ktorú požadoval žalovaný za predaj svojho bytu. Obaja teda žalobkyňa ako aj jej syn potvrdili, že nebol im poskytnutý úver, a preto sa ani žalobkyňa nedostavila na podpis zmluvy tak ako si dohodli strany sporu v rezervačnej zmluve.

9.4. Znovu podčiarkol, že zo strany žalovaného nikdy nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na čl. III. rezervačnej zmluvy z ktorého vyplýva, že v prípade, ak záujemca najneskôr do uplynutia termínu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, túto neuzatvorí, vzniká vlastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 % z kúpnej ceny, t.j. zo sumy 132.500 eur, čo predstavuje sumu 3.975 eur. Žalovaný si časť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty započítal s rezervačným poplatkom vo výške 1.000 eur. Uvedené dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné považovať za neplatné a už vôbec nie je možné sa stotožniť s argumentáciou súdu, ktorý aj poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. . Pri rozhodovaní o predmete sporu podľa názoru žalovaného nie je možné vychádzať z uvedeného rozhodnutia, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa rieši iný situácia. Žalovaný nevystupoval v tomto vzťahu ako sprostredkovateľ, ale tak ako bol zmluvnou stranou v rezervačnej zmluve, tak bol aj zmluvnou stranou v kúpnej zmluve. Preto nie je možné súhlasiť s odôvodnením súdu, kde súd konštatuje, že je porušený zákaz vyslovený v ustanovení a to neodporovať účelu zákona, v ktorom je v prípade zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy založenie zmluvnej povinnosti jedného či oboch účastníkov, pričom túto povinnosť je možné vymáhať len žalobou na nahradenie prejavu vôle; takáto žaloba však logicky neprichádza do úvahy tam, kde má budúcu zmluvu uzavrieť osoba odlišná od účastníkov zmluvy, ktorej predmetom je dojednanie zmluvy o budúcej zmluve. V tomto prípade však je zjavné, že žalovaný nie je treťou osobou, a teda sprostredkovateľom, ale priamo zmluvnou stranou, nakoľko bol vlastníkom nehnuteľností, ktorú chcel predať. Žalobkyňa tým, že porušila povinnosť sa dostaviť a podpísať zmluvu najneskôr do 15.11.2018 do 10.00 hod., vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

9.5. Žalovaný v odvolaní namietol, že súd nesprávne právne posúdil predmet sporu, v ktorom žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Tvrdil, že žalobkyňa sa domáha vrátenia poplatku, hoci toto oprávnenie nevyplýva zo žiadneho ustanovenia rezervačnej zmluvy, s výnimkou čl. III. ods. 2, na ktorý aj žalobkyňa v podanej žalobe poukázala, ktorý však hovorí o tom, že ak vlastník, teda žalovaný, poruší povinnosť uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu v tej dohodnutej lehote, teda do 15.11.2018, vtedy je povinný vlastník vrátiť rezervačný poplatok v lehote do 5 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy záujemcovi. Žalobkyňa neuzatvorila do uplynutia termínu riadnu kúpnu zmluvu, žalovanému vznikol nárok si tento poplatok ponechať do vyriešenia veci, a zároveň nič nebránilo tomu, aby svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty započítal s poplatkom, ktorý mal vo svojej dispozícii.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10.1. Zdôraznila, že v konaní preukázala, že to nie ona mala záujem nadobudnúť rezervovaný byt do svojho vlastníctva, ale záujem o to mal jej syn K. B.. Žalobkyňa to aj sama potvrdila na pojednávaní dňa 30.10.2019, str. 5 zápisnice, kde vyslovene uviedla: „Trvám na tom, že byt šiel kupovať syn. Ja som len za neho robila úkon a o takejto skutočnosti žalovaný vedomosť mal“. Na to žalovaný uviedol: „syn žalobkyne mi volal, aby sa uzavrela rezervačná zmluva a vzhľadom na skutočnosť, že už mali

výdaje so znaleckým posudkom, rezervačný poplatok som stanovil na 1.000 eur, ináč by bol tak, ako v iných kanceláriách 4 000 eur. Určite návrh kúpnej zmluvy predložený bol, keďže úver bol schválený.“ V podanom odvolaní ale žalovaný tvrdí opak, teda že úver schválený nebol. Pravdou je, že úver schválený K. B., ktorý o byt aj o úver záujem mal, schválený nebol. Pravdou je tiež, že úver nemala schválený ani žalobkyňa, ale to preto, že ona sama o úver ani nikdy nežiadala ani nevykonala žiadne úkony na to, aby o úver žiadala, keďže o byt ani o úver nikdy záujem nemala.

10.2. Doplnila, že v danej veci nastala situácia: „Žalovaný bol v rozhodnom období (november 2016 až december 2019) jediným spoločníkom a konateľom realitnej kancelárie Nehnuteľnosti Spiš s.r.o. so sídlom Odborárov 551/16, Spišská Nová Ves a v realitách podniká dodnes. Predmetný byt však sám osobne vlastnil, v čase, keď ho ponúkal na predaj ho prenajímal a teda predával ho ako súkromná osoba. Použil však rezervačnú zmluvu, ktorá hovorí o „Sprostredkúvanej zmluve“, spracovávaní osobných údajov, použil pečiatku, a to aj na príjmovom doklade, čo všetko u žalobkyne ako laika evokovalo, že vystupuje ako realitná kancelária. Navyše, pomerne zmätočne v zmluve, čl. VI. ods. 5 uvádza, že záujemca poveruje na plnohodnotné zastupovanie pri kúpe nehnuteľností svojho syna K. B., ktorý dlhodobo žije a pracuje v Anglicku. Práve naopak, pretože K. B., ako skutočný záujemca o kúpu bytu je dlhodobo preč, požiadal svoju matku – žalobkyňu, o vykonanie osobnej ohliadky bytu a o osobnú úhradu požadovanej zálohy 1.000 eur, keďže žalovaný chcel, aby bola uhradená v hotovosti. Samotný svedok K. B. jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, že to bol práve on, kto mal záujem byt od žalovaného kúpiť, prečo požiadal svoju matku o to, aby osobne zašla na ohliadku bytu a aby odniesla sumu 1.000 eur požadovanú žalovaným, ktorá tak aj vykonala. Tam jej žalovaný dal podpísať zmluvu, ktorú žalobkyňa podpísala napriek tomu, že jej nerozumela, nemala možnosť si ju dopredu preštudovať a nemala možnosť posúdiť, aké budú dôsledky toho, keď zmluvu podpíše. Rezervačnú zmluvu pripravil a na podpis žalobkyni predložil žalovaný, a to priamo na mieste v sídle jeho realitnej kancelárie, keď doniesla v hotovosti sumu 1.000 eur požadovanú žalovaným. Na takomto uzatvorení rezervačnej zmluvy trval žalovaný, čo aj žalobkyňa uviedla na pojednávaní dňa 30.10.2019. Už táto samotná skutočnosť je dôvodom na to, aby súd žalobe vyhovel a titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni prijatú platbu.“ Ak by však aj súd vychádzal z toho, že záujemkyňou o byt mala byť žalobkyňa, rovnako považuje podanú žalobu za dôvodnú, lebo neexistuje žiadny dôvod na to, aby si žalovaný ponechal rezervačný poplatok.

10.3. Upozornila, že žalovaný splnenie povinnosti predložiť žalobkyni návrh kúpnej zmluvy do 15.11.2018 preukazoval výhradne výpoveďou svedkyne D. B., ktorá v danom čase pôsobila ako jeho podriadená v realitnej kancelárii, ktorú vlastnil a riadil žalovaný. Nikdy však nebol predložený žiadny dôveryhodný, resp. nespochybniteľný doklad o tom, že by návrh kúpnej zmluvy v danom čase skutočne existoval. Takým dôkazom by podľa názoru žalobkyne „napríklad bol email, ktorým by takýto návrh zasielala právnička „K. K.“, ktorá podľa výpovede svedkyne B. mala návrh zmluvy vyhotoviť, alebo email, ktorým by návrh zasielal žalovaný svedkyni na to, aby ho vytlačila, alebo email, ktorým by žalovaný zasielal návrh zmluvy K. B., ktorého emailová adresa bola v rezervačnej zmluve uvedená ako kontaktná, alebo faktúra alebo iný doklad o tom, že žalovaný zaplatil právničke „K. K.“ za to, že takúto zmluvu vyhotovila alebo iný doklad o tom, že takáto právnička vôbec existuje a že takúto zmluvu vyhotovila alebo akýkoľvek elektronický záznam o vlastnostiach dokumentu o tom, že daný elektronický dokument bol spísaný v danom čase alebo písomné potvrdenie žalobkyne o tom, že by jej bol návrh k jej rukám včas predložený. Žalovaný návrh takejto zmluvy nepriložil ani k podanému odporu, hoci žalobkyňa svoje nároky odvodzovala už v podanej žalobe práve od nepredloženia návrhu kúpnej zmluvy a predložil ho až neskôr na pojednávaní, keď žalobkyňa opakovane namietala neexistenciu návrhu kúpnej zmluvy. Objektívne tak nie je možné uzavrieť, že návrh kúpnej zmluvy bol žalobkyni skutočne predložený pred 15.11.2018. Svedkyňa uviedla, že prvá návšteva žalobkyne v ich kancelárii sa udiala, keď žalobkyňa doniesla rezervačnú zálohu, (teda 28.9.2018) a druhá „asi týždeň dva po prvej, bolo to krátke časové obdobie“, (teda najneskôr do 12.10.2018 – dva týždne od 28.9.2018). Návšteva žalobkyne v kancelárii žalovaného, na ktorej jej mal byť odovzdaný návrh kúpnej zmluvy sa tak uskutočnila vo veľmi krátkom čase potom, ako K. B. vôbec začal riešiť možnosti úveru na byt, teda vôbec nemohlo byť v danom čase jasné, či úver dostane alebo nedostane“. Aj preto je verzia svedkyne B. podľa názoru žalobkyne nedôveryhodná.

10.4. Doplnila, že zo samotného návrhu kúpnej zmluvy, ktorý žalovaný predložil súdu a ktorý vydáva za taký návrh, ktorý údajne mal byť predložený žalobkyni, nevyplýva, aby tento návrh obsahoval všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ako to správne ustálil prvoinštančný súd. Najmä chýba označenie kupujúceho,

čo je vzhľadom na okolnosti prípadu zásadné, za povšimnutie však stojí, že návrh kúpnej zmluvy vo vzťahu k osobe, ktorá má byť kupujúcim, hovorí v mužskom rode („narodený..“ odovzdať „Kupujúcemu..“ atď. Ženský rod vo vzťahu ku kupujúcej osobe nie je v zmluve nikde použitý. Ďalej nie je jasné, ako žalovaný navrhol rozdeľovať kúpnu cenu.

10.5. Za rozhodnú považuje žalobkyňa skutočnosť, že žalovaný (aj v podanom odvolaní) tvrdí, že si s uplatneným nárokom žalobkyne započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. III. rezervačnej zmluvy, vo výške 3.975 eur. Ak teda žalovaný tvrdí, že vykonal jednostranný zápočet, potom voči pohľadávke žalobkyne, s ktorou si svoju pohľadávku započítava, v zásade nenamieta, práve naopak, uznáva ju čo do dôvodu a výšky a nemá voči nej iné výhrady než tie, že mala zaniknúť započítaním. Započítanie však žalobkyňa neuznáva a má za to, že nebolo vykonané platne.

11. Ďalšie vyjadrenia strán neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Rozsudok je vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa potvrdil.

13. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z a nasl. . Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, pokiaľ žalobe žalobkyne vyhovel.

14. Skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalovaný v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne a vyčerpávajúco pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobkyne, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a záver o tom, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný, odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobkyni ako aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), a preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

17. Z obsahu odvolania žalovaného plynie, že žalovaný v podstate spochybňuje hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a z tohto plynúce skutkové zistenia, predkladajúc vlastné hodnotenie ním predložených listinných dôkazov (o.i. rezervačná zmluva, ktorej predmetom bola rezervácia

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. D. E. F., kúpna zmluvy (návrh), svedecká výpoveď svedkyne D. B., výpoveď žalovaného), i ostatných vykonaných dôkazov na súde prvej inštancie.

18. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ) do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí totiž vždy súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu ( základných princípov ).

19. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak ( ).

20. Judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie (s poukazom na ustanovenie je súd povinný tiež posúdiť zákonnosť spôsobu získania dôkazu). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

21. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod..

22. Ani v tomto smere súdu prvej inštancie žiadne pochybenie vytknúť nemožno. Žalovaný neopodstatnene v odvolaní spochybnil hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a z tohto plynúce skutkové zistenia.

23. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd posúdil predmetnú rezervačnú zmluvu zo dňa 28.9.2018 ako nepomenovanú zmluvu podľa , ktorej obsahom bol záväzok žalobkyne ako budúcej kupujúcej zložiť tzv. rezervačný poplatok v prospech žalovaného, ktorý sa zaviazal rezervovať pre žalobkyňu v zmluve označené nehnuteľnosti do 15.11.2018 a následne po zaplatení rezervačného poplatku najneskôr do uplynutia termínu sa strany zaviazali uzavrieť „sprostredkúvanú zmluvu“ za dojednanú kúpnu cenu. Podľa článku III. bod 1 rezervačnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že „v prípade, ak záujemca poruší svoju povinnosť zaplatiť poplatok v lehote uvedenej v článku II. ods. 1 druhá veta tejto zmluvy (t.j. povinnosť uvedenú v článku II. ods. 1 tejto zmluvy) a/alebo poruší svoju povinnosť po zaplatení poplatku najneskôr do uplynutia termínu uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu (t.j. povinnosť uvedenú v článku I. ods. 5 tejto zmluvy), vlastníkovi dňom porušenia ktorejkoľvek z uvedených povinností vzniká voči záujemcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3 % z kúpnej ceny uvedenej v článku I ods. 5 tejto zmluvy. Zmluvná pokuta je splatná do 5 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy vlastníka záujemcovi. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak záujemca v určenej lehote nezaplatí vlastníkovi zmluvnú pokutu, na ktorú mu vznikol nárok, vlastník je oprávnený uschovať časť poplatku až do výšky rovnajúcej sa zmluvnej pokute, na ktorú vlastníkovi vznikol nárok, a to až do doby urovnania medzi vlastníkom a záujemcom na základe dohody alebo právoplatného rozhodnutia príslušného súdu, s čím záujemca podpisom tejto zmluvy výslovne súhlasí.“ Tieto závery súdu žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil.

24. Nespornou bola i skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila žalovanému rezervačný poplatok dňa 28.9.2018 v sume 1.000 eur a že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalobkyňa v spore tvrdila, že to bolo z dôvodov na strane žalovaného, ktorý žalobkyni nepredložil v dohodnutej lehote návrh riadnej kúpnej zmluvy,

žalovaný vo svojej obrane toto tvrdenie žalobkyne popieral s tvrdením, že žalobkyni návrh riadnej kúpnej zmluvy predložil a kúpnu zmluvu žalobkyňa neuzavrela výlučne z dôvodov na jej strane, a preto mu vzniklo právo ponechať si sumu 1.000 eur zaplatenú mu žalobkyňou ako rezervačný poplatok, a to titulom zmluvnej pokuty podľa článku III. rezervačnej zmluvy.

25. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní nedôvodne v prvom rade namietol, že súd nesprávne právne posúdil predmet sporu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že predmetom sporu je nárok žalobkyne na vrátenie rezervačného poplatku zaplateného žalovanému vo výške 1.000 eur v súlade s rezervačnou zmluvou uzavretou so žalovaným dňa 28.9.2018.

26. Odvolací súd nenachádza žiadny argument pre tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno. Sám žalovaný totiž v odvolaní neuviedol, v čom vidí neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, ktorá v priebehu sporu tvrdila, že žalovanému zaplatila rezervačný poplatok v sume 1.000 eur (nesporná skutočnosť), ktorý žiada od žalovaného vrátiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že právny dôvod, pre ktorý žalovanému plnila, odpadol, a to za stavu, ak v spore bola nespornou skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila žalovanému rezervačný poplatok dňa 28.9.2018 v sume 1.000 eur a že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo.

27. Žalovaný neopodstatnene namietol i správnosť záveru súdu, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ak pritom tvrdil, že podľa čl. III. rezervačnej zmluvy žalovanému vznikol v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy so žalobkyňou (ktorá porušila povinnosť sa dostaviť a podpísať zmluvu najneskôr do 15.11.2018 do 10.00 hod.) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 % z kúpnej ceny, t.j. zo sumy 132.500 eur, čo predstavuje sumu 3.975 eur a žalovaný si časť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty započítal s rezervačným poplatkom vo výške 1.000 eur, lebo žalovanému nič nebránilo, aby svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty započítal s rezervačným poplatkom, ktorý mal vo svojej dispozícii, keďže žalovaným predložená kúpna zmluva (návrh) nie je neplatným právnym úkonom.

28. Z relevantnej časti odôvodnenia rozsudku plynie, že súd svoj záver o vyhovení žalobe založil na úvahe, že žalovaný nebol pripravený v lehote dohodnutej v rezervačnej zmluve splniť svoj záväzok uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu so žalobkyňou, pretože kúpna zmluva (návrh), ktorý predložil žalovaný žalobkyni je neplatným právnym úkonom v zmysle z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy (body 40, 41, 42, 50 a 51 odôvodnenia rozsudku), a preto žalovanému nevzniklo právo na „ponechanie si“ rezervačného poplatku v sume 1.000 eur „za rezerváciu kúpy“ titulom zmluvnej pokuty, nakoľko žalobkyňa (ako budúci nadobúdateľ) neporušila povinnosť v stanovenej lehote uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovaným, ktorý žalobkyni riadnu kúpnu zmluvu (návrh) v dohodnutej lehote nepredložil.

29. Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie v okolnostiach súdenej veci vyhodnotil ako správny.

30. Vecnú správnosť tohto záveru pritom nemôže zvrátiť ani nenáležitý odkaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktoré rieši situáciu, v ktorej sprostredkovateľ kúpy/predaja bol osobou odlišnou od vlastníka predmetu kúpy/predaja, nakoľko v prejednávanom prípade žalovaný vystupoval ako sprostredkovateľ kúpy a zároveň vlastník predmetu kúpy, a prípadná nesprávnosť (neúplnosť) úvah súdu v tomto smere.

31. Súd totiž pri posudzovaní tejto predbežnej otázky náležite vychádzal z premisy, že: a) kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti, b) zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu spočívajúce vo vyjadrení súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (, ), a teda že: c) predpokladom consensu contrahitur obligatio je: 1. adresnosť právnych úkonov určitému subjektu, 2. vzájomnosť úkonov (prejavov vôle), 3. zhodnosť obsahu právnych úkonov prejavená navonok, ako i že: d) kúpna zmluva na nehnuteľnosti (o.i aj na byt) musí byť vyhotovená v písomnej forme a zároveň je potrebné, aby obsahovala všetky náležitosti vyžadované nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl. ), ale v prípade, ak je jej predmetom vlastníctvo bytu, musí vyhovovať aj príslušným ustanoveniam katastrálneho zákona ( o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, upravujúceho podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome ( predmetného zákona). Súd adekvátne vzal na zreteľ, že pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu a ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine ( ) a pre posúdenie zmluvy o prevode nehnuteľností je významný iba ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme, keďže zmluva o prevode nehnuteľnosti vzniká (je platná) až vtedy, keď sa zmluvné strany dohodnú o jej obsahu v predpísanej písomnej forme a prejavy zmluvných strán sú na tej istej listine ().

32. V korelácii s uvedeným odvolací súd dospel k záveru, že žalovanému sa záver súdu o absencii podstatných obsahových náležitostí kúpnej zmluvy (návrhu) v odvolaní nepodarilo spochybniť bez ďalšieho iba tvrdením, že návrh kúpnej zmluvy obsahoval podstatné náležitosti zmluvy, a to predmet zmluvy ako aj cenu, že „žalobkyňa nikdy nedoplnila údaje potrebné k doplneniu zmluvy v časti financovania kúpnej ceny, nakoľko nedisponovala prostriedkami v takej výške, žalovaný si nemohol len tak doplniť spôsob financovania a lehotu na zaplatenie, ktorú nemal dohodnutú so žalobkyňou, pričom z jeho strany išlo o seriózne jednanie“, ani poukazom na prax, „z ktorej je zrejmé, že pri takom enormnom náraste cien nehnuteľností, prevažná väčšina ľudí nie je schopná zakúpiť nehnuteľnosť bez úveru.“, a ani úvahou, že „ak by si žalovaný ľubovoľne určil spôsob financovania ako aj lehotu na zaplatenie kúpnej ceny, bolo by to prvé čo by žalobkyňa namietala, že na týchto podmienkach nebola nikdy so žalovaným dohodnutá, a že ju žalovaný zaviedol“, ako i že „bez dohodnutia spôsobu financovania, nebolo možné uzatvoriť zmluvu ako takú a žalovaný čakal na vyjadrenie žalobkyne, či a z akej banky jej bude poskytnutý úver, lebo z praxe je známe, že banky vždy chcú vidieť návrh zmluvy predtým než poukáže finančné prostriedky na účet predávajúceho, pričom zmluva štandardne obsahuje aj ustanovenia o povinnosti predávajúceho pristúpiť k podpisu záložnej zmluvy z dôvodu čerpania finančných prostriedkov z titulu poskytnutého úveru.“

33. Zo všetkých dôvodov je nutné učiniť záver, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody dané nie sú, preto odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie v prejednávanom spore nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ani v okolnostiach prejednávanej veci, ani v okolnostiach na strane strán sporu, pre ktoré by výnimočne nepriznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).