Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-234-2013.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/234/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 638, proti povinnému: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XXX, XXX XX J. J., zast. súdom ustanoveným opatrovníkom: M. C., pracovníčka Okresného súdu Zvolen, o vymoženie sumy 738,66 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, K. Mikszátha 268, pod sp. zn. EX 1626/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Er/547/2011-10 zo dňa 26.08.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Er/547/2011-10 zo dňa 26.08.2011 p o t v r d z u j e.
Odvolateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, zo dňa 27.08.2010, sp. zn. BA0210013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), nie je spôsobilým exekučným titulom a bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzavretú 23.09.2005 medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na ktorú sa budú aplikovať aj §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) o ochrane spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok formulárovej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Exekučný súd s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“) a judikatúru Súdneho dvora EÚ v spotrebiteľských veciach uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť právomoc rozhodcovského súdu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. Odvolateľ v prvom rade spochybnil posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti poukázal na rôzne jazykové verzie prílohy Smernice a dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka s tým, že ak by aj niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 30.11.2009 (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Konštatoval, že oprávnený si splnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z cit. ustanovenia zákona o bankách. Odvolateľ ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata, výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku je záväzný a nezmeniteľný nielen vo vzťahu k účastníkom konania, ale je záväzný aj pre exekučný súd. Namietol, že v zmysle platného práva (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZRK“), je exekučný súd oprávnený skúmať výlučne súlad plnenia, na ktoré povinného zaviazal rozhodcovský súd, so zákonom, resp. dobrými mravmi, nie z hľadiska platnosti alebo prijateľnosti jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere a je obchodných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj s prihliadnutím na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ a dikciu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený zdôraznil, že okresný súd nie je v exekučnom konaní oprávnený skúmať vecnú správnosť (skutkové a právne závery rozhodcovského súdu), ani povahu rozhodcovskej doložky, vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Oprávnený si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia spolu vo výške 39,76 eura.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha vymoženia dlžnej sumy priznanej rozhodcovským rozsudkom. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu je obsiahnutá v čl. 9 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2005) (ďalej aj „OP“). Podpisom zmluvy o úvere povinný (dlžník) potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Podľa čl. 9 bod 2 OP sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody budú spory predložené a riešené pre Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní. K námietke odvolateľa o tom, že nesúhlasí so záverom exekučného súdu, že čl. 9 OP obsahuje neprijateľnú podmienku odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.
Exekučný súd je povinný skúmať, či sú splnené materiálne a formálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. 9 bod 2 OP exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka vyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu), pričom rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok vopred pripravených dodávateľom (veriteľom). Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do textu zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcovským súdom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch. Z uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv (vrátane predmetnej zmluvy) ukladal bankám zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov, neznamená, že banka bola povinná (mala právo) túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť, preto neobstojí námietka odvolateľa, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti právneho predchodcu oprávneného podľa § 93b ods. 1 cit. zákona o bankách a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Podstatným pre rozhodnutie súdu bolo zistenie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach zmluvy o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je zo zákona postihnutá neplatnosťou. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý právomoc rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy o úvere odvodzoval z neplatnej zmluvnej podmienky, je potom nulitným (ničotným) aktom, ktorý nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Navyše, rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodol a vydal rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul v tomto konaní, ani nebol rozhodcovským súdom uvedeným v rozhodcovskej doložke obsiahnutej v čl. 9 bod 2 OP zmluvy o úvere.
Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Hlasovanie: 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.