Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_20S-408-2011.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/408/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX E. O., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďuranom, advokátom so sídlom K. X, XXX XX I., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Dončova 6, 034 01 Ružomberok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. 400857/1/2011 zo dňa 14.07.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na Okresný súd Ružomberok dňa 28.07.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.k. 4000857/1/2011 zo dňa 14.07.2011, ktorým podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. bol uložený žalobcovi disciplinárny trest - „pokarhanie“, z dôvodu, že žalobca porušil § 39 písm. a), b) zákona č. 475/2005 Z.z. tým, že nesplnil príkaz službukonajúceho referenta režimu. Prvostupňový správny orgán zamietol sťažnosť žalobcu rozhodnutím podľa § 59e ods. 2 písm. b) zákona č. 475/2005 Z.z. a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v zázname o disciplinárnom previnení a konštatoval, že žalobca porušil § 39 písm. a), b) zákona č. 475/2005 Z. z. v znení zákona č. 93/2008 Z.z. V zázname o disciplinárnom previnení č. 400857/1/2011 je konštatované, že dňa 08.07.2011 o 09:35 hod. na oddelení 2A došlo k disciplinárnemu previneniu žalobcu tým, že žalobca bez predchádzajúceho požiadania službukonajúceho referenta režimu - poručíka P. V., príp. službukonajúceho pedagóga, ktorí boli obaja prítomní, stlačil privolávacie zariadenie veliteľa zmeny a kontaktoval ho. Po upozornení por. P. V., aby tak nekonal, že jeho problém môže vyriešiť on a aby prišiel k nemu, odmietol splniť jeho príkaz, čím porušil Zákon o výkon trestu odňatia slobody v § 39 písm. a), b). Ako dôkazné prostriedky boli v zázname uvedené - vlastné zistenie por. P. V. a prítomnosť príslušníka npor. F. I., ktorý potvrdil, že skutok tak, ako sa kladie žalobcovi za vinu, sa stal.
Proti rozhodnutie žalovaného podal žalobca riadne a včas žalobu, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. V dôvodoch poukazoval, že dňa 08.07.2011, niečo po 09:00 hod. ho príslušník pod č. 1531C mal eskortovať do zdravotníckeho zariadenia, nakoľko požiadal o kožné a ortopedické odborné vyšetrenie. Z druhého oddielu ho vyviezol na prízemie, pričom žalobca bol už ustrojený a bundu spolu s čiapkou držal v ruke, pretože mu bolo teplo. Na prízemí bolo žalobcovi povedané, že ak chce byť eskortovaný, musí si obliecť bundu. Tvrdil, že bolo letné obdobie, teploty cez 30 stupňov, pričom už v košeli sa potil. Pri pomyslení, že si má obliecť bundu, ktorú nosí v zimných mesiacoch, uviedol, že na eskortu radšej
ísť nechce, lebo by mu bolo nepríjemné ísť v lete tak oblečený a prísť spotený na vyšetrenie. Uviedol, že sa mu zdá neľudské, aby sa v lete takto obliekal, rovnako ako v zime, pričom v danom prípade to nebola jeho prvá eskorta, vykonal ich v košeli, dokonca s tým istým príslušníkom č. 1531C, ktorým bol aj v predmetnom prípade eskortovaný. Uviedol, že túto skutočnosť mu pripomenul, ale ten mu oznámil, že si to nepamätá. Žalobca tvrdil, že aj v iných ústavoch pre výkon trestu, mal obdobný problém, avšak ho eskortovali na vyšetrenia bez bundy. Postup žalovaného a jeho príslušníkov považoval za šikanózny a hraničiaci so zneužívaním ich právomocí. Nesúhlasil s obsahom vydaného nariadenia o odievaní, ktoré nezodpovedná klimatickým a mikroklimatickým podmienkam. Uviedol, že o tejto skutočnosti chcel spísať záznam, preto požiadal príslušníka pod č. 1531C o privolanie veliteľa zmeny. Tento ho však odmietol privolať s odôvodnením, že to nie je jeho problém. Následne oslovil službukonajúceho referenta režimu por. P. V., aby mu privolal veliteľa zmeny. Tento ho vysmial, že s takouto sprostosťou ho nebude otravovať. Žalobcove požiadavky boli ignorované, obaja sa zavreli do kancelárie referentov režimu a nikto si ho nevšímal, pričom bolo počuť smiech z kancelárie. Potom, čo príslušník č. 1531C odišiel z kancelárie a neriešil problém, žalobca stlačil privolávacie zariadenie veliteľa zmeny. Na to sa mu ozval a začali sa s ním rozprávať. Pýtal sa ho na jeho meno a problém. V tom momente z kancelárie vyšiel por. P. V. a začal vstupovať do ich rozhovoru. Prediktoval do hlásky jeho odpovede, kričal, že je to omyl a nič nežiadal. Veliteľ zmeny sa znovu pýtal na meno a prečo zvoní. Snažil sa mu odpovedať. Nepočul, že by poručík V. hovoril, aby ukončil rozhovor a že problém vyrieši on. Žalobca uviedol, že nedokázal vnímať dvoch naraz hovoriacich ľudí, a to krik pedagóga por. T., ktorý tiež niečo kričal, no nerozumel, pretože sa rozprával s veliteľom zmeny. Uviedol, že správanie P. V. považuje za neslušné, lebo vstupoval do rozhovoru medzi žalobcom a veliteľom zmeny, ktorého aj kontaktoval až po jeho ignorácii problému. Uviedol, že správanie V. je veľmi arogantné a určite nemal kričať len preto, že kontaktoval veliteľa zmeny, pričom on sa k nemu správa slušne. Uviedol, že prvé rozhodnutie, ktoré je predmetom prieskumu, je podľa času skutku neskôr spáchané, pričom na základe druhého záznamu o disciplinárnom previnení, ktorého sa mal, podľa času, dopustiť skôr, mu bol uložený disciplinárny trest - umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 5 dní. Poukazoval, že pedagóg T. mu dňa 11.07.2011 zakázal navštevovať posilňovňu z dôvodu, že je disciplinárne riešený. Proti obom disciplinárnym trestom, teda aj tomu, ktorý je predmetom prieskumu, podal riadne sťažnosť, pričom nemá vedomosť o tom, ako boli jeho sťažnosti, ktoré adresovali riaditeľovi ústavu, riešené. Uviedol, že trest 5 dní, ešte v čase podania žaloby nevykonal. Tvrdil, že vyjadrenia, ktoré chcel písomne uviesť k sťažnostiam, boli skrátené, pretože pedagóg T. viac písať nechcel, lebo tam nemal miesto a odmietol to tam napísať, keď uviedol, že ústne sa môže k veci vyjadriť, vyrozprávať, pri vedúcom mjr. C. B., ktorý bude riešiť odvolanie a sťažnosť. Uvedené skutočnosti neboli v zázname zapísané. Podľa jeho názoru, je zrejmá zaujatosť zo strany príslušníkov voči jeho osobe, nakoľko už v minulosti vo väzbe a počas nej bol obvinený vyšetrovateľom PZ RK na podnet ústavu. Ďalej uviedol, že súd ho po piatich rokoch oslobodil spod obžaloby rozsudkom z 10.09.2008, čo sa vedeniu zrejme nepáčilo a druhým dôvodom sú napísané žiadosti a sťažnosti, ktorými poukazuje na nedodržiavanie zákona o ochrane nefajčiarov. Žalobca je názoru, že tento postup je nesprávny, cíti sa poškodený a preto žiada o preskúmanie rozhodnutia. Uviedol, že dňa 26.07.2011 por. Mgr. T. oznámil, že dáva návrh na zmenu diferenčnej skupiny „B“ na „C“, pričom sa ho snaží postaviť do pozície tzv. problémového odsúdeného a takto ho zdiskreditovať a diskriminovať.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 04.10.2013 (č.l. 101 spisu), v ktorom zotrvával na dôvodnosti uloženého disciplinárneho trestu. Uviedol, že ako dôkazné prostriedky bola, okrem vlastného zistenia príslušníka, ktorý spísal záznam, aj prítomnosť svedka iného príslušníka - npor. F. I., ako aj svedectvo por. T. T., ktoré potvrdzuje konanie referenta režimu, ktorý opakovane vyzýval žalobcu, aby sa k nemu dostavil, čo však žalobca ignoroval. Tvrdenie, žalobcu, že nevnímal príkaz službukonajúceho referenta režimu sa nezakladá na pravde, nakoľko referent svoj príkaz opakoval, aj napriek tomu ho žalobca nesplnil.
Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol a to z nasledovných dôvodov:
Predmetom preskúmania je rozhodnutie o disciplinárnom previnení č. 400857/1/2011 zo dňa 08.07.2011, ktoré vychádza zo záznamu o disciplinárnom previnení spísanom por. P. V., v ktorom je konštatované, že 08.07.2011 o 09:35 hod. v oddiele 2A došlo k disciplinárnemu previneniu žalobcu, ktorého sa žalobca ako odsúdený dopustil tým, že v uvedenom čase, bez predchádzajúceho požiadania službukonajúceho referenta režimu por. P. V., príp. službukonajúceho pedagóga, ktorí obaja boli prítomní, stlačil privolávacie zariadenie veliteľa zmeny a kontaktoval ho, pričom pri upozornení por. V.,
aby tak nekonal, že jeho problém sám vyrieši a aby prišiel k nemu, odmietol splniť tento príkaz, čím porušil § 39 písm. a) a b) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody. V zázname o tomto previnení je uvedené, že dôkazné prostriedky sú vlastné zistenie, prítomnosť príslušníka npor. F. I., ktorý skutkové tvrdenia uvedené v zázname o disciplinárnom previnení potvrdil. Súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie odsúdeného k záznamu o disciplinárnom previnení, v ktorom žalobca uviedol: „ja som sa rozprával s veliteľom zmeny, ktorý sa pýtal, kto zvoní, bavil som sa s ním a referent vstupoval do rozhovoru, nemôžem počúvať naraz obidvoch. Chcel som spísať záznam a odmietol sa so mnou baviť“
- ktorý podpísal odsúdený dňa 11.07.2011.
Po spísaní záznamu o disciplinárnom previnení bolo vydané rozhodnutie o disciplinárnom previnení č. 400857/1/2011, por. Mgr. T. T. podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. uložil žalobcovi ako odsúdenému disciplinárny trest - „pokarhanie.“ V dôvodoch rozhodnutia je uvedené, že žalobca porušil § 39 písm. a), b) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona č. 93/2008 Z.z. a to tým, že nesplnil príkaz službukonajúceho referenta režimu. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 11.07.2011, čo potvrdil svojím podpisom.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že proti tomuto rozhodnutie podal žalobca sťažnosť a o sťažnosti rozhodoval Mgr. K. B., vedúci oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomerok, ktorý sťažnosť žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V dôvodoch uviedol, že bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v zázname o disciplinárnom previnení a žalobca porušil § 39 písm. a), b) zákona č. 475/2005 Z. z. v znení zákona č. 93/2008 Z.z. (rozhodnutie vydané 14.07.2011 a oznámené žalobcovi 14.07.2011, čo žalobca potvrdil podpisom).
Podľa § 39 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 08.07.2011, odsúdený je povinný plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom.
Podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 08.07.2011, odsúdený je povinný plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku.
Podľa § 57 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, právo udeliť disciplinárnu odmenu a uložiť disciplinárny trest odsúdenému má v rozsahu ustanovenej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a pedagóg.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, o disciplinárnom previnení odsúdeného sa pred uložením disciplinárneho trestu spíše záznam na predpísanom tlačive. Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, najmä označenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané. Záznam o uložení disciplinárneho trestu sa po jeho vykonaní založí do osobného spisu odsúdeného. Uloženie disciplinárneho trestu, jeho druh, dôvod a dátum uloženia sa zaznamená do osobnej karty odsúdeného.
Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, pred uložením disciplinárneho trestu musia byť objasnené okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a preukázaná vina odsúdeného. Odsúdenému sa pred uložením disciplinárneho trestu musí umožniť, aby sa k veci vyjadril.
Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, vyjadrenie odsúdeného sa uvedie na predpísanom tlačive a predloží sa mu na podpis. Ak odsúdený odmietne vyjadrenie podpísať, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis.
Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada najmä na povahu a závažnosť disciplinárneho previnenia, spôsob jeho spáchania, následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a doterajší postoj odsúdeného k plneniu povinností.
Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, disciplinárny trest možno odsúdenému uložiť do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru alebo zamestnanec zboru v ústave, najneskôr však do jedného roka odo dňa jeho spáchania. Ustanovenie tohto odseku sa nepoužije na konanie o ukladaní sankcie za konanie, ktoré má znaky priestupku; vtedy sa postupuje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, ak konanie, ktoré má znaky priestupku, spáchané počas výkonu trestu bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota na uloženie disciplinárneho trestu začína plynúť dňom, keď sa ktorýkoľvek z príslušníkov zboru s disciplinárnou právomocou dozvedel o výsledku vyšetrovania.
Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie súd, orgán činný v trestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť.
Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, v kolónke „vyjadrenie odsúdeného k záznamu o disciplinárnom previnení,“ že mal možnosť sa k skutku vyjadriť, čo aj využil, vyjadril sa k nemu slovami „ja som sa rozprával s veliteľom zmeny, ktorý sa pýtal, kto zvoní. Bavil som sa s ním a referent vstupoval do rozhovoru. Nemôžem počúvať naraz obidvoch. Chcel som spísať záznam a odmietli sa so mnou baviť“
Konanie o disciplinárnych previneniach je upravené v osobitnom predpise, v zákone č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z.z). Z § 58 zákona jednoznačne vyplýva, že o disciplinárnom previnení odsúdeného sa pred uložením disciplinárneho trestu, spíše záznam na predpísanom tlačive, pričom zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, najmä označenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, okolnosti, za ktorých boli disciplinárne previnenia spáchané. Pred uložením disciplinárneho trestu musia byť objasnené okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a preukázaná vina, pričom odsúdenému sa pred uložením disciplinárneho trestu musí umožniť, aby sa k veci vyjadril. Uvedené ust. upravuje, že vyjadrenie odsúdeného sa uvedie na predpísanom tlačive a predloží sa mu na podpis. Zákonodarca upravuje aj postup v prípade, že odsúdený odmietne vyjadrenie podpísať.
Podľa názoru krajského súdu, vymedzenie skutku je zrozumiteľné a nezameniteľné s iným skutkom. Skutok obsahuje v súlade s úpravou § 58 ods. 1 zákona č. 475/2005 označenie miesta, času a spôsobu jeho spáchania, ako aj okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie, ktoré sa odsúdenému kladie za vinu, spáchané. V súlade s úpravou konania o disciplinárnych previneniach, na predpísanom tlačive mal možnosť žalobca sa k skutku, ktorý sa mu kladie za vinu vyjadriť, pričom toto svoje právo vyplývajúce z ust. § 58 ods. 3 aj využil, keď vyjadril svoje stanovisko a podpisom vyjadril súhlas s obsahom vyjadrenia, ktorý je súčasťou predtlače. Správny orgán dal možnosť žalobcovi sa ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, vyjadriť, čo aj učinil a umožnil mu aj navrhovať dôkazy. Z vyjadrenia odsúdeného vyplýva, že nepodal návrhy na vykonanie dokazovania a nevyjadroval sa k skutkovým okolnostiam veci - k popisu skutku, len komentoval spôsob komunikácie, ktorá nastala po tom, čo žalobca stlačil privolávacie zariadenie veliteľa zmeny a kontaktoval ho. Z vyjadrenia žalobcu v správnom konaní je preukázané, že žalobca nespochybňoval skutkové zistenia - samotný popis skutku, ktorým malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu a neuvádzal skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v žalobe.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe skutočností zistených por. P. V., ktoré potvrdil ďalší príslušník npor. F. I., keď menovaný vyjadril súhlas s obsahom tvrdení uvádzaných v zázname o disciplinárnom previnení.
V správnom konaní, ako súd konštatoval vyššie, žalobca nespochybnil obsah skutkových okolností, ktoré sa mu kladú za vinu, neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali skutkové okolnosti tak, ako sú popísané v „zázname o disciplinárnom previnení,“ v časti „popis skutku (udalosti)“ a ani žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by spochybňovali obsah skutku, hlavne jeho hodnovernosť a pravdivosť neoznačil a ani nepredložil. Z tohto dôvodu nemôže sa žalobca domáhať, na základe skutkových tvrdení, ktoré uvádzal v žalobe, zrušenia napadnutého rozhodnutia, keď v dostatočnom rozsahu svoje práva v správnom konaní nevyužil, teda právo riadne sa vyjadriť k obsahu „záznamu o disciplinárnom previnení,“ navrhnúť dôkazy, právo spochybniť skutkové a iné okolnosti popisu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Preto
ani žalovaný nemohol sa skutkovými okolnosťami, ktoré uvádza žalobca v podanej žalobe zaoberať a vecne ich preskúmať z dôvodu, že tieto tvrdenia neboli obsahom vyjadrenia odsúdeného k „záznamu o disciplinárnom previnení,“ v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Nakoľko pre prieskum rozhodnutí správnych orgánov je podstatný skutkový stav v čase jeho vydania a súd v súlade s týmto stavom aj prieskum podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov vykonáva, súd nemohol na žalobné dôvody uvádzané v podanej žalobe, ktoré nekorešpondujú s jeho vyjadrením v správnom konaní, prihliadať a ich preskúmať, nakoľko tieto neboli tvrdené žalobcom v správnom konaní a nemohli byť vyhodnocované v správnom konaní, ktoré bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Súd vyhodnotil ako účelové a nepreukázané tvrdenie žalobcu, že nevedel o obsahu napadnutých rozhodnutí. Zo správneho spisu vyplýva, že prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutia boli žalobcovi doručené, čo potvrdil svojím podpisom.
Rovnako súd vyhodnotil námietku, že sa nemal možnosť pred vydaním rozhodnutí k veci vyjadriť, príp. že celý obsah jeho vyjadrení správny orgán odmietol zaznamenať. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že právo vyjadriť sa využil (viď. vyjadrenie odsúdeného k záznamu o disciplinárnom previnení).
Žalobca formuláciou námietok k záznamu o disciplinárnom previnení určil aj mantinely možného budúceho súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí, keď sa k popisu skutku konkrétne nevyjadroval, ale „hodnotil“ len spôsob komunikácie, ktorá mala nastať potom, čo stlačil privolávacie zariadenie. Žalobca sa vôbec nevyjadril k tvrdeniam v zázname o disciplinárnom previnení, v ktorom sa uvádza, že žalobca po stlačení privolávacieho zariadenia veliteľa zmeny a po jeho kontaktovaní bol upozornení por. V., aby tak nekonal, aby prišiel k nemu, čo nesplnil a čo v konečnom dôsledku znamená, že žalobca vo svojom vyjadrení nepoprel uvedené skutkové zistenie, čim nespochybnil, že nerealizoval pokyn - príkaz por. P. V., aby sa k nemu dostavil a s ním svoj problém riešil, čím bolo podľa názoru súdu preukázané, že porušil základné povinnosti odsúdeného vymedzené v § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z.z.
Naviac krajský súd poukazuje, že tvrdenia žalobcu v predtlači vyjadrenia odsúdeného k „záznamu o disciplinárnom previnení,“ pokiaľ by aj boli pravdivé, nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci, nakoľko nespochybňujú skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie o disciplinárnom previnení a uložený disciplinárny trest.
Čo sa týka námietky, že cíti žalobca zaujatosť zo strany príslušníkov voči jeho osobe, ktorí už aj v minulosti dali podnet, resp. ústav dal podnet na trestné konanie voči jeho osobe, krajský súd poukazuje, že tieto námietky z obsahu správneho spisu nevyplývajú a tieto tvrdenia žalobcu s obsahom skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nemajú reálne prepojenie a naviac z obsahu spisu nie je preukázané, že by správne orgány postupovali nezákonne, navyše tvrdenia žalobcu, o zaujatosti príslušných orgánov žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a osôb, ktoré zaň konali, sú podľa názoru súdu nekonkrétne a nemajú vecný súvis k prejednávanému disciplinárnemu previneniu.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a žalobné body nespochybňujú zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca v konaní nemal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu nevzniká právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov súd žalobcov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.