Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-113-2013.pdf
PDF · 102.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/113/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: I. C., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, T. R., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. mája 2013 č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/8350/Pu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou zo dňa 06. 06. 2013 žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 0.2 013 č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/8350/Pu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07. 03. 2013 č. NR1/OPPNK_ŤZP/SOC/2013/22190, ktorým bol žalobkyni znížený peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to s účinnosťou od 01. 01. 2010. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 05. 2013 považuje za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, pričom poukázala na ustálenú judikatúru súdov najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 8 Sžp/10/2011 a sp. zn. 6 Sžo/183/2010 s tým, že súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu jej tiež právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Napriek tomu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej námietkami a odvolacími dôvodmi, ktoré boli obsahom jej odvolania zo dňa 26. 03. 2013 a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o znížení príspevku s účinnosťou od 01. 01. 2010, i keď sa jedná o spätné zníženie. Žalobkyňa v podanej žalobe taktiež poukázala na právne predpisy, podľa ktorých správny orgán prvého stupňa rozhodoval, pričom možnosť spätného zníženia kompenzačného príspevku je upravená v inom ustanovení zákona. Správny orgán prvého stupňa preto vec nesprávne právne posúdil, nakoľko ním použité ustanovenia zákona umožňujú zmenu výšky poskytnutého príspevku do budúcna a nie späť, t. j. za obdobie pred zmenou skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku, resp. pred dodatočným vyplatením príjmov. Žalobkyňa uviedla, že predmetný príspevok jej bol priznaný podľa zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zatiaľ čo o jeho znížení bolo rozhodované na základe zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správne orgány sa však nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach s prechodnými ustanoveniami tohto zákona. V podanej žalobe zdôraznila, že spätné priznanie dôchodku nič nezmenilo na výške jej príjmu, ktorý mala od 01. 01. 2010 do reálneho začatia poberania dôchodku a ani na odkázanosti opatrovanej osoby na každodennú pomoc z jej strany. Uviedla, že od 01. 01.2010 reálne žiadny dôchodok nepoberala a dodatočné priznanie a vyplatenie určitých príjmov nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť jej sociálnu situáciu a situáciu opatrovanej osoby, ktorá existovala od 01. 01. 2010. Uviedla, že príspevok na opatrovanie poberala v súlade so skutkovým a právnym stavom, ktorý tu existoval v čase vydania rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra č. 2008/49248/1.
Žalovaný podal na základe výzvy súdu k podanej žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 08. 07. 2013, v ktorom navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia o znížení peňažného príspevku na opatrovanie vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá opatruje ťažko zdravotne postihnutého vnuka bol spätne od 10. 12. 2009 priznaný starobný dôchodok, a to rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2013. Zmenili sa teda podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, čo znamená, že spôsob výpočtu peňažného príspevku a výška peňažného príspevku sa určuje v závislosti od zmeny sumy životného minima, ktorú ustanovuje právny predpis. Priznaný starobný dôchodok má vplyv na výšku poskytovaného peňažného príspevku na opatrovanie a z toho dôvodu bol prvostupňový správny orgán povinný rozhodnúť o zmene výšky peňažného príspevku za obdobie, ktorého sa táto zmena týka. Za dodatočne vyplatený príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo inej fyzickej osoby sa považujú najmä zákonné nároky fyzickej osoby podľa osobitných predpisov. Správny orgán pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z právneho stavu, ktorý platil v čase, keď zisťoval alebo prehodnocoval príjem za kalendárny rok, za ktorý bol fyzickej osobe dodatočne vyplatený príjem. Žalovaný poukázal na ustanovenie právneho predpisu (§ 45 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré umožňuje spätne priznať, odňať alebo zastaviť výplatu peňažného príspevku, ak sa dodatočne zistí, že sa zmenili pomery na strane účastníka konania, podľa ktorého ale správne orgány nepostupovali, pretože sa vzťahuje na inú právnu situáciu (dodatočne zistenú chybu pri pôvodnom rozhodovaní, nápravu nesprávne vydaného rozhodnutia). Žalobkyňa však predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, a teda zmenili sa podmienky poskytovania peňažného príspevku, nakoľko sa zmenili rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na výpočet a výšku peňažného príspevku. Z toho dôvodu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým zmenil - znížil výšku poskytovaného peňažného príspevku. V prípade, ak by správny orgán pristúpil k zmene výšky peňažného príspevku až s účinnosťou od zistenia relevantných skutočností, teda nie za obdobie spätne, bolo by to sociálne nespravodlivé. Peňažný príspevok za opatrovanie bol žalobkyni priznaný podľa zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ale dňom 01. 01. 2009 nadobudol účinnosť zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a správny orgán prvého stupňa poskytoval žalobkyni peňažný príspevok v zmysle prechodných ustanovení tohto zákona, pričom vychádzal z dostatočne a spoľahlivo zisteného stavu veci a podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 01. 2013 o priznaní starobného dôchodku žalobkyni.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 05. 2013, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že žalobkyňa si v roku 2008 podala žiadosť o poskytovanie peňažného príspevku za opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím Y. H.. Tento príspevok jej bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zo dňa 14. 10. 2008 i priznaný, a to s účinnosťou od 01. 08. 2008 a následne v ďalších rokoch bol žalobkyni peňažný príspevok za opatrovanie zvyšovaný alebo znižovaný v závislosti od zistenia pri kontrole príjmových a majetkových pomerov za jednotlivé roky. Dňa 13. 02. 2013 bolo správnemu orgánu prvého stupňa predložené rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 16. 01. 2013, ktorým bol žalobkyni od 10. 12. 2009 priznaný starobný dôchodok v sume 46,40 eur a tento jej bol v ďalšom období zvyšovaný tak, že od 01. 01. 2013 poberá dôchodok v sume 61,70 eur. Následne správny orgán prvého stupňa dňa 07. 03. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým žalobkyni znížil peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím od 01. 01. 2010 na 46,38 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a to podľa ust. § 40 ods. 1, ods. 10, ust. § 45 ods. 3, ods. 11 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na ustanovenie zákona, ktoré použil správny orgán vo svojom rozhodnutí. Uviedla, že vychádzajúc zo základnej ústavnoprávnej zásady zákazu retroaktivity, teda spätnej účinnosti právnej normy je nepochybné, že rozhodujúcim momentom pre posúdenie nároku poberateľa príspevku je nová skutočnosť, ktorú doposiaľ bez vlastnej viny alebo úmyselne neoznámil. Akonáhle však ona mala objektívnu možnosť zistenia okolností rozhodujúcich pre zmenu jej nároku na príspevok na kompenzáciu, túto svoju povinnosť si splnila. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s jeho výrokom, nakoľko správnym orgánom aplikované ustanovenia zákona reagujú na priebehový stav a za týchto okolností preto nie možné znížiť jej príspevok spätne. Naviac žalobkyňa pri poberaní príspevku bola dobromyseľná, že jej dávka v rozhodnej dobe aj skutočne patrila a nemohla predpokladať, že nárok jej bude spätne znížený. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 14. 05. 2013 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 22. 05. 2013.
Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či správne orgány vo veci zníženia peňažného príspevku na opatrovanie postupovali v súlade s platným právnym predpisom, t. j. zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď správny orgán prvého stupňa znížil žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie od 01. 01. 2010, a to rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2013 a zároveň posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 05. 2013, ktorým žalovaný toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 40 ods. 1, 10 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
Ak fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 46, 38 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom a mesačne 61, 22 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak. Zníženie peňažného príspevku podľa odseku 12 sa nepoužije.
Podľa § 45 ods. 3, 11 vyššie citovaného zákona, opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
Ak bol fyzickej osobe počas poskytovania opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu dodatočne vyplatený príjem patriaci za obdobia uvedené v § 18 ods. 8 a tento príjem má vplyv na výšku poskytovaného peňažného príspevku na kompenzáciu, príslušný orgán je povinný rozhodnúť o zmene výšky peňažného príspevku na kompenzáciu alebo o odňatí a zastavení výplaty tohto príspevku za obdobia, ktorej sa táto zmena týka. Ustanovenie prvej vety sa použije aj na dodatočne vyplatený príjem fyzickej osoby zo zamestnania. Za dodatočne vyplatený príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo inej fyzickej osoby sa považujú najmä zákonné nároky fyzickej osoby podľa osobitných predpisov, príjem zo zamestnania alebo peňažný príspevok na opatrovanie, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri rozhodovaní vychádza príslušný orgán z právneho stavu, ktorý platil v čase, keď zisťoval alebo prehodnocoval príjem za kalendárny rok, za ktorý bol fyzickej osobe dodatočne vyplatený príjem. Na rozhodovanie podľa prvej vety platí odsek 10 štvrtá veta a piata veta rovnako.
Krajský súd v Nitre v intenciách vyššie citovaných ustanovení zákona preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 05. 2013 č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/8350/Pu, ako i postup predchádzajúci vydaniu tohto rozhodnutia a dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 03. 2013, ktorým bol žalobkyni znížený peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - Y. H. na 46,38 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a to od 01. 01. 2010. Je nesporné, že žalobkyni bol na základe jej žiadosti od 01. 08. 2008 rozhodnutím zo dňa 14. 10. 2008 priznaný peňažný príspevok za opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím Y. H. podľa § 64a ods. 1, 5, 8 zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Dňa 15. 05. 2009 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 40 ods. 1, 7, 13, ust. § 45 ods. 3, ust. § 66 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie na sumu 248,98 eur od 01. 01. 2009. V ďalšom období jej bol tento príspevok (poskytovaný podľa vyššie citovaného zákona účinného od 01. 01. 2009) rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa (napr. zo dňa 30. 07. 2009, 02. 12. 2009, 15. 07. 2010, 14. 07. 2011 a ďalšími) zvyšovaný alebo znižovaný v závislosti od toho, ako sa menili skutočnosti rozhodujúce pre trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok, t. j. suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a príjem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorú žalobkyňa opatrovala.
Dňa 16. 01. 2013 Sociálna poisťovňa ústredie vydala rozhodnutie, ktorým žalobkyni priznala starobný dôchodok od 10. 12. 2009 v sume 46,40 eur mesačne, ktorý jej bol následne zvyšovaný a od 01. 01. 2013 žalobkyňa poberá starobný dôchodok v sume 61,70 eur mesačne. Nepochybné je, že tento dôchodok bol žalobkyni i dodatočne vyplatený, pričom zároveň poberala i peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nastala teda situácia predpokladaná v ust. § 45 ods. 11 vyššie citovaného zákona, nakoľko za dodatočne vyplatený príjem fyzickej osoby sa považujú jej zákonné nároky podľa osobitných predpisov, t. j. napr. i podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a teda i starobný dôchodok. Vyplatenie starobného dôchodku žalobkyni spätne od 10. 12. 2009 počas poberania peňažného príspevku na opatrovanie je nepochybne takou zmenou, ktorá má vplyv na výšku poberaného peňažného príspevku a na túto zmenu musel správny orgán prvého stupňa reagovať, pričom bolo jeho povinnosťou rozhodnúť o zmene výšky poberaného peňažného príspevku, nakoľko táto povinnosť výslovne vyplýva z ust. § 45 ods. 11 vyššie citovaného zákona. Výška peňažného príspevku na opatrovanie u osoby, ktorá opatruje jednu fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň poberá starobný dôchodok je upravená v ust. § 40 ods. 10 vyššie citovaného zákona na 46,38 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a takto bol i žalobkyni peňažný príspevok znížený.
Súd po oboznámení sa so samotnými dôvodmi žaloby a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 14. 05. 2013 žalobkyňa nemohla byť poškodená na svojich právach. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa zo zistených skutkových okolností v rozhodnutí zo dňa 07. 03. 2013 a žalovaný ustálil v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 14. 05. 2013, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S poukazom na uvedené potom i súd je toho názoru, že v predmetnej veci bol daný zákonný dôvod na to, aby bol žalobkyni znížený peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby, a to od 01. 01. 2010, nakoľko rozhodnutím príslušného orgánu zo dňa 16. 01. 2013 jej bol od 10. 12. 2009 priznaný starobný dôchodok. Skutočnosť, že žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu v Bratislave o spätné priznanie starobného dôchodku a tento jej bol i spätne priznaný a vyplatený (čo je v súlade so zákonom), nepochybne musí mať vplyv na poberaný peňažný príspevok a jeho výšku.
Žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala i na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 05. 2013 pre jeho nezrozumiteľnosť a na ustálenú judikatúru slovenských súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžp 10/2011, ďalší rozsudok zo dňa 25. 05. 2011 v konaní pod sp. zn. 6 Sžo/183/2010, nález Ústavného súdu SR zo dňa 10. 07. 2002 v konaní pod sp. zn. I. ÚS 56/01), ako i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (vo veci Garcia Ruiz protiŠpanielsku, rozsudok zo dňa 21. 01. 1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96). K tomu súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa neuviedla, v čom vidí zhodu uvádzaných rozhodnutí s predmetnou právnou vecou a podľa názoru súdu z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia (i keď je v časti samotného odôvodnenia pomerne stručné) je jasné a zrozumiteľné, prečo bolo potrebné rozhodnúť o znížení peňažného príspevku na opatrovanie a čo bolo dôvodom tohto zníženia, pričom žalovaný (ale i správny orgán prvého stupňa) použil správne ustanovenia právneho predpisu, t. j. ust. § 40 ods. 1, 10, ust. § 45 ods. 3, 11 vyššie citovaného zákona. S poukazom na uvedené je potom súd toho názoru, že rozhodnutie žalovaného bolo v potrebnom rozsahu a súlade so zákonom i zdôvodnené. Ustanovenie § 45 ods. 9, 10 tohto zákona, na ktoré žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala, nebolo možné v predmetnej veci aplikovať, nakoľko tieto odseky riešia inú právnu situáciu, ktorá v predmetnej veci nenastala.
K námietke žalobkyne, že peňažný príspevok na opatrovanie jej bol priznaný na základe zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a o jeho znížení správny orgán rozhodol podľa zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd uvádza, že zák. č. 195/1998 Z. z. bol zrušený zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov) s účinnosťou od 1.1.2009. S poukazom na ust. § 66 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa zákona účinného do 31. 12. 2008, považuje za peňažný príspevok na kompenzáciu podľa zákona účinného od 01. 01. 2009, t. j. podľa zák. č. 447/2008 Z. z. Správny orgán prvého stupňa v súlade s ust. § 66 ods. 2 tohto zákona vydal dňa 15. 05. 2009 rozhodnutie, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené dňa 22. 05. 2009 a ktorým určil výšku príspevku na opatrovanie už podľa tohto nového zákona, pričom sa vysporiadal i s jeho prechodnými ustanoveniami (§ 66 ods. 1, 2). Následne v ďalších rokoch už boli vo vzťahu k žalobkyni vydávané rozhodnutia podľa zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd je toho názoru, že správny orgán sa nemusí v každom svojom rozhodnutí vysporadúvať s prechodnými ustanoveniami nového zákona, a preto i túto námietku žalobkyne považuje za nedôvodnú.
V postupe správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni súd nezistil žiadne pochybenia, ani porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 05. 2013, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07. 03. 2013 podľa názoru súdu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány sa predmetnou vecou dôsledne zaoberali a v zmysle zákona i rozhodli. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa zo zistených skutkových okolností v rozhodnutí zo dňa 07. 03. 2013 a žalovaný ustálil v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 14. 05. 2013, zodpovedá zásadám logického myslenia a je i v súlade s ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Záverom súd uvádza, že peňažný príspevok na opatrovanie podľa ust. § 40 ods. 1 vyššie citovaného zákona je fakultatívna dávka a takouto bola i ako príspevok za opatrovanie podľa ust. § § 64a ods. 1 zák. č. 195/1998 Z. z., čo znamená, že aj v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok nemusí byť automaticky priznaná. Rozhodnutie o takejto dávke je vecou úvahy správneho orgánu, preto právny nárok na jej priznanie nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2008 v konaní pod sp. zn. 4 Sžso 48/2007).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave, cestou podpísaného súdu
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).