Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/10/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: M., s.r.o., Ţ., H., IČO: X., zast. JUDr. M. J., advokátkou so sídlom S.,

P., proti ţalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, útvar inšpekcie

odpadového hospodárstva, Karloveská 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovanej č. 43 960 037 09/9544-40659/Leg zo dňa 14. decembra 2009,

o odvolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. – 87 zo dňa

28. januára 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

– 87 zo dňa 28. januára 2011, p o t v r d z u j e .

Ţalovaná j e p o v i n n á nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 64,41 €

k rukám právnej zástupkyne ţalobcu, J.. M. J., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie ţalovanej

č. 43 960 037 09/9544-40659/Leg zo dňa 14.12.2009 v spojení s rozhodnutím správneho

orgánu prvého stupňa č. 43 965 047 09/7756-29160/Kub zo dňa 10.9.2009 podľa § 250j

ods. 2 písm. d/ v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte rozsudku len „“) a vec vrátil ţalovanej na ďalšie konanie.

2

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ak orgán štátneho dozoru uloţí pokutu

bez toho, aby uloţil opatrenia na nápravu, musí v rozhodnutí odôvodniť, prečo uloţenie

opatrenia na nápravu nebolo moţné alebo účelné, čo v oboch napadnutých rozhodnutiach

absentovalo. Na túto okolnosť krajský súd poukázal vzhľadom na ţalobné námietky týkajúce

sa porušenia , o odpadoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len „zák. o odpadoch“) a v súvislosti s nepredloţením novouzatvorených zmlúv

na odber odpadov príslušnému správnemu orgánu v lehote 10 dní od ich uzatvorenia

a na nedostatok, ktorý spočíval v nevyznačení dátumu odovzdania na potvrdeniach o prevzatí

starých motorových vozidiel, ktorý bol okamţite odstránený.

Krajský súd uviedol, ţe moţnosť a účelnosť uloţenia opatrenia treba chápať aj

v kontexte s účelom zák. o odpadoch vyplývajúce z § 3, čo malo vplyv aj na posúdenie

porušenia § 19 ods. 1 písm. f/ zák. o odpadoch v súvislosti s dodaním odpadu spoločnosti K.,

S., čím mal ţalobca prispieť k zabezpečeniu zhodnocovania týchto odpadov a ochrane

ţivotného prostredia.

Pokiaľ šlo o porušenie § 20 ods. 2 písm. a/, b/ zák. o odpadoch, bolo povinnosťou

správnych orgánov odôvodniť, na základe akých skutočností a zákonných ustanovení dospeli

k záveru, ţe išlo o nebezpečný odpad a ţe ţalobca bol jeho odosielateľom a príjemcom, avšak

takéto odôvodnenie chýba. Ak správne orgány dospeli k záveru, ţe je potrebné uloţiť sankcie,

z rozhodnutí nemoţno zistiť na základe akej správnej úvahy dospeli k sume 330 € a 1270 €

a či postupovali podľa zásad uvedených v § 79 ods. 2 zák. o odpadoch. Krajský súd pokladal

napadnuté správne rozhodnutia za nepreskúmateľné aj z dôvodu absencie znenia zákonných

ustanovení, podľa ktorých bolo rozhodnuté.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, ţe

úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške 315,71 €.

Proti predmetnému rozsudku podala ţalovaná v zákonnej lehote dňa 15.3.2011

odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne a ţalobcovi

náhradu trov konania neprizná.

Uviedla, ţe záver, ku ktorému dospel krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Kontrolou bol skutkový stav spoľahlivo zistený, čo bolo zrejmé aj zo

spisového materiálu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj odôvodnenia prvostupňového

správneho rozhodnutia, a teda bola splnená podmienka preskúmateľnosti napadnutých

správnych rozhodnutí. Uviedla, ţe krajský súd sa nevysporiadal s námietkou prednesenou

3

v vyjadrení k ţalobe, keď poukazovala na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.

zo dňa 22.9.2009.

Ustanovenie § 73 ods. 2 zák. o odpadoch je nutné vykladať v súlade s § 78 zák.

o odpadoch, v ktorom je ukladanie pokút za taxatívne vymenované porušenia upravené ako

povinnosť, ako zákonný postup, ktorý nastupuje v prípade, ak právnická osoba alebo fyzická

osoba podnikateľ poruší niektorú z tam uvedených povinností. § 73 ods. 2 zák. o odpadoch

umoţňuje v prípadoch, kedy to nie je účelné alebo moţné, napriek porušeniu povinností,

pokutu neuloţiť. Táto moţnosť úvahy a voľby prislúcha správnemu orgánu a súdu v zmysle

neprislúcha právo preskúmavať, či táto voľba bola vhodná a účelná.

Plnenie zákonných povinností, ktoré ţalobca porušil sa vzťahuje na konkrétne časové

obdobie, v tomto čase bol povinný nakladať s odpadom v súlade so zák. o odpadoch. Ţalobca

sa dopustil správnych deliktov, ktorými v danom čase došlo k porušeniu zák. o odpadoch

a z uvedeného dôvodu nebolo moţné uloţiť opatrenia na nápravu, ktoré nezmenia

nedodrţanie povinností subjektu v určenom čase. Ţalovaná uviedla, ţe pri ukladaní pokuty

postupoval správny orgán v súlade s § 79 ods. 2 zák. o odpadoch, keď sa v odôvodnení

prvostupňového rozhodnutia podrobne zaoberal dôvodmi jej uloţenia, pričom prihliadal na

všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na uloţenie pokuty a aţ na základe zváţenia týchto

skutočností uloţil pokutu.

Ďalej ţalovaná uviedla, s poukazom na § 49 ods. 10 zák. o odpadoch, ţe okamihom

prevzatia starých vozidiel v zariadeniach na zber sa tieto stali odpadom. V súlade s vyhláškou

Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa

ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov, sú staré vozidlá pod poloţkou

16 01 04 zaradené ako odpad, kategórie nebezpečný – N. Nebezpečný odpad sa nestáva

nebezpečným aţ po tom, čo ho povinný subjekt ako nebezpečný zaradí, ale okamihom, keď

sa konkrétna vec stala v súlade so zákonom nebezpečným odpadom. Z uvedeného dôvodu

povaţovala ţalovaná všetky úvahy a námietky, ktorými chcel ţalobca spochybniť, ţe ním

prevzaté staré vozidlá boli nebezpečným odpadom, za neopodstatnené. Ţalobca nespochybnil,

ţe staré vozidlá prevzal od firiem M. G. – T. S., M. a E., s.r.o., S. a svojimi vozidlami

prepravil do svojho zariadenia na spracovanie starých vozidiel. Predmetný nebezpečný odpad

uţ zmluvnými partnermi ţalobcu bol zaradený ako nebezpečný odpad, kat. č. 16 01 04 – N,

ţalobca po prijatí vo svojom zariadení ho zaevidoval na evidenčných listoch odpadov

v zmysle vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. o

vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov. Ţalobca

teda vystupoval ako subjekt, ktorý odpad kat. č. 16 01 04 – N prevzal v sídle

4

zberných zariadení ako dopravca, ktorý tento odpad sám prepravil a ako subjekt, ktorý

preváţané odpady prijal vo svojom zariadení, z ktorých okolností malo vyplývať, ţe ţalobca

bol súčasne odosielateľom, dopravcom a príjemcom odpadu v jednej osobe. Pokutú uloţenú

za kontrolou zistené porušenia povaţovala ţalovaná za dostatočne zdôvodnenú.

Pokiaľ krajský súd vytýkal správnym orgánom, ţe v rozhodnutiach absentovalo znenie

zákonných ustanovení, podľa ktorých bolo rozhodované, ţalovaná uviedla, ţe rozhodnutia

vo výrokovej časti vţdy obsahujú jednoznačné určenie ustanovenia, ktoré bolo účastníkom

konania porušené aj s pouţitím ustanovenia vykonávacieho predpisu, v rozpore s ktorým

došlo k porušeniu zákona, ako aj určenie sankčného paragrafu, podľa ktorého bola stanovená

výška pokuty. Poukázala, ţe ročne vydá viac ako 300 prvostupňových rozhodnutí o uloţení

pokuty, pričom časť z nich bola predmetom preskúmania príslušných súdov, ale ani v jednom

prípade nebol takýto nedostatok vytýkaný. S odkazom na Komentár k Správnemu poriadku

uviedla, ţe správnemu orgánu nevyplýva povinnosť vo výrokovej časti citovať doslovné

znenie príslušného zákonného ustanovenia.

Záverom ţalovaná uviedla, ţe pri ukladaní sankcií sa vychádza zo zákonom

stanoveného rozpätia, pričom správny orgán prvého stupňa, ktorý vykonáva dozor

v odpadovom hospodárstve, ročne vydá v správnom konaní viac ako 60 rozhodnutí o pokute

za porušenie ustanovení dozorovaných zákonov. Ako odborný orgán vie objektívne posúdiť

závaţnosť porušenia povinností, pričom v kaţdom jednotlivom prípade prihliada i na ďalšie

zákonom stanovené kritériá. Uloţená sankcia nevybočila z hraníc sadzieb ustanovených

zákonom, pri stanovení jej výšky bolo prihliadané na kritériá stanovené § 79 ods. 2 zák.

o odpadoch, pričom rozhodnutie bolo riadne zdôvodnené, a preto zrušenie rozhodnutí

správneho orgánu je potrebné povaţovať za prekročenie preskúmavacej činnosti krajského

súdu.

K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 14.4.2011 vyjadril ţalobca tak, ţe

napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť a zaviazať ţalovanú k náhrade trov

odvolacieho konania.

Uviedol, ţe v správnych rozhodnutiach nebolo riadne zdôvodnené, prečo bol ţalobca

povaţovaný za odosielateľa aj príjemcu nebezpečných odpadov, ktorý je povinný viesť

evidenciu sprievodných listov nebezpečného odpadu. Argumentácia ţalovanej uvedená

v odvolaní nemôţe účinne doplniť odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a zároveň neobstojí,

keďţe ţalobca nezodpovedal definícii odosielateľa podľa § 52 ods. 3 zák. o odpadoch. Všetci

drţitelia starých motorových vozidiel, ktorí odovzdali staré motorové vozidlo spracovateľom,

5

prevzali príspevok podľa § 52 ods. 3 zák. o odpadoch. Nárok na tento príspevok mal drţiteľ,

ktorý staré motorové vozidlo doviezol alebo inak dopravil na svoje náklady a odovzdal

ho spracovateľovi starých motorových vozidiel, pričom v tejto súvislosti poukázal na

Metodické usmernenie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, podľa ktorého

staré vozidlo, ktoré je v celku t. j. nerozobraté, nie je odpadom. Je teda vylúčené, aby

odosielateľom nebezpečných odpadov a zároveň ich príjemcom bol ţalobca.

Ţalobca tieţ uviedol, ţe v zmysle § 73 ods. 2 zák. o odpadoch sa má prihliadať

na závaţnosť a čas protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a ţivotného

prostredia, prípadne mieru ich poškodenia, nemoţno sa stotoţniť s názorom ţalovanej, ţe je

len na úvahe správneho orgánu, či uloţí opatrenie alebo pristúpi k sankčnému postihu.

Správne úvaha nie je ľubovôľa, správny orgán sa aj pri správnej úvahe musí riadiť zákonom,

rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať predpísané náleţitosti. V danom prípade

sa mali rozhodnutia ţalovanej resp. správneho orgánu prvého stupňa riadiť § 73 ods. 2 zák.

o odpadoch, teda v prvom rade zvaţovať moţnosť uloţiť opatrenie na nápravu a aţ ak toto nie

je moţné a účelné, pristúpiť k uloţeniu sankcie, pričom svoj postup, svoju úvahu

a rozhodnutie mali dôsledne odôvodniť, čo v danom prípade absentuje. Nebolo zrejmé, prečo

správny orgán v súvislosti s nepredloţením zmlúv na odber odpadov nepovaţoval za účelné

len uloţenie opatrenia, ale priamo ukladal sankciu napriek tomu, ţe tento nedostatok bol

spôsobený objektívnou skutočnosťou /zmluvní partneri zaslali zmluvy neskôr ako boli

podpísané/, bol ihneď odstránený a zo strany pracovníkov ObÚ ŢP Vranov nad Topľou neboli

výhrady voči spoločnosti vo vzťahu k zasielaniu uzatvorených zmlúv.

Rovnako za nepreskúmateľné povaţoval ţalobca rozhodnutie aj v časti uloţenej

pokuty, keď bola uloţená jedna pokuta za viaceré porušenia zákona, pričom z rozhodnutí

nebolo zrejmé, za ktoré porušenie zákona bola uloţená aká sankcia, v dôsledku čoho nie je

zrejmé, ako ţalovaná posudzovala jednotlivé porušenia zákona a ako prihliadala na § 79

ods. 2 zák. o odpadoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

6

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.3.2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania je

rozhodnutie ţalovanej č. 43 960 037 09/9544-40659/Leg zo dňa 14.12.2009, ktorým zamietla

odvolanie ţalobcu a potvrdila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia,

Inšpektorátu ţivotného prostredia č. j. 43 965 047 09/7756-29160/Kub zo dňa 10.9.2009.

Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán uloţil ţalobcovi pokutu podľa § 78 ods. 1

písm. g/ zák. o odpadoch vo výške 330 € za porušenie § 20 ods. 2 písm. b/ zák. o odpadoch.

Podľa SR štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 74 ods. 1 zák. o odpadoch, ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené

inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil

správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa

vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia.

Podľa § 73 ods. 2 zák. o odpadoch, ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie

povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, upozorní ho na to a, ak je to

7

moţné alebo účelné, uloţí mu opatrenie na nápravu a určí mu lehotu, v ktorej má opatrenie na

nápravu vykonať. Ak kontrolovaný nevykoná v určenej lehote opatrenie na nápravu, alebo

ak opatrenie na nápravu nie je moţné alebo účelné uloţiť, orgán štátneho dozoru uloţí

kontrolovanému pokutu.

Podstatou odvolania je nesúhlas ţalovanej s vysloveným právnym názorom ohľadne

nepreskúmateľnosti správnych rozhodnutí týkajúceho sa uloţenia pokuty, ako aj porušenia

§ 20 ods. 2 písm. a/, b/ zák. o odpadoch, ktorú námietku odvolací súd hodnotil ako

nedôvodnú.

Prvotne je potrebné uviesť, ţe odvolací súd sa, na rozdiel od súdu prvého stupňa,

stotoţnil s tvrdením ţalovanej, ţe je len na úvahe správneho orgánu, či uloţí opatrenie alebo

pristúpi priamo k sankčnému postihu, avšak zákonnému pouţitiu správnej úvahy zodpovedá

jej náleţité odôvodnenie. Aplikáciu správnej úvahy nemoţno vnímať ako ľubovôľu správneho

orgánu uloţiť opatrenie na nápravu alebo pokutu. Z § 73 ods. 2, ako generálneho pravidla

aplikovaného pri zistenom porušení povinností, vyplýva, ţe pokutu uloţí orgán štátneho

dozoru aţ subsidiárne („..uloží mu opatrenie...“ cit. ust.), t. j. ak kontrolovaný nevykoná

opatrenie na nápravu alebo opatrenie nie je moţné alebo účelné uloţiť, v kaţdom prípade

však je povinný uviesť náleţité a dostatočné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru

o neúčelnosti alebo nemoţnosti uloţenia opatrenia na nápravu a aţ následne pristúpiť

k uloţeniu pokuty.

Pokiaľ ţalovaná uvádzala, ţe správny súd v zmysle neposudzuje

vhodnosť a účelnosť správneho rozhodnutia vydaného na základe správnej úvahy, je potrebné

uviesť, ţe krajský súd nezrušil napadnuté rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho názoru

( ), ale z dôvodu ich nepreskúmateľnosti prameniacej

z nedostatku dôvodov ( ). Nebol vyslovený názor, v zmysle

ktorého by ţalovaná, ako aj správny orgánu prvého stupňa, bola viazaná rozhodnúť ohľadne

zistených porušení zák. o odpadoch uloţením opatrenia alebo uloţením pokuty, voľba druhu

sankcie náleţí správnemu orgánu, za súčasného zachovania zákonných podmienok

(t. j. ak dospeje k záveru, ţe uloţenie opatrenia na nápravu nie je moţné a účelné a tento záver

náleţite zdôvodní).

Súčasne však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe náleţite odôvodnené

rozhodnutie ohľadne uloţenia sankcie /opatrenia alebo pokuty/ môţe byť správnym súdom

8

preskúmavané nielen s ohľadom na zákonnosť pouţitia správnej úvahy (existencia

splnomocnenia aplikovať správnu úvahu pre dané konanie, pouţitie správnej úvahy v rámci

zákonného vymedzenia, relevantné odôvodnenie), ale aj správnosť takéhoto rozhodnutia,

vychádzajúc pritom z , keď môţe súd rozhodnúť rozsudkom o peňaţnej

sankcii v rámci tzv. plnej jurisdikcie, ak pri uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako

rozhodol správny orgán.

Vychádzajúc z práva na inú právnu ochranu ( SR) aj vo vzťahu

k rozhodnutiu správneho orgánu je potrebné aplikovať konštanty vyplývajúce z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa

21.1.1999 týkajúci sa sťaţnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa

9.12.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa

19.4.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 16034/90) týkajúce sa odôvodnení súdnych rozhodnutí

(m.m. nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.7.2002), a teda rozhodnutie správneho

orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané.

Odvolací súd v tejto súvislosti nemohol prihliadnuť na rozsudok iného senátu

tunajšieho senátu sp. zn. , v ktorej veci sa zaoberal uţ opodstatnenosťou pokuty,

kedy napadnuté správne rozhodnutie ohľadne uloţenia pokuty bolo dostatočne odôvodnené.

Pokiaľ ţalovaná v odvolaní argumentovala spoľahlivo zistených skutkovým stavom,

je potrebné uviesť, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutí v preskúmavanej veci nesúvisí

so zistením skutkového stavu, ale je vadou rozhodnutia (nie vadou konania) vo vzťahu

k účastníkovi konania, adresátovi rozhodnutia, keďţe nepostačuje, ţe správne rozhodnutie

je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal alebo dôvody pre jeho vydanie vyplývajú

administratívneho spisu.

Odvolací súd povaţoval za právne bezvýznamné argumentáciu ţalovanej, týkajúcu

sa definície nebezpečného odpadu a postavenia ţalobcu ako odosielateľa tohto odpadu, keďţe

dôvody rozhodnutia nemoţno dodatočne dopĺňať aţ následne v priebehu súdneho prieskumu.

S poukazom na vyššie uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil

so záverom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, vznesené odvolacie

námietky neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil a v podrobnostiach naň odkazuje podľa , v spojení

s vety druhej

9

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety prvej

, tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v uplatnenej výške 64,41 €,

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to za 1 úkon právnej pomoci vo výške 57 €

/vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.4.2011/ a reţijný paušál vo výške 7,41 € podľa § 11 ods. 4

v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení

neskorších predpisov.

Ţalovaná je povinná náhradu trov konania podľa v spojení

s uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne ţalobcu, č. ú. X. vedený

v Č., A., pobočka P., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská