Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-30-2018.pdf
PDF · 149.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, C. D. XX, E., zastúpenej Advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o., Hrnčiarska 916/3, Košice, o zaplatenie 14.208,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 14.137,95 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20.4.2017 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 99 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 24.8.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 14.208,56 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20.4.2017 do zaplatenia titulom neoprávneného odberu zemného plynu na odbernom mieste č. SKSPPDIS010910005105 F. XX, E., za obdobie od 7.12.2015 do 1.12.2016 s odôvodnením, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu na území Slovenskej republiky. Žalobca pri výkone svojej činnosti a v rámci plnenia povinností stanovených zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoE“) zabezpečuje, aby sa v distribučnej sieti nachádzal dostatok zemného plynu a aby bol plyn bezpečne a spoľahlivo distribuovaný do jednotlivých odberných miest odberateľov zemného plynu. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nevstupuje do zmluvných vzťahov s odberateľmi, t.j. neuzatvára s nimi zmluvy o dodávke plynu, spotrebu im nefakturuje a ani od nich neprijíma žiadne platby za dodaný plyn. V súlade s ust. § 76 ZoE je povinnosťou žalobcu namontovať odberateľovi na jeho odberné miesto určené meradlo a následne zabezpečovať jeho údržbu a pravidelné overenie. Týmto meradlom zároveň žalobca meria množstvo plynu distribuovaného, resp. dodaného do odberného miesta a namerané údaje poskytuje príslušnému dodávateľovi plynu, ktorý na ich základe odberateľovi fakturuje spotrebu. Žalovaná v súčasnosti odoberá zemný plyn z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste zemného plynu č. SKSPPDIS010910005105 nachádzajúcom sa na adrese F. XX, XXX XX E. - E. G. H.. Žalovaná odoberala zemný plyn aj v období od 7.12.2015 do 1.12.2016 (ďalej len „rozhodné obdobie“), počas ktorého na tomto odbernom mieste vykonávala podnikateľskú činnosť - prevádzkovala A. D., ktoré prevádzkuje až do súčasnosti. Dňa 1.12.2016 bola na odbernom mieste žalovanej č. SKSPPDIS010910005105 vykonaná kontrola odberného miesta, pri ktorej poverený zamestnanec žalobcu vytvoril fotodokumentáciu plynomera typ BK-G4T č. 6660025-0B9-09-I a plynomer ponechal na odbernom mieste. V tento deň zároveň pracovník dodávateľa odpočtov (Slovenská pošta, a.s.) vykonal fyzický odpočet počítadla meradla. Už počas kontroly a aj následne po dôkladnom posúdení fotodokumentácie pracovník žalobcu nadobudol podozrenie, že pôvodné zabezpečenie plynomera ako
určeného meradla bolo porušené, pretože kryt a plech číselníka boli mechanicky poškodené. Pracovník žalobcu preto dňa 28.2.2017 vykonal ďalšiu kontrolu odberného miesta. Pri tejto kontrole vyhotovil kompletnú fotodokumentáciu odberného miesta, a to nehnuteľnosť, v ktorej dochádzalo k odberu plynu; plechovú skrinku s plynomerom, ktorá bola uzamknutá visiacim zámkom; plynomer BK-G4T č. 6660025-0B9-09-I; spotrebiče používané v nehnuteľnosti a aj prevádzkové hodiny Bistra Lingov. Znalec z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, p. I. J. D., v znaleckom posudku č. 181/ PL-2017 zo dňa 16.3.2017 potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené, pretože: 1/ kryt číselníka bolo možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby (str. 3), 2/ na zaisťovacom plechu a kryte číselníka v okolí plomby sa nachádzali mechanoskopické stopy po použití nástroja (str. 7), 3/ plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená
- predelená a následne zlepená (str. 7). S ohľadom na charakter prevádzky a aj fotografie z kontrol dňa 1.12.2016 a 28.2.2017 je zároveň nepochybné, že na odbernom mieste k odberu zemného plynu dochádzalo. Potvrdzujú to fotografie z kontrol, keď dňa 1.12.2016 bol na meradle stav spotreby 11.567 m3 a dňa 28.2.2017 až 13.472 m3. Odber plynu počas rozhodného obdobia 7.12.2015 - 1.12.2016 zasa preukazujú fotografie stavu počítadla meradla zo dňa 6.12.2015 (deň fyzického odpočtu v roku 2015 a deň pred dňom začiatku trvania neoprávneného odberu) a následne zo dňa 1.12.2016, na ktorých je viditeľný rozdiel v spotrebe (t.j. zvýšenie v dôsledku odberu). Žalovaná odoberala neoprávnene zemný plyn meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii v období od 7.12.2015 (deň nasledujúci po dni posledného fyzického odpočtu, ktorý predchádzal prvej kontrole) do 1.12.2016 (deň zistenia podozrenia neoprávneného odberu z dôvodu poškodenia krytu a plechu číselníka meradla a súčasne deň ďalšieho fyzického odpočtu). Napriek tomu, že rozdielne stavy na počítadle meradla z dní 1.12.2016 a 7.12.2015 potvrdzujú odber plynu, pri výpočte škody spôsobenej za rozhodné obdobie v prípade takého odberu nebolo možné brať do úvahy stav spotreby indikovaný počítadlom plynomera dňa 1.12.2016. Dôvodom je, že to vylučovalo ust. § 15 ods. 6, resp. 7 písm. d) vtedajšieho zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v stave platnom a účinnom ku dňom jednotlivých kontrol. Tento záver, t.j. že stavy indikované počítadlom nie sú pri zistení neoprávneného odberu plynu určujúce ak meradlo nemá platné overenie, nemožno ho používať na daný účel. Žalobca v týchto prípadoch príslušného dodávateľa vždy oboznámi o tom, že na odbernom mieste bol zistený neoprávnený odber a nahlási dodávateľovi storno stavu spotreby za obdobie trvania neoprávneného odberu. Storno spotreby následne znamená, že počas trvania neoprávneného odberu dodávateľovi plynu neprináleží spotrebu odberateľovi fakturovať (pretože stav spotreby zo dňa zistenia neoprávneného odberu už nemôže použiť) a odberateľ svojmu dodávateľovi v tomto rozhodnom období nemá platiť. Ak sa aj stane, že dodávateľ odberateľovi vystaví vyúčtovaciu faktúru, ktorá pokrýva celkom alebo sčasti obdobie neoprávneného odberu (keďže v čase jej vystavenia ešte nemusí byť neoprávnený odber zistený a potvrdený), dodávateľ následne vystaví odberateľovi opravnú faktúru, ktorou odberateľovi spravidla vráti platby prijaté za čas trvania neoprávneného odberu. Z tejto opravnej faktúry zároveň za čas trvania neoprávneného odberu vyplýva množstvo dodaného zemného plynu 0 m3. Žalovaná počas rozhodného obdobia plyn odobrala, nikomu zaň nezaplatila. Výška spôsobenej škody, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní bola preto určená podľa postupu presne stanoveného touto vyhláškou. Vo výpočte škody žalobca aplikoval ust. § 1 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3, ods. 5 písm. b), ods. 6, 9, 11, 14 Vyhlášky č. 449/2012 Z. z., t.j. vo výpočte zohľadnil počet a typ plynových spotrebičov používaných na odbernom mieste, ich príkony, charakter prevádzky (reštauračné služby), otváracie hodiny prevádzky a dané údaje použil do vzorca uvedeného v ods. 3, t.j. NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. Z výpočtu vyplýva množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu 33.205 m3, ktorého cena za použitia príslušnej referenčnej ceny (v zmysle § 1 ods. 1 písm. c) Vyhlášky) predstavuje 13.993,03 EUR. K takto vypočítanej výške škody žalobca v súlade s ust. § 1 ods. 14 Vyhlášky pripočítal nevyhnutné náklady spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu v sume 215,53 EUR vyplývajúce z Cenníka externých služieb platného od 1.9.2016. Určujúcim kritériom pre posúdenie toho, či došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu je teda podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE zistenie a preukázanie odberu plynu meradlom, na ktorom bolo (pozn. vzhľadom na objektívnu zodpovednosť kýmkoľvek) porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
2. Žalobca označil nasledujúce dôkazy: fotografie z fyzického odpočtu dňa 1.12.2016, zápis o vykonanej kontrole dňa 28.2.2017, montážny list meradla, žiadosť o posudok overovacej, zabezpečovacej zložky, fotografie z kontroly, výpis zo živnostenského registra žalovanej, montážny list meradla,
kópia znaleckého posudku, fotografia z fyzického odpočtu, stanovisko UNMS SR zo dňa 20.3.2017, vyúčtovacia faktúra, vyúčtovanie škody, doručenka.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žalobca sa snažil vyúčtovať žalovanej škodu „Vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“ v sume 14.208,56 EUR z dôvodov odberu v období od 7.12.2015 do 1.12.2016 v mieste A. D., F. XX, E. meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nešlo o fakturáciu za dodávky plynu pre žalovanú, ale vyúčtovanie náhrady škody namiesto ceny dodávky plynu. Žalovaná žiadnym spôsobom nemanipulovala (ani to technicky nebola schopná a nebol dôvod,) ani žiadnej tretej osobe prístup k meradlu neumožnila, s výnimkou pracovníkov SPP. Ak niekto mohol manipulovať akýmkoľvek spôsobom s meradlom, bol to výlučne pracovník SPP. Žiadna manipulácia takýmto pracovníkom SPP nebola zistená ani pri odpočte meradla koncom roku 2015, ani pri kontrole 1.12.2016 to žalovanej nebolo preukazované, dokonca ani pri jeho demontáži a výmene 28.2.2017, nikdy na to nebola upozornená priamo na mieste umiestnenia meradla pracovníkom SPP ani pri odpočte, dokonca ani pri výmene. Považovala za nepreukázanú akúkoľvek manipuláciu ňou alebo niekým, komu by umožnila prístup, až do momentu demontovania meradla pri jeho výmene a odvezenia pracovníkom SPP. Meradlo mala v uzamknutej skrinke, teda bolo nedostupné, k zásahu do meradla, spodnej časti plomby, muselo dôjsť len v čase prítomnosti zamestnancov žalobcu v čase jeho montáže alebo predtým, v čase jeho demontáže alebo potom. Je bezvýznamné konštatovanie, že v čase od 1.12.2016 do výmeny 28.2.2017 bola nameraná vyššie spotreba ako ročná, pretože išlo o vykurovanie v tuhšej zime a toto obdobie nie je zahrnuté do obdobia uplatňovania nároku proti klientke. Pri skutočnom zásahu do meradla by bol preto odber podstatne nižší ako je priemerný odber, no opak je pravdou. Žalovaná podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý mal neoprávnene zasiahnuť do jednej z pečate na meracom zariadení jej prelomením a zlepením. Nemožno súhlasiť ani s odôvodnením, že za rozhodné obdobie od 7.12.2015 do 1.12.2016 žalobkyňa cenu dodávky plynu nezaplatila, Žalovaná zaplatila dodávky plynu za fakturované obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 faktúrou č. 7436247514 z 11.1.2017 preddavkovo, neeviduje opravnú faktúru ani vrátenie zaplatenej ceny dodávky. Nie je zrejmý ani spôsob výpočtu tvrdenej škody.
4. Žalovaná navrhla, aby súd vykonal dokazovanie zápisom s potvrdením žalovanej a fotodokumentáciou preukazujúcou, že ešte v čase montáže predmetného meradla pred 7.12.2015 bola na ňom plomba neporušená a dôkazom, že pri odpočte 1.12.2016 bolo zistené a žalovanej oznámené oproti podpisu, že je na meradle zásah, porušená plomba, s fotodokumentáciou, oboznámením námietok a nesúhlasu zo dňa 18.4.2017, listom zo dňa 2.1.2017, zo dňa 28.2.2017, zo dňa 22.5.2017, výsluchom svedkov - zamestnancov žalobcu vykonávajúcich kontrolu dňa 1.12.2016, 6.12.2016, trestným oznámením, faktúrami, spisom Okresného súdu Košice I 30Cb/7/2018, súkromným znaleckým posudkom, trestným oznámením, zápisnicou o trestnom oznámení.
5. Žalobca v replike namietal, že nejde o spotrebiteľský vzťah, keďže žalobca nemá so žalovanou uzatvorenú žiadnu zmluvu, ako vyplýva z fotografií priložených k žalobe a potvrdil to aj sám žalovaná vo svojich doterajších vyjadreniach, meradlo bolo umiestnené v skrinke uzamknutej visiacim zámkom. To znamená, že pri každom fyzickom odpočte, montáži/demontáži i kontrole meradla musel žalovaná alebo ním poverená osoba skrinku otvoriť, čo znamená, že pri týchto úkonoch bol žalovaná alebo ním poverená osoba vždy prítomný. Meradlo bolo na odberné miesto namontované dňa 26.4.2010, o čom bol spísaný montážny list. Žalovaná ho vlastnoručne podpísal a tým potvrdil platnosť údajov v ňom uvedených. Žalovaná bol teda pri montáži meradla prítomný, bol svedkom jej priebehu, mal možnosť vidieť, aké úkony montér s meradlom vykonával, a jej priebeh nijako nenamietal. Fyzické odpočty spotreby plynu vykonávali pre žalobcu pracovníci Slovenskej pošty, a.s., ktorí pri odpočte odfotili stav spotreby. Dňa 1.12.2016 (popoludní) pracovník žalobcu vykonal náhodnú kontrolu odberného miesta a plynomera, pričom skrinku s plynomerom mu otvoril zamestnanec žalovaného. Pracovník plynomer v tento deň iba odfotografoval (viď fotografie priložené k žalobe ako dôkaz č. 3), zápis o kontrole ani ďalšiu dokumentáciu odberného miesta a spotrebičov však nevyhotovil, pretože s meradlom nijako nemanipuloval. Pracovník nijako do plomby plynomera nezasahoval a aj na tom, že popri pracovníkovi žalobcu nebola pri plynomeri prítomná žiadna tretia osoba, ktorej by náš pracovník umožnil do plynomera zasiahnuť. Pracovník žalobcu pri kontrole dňa 1.12.2016 a aj následne po posúdení fotografií na obrazovke počítača nadobudol podozrenie, že s meradlom bolo manipulované, pretože spodná časť plomby a kryt číselníka vykazovali znaky poškodenia. Preto dňa 28.2.2017 vykonal ďalšiu kontrolu, pri ktorej meradlo za prítomnosti zamestnankyne žalovaného p. H. zdemontoval, zabalil ho do krabice a
vyhotovil zápisy o vykonaných úkonoch a aj kompletnú fotodokumentáciu (odberné miesto, plynomer, plomba, krabica, spotrebiče. Počas výkonu rozhodne nedošlo k poškodeniu plomby, ktoré znalec v posudku priloženom k žalobe identifikoval poškodenie nemohlo vzniknúť náhodne, resp. pri bežnej manipulácii s plynomerom, ale že je výsledkom cieleného zásahu, ktorý si vyžadoval aj istú mieru precíznosti, aj dostatok času. Pri kontrole dňa 13.10.2017 a demontáži plynomera bol prítomný sám žalovaná a podpísal vyhotovenú dokumentáciu. V priebehu roka 2017 boli na dvoch odberných miestach žalovaného (prevádzka A. D. a rodinný dom)vykonané dve kontroly a na ich základe bolo zistené, že oba plynomery žalovaného boli poškodené úplne rovnakým spôsobom, t.j. plomby na oboch z nich boli predelené a následne zlepené. Navyše, jeden plynomer bol umiestnený v skrinke uzamknutej visiacim zámkom, od ktorého mal kľúč iba žalovaná (resp. jeho zamestnanci) a druhý plynomer bol umiestnený v skrinke dvore za plotom, t.j. taktiež nebol verejne prístupný. V oboch prípadoch však boli trestné stíhania prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. ak meradlo stratí platnosť overenia v dôsledku poškodenia plomby, údaje o spotrebe za obdobie trvania neoprávneného odberu nemôže dodávateľ plynu (SPP) používať na účel fakturácie, t.j. dodávateľ nemôže spotrebu na základe týchto údajov fakturovať. Obdobie 26.10.2014, výška spotreby - montáž meradla so stavom 1 m3, od 26.4.2010 do 27.10.2012 (2,5 roka) - 3.143 m3, od 27.10.2012 do 29.10.2013 (1 rok) - 1.567 m3, od 29.10.2013 do 28.10.2014 (1 rok) - 1.730 m3, od 28.10.2014 do 6.12.2015 (cca 1 rok a 1 mesiac) - 2.330 m3, od 6.12.2015 do 1.12.2016 (1 rok) - 2.795 m3, od 1.12.2016 do 28.2.2017 (3 mesiace) - 1.905 m3. 28.02.2017 – montáž nového meradla so stavom 1 m3 od 28.2.2017 do 30.1.2018 (11 mesiacov) - 4.015 m3. Z prehľadu spotrieb teda vyplýva, že po 28.10.2014 začala spotreba na odbernom mieste postupne narastať, pričom nárast bol zaznamenaný už pred začiatkom trvania neoprávneného odberu – viď nárast o cca 600 m3. Následne za obdobie iba 3 mesiacov od 12/2016 do 2/2017 bola spotreba až 1.905 m3 a po výmene meradla od 2/2017 do 1/2018 bola ročná spotreba až 4.015 m3. Tieto údaje nepochybne dokazujú, že na odbernom mieste žalovanej došlo po 28.10.2014 k takej zmene odberových pomerov, ktorá spôsobila značné narastanie spotreby.
6. Žalovaná v duplike uviedla, že zotrváva na stanovisku, že vzťah žalobcu a žalovanej (fyzickej osoby) má spotrebiteľský charakter. Za rozhodné obdobie od 7.12.2015 do 1.12.2016 žalovaná cenu dodávky plynu účtovanou faktúrou č. 7436247514 z 11.1.20l7 zaplatila preddavkovo. S meradlom, pečaťou nikdy nemanipulovala, takúto možnosť mal len pracovník žalobcu, najmä dňa 1.12.2016. Žalovaná ponechala odber cez takéto meradlo aj po 1.12.2016, ak tvrdí, že išlo o neoprávnený odber, nie je to zrejmé ani zdôvodnené. Je to podstatné, pretože práve v ten deň bola možnosť pracovníka žalobcu manipulovať s meradlom, plombou a následne vyhotoviť fotodokumentáciu, o ktorej mlčali rovnako, ako o zásahu do jednej plomby, zrejme účelovo. Pre prípad potreby je možné doložiť aj znalecký posudok, že drvivé množstvo odberu plynu spotreboval kotol na kúrenie (odhadom viac ako 80 %), dodávky tepla a ten má odber hlavne a len v zimných mesiacoch december - marec. Nemožno preto odber za mesiace december – február absolútne porovnávať s celoročným priemerným odberom, kde sú letné mesiace, kde je odber plynu takmer nulový, s výnimkou varenia, no v malom rozsahu. Zamestnanec žalobcu vykonal kontrolu dňa 1.12.2016 do 28.2.2017 sa nič nedialo, až tento deň bolo meradlo odmontované. Žalobca si môže náhradu škody uplatniť iba za obdobie od 1.12.2016 do 28.2.2017.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 8.6.2023 vzal žalobu v časti istiny prevyšujúcej sumu 14.137,95 EUR späť, žalovaná s čiastočným späťvzatím súhlasila.
8. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 7.10.2021 č.k. 19C/30/2018-348 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 14.208,56 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20.4.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. V bode 26 rozsudku súd v dôsledku zrejmej nesprávnosti uviedol nesprávne obdobie, za ktoré je uplatnený nárok.
9. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 5.9.2022, č.k. 3Co/10/2022-380 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 7.10.2021 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že v prejednávanej veci žalobkyňa v doručenej žalobe súdu prvej inštancie v rámci opísania rozhodujúcich skutočností uviedla, že v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu plynu žalovanou za obdobie od 7.12.2015 do 1.12.2016 v sume 14.208,56 EUR s prísl. Súd prvej inštancie, ako vyplýva z bodu 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ustálil, že predmetom konania je náhrada škody titulom neoprávneného odberu zemného plynu žalovanou za obdobie od 1.12.2016 do 28.2.2017 a zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 14.208,56 EUR s prísl. i napriek tomu,
že žalobkyňa nežiadala zaplatiť náhradu škody za obdobie od 1.12.2016 do 28.2.2017 a neuplatnila v priebehu konania ani návrh na zmenu žaloby. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak rozhodol o inom, než žalobkyňou uplatnenom nároku, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci uložil súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobkyňou uplatnenom nároku na náhradu škodu za neoprávnený odber zemného plynu, a to za obdobie od 7.12.2015 do 1.12.2016 a zároveň sa vyporiadať aj s podstatnými námietkami žalovanej v odvolaní, a to najmä správnosťou obdobia neoprávneného odberu plynu v zmysle ust. § 1 ods. 9 vyhl. č. 412/2012 Z. z. a pokiaľ dospeje k záveru, že nárok je dôvodný, následne posúdi aj správnosť výpočtu výšky nároku na náhradu škody uplatnenej žalobkyňou.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom žalovanej a svedkov a zistil tento skutkový stav:
11. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaná vykonávala podnikateľskú činnosť v prevádzkarni F. XX, E. - E. G. H., predmet podnikania - pohostinská činnosť, rýchle občerstvenie od 15.8.1994 do 26.7.2020. Žalovaná odoberala zemný plyn z distribučnej siete žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu na území Slovenskej republiky od odberateľa (odlišného subjektu od žalobcu) Slovenský plynárenský priemysel a.s., ktorý jej aj fakturoval spotrebu v odbernom mieste F. XX, E.. Žalobca namontoval žalovanej meradlo a zabezpečoval jeho údržbu a pravidelné overovanie. Dňa 1.12.2016 vykonal zamestnanec žalobcu kontrolu odberného miesta svedok A. K. E., ktorému na požiadanie jemu neznáma osoba za žalovanú zabezpečila otvorenie skrinky s plynomerom, ktorá bola zamknutá na fasáde budovy a vyhotovil asi 10 fotografií. Už voľným okom sa svedkovi okolie overovacej značky plynomera javilo ako poškodené. Vykonal námatkovú kontrolu odberného miesta, konkrétne overovacej, zabezpečovacej značky číselníka a jeho okolia, či tam nie sú nejaké poškodenia a zistil, že ochranné plasty boli poškodené. Kontrolovanému subjektu neoznámil zistené podozrenie o poškodení, a to v zmysle zaužívanej praxe žalobcu. Svedok uviedol, že zvyčajne po obdobnom zistení ako u žalovanej dôjde k výmene plynomera do jedného týždňa, v danom prípade išlo o ojedinelú situáciu, nešlo o bežnú prax, pretože práve na prelome rokov 2016 a 2017 došlo u žalobcu k organizačným zmenám a z uvedeného dôvodu k výmene plynomera došlo až 28.2.2017. Dňa 28.2.2017 vykonal zamestnanec žalobcu svedok C. L. následnú kontrolu odberného miesta u žalovanej na pokyn nadriadeného. Svedok uvedenú činnosť vykonáva u žalobcu už 40 rokov. Skrinku, v ktorej bol umiestnený plynomer otvorila na požiadanie nejaká pani, keďže bola uzamknutá. Po vizuálnej kontrole plynomera sa mu nezdala overovacia značka na číselníku plynomera. V prípade takéhoto zistenia, tak ako aj v iných prípadoch vymenil pôvodný plynomer za nový, konkrétne meradlo demontoval, namontoval nové, zaplomboval, odskúšal prevádzkovými plombami, nadriadený kolega vypísal montážny list. Pôvodné meradlo uložili do krabice, pani, ktorá otvárala skrinku listiny aj podpísala a krabicu s plynomerom zaslali na znalecké posúdenie. Potom, ako meradlo vložil do krabice, s meradlom nikto nemanipuloval, krabica bola zapečatená, zalepená pásakmi, odovzdaná znalcovi na posúdenie, podpísaná odberateľom, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec prevzal krabicu s meradlom nepoškodenú. Svedok skontroloval spotrebu na danom odbernom mieste, kde za 8 rokov bola spotreba spolu 13.000 m3 a od roku 2017 po 2020, za štyri roky už bola viac, ako 17.000 m3. Dňa 28.2.2017 bol zamestnancom žalobcu vyhotovený montážny list meradla plynomeru, ktorý bol dňa 28.2.2017 na odbernom mieste žalovanej namontovaný a spísaný zápis o vykonanej kontrole odberného miesta, ktorým boli zistené nainštalované spotrebiče, a to kotol a sporák priemyselný 6 horákov, jeden kus s tým, že meradlo bolo v uzamknutej skrinke s visiacim zámkom neprístupné. Pri výmene bola prítomná poverená zamestnankyňa žalovaného M. H. a bola vyhotovená fotodokumentácia plynových spotrebičov.
12. Zo znaleckého posudku znalca I. J. D., č. 181/PL-2017 zo dňa 16.3.2017 súd zistil, že znalec z odboru kriminalistika, mechanoskopia preskúmal predložený predmet, pričom zistil, že bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 6660025-0B9-09-1, ktorý má na počítadle údaj „13472,180“. Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená. Pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená. Optickým skúmaním povrchu
zaisťovacieho plechu a krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Za znalecký úkon si znalec vyúčtoval 35,- EUR.
13. Z vyúčtovania škody zo dňa 31.3.2017 súd zistil, že žalobca si vyúčtoval škodu za odber zemného plynu podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. vo výške 14.208,56 EUR voči žalovanej, z toho 13.993,03 EUR ako hodnotu zemného plynu vyčíslenú za obdobie od 7.12.2015 do 1.12.2016 za spotrebiče: 1/ spotrebič na varenie - plynový sporák priemyselný TECNOINOX, 6 horákov, 1 kus, hodinový príkon 2,41 m3, celková spotreba m3 za hodinu 2,41, 2/ plynové vykurovanie plynovými kotlami - plynový kotol VAILLANT eko tec plus, 1 kus, hodinový príkon 2,7 m3 za hodinu, celkový počet prevádzkových hodín 6498, výpočet množstva neoprávneného odberaného zemného plynu 33.205 m3, referenčná cena 0,03902 EUR za 1KW hodín, spolu 13.993,03 EUR, náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním spolu 215,53 EUR z toho, zistenie neoprávneného odberu 144,92 EUR, posudok za meradlo 35,- EUR, overenie plynomeru 15,22 EUR, oprava plynomeru 20,39 EUR so splatnosťou 19.4.2017.
14. Z cenníka externých služieb žalobu súd zistil, že položka 9 - zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu je stanovená vo výške 144,92 EUR bez DPH, oprava plynomeru G4 UNIFLO konfigurácia 20,39 EUR a oprava plynárenských prístrojov a zariadení a membránový plynomer G1,6 - G6: 15,22 EUR.
15. Z faktúry zo dňa 11.1.2017 súd zistil, že SPP, a.s. ako dodávateľ plynu vyúčtoval žalovanej za odber plynu za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 sumu 670,72 EUR.
16. Z oznámenia SPP, a.s. zo dňa 6.8.2019 súd zistil, že v období od 7.12.2015 do 1.12.2017 dodala žalovanej pre odberné miesto F. XX, E. celkom 0 m3 zemného plynu, stav meradla dodaný do distribučnej siete žalobcom k 7.12.2015 bol 8.770 m3 a totožný bol aj ku dňu 1.12.2017 s tým, že bola vystavená opravná vyúčtovacia faktúra č. 7401246601, na základe ktorej žalovanej vznikol preplatok vo výške 190,26 EUR a faktúrou č. 7434220735 bol žalovanej vrátený za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 preplatok vo výške 545,02 EUR + žalovanej bola zaslaná vyúčtovacia faktúra č. 7434220735, na základe ktorej jej vznikol preplatok vo výške 545,02 EUR a vyúčtovacia faktúra č. 7436247514, na základe ktorej jej vznikol nedoplatok vo výške 670,02 EUR. Následne boli žalovanej vystavené a odoslané opravené faktúry č. 7401246601 v faktúre č. 7401246601 k faktúre č. 7434220735, na základe ktorej jej za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vznikol preplatok vo výške 190,26 EUR a opravná faktúra č. 7436247514, na základe ktorej jej za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vznikol preplatok vo výške 1.600,87 EUR.
17. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach zo dňa 14.3.2018 ČVS: ORP-66/3- VYS-KE-2018 bolo prerušené trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného vyrobenia, používania, prechovávania overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
18. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
19. Podľa ust. § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
20. Podľa ust. § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/.
21. Podľa ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.
22. Podľa ust. § 95 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví podrobnosti o rozsahu a postupe pri poskytovaní informácií nevyhnutných na výkon štátnej správy podľa § 11.
23. Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. c), vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu. 24. Podľa ust. § 1 ods. 2, vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
25. Podľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
26. Podľa ust. § 1 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky), doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu.
27. Podľa ust. § 1 ods. 6 vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.
28. Podľa ust. § 1 ods. 9 vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
29. Podľa ust. § 1 ods. 11 vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu jednotlivými spotrebičmi.
30. Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
31. Predmetom konania je náhrada škody titulom neoprávneného odberu zemného plynu za obdobie od 7.12.2015 do 1.12.2016.
32. V konaní bolo nesporné, že na odbernom mieste žalovanej bola vykonaná kontrola dňa 1.12.2016, pri ktorej zamestnanec žalobcu svedok C. L. nadobudol podozrenie, že pôvodné zabezpečovanie plynomera bolo porušené, pretože kryt a plech číselníka boli mechanicky poškodené. O tejto skutočnosti vyhotovil fotodokumentáciu a dňa 28.2.2017 po následnej kontrole odberného miesta bola vyhotovená kompletná fotodokumentácia, došlo k výmene plynomera a pôvodný plynomer bol odoslaný na znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené.
33. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu tak, ako je upravená v ustanoveniach ZoE je „lex specialis" vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho zákonníka. Protiprávnym úkonom vo veci prejedávanej je skutková podstata neoprávneného odberu plynu t.j. protiprávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Protiprávnosť takéhoto odberu vyplýva už z jeho označenia, kedy ZoE takýto odber kvalifikuje ako neoprávnený.
34. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t.j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (sp. zn. 3Cdo/99/2012). Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. I písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odoberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že mu plyn môže dodávať a účtovať prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia.
35. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.
36. V danej veci bolo nesporné, že došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru, preukázanej vizuálnou kontrolou zamestnanca žalobcu dňa 1.12.2016 a dňa 28.2.2017, ako aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, z ktorého vyplýva, že plomba osadená v kryte číselníka plynomera bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená. Protiprávny úkon (odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) bol v prejednávanej veci jednoznačne preukázaný, keďže je nesporné, že žalovaná v rozhodnom období plyn odoberala a odoberala ho meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
37. V prejednávanej veci teda má súd za preukázané, že žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie vznikol nárok za náhradu škody. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladov, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovanou. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.
38. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).
39. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon predpokladá, t.j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.
40. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania, žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
41. Takto vyčíslená škoda žalobcom činí 14.137,95 EUR, z toho neoprávnený odber 13.993,03 EUR (viď špecifikácia v ods. 13 tohoto rozsudku) a zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu v zmysle cenníka externých služieb žalobu položka 9 vo výške 144,92 EUR.
42. Námietky žalovanej, že žiadnym spôsobom nemanipulovala s meradlom a žiadnej tretej osobe prístup neumožnila, a že jediným, kto mohol manipulovať s meradlom bol zamestnanec dodávateľa, resp. žalobcu, súd považuje za irelevantné, a to s poukazom na objektívny charakter zodpovednosti za škodu v danej veci. Žalovaná taktiež žiadnym spôsobom nepreukázala ani tvrdenie o manipulácii zamestnancami žalobcu, prípadne dodávateľa, keďže z výpovede zamestnancov žalobcu vyplýva, že už pri prvej kontrole dňa 6.12.2016 nadobudol zamestnanec podozrenie o manipulácii so zabezpečovacími znakmi, v dôsledku čoho bola následne vykonaná kontrola dňa 28.2.2016, kedy došlo aj k výmene plynomeru a odoslanie na znalecký posudok, ktorý manipuláciu preukázal, pričom pri oboch kontrolách bola prítomná žalovanou poverená osoba. Plynomer bol umiestnený v skrinke, ktorá bola zabezpečená a nikto iný, okrem žalovanej, prípadne iných osôb, ktorým to umožnila žalovaná, k nej nemal prístup, túto skutočnosť potvrdila sama žalobkyňa a vyplýva aj z výpovedí svedkov, zamestnancov žalobcu. Zamestnanci žalobcu popreli akúkoľvek manipuláciu s plynomerom a potvrdili, že pri oboch kontrolách bola zistená manipulácia s meradlom a o tejto skutočnosti z oboch kontrol vyhotovili aj fotodokumentáciu. Taktiež nepreukázal manipuláciu s meradlom akoukoľvek inou osobou.
43. Irelevantnou je aj námietka žalovanej, že za obdobie od 7.12.2015 do 1.12.2016 zaplatila za dodávku plynu. Je síce pravdou, že dodávateľ vystavil žalovanej zúčtovaciu faktúru, na základe ktorej vznikol žalovanej nedoplatok 670,72 EUR, následne dodávateľ vystavil opravené faktúry, kde za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vznikol žalovanej preplatok vo výške 190,26 EUR a za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vznikol žalovanej preplatok vo výške 1.600,87 EUR a všetky tieto faktúry jej boli vyplatené a v období od 7.12.2015 do 1.12.2017 bolo dodaných žalovanej pre odberné miesto F. XX, E. celkom 0 m3 zemného plynu,.
44. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, týkajúcu sa vymedzenia obdobia neoprávneného odberu, žalobca správne ohraničil uplatnené obdobie a to odo dňa nasledujúceho po poslednom odbere zemného plynu (kedy bol naposledy preukázateľne zistený odber meraný plynomerom bez poškodenia zabezpečovacích znakov), t.j. po poslednej kontrole overovacích znakov plynomeru a to až do okamihu zistenia neoprávneného odberu t.j. od 7.12.2015 do 1.12.2016 a to v súlade s ust. § 1 ods. 9 vyhlášky č. 412/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu za obdobie odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
45. Bez právneho významu je aj námietka žalovanej týkajúca sa skutočnosti, že svedok C. L. nevedel opoznať žalovanú ako osobu, ktorá mala, či nemala byť prítomná pri kontrole, a to jednak s poukazom na časový odstup medzi kontrolou a svedeckou výpoveďou, ako aj množstvom kontrolovaných objektov a kontaktovaných osôb.
46. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané všetky predpoklady vzniku škody titulom neoprávneného odberu, preto na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.137,95 EUR.
47. Žalobca si uplatnil okrem istiny aj príslušenstvo, úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 20.4.2017.
48. Žalobca vyúčtoval škodu titulom neoprávneného odberu žalovanej faktúrou zo dňa 31.3.2017 splatnou 19.4.2017. Keďže žalovaná škodu v lehote splatnosti nezaplatila, nasledujúci deň, t.j. dňa 20.4.2017 sa dostala do omeškania, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, t.j. od 20.4.2017 do zaplatenia.
49. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby ECB navýšenej o 5 percentuálnych bodov v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 83/1995 Z. z.
50. Keďže žalobca vzal čiastočne žalobu späť po začatí pojednávania, súd za súhlasu žalovanej, v súlade s ust.§ 145 ods. 2 a ust. § 146 ods. 1 CSP konanie v späťvzatej časti zastavil.
51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
53. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
56. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 99 %. Žalobca mal úspech v rozsahu 99,5 % a zavinil zastavenie konania v rozsahu 0,5 %. Pomer úspechu žalobcu a ním zavineného zastavenia konania činí 99 %.
57. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade ust. § 262 ods. 2 CSP uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).