Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-345-2013.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/345/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava, IČO: 35 779 365, práv. zast. GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, proti odporcovi Obec Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča 17, Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760, o vydanie predbežného opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 89/2013-77 zo dňa 23.9.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 89/2013-77 zo dňa 23.9.2013 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 18.09.2013 domáhal, aby súd nariadil odporcovi zdržať sa konania, ktorým by mohol obmedzovať nerušený výkon vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele registra C. s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XXXX F., druh pozemku I. X. T. Z.L., katastrálne územie C. U., H. C. U., okres Q. evidovanej Správou katastra Q. na liste vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely registra C. s parcelným číslom XXXX/XX H. V.F. XXXX F., L. X. I. X. T. Z., A. Ú. C. U., H. C. U., H. Q. evidovanej Správou katastra Q. na liste vlastníctva č. XXXX. (ďalej „nehnuteľnosť“), ktorú nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2009. Časť nehnuteľnosti je súčasťou Triblavinskej cesty, zvykovo využívanej aj širokou verejnosťou ako dopravná komunikácia z lokality medzi Pezinkom, Slovenským Grobom, časťou Čierna Voda a Ivankou pri Dunaji, hoci bola v minulosti určená výlučne ako súčasť vnútro areálovej komunikácie v rámci bývalého Hydinárskeho štátneho majetku (ďalej len „bývalé HŠM“). Vlastníkom celého areálu bývalého HŠM na Triblavine a aj vlastníkom cestného telesa od okrajov parcely č. XXXX/ XX v smere od časti Čierna Voda (parcela č. XXXX/X a ďalšie), resp. v smere na cestu I. triedy č. I/61 (Stará Senecká cesta - parcela č. XXXX/X a ďalšie) bola neskôr aj spoločnosť VHŠ, a.s., ktorá dňa 25.09.2002 vstúpila do likvidácie. Od spoločnosti VHŠ, a.s. v likvidácii, so sídlom Cesta na Senec 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji v zastúpení likvidátorom JUDr. Miroslavom Grexom odkúpila areál bývalého HŠM na Triblavine spoločnosť AGROLIPT spol. s r.o., so sídlom Družstevná 32, 900 90 Dubová, a to vrátane pozemku s parc. č. XXXX/XX, na ktorom je dvor - vnútro areálová komunikácia v rámci celého areálu o výmere približne XXXX F. so samostatnými časťami s označeniami O. T. Q.. Od spoločnosti VHŠ, a.s. v likvidácii, Cesta na Senec 1, 90028 Ivanka pri Dunaji v zastúpení s likvidátorom JUDr. Miroslavom Grexom odkúpil odporca v roku 2003 cestné teleso od okraja parcely č. XXXX/XX smerom v smere do časti Č. V., nachádzajúce sa na parcele č. XXXX/X a ďalšie. Cestné teleso od okraja parcely XXXX/XX (na parcele č. XXXX/X a ďalších) bolo odkúpené ďalšou právnickou osobou, odlišnou od navrhovateľa, jeho obchodných partnerov a odporcu. Navrhovateľ sa od druhej polovice roka 2010 aktívne snažil hľadať riešenie dopravnej situácie v lokalite Triblavina a minimálne od mája 2011 navrhovateľ aktívne spolupracoval s odporcom na procese tzv. „Legalizácie" užívania Triblavinskej cesty na celom jej úseku verejnosťou, ktorá by mala byť dosiahnutá usporiadaním cestnej siete zaradením predmetnej časti
Nehnuteľnosti do cestnej siete ako ucelenej verejnej spojovacej komunikácie medzi cestou I. triedy č. I/61 (známa pod označením Stará senecká cesta) a cestou III. triedy č. III/5021, prechádzajúcou cez časť Čierna Voda obce Chorvátsky Grob, kde sú dva úseky tejto cesty III. triedy č. III/5021 označené ako Vajnorská, resp. Pezinská ulica, avšak bezúspešne. Vecnú legitimáciu navrhovateľa v tejto právnej veci možno odvodzovať od výlučného vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a vecnú legitimáciu odporcu od jeho presvedčenia, že je oprávnený sankcionovať navrhovateľa za výkon svojho výlučného vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti užívaním nehnuteľnosti uložením najvyššej možnej sankcie v súlade so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (možno predpokladať, že ide o sankciu podľa §22a písm. a) bod 2 vo výške 33.190,- EUR), ako aj so zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (možno predpokladať že ide o sankciu podľa § 138 ods. 1 písm. d) vo výške 3.500,- EUR). Tak navrhovateľ ako aj odporca získajú právoplatným rozhodnutím súdu príslušného konať v tejto veci pevný právny základ pre svoje budúce postavenie a odstráni sa tým súčasný stav ich právnej neistoty. Navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR PL. ÚS 19/09 z 26.1.2011, PL. ÚS 37/1999 z 25.5.1999, II. ÚS 8/97 z 26.3.1997, § 123 a nasl. zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, článok 20 ods. 1, 4, 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a je presvedčený, že v tejto právnej veci ide nepochybne o zásah do pokojného užívania majetku navrhovateľa, pričom nejde o prípad kedy by bol zásah do vlastníckeho práva ospravedlniteľný z dôvodu verejného záujmu, čo možno vyvodiť z analogického výkladu uvedeného nálezu Ústavného súdu SR, z ktorého vyplýva, že každá komunikácia nie je automaticky vo verejnom záujme, a teda neexistuje dôvod na nútené obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľa, aj keď by mohlo ísť o záujem väčšej skupiny dotknutých osôb, ktoré predmetnú nehnuteľnosť ako komunikáciu využívajú. Uvedené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zdôrazňujú oprávnenie vlastníka disponovať s majetkom spôsobom a k účelu na ktorý bol nadobudnutý. Navrhovateľ nadobudol majetok v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou a v rámci ďalšieho nakladania s jeho majetkom je preňho nepredstaviteľné, aby bol využívaný ako komunikácia.
V návrhu uviedol, že odporca obhajuje svoj doterajší postup v tejto právnej veci odkazom na ustanovenia niektorých predpisov. Konkrétne ide o § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 6 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle. Nevyhnutný dopravný význam vidí odporca podľa jeho vyjadrení v tom, že Triblavinská cesta spája obec Chorvátsky Grob a obec Ivanka pri Dunaji a zároveň toto dopravné spojenie je nutné s ohľadom na dopravnú vyťaženosť tejto komunikácie považovať za dopravne významné. Uvedené ustanovenia sú podľa názoru navrhovateľa na vzniknutú situáciu neaplikovateľné z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je, že sporný úsek nehnuteľnosti nie je vo vlastníctve obce ale vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Ďalším z dôvodov je, že sporný úsek nehnuteľnosti, ktorý sa javí ako súčasť miestnej komunikácie je všeobecne prístupný výlučne z toho dôvodu, že odporca bráni navrhovateľovi v realizácii svojho výlučného vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a užívaní nehnuteľnosti tak, aby mohol komunikáciu nachádzajúcu sa na časti nehnuteľnosti spraviť všeobecne neprístupnou. Podľa písomných stanovísk obce Chorvátsky Grob, ako aj obce Ivanka pri Dunaji č. 689/2013 z 13.3. 2013 ani jedna z obcí nemá právny záujem legalizovať Triblavinskú cestu pre súčasný stav dopravy a dopravných pripojení, pričom nejde o jediné existujúce dopravné spojenie obcí Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji. Odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy v tejto veci podľa názoru navrhovateľa evidentne vyplýva z nemožnosti nerušeného výkonu svojho výlučného vlastníckeho práva v spojitosti s nerušeným výkonom svojho práva podnikať. Nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi je zdôraznená skutočnosťou, že konaním odporcu dochádza k opakovaným zásahom do navrhovateľových Ústavou SR zaručených práv. Ak by nedošlo k dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi, znamenalo by to znemožnenie výkonu navrhovateľovho ústavne zaručeného práva podnikať, keďže je zjavné, že pokiaľ bude časť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa naďalej užívaná ako miestna komunikácia, ktorú zároveň odporca bráni užívať navrhovateľovi a jeho obchodným partnerom, nebude preňho možné s uvedenou časťou nehnuteľnosti nakladať a vykonávať činnosti, ktoré by mohli smerovať k dosiahnutiu zisku (napr. časť nehnuteľnosti prenajať alebo predať). Navrhovateľovi tak každým dňom, kedy nebudú dočasne upravené pomery medzi účastníkmi môže vznikať ujma, ktorá predstavuje ušlý
zisk spôsobený nemožnosťou realizovať svoje Ústavou SR garantované práva. Z uvedeného vyplýva, že ak by nedošlo k dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi konania, existuje dôvodný predpoklad, že by navrhovateľovi mohla vzniknúť značná a dokonca neodstrániteľná ujma. Navrhovateľ je toho názoru, že dočasnou úpravou pomerov medzi účastníkmi by nebola ohrozená zásada proporcionality, keďže dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi nemá žiadny zjavný nepriaznivý vplyv na iné osoby, ktorých sa táto právna vec dotýka. Na tomto mieste pripomíname, že úsek nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý je v súčasnosti zvykovo užívaný ako komunikácia nie je jediným dopravným spojením bodov, ktoré spája. Dočasnou úpravou pomerov by tak jednak došlo k zamedzeniu ďalšieho vážneho obmedzovania ústavne garantovaných práv navrhovateľa a zároveň by nedošlo k výraznému obmedzeniu dopravného spojenia. Naopak, súčasný stav, kedy je užívaním úseku nehnuteľnosti ako komunikácie každým dňom obmedzované ústavou garantované vlastnícke právo navrhovateľa ako aj jeho právo podnikať, nemôže byť považované za primerané obmedzenie v porovnaní s obmedzením, ktoré by bolo spôsobené dočasnou úpravou pomerov, keďže by dočasnou úpravou pomerov nedošlo k žiadnemu porušeniu ústavných práv jednotlivcov.
Ďalej súd uviedol, že navrhovateľ k návrhu nariadenie predbežného opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: Kópia LV č. XXXX, Kópia časti katastrálnej mapy s modrým vyznačením dotknutej časti parcely č. XXXX/XX, Tlač satelitnej snímky s vyznačením polohy (modrou farbou) časti parcely č. XXXX/XX, Kópia kúpnej zmluvy medzi odporcom a VHŠ, a.s. v likvidácii z 24.4.2003, Kópia listu odporcu č. 2013/276/1491/06/LM z 12.3. 2013 s finálnym návrhom, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/ OChG-1492102-ŠS z 21.2.2013 s návrhom na etapovité usporiadanie cestnej siete v lokalite Triblavina, Kópia listu BSK č. 100175/13-PK37 z 22.2.2013 so stanoviskom k návrhu na etapovité usporiadanie cestnej siete v lokalite Triblavina, Kópia listu odporcu č. 2013/247/1465/LM z 11.3. 2013 s reakciou na návrh na etapovité usporiadanie cestnej siete v lokalite Triblavina, Kópia listu obce Ivanka pri Dunaji č. 689/2013 z 13.3.2013 so stanoviskom k návrhu na etapovité usporiadanie cestnej siete v lokalite Triblavina, Kópia listu NDS, a.s. č. 30102/21794/2013 z 19.3.2013 so stanoviskom k návrhu na etapovité usporiadanie cestnej siete v lokalite Triblavina, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/ OChG-1561403-ŠS zo 14.3.2013 so stanoviskom k písomnosti odporcu č. 2013/276/1491/06/ LM z 12.3.2013 s finálnym návrhom, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/OChG-1582603-ŠS z 26.3.2013 s návrhom na riešenia situácie s usporiadanie cestnej siete a aj odblokovaním viacerých verejno-prospešných projektov, Kópia listu odporcu č. 2013/277/5114/06/ LM z 29.04.2013 s reakciou stanovisko navrhovateľa a výzvou na predloženie riešenia na usporiadanie cestnej siete v lokalite Triblavina, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/OChG-1700305-ŠS z 30.05.2013 so stanoviskom k listu odporcu č. 2013/277/5114/06/LM - tento list navrhovateľa zostal bez odozvy zo strany odporcu, Kópia zápisu zo Štátneho odborného dozoru č. ŠOD-5122013-Bk-1-TRIB z 15.4.2013, Kópia rozhodnutia odporcu č. ŠOD-5122013-Bk-1-TRIB z 19.4.2013, Kópia listu navrhovateľa č. MC/MDSR/D-11604-ŠS s podaním podnetu na MDVaRR SR, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/ OChG-1672204-ŠS so stanoviskom k rozhodnutiu odporcu, Kópia listu ObÚCDaPK v Senci č. S/2013/1232/BEZ k podnetu navrhovateľa, Tlač textu listu ObÚCDaPK v Bratislave č. A/2013/04326/BCH aj s tlačou emailovej správy, pretože poštová zásielka ku dňu podania návrhu nebola navrhovateľovi doručená, Kópia listu BSK č. 100175/13-PK/51 zo 4.4.2013, Kópia listu ODI OR PZ SR č. ORPZ-SC-ODI-13-001/2013 z 19.4.2013, Kópia listu NDS, a.s. č. 30102/35300/2013 zo 17.5. 2013, Kópia listu MDVaRR SR č. 06743/2013/C211-SCDPK/29682 z 28.5. 2013, Kópia listu ObÚCDaPK v Bratislave č. A/2013/1465/STZ zo 6.5.2013, Tlač Uznesenia z rokovania OcZ odporcu č. 29/2013 z 9.05. 2013, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/OChG-1722105-ŠS z 21.5.2013, Kópia listu odporcu č. 2013/276/5526/LM z 27.5. 2013 s operatívnym a konkrétnym stanoviskom k návrhom z listu č. MCST/OChG-1722105-ŠS, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/OChG-1732305- ŠS z 23.5.2013, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/OChG-1742405-ŠS z 24.5.2013, Kópia listu odporcu č. 722/2013-IvKe zo 6.06. 2013 - rozhodnutie podľa 211/2000 Z.z., Kópia listu navrhovateľa č. MCST/ OChG-1993107-ŠS so stanoviskom k rozhodnutiu odporcu aj s kópiou listu odporcu č. 1397/2013-IvKe z 25.7.2013, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/OChG-2000508-ŠS (pre účely tohto podania bez kópie stanoviska navrhovateľa pre MDVaRR SR č. MC/MDSR-63107-ŠS a jeho príloh), Kópia listu navrhovateľa č. MCST/OChG-2062308 aj s tlačou vyjadrení obyvateľov obce z facebook stránky obyvateľov obce Ch. Grob, Kópia listu odporcu č. 1542/2013-IvKe z 23.8.2013 odpoveď na oznámenie navrhovateľa o ďalšom postupe podľa listu č. MCST/OChG-2000508 z 05.08.2013, Kópia listu navrhovateľa č. MCST/OChG-2083008, Kópia zápisnice z rokovania zástupcov vedenia odporcu, navrhovateľa a spoločnosti MITAN, s.r.o. zo dňa 12.9.2013, ako aj ďalšie listiny založené v spise.
Na základe uvedeného súd návrh prejednal podľa ust. §§ 74 ods. 2, 76 ods. 1 písm. f/ a 102 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým k ochrane pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane navrhovateľa. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej. Pre dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia je nutné osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako jednej zo základných náležitostí predbežného opatrenia. Je nepochybné, že predbežné opatrenie sa môže využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá, smerujúca najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania ujmy. Aj táto skutočnosť musí byť osvedčená. Predbežné opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať účastníka, proti ktorému smeruje. Z uvedeného možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom predbežného opatrenia. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi konania (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov konania za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením predbežného opatrenia nenadobúda navrhovateľ práva, o ktorých bude rozhodované až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ. Znamená to, že navrhovateľ je povinný predložiť súdu listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. O potrebe predbežnej úpravy nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti a predbežné opatrenie svojim obsahom má byť prostriedkom iba na dočasnú úpravu právnych pomerov účastníkov konania (nie faktických), ktorá je na základe týchto preukázaných okolností potrebná. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a taktiež aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku chovania dlžníka (odporcu) ohrozený. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ preukázať fakt, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať, aby súd určil, že odporca nemá právo brániť navrhovateľovi pri užívaní svojho vlastníckeho práva disponovaním s nehnuteľnosťou nachádzajúcej sa na parcele registra C. s parcelným číslom XXXX/ XX o výmere XXXX F., druh pozemku I. X. T. Z., katastrálne územie C. U., obec C.K. U., okres Q. evidovanej Správou katastra Q. na liste vlastníctva č. XXXX, nakoľko podľa názoru navrhovateľa predmetná nehnuteľnosť ani žiadna jej časť nie je miestnou komunikáciou a neexistuje zákonný dôvod na to, aby bola ako miestna komunikácia užívaná.
Konajúci súd po posúdení návrhu dospel k záveru, že v danej veci nie sú osvedčené základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na dočasnej úprave pomerov účastníkov predbežným opatrením. Navrhovateľ svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného predbežného opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p., že zo správania odporcu možno vydedukovať okolnosti, odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom navrhovaného súdneho rozhodnutia (samozrejme v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej) bol ohrozený. Dospel k záveru, že až posúdením skutkového stavu v konaní vo veci samej sa stane okrem iného zrejmým, či miestna komunikácia Triblavinská, ktorej časti je výlučným vlastníkom práve navrhovateľ, musí byť zaradená do cestnej siete ako celok, keďže prepája cestu III. triedy III/5021 (Pezinok Vajnory) a cestu I. triedy I/61 (Senec- Bratislava) a následne pripojená v 2 úsekoch na 2 smery diaľnice D1 v zmysle vypracovaného Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011-2014. Preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti uzneseniu podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Vytýkal súdu prvého stupňa jeho nesprávny právny názor z ohľadu existencia bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavej potreby úpravy pomerov účastníkov konania. Opäť poukázal na nález Ústavného súdu SR, ktorý spomínal v návrhu a skutočnosť, že dostatočne preukázal obmedzovanie jeho vlastníckych práv zo strany odporcu. Opätovne argumentoval skutočnosťami uvedenými v jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vec správne právne rozhodol a náležite odôvodnil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že je toho názoru, že vlastník je povinný strpieť zásah do svojich vlastníckych práv, ak ide o verejný záujem. Či o takýto prípad ide alebo nie, bude možné rozhodnúť až v konaní o veci samej.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vydane predbežného opatrenia podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.