Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-72-2020.pdf
PDF · 112.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zast.: Mgr. Martin Černák, advokát, Zochova 5, Bratislava, proti žalovanej: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, D., zast.: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 2.490,90 EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 8.400,- Eur,
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni istinu 2.490,90 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.490,90 Eur od 01.07.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej zamieta.
III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.07.2020 domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 2.490,90 Eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.490,90 Eur od 01.07.2020 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 29Up/1236/2020 zo dňa 06.07.2020 rozhodol vydaním platobného rozkazu. 2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností (každá v rozsahu 1), nachádzajúcich sa v okrese E., v obci D., kat. úz. D., evidovaných na LV č. XXXX Okresného úradu E., katastrálneho odboru, konkrétne bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. X na ulici C. XXXX/X, na druhom nadzemnom podlaží bytového domu označeného ako XXXX, súp. č. XXXX postavenom na parcele registra „H.“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru o veľkosti XXXX/ XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, k pozemku zastavanému bytovým domom a k priľahlému pozemku parc. registra „H.“ č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. 3. Uviedla ďalej, že v mesiaci jún 2018 zabezpečila nevyhnutnú opravu elektroinštalácie v byte, s ktorou boli spojené náklady v celkovej výške 4.981,80 Eur, ktoré všetky ona uhradila. Keďže teda vynaložila do spoločnej veci investície v sume 4.981,80 Eur vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktorého výška je daná podielom na týchto investíciách zodpovedajúcich jej spoluvlastníckemu podielu k spoločnej veci, t.j. v sume vo výške 2.490,90 Eur. Žalovaná odmietla započítanie uvedenej sumy pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu. Žalobkyňa si preto tento nárok uplatnila na súde. 4. Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Up/1236/2020 podala žalovaná odpor. Žalobu žalobkyne považovala v celom rozsahu za nedôvodnú
a to preto, že podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Žalovaná uviedla, že v júni 2018 žalobkyňa jednostranne vykonala určité stavebné úpravy v spoločnom byte, v tomto období však neprišlo k dohode medzi žalovanou a žalobkyňou na vykonaní stavebných prác v byte. Hospodárením so spoločnou vecou sa pritom rozumie predovšetkým jej oprava, úprava, údržba alebo užívanie bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci. Výnimkou, kedy je možné rozhodovať bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov je prípad, keď hrozí škoda na veci a z tohto dôvodu je potrebné, aby sa realizovali nevyhnutné úkony na jej odvrátenie; prípadne ide o vynaloženie nákladov na odstránenie už vzniknutej škody na spoločnej veci. Žalovaná uvádzala, že vykonané stavebné práce zniesli odklad a nemôžu byť subsumované pod kategóriu „nevyhnutne vynaložené náklady“, ktoré by slúžili na odvrátenie hroziacej alebo už vzniknutej škody. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa neoprávnene zhodnotila nehnuteľnosť rekonštrukciou, na ktorú nedala súhlas, teda žalobkyňa síce vynaložila náklady na rekonštrukcii spoločnej veci, avšak táto oprava v rozsahu v akom bola vykonaná nebola nevyhnutná, nebola ani bežná. Preto podľa názoru žalovanej táto neoprávnená investícia do spoločnej nehnuteľnosti má byť vyporiadaná pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. 5. Žalovaná zároveň si vzájomnou žalobou uplatnila proti žalobkyni sumu 8.400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 24.07.2020 zo sumy 8.400,- Eur. Túto vzájomnú žalobu žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa celú predmetnú nehnuteľnosť užívala sama niekoľko rokov nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a teda si prisvojila úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere, aká zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu. Žalobkyňa sa minimálne počas dvoch rokov pred podaním vzájomnej žaloby v dôsledku užívania celej predmetnej nehnuteľnosti bez dohody o bezplatnom užívaní časti veci alebo inej zmluvy bezdôvodne obohatila. Žalovaná z prieskumu internetových ponúk prenájmov trojizbových bytov v meste D. zistila, že takýto prenájom stojí v priemere 700,- Eur mesačne, preto žiadala žalobkyňu zaviazať na zaplatenie sumy 8.400,- Eur za posledné 2 roky s tým, že vykonávala svoje vlastnícke právo vo väčšom rozsahu, ako pripadá na jej spoluvlastnícky podiel. 6. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k odporu žalovanej a k jej vzájomnej žalobe. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že v prípade ňou vynaložených peňažných prostriedkov na opravy sa jedná o neoprávnené investície do spoločnej veci, ktoré majú byť vyporiadané pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Žalobkyňa totiž hneď nasledujúci deň potom ako zistila, že elektrické rozvody sú narušené a iskria kontaktovala žalovanú a oznámila jej poruchu na elektrických rozvodoch. Žalovaná teda nielen, že bola o celej situácii zo strany žalobkyne riadne oboznámená, ale opakovane prišla do bytu, aby sa so vzniknutým stavom osobne oboznámila a s realizáciou prác výslovne súhlasila, dokonca sa ponúkla zabezpečiť aj elektrikára. Elektrikár C. I. konštatoval, že je nutné vymeniť kompletné elektrické rozvody z dôvodu ich technického narušenia. Žalobkyňa preto zabezpečila opravu elektrických rozvodov výlučne z toho dôvodu, že to bolo nevyhnutné a oprava nezniesla odklad. Oprava elektrických rozvodov si vyžadovala aj maliarske práce, ktoré zrealizoval dodávateľ E. J.. 7. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaná domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 8.400,- Eur. Uviedla k tomu, že aj po smrti rodičov strán sporu žalovaná disponoval kľúčmi od bytu a z jej strany jej nikdy nebolo bránené v tom, aby byt užívala podľa vlastného uváženia. Žalovaná mala možnosť užívať jednu z troch izieb – spálňu, ktorá dlhý čas nebola užívaná žiadnou osobou. Výlučne žalobkyňa znášala všetky náklady spojené s užívaním a prevádzkou bytu. Žalovaná nikdy žalobkyni nevytýkala, že by jej bránila v užívaní bytu a nikdy sa nedomáhala toho, že chce nehnuteľnosť užívať. Žalovaná mala k nehnuteľnosti nepretržite voľný prístup, čo aj opakovane využívala. Žalobkyňa tiež uviedla, že v prípade uplatňovaného nároku na zaplatenie 8.400,- Eur nemôže ísť o nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže nie sú preto splnené zákonné podmienky. 8. Na vyjadrenie žalobkyne reagovala žalovaná duplikou. Uviedla v nej, že je síce pravda, že sa dozvedela od žalobkyne, že nastala v byte porucha a že boli narušené elektrické rozvody. Bola oboznámená aj o zámere napraviť vzniknutú škodu v potrebnom rozsahu. Žalovaná však mala za to, že oprava mala byť uskutočnená v nevyhnutnom rozsahu do takého stavu, aký bol pred poškodením, nakoľko sa takto so žalobkyňou dohodli. Žalovaná vychádzajúc z doloženej faktúry sa domnievala, že nešlo o opravenie škody v nevyhnutnom rozsahu ale išlo aj o výmenu iných nepotrebných položiek. Takéto konanie viedlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti tým, že sa popri odstraňovaní škody vymenili aj staršie, nepoškodené funkčné položky za nové. Žalovaná nerozporovala nutnosť opravy elektroinštalácie, rozporovala však opodstatnenosť vynaložených nákladov. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa by mala preukázať v akom rozsahu bola oprava poškodenej elektroinštalácie. Žalovaná bola toho názoru, že žalobkyňa neoprávnene zhodnotila nehnuteľnosť rekonštrukciou prevyšujúcou
nevyhnutný rozsah na opravu vzniknutej škody. S takou rekonštrukciou, ktorá naozaj bola vykonaná, a ktorá bola nad rozsah nevyhnutnej opravy žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nesúhlasila. 9. Žalovaná zdôvodňovala svoju vzájomnú žalobu tým, že strany sporu boli podieloví spoluvlastníci, pričom podiel na spoluvlastníctve neurčuje, ktorá konkrétna časť spoločnej veci je vo výlučnom užívaní, či vlastníctve toho – ktorého spoluvlastníka a teda podielový spoluvlastník má svoj podiel na celej spoločnej veci. Žalovaná uvádzala ďalej, že tvrdenie žalobkyne o tom, že mala jednu voľnú izbu na obývanie je len určité tvrdenie, nejde však o skutkové tvrdenie v zmysle C.s.p., ktoré by bolo doložené dôkazom. Žalobkyňa žalovanej neponúkla predmetnú izbu na bývanie. Ani to nebolo možné, keďže so žalovanou obýval trojizbový byt aj syn žalobkyne, ktorý nie je dieťaťom a teda nie je možné, aby obýval so žalobkyňou len jednu izbu. Žalobkyňa so svojím synom tvoria domácnosť. Z tohto dôvodu bol celý trojizbový byt žalobkyňou využívaný nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by užívala predmetný byt len v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. 10. Žalovaná za relevantné považovala len to, že ona predmetný byt nevyužívala vôbec a súčasne ho žalobkyňa užívala v rozsahu, ako keby bola výlučným vlastníkom. Skutočnosť, že žalovaná sa nepodieľala na nákladoch spojených s užívaním bytu podporujú podľa jej názoru skutočnosť, že žalobkyňa užívala celý byt nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Je preto dôvodné a v súlade s ustálenou judikatúrou, aby za takéto „nadužívanie“ žalobkyňa druhému spoluvlastníkovi poskytla finančnú náhradu. Žalovaná argumentovala tým, že nie sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré je spoluvlastník vylúčený z užívania spoločnej veci, ale to, že spoluvlastník vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a za toto užívanie mu patrí náhrada ako výlučnému spoluvlastníkovi. Neplatilo by to len vtedy, ak by sa spoluvlastníci dohodli, že náhrada sa poskytovať nemá, čo sa vo veci nepreukázalo. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, s výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov C. I. a K. B., s LV č. XXXX (čiastočným) Okresného úradu E., katastrálneho odboru pre kat. úz. D., s faktúrou dodávateľa C. I., L. XXX M. XX/XX zo dňa 22.06.2018 a prehľadom rozpočtových nákladov k tejto faktúre, s faktúrou dodávateľa E. J., N. XXXX/XX, E. M. XXXXXX zo dňa 04.06.2018, s príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14.06.2018 na sumu 2.115,- Eur, s platobným rozkazom OS Banská Bystrica sp. zn. 29Up/1236/2020 zo dňa 06.07.2020, s odporom žalovanej proti platobnému rozkazu, s prieskumom internetového trhu zo dňa 22.07.2020 o cene prenájmu nehnuteľností – bytov, 3, 4 izbových v meste D. a ďalším obsahom spisu. 12. Súd zistil, že žalobkyňa a žalovaná boli spoluvlastníčkami nehnuteľností (každá v rozsahu 1), nachádzajúcich sa v okrese E., v obci D., kat. úz. D., evidovaných na LV č. XXXX Okresného úradu E., katastrálneho odboru, konkrétne bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. X na ulici C. XXXX/X, na druhom nadzemnom podlaží bytového domu označeného ako XXXX, súp. č. XXXX postavenom na parcele registra „H.“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, k pozemku zastavanému bytovým domom ak k priľahlému pozemku parc. registra „H.“ č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Súd tiež z predložených dokladov zistil, že žalobkyňa zabezpečila v mesiaci jún 2018 opravu elektroinštalácie v byte. Opravu zrealizoval dodávateľ C. I., L. XXX. Za vykonané práce dodávateľ – podnikateľ vyfakturoval žalobkyni faktúrou č. 16/2018 zo dňa 22.06.2018 elektroinštalačné práce v celkovej sume 2.866,80 Eur s DPH. Prílohou faktúry je podrobný prehľad rozpočtových nákladov. 13. Súd v konaní vypočul C. I. ako svedka. Svedok uviedol, že žalobkyňa ho požiadala, aby vykonal najskôr ohliadku poruchy na elektrickej inštalácii v byte v D. na C. O. M. X. Svedok uviedol, že pri ohliadke zistil, že elektrická inštalácia je zastaralá, keďže sa jednalo o byt starý cca 50 rokov a nachádzala sa v ňom pôvodná elektroinštalácia. Po ohliadke a zistení poruchy vykonal na základe objednávky žalobkyne spolu s kolegom opravu elektroinštalácie v predmetnom byte. Svedok uviedol, že zrealizovali opravu kompletných rozvodov elektroinštalácie v celom byte. Bolo to potrebné preto, lebo ak by sa porucha odstránila iba lokálne mohlo by dôjsť k ešte väčším škodám. Pre novú elektroinštaláciu bolo potrebné vyfrézovať nové drážky pre nové rozvody, ďalej sa museli frézovať otvory pre zásuvky a vypínače, prierazy medzi izbami. Keďže vykonávali opravu kompletných elektro rozvodov tak aj doteraz „slaboprúdové“ rozvody, ktoré boli dovtedy vedené po zemi umiestnili do novovybudovaných drážok. Svedok tiež uviedol., že murárske prípadne maliarske práce v byte nerealizovali. Uviedol tiež, že materiál, ktorý pri oprave používali bol bežný, cenovo prístupný. Žalobkyni ešte predtým bola predložená cenová ponuka. Po vykonaní práca žalobkyni vystavil svoju faktúru č. 16/18, ktorej prílohou je rozpis jednotlivých položiek, prehľad rozpočtových nákladov, vykonaných prác a dodaného materiálu. Žalobkyňa riadne faktúru uhradila.
14. Súd na pojednávanie predvolával aj svedka E. J., ktorého výsluch navrhovala žalovaná. Svedok si predvolanie na pojednávanie neprevzal v odbernej lehote. Žalovaná v ďalšom priebehu konania už na výsluchu tohto svedka netrvala. 15. Z výsluchu strán sporu aj z ich písomných vyjadrení nie je sporné, že predmetný byt užívala žalobkyňa aj so svojím synom. Do bytu sa prisťahovala ešte za života otca strán sporu. Po jeho smrti v byte zostala žalobkyňa so synom bývať. Nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaná mala do bytu kedykoľvek prístup, mala vlastný kľúč. Za života otca chodievala sa tiež o neho starať. 16. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa objednala opravu elektroinštalácie v byte a za túto opravu zaplatila sumu 2.866,80 Eur za elektroinštalačné práce a 2.115,- Eur za maliarske práce. Žalobkyňa tak zaplatila zo svojho sumu 4.981,80 Eur, z ktorej chcela jednu polovicu – t.j. sumu 2.490,90 Eur nahradiť. Žalovaná tvrdila, že v tomto prípade žalobkyňa postupovala jednostranne, že nedošlo k dohode medzi stranami sporu na vykonaní stavebných prác v byte. Žalovaná neskôr nespochybňovala, že bola oboznámená o zámere odstrániť poruchu (vzniknutú škodu) v byte v potrebnom rozsahu. Bola však toho názoru, že oprava mala byť uskutočnená v nevyhnutnom rozsahu do stavu aký bol pred poškodením, keďže takáto bola dohoda. 17. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. 18. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 19. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 20. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 21. Podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná súhlasila s tým, aby sa odstránila porucha elektroinštalácie v byte, ktorého bola spoluvlastníčkou (a aby sa tak predišlo vzniku škody). Tvrdí však, že oprava bola vykonaná nad potrebný rozsah a ona s tým nesúhlasila. Je nesporné, že žalobkyňa objednala a zaplatila opravu elektrických rozvodov a súd má za preukázané, že o tejto oprave bola žalovaná informovaná a súhlasila s ňou. Svedok, ktorý vykonal opravu elektroinštalácie potvrdil, že oprava elektroinštalácie bola nevyhnutná. Bolo treba pri tom vymeniť kompletné rozvody elektroinštalácie v byte. S tým súvisí samozrejme práca a nákup potrebného materiálu. Tieto práce zrealizoval elektrikár C. I. s kolegom. Ako svedok uviedol, že nebola iná možnosť ako opraviť chybnú elektroinštaláciu, iba ju vymeniť celú. Za túto prácu si vyfakturoval sumu 2.866,80 Eur, ktorú doložil prehľadom rozpočtových nákladov za vykonané práce. Túto sumu žalobkyňa zaplatila. 23. Je notoricky známou skutočnosťou, že nie je možné zrealizovať inštaláciu nových elektrických rozvodov bez stavebných zásahov do stien (frézovanie drážok, otvorov, prierazy stien) a úplne logicky treba potom byt (steny) uviesť od pôvodného stavu, čo nie je možné bez maliarskych, prípadne murárskych prác, ak sa jedná o byt z klasickými panelovými alebo tehlovými stenami čo tak nesporne je aj v prejednávanom prípade. Tieto práce vykonal dodávateľ E. J., za ktoré si vyfakturoval čiastku 2.115,- Eur, ktoré opäť žalobkyňa so svojich peňažných prostriedkov uhradila. Žalobkyňa ako investujúci spoluvlastník má proti žalovanej ako druhému spoluvlastníkovi právo na náhradu takto vynaložených nákladov podľa vyššie citovaného ust. § 137 ods. 1 Obč. zák.. Žalobkyňa výšku vynaložených nákladov preukázala a podľa názoru súdu nesporne má právo na náhradu polovice takto vynaložených nákladov, keďže žalovaná bola spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v polovici. Súd má tiež preukázané jednak výsluchom svedka a aj predloženými dokladmi, faktúrami v akom rozsahu boli práce vykonané a že sa jednalo naozaj iba o nevyhnutný rozsah takýchto prác. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 2.490,90 Eur s príslušenstvom. 24. Žalovaná si vzájomnou žalobou uplatnila zaplatenie sumy 8.400,- Eur a to z toho dôvodu, že žalobkyňa celú nehnuteľnosť užívala sama nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a prisvojila si teda úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere aký zodpovedá jej podielu vo výške 1 k celku. Žalovaná do spisu založila fotokópie internetových ponúk na prenájmy bytov 3, 4 izbových v D. pričom tieto ponuky sa pohybovali v rozpätí od 650 Eur mesačne po 890,- Eur mesačne. Išlo však väčšinou o byty v novostavbách, zariadené, prípadne čiastočne zariadené. 25. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalovaná v byte, ktorý bol v spoluvlastníctve strán sporu nebývala. 26. Súd považuje za vhodné citovať konštantnú judikatúru v podobných prípadoch. 27. Úpravu užívania jediného bytu v dome, ktorý je predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov možno vykonať aj tak, že jeden alebo viac účastníkov budú z užívania úplne vylúčení; pri tomto
rozhodovaní (§ 139 ods. 2 Obč. zák.) nie je súd viazaný návrhmi účastníkov. V takomto prípade vznikne spoluvlastníkom vylúčeným z užívania právo na peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia spoluvlastníkov, ktorí užívajú vec nad rámec rozsahu ich podielu. Pri zvažovaní toho, či jediný byt v dome môže na základe rozhodnutia súdu užívať viac spoluvlastníkov, je potrebné vychádzať z veľkosti tohto bytu a osobných pomerov účastníkov, najmä tiež ich vzájomných vzťahov. Ak by malo dôjsť ku kolízii práva vlastníctva na užívanie časti veci v podielovom spoluvlastníctve s právom na ochranu súkromia je potrebné dať prednosť právu na ochranu obydlia a súkromia (Ro NS ČR z 18.09.2007, sp. zn. 22Cdo/2266/2006). 28. V prípade, že fakticky existujúce pomery neumožňujú niektorému z podielových spoluvlastníkov plnú realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez platenia úhrady za takéto používanie, vzniká bezdôvodné obohatenie, pokiaľ z dohody spoluvlastníkov, hoci uzavretej i konkludentne, vyplýva niečo iné, napríklad že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť (Ro NS ČR z 30.10.2007, sp. zn. 33Odo/772/2005). 29. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká bezdôvodné obohatenie. Pretože nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané (Ro NS ČR z 22.02.2021, sp. zn. 25Cdo/2616/1999). 30. Z citovaného je zrejmé, že žalovaná má v zásade právo na peňažnú náhradu, pokiaľ nemá možnosť užívať vec (v konkrétnom prípade byt a príslušenstvo), avšak v preukázanej a oprávnenej výške. 31. V prejednávanej veci súd nemôže navrhovať zásadne dôkazy v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 C.s.p.. Bolo preto úlohou a povinnosťou žalovanej uplatňovaný nárok preukázať. Dôkazné bremeno v prejednávanej veci je procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaná svojou žalobou žiadala priznať konkrétnu finančnú čiastku a to 8.400,- Eur za žalované obdobie tvrdiac, že sa jedná o oprávnenú požiadavku. V tomto smere však žalovaná nič nepreukázala. Iba založila do spisu ponuky realitných kancelárii na prenájom bytov v lokalite mesta D.. Jednalo sa o byty v D., prevažne 3 a 4 izbové. Z fotografií založených do spisu je zrejmé, že skoro vo všetkých uvedených prípadoch sa jedná o byty z novej výstavby. Medzi stranami sporu nie je sporné, že 3 –izbový byt, ktorý je predmetom sporu je nehnuteľnosťou staršou. 32. Súd je toho názoru, že v prípade ak má priznať bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že niektorí zo spoluvlastníkov nemá možnosť užívať svoj spoluvlastnícky podiel musí byť zistená všeobecná hodnota nájmu v zmysle vyhlášky NS SR č. 492/2004 Z. z.. 33. Súd v konaní vypočul svedka K. B., syna žalobkyne. Tento potvrdil, že v byte v ktorom býval a aj naďalej býva so svojou matkou – žalobkyňou začalo dochádzať k poruchám na elektrických rozvodoch, začali iskriť zásuvky. S touto situáciou žalobkyňa žalovanú oboznámila a oni sa dohodli na tom, že elektroinštaláciu treba opraviť, resp. vymeniť. Svedok tiež uviedol, že elektrikár, ktorý prišiel na obhliadku oznámil žalobkyni elektrické rozvody nie je možné opraviť iba lokálne, ale že treba vymeniť celú elektroinštaláciu. Ak by sa totiž oprava realizovala iba čiastočne mohli by poruchy pokračovať v neopravenej časti. Elektroinštalácia bola pôvodná, stará. Po vykonaní elektroinštalačných prác bolo potrebné poopravovať steny v byte, vymaľovať a tieto práce robil iný remeselník. Svedok tiež uviedol, že počul ako sa žalobkyňa so žalovanou rozprávala o potrebnej oprave elektroinštalácie v byte, bola dohoda o tom, že elektroinštaláciu v byte je potrebné dať vymeniť. On mal vedomosť o tom, že sa na tom strany sporu dohodli, aj o tom, že žalovaná sa bude finančne na týchto nákladoch podieľať, prípadne si tieto výdavky vykompenzujú pri vysporiadaní spoluvlastníctva k bytu. Svedok uviedol tiež, že do bytu v D. P. C. X sa so žalobkyňou presťahoval ešte v čase keď ochorel otec strán sporu, jeho starý otec. O neho bolo potrebné sa starať. Od určitého obdobia bol odkázaný na pomoc, bol imobilný. Do bytu bežne chodievala aj žalovaná, ktorá sa tiež starala o svojho otca. Žalovaná mala stále svoje kľúče od bytu, nikto jej nebránil v prístupe do bytu. Byt po smrti otca sporových strán užívali žalobkyňa spolu s ním, pričom jeho matka spávala v jednej izbe a on v druhej. Potvrdil, že byt užívali v pomere 2/3 k celku. 34. Podľa ustanovenia § 216 ods. 1 C.s.p. je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Vzájomná žaloba žalovanej vôbec nebola preukázaná a súd jej teda vyhovieť nemohol. Žalovaná nedoložila žiadny dôkaz, okrem vyššie uvádzaných ponúk na prenájom bytov v meste D., ktorými by odôvodnila reálnosť svojej žaloby. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne odborné vyjadrenie a ani znalecký posudok. Súd musel preto konštatovať, že žalovaná si svojou vzájomnou žalobou uplatnila iba ňou vymyslenú, ničím nepreukázanú pohľadávku. Súd bol toho názoru, že vzájomnú žalobu treba zamietnuť aj z toho
dôvodu, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že nemohla užívať vôbec nehnuteľnosť, ktorej bola spoluvlastníkom. Žalovaná v minulosti mala možnosť kedykoľvek do bytu prísť, nikto jej v tom nebránil. 35. Pokiaľ spoluvlastník nevyužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek so spoluvlastníkov bránil (nevyužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu), nárok na náhradu za neužívanie takémuto spoluvlastníkovi nevzniká. Právo na poskytnutie peňažnej náhrady teda patrí len s užívania veci fakticky výlučnému spoluvlastníkovi (uznesenie ÚS SR z 21.02.2013 sp. zn. II.ÚS 140/2013, rozsudok NS ČR z 07.01.2009, sp. zn. 28 Cdo/725/2008). 36. Žalovaná netvrdila a ani nepreukazovala, že by bola vylúčená z užívania bytu, ktorého bola spoluvlastníkom v podiele 1. Iba tvrdila, že žalobkyňa túto spoločnú nehnuteľnosť užívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Táto skutočnosť ale neznamená automaticky právo na poskytnutie peňažnej náhrady. Náhrada by žalovanej vznikla iba vtedy ak by bola s užívania bytu vylúčená, čo sa nepreukázalo. Vzhľadom na uvedené dôvody súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol. 37. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
38. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Žalobkyňa žiadala priznať aj úrok z omeškania a to do podania žaloby t.j. od 01.07.2020. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania podľa vyššie cit. ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák..
41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C.s.p. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovanej. Súd preto priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).