Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J., zast. JUDr. Ladislavom Pribullom, so sídlom Advokátskej kancelárie Levočská 77, 080 01 Prešov proti žalovanému Ing. J. F., K-TECH TRADE, XXX XX V., F. XXXX/XX, IČO: 40 640 931, zast. advokátom JUDr. Dušanom Remetom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 93 zo dňa 27.06.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur na účet JUDr. Dušana Remetu, advokáta, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobný návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 387,25 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.11.2012, ktoré dal žalovaný žalobcovi je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej. Uplatnil si trovy konania.

V odôvodnení návrhu žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 27.07.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi dňa 01.08.2012 pracovný pomer na dobu neurčitú. Dohodnutým druhom práce bola práca grafika. Dňa 30.11.2012 prevzal poštovú zásielku označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru, kde mu žalovaný oznámil, že s ním okamžite končí pracovný pomer z dôvodu neuposlúchnutia a nesplnenia pracovného pokynu zo dňa 20.11.2012 spočívajúceho v neukončení prác. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú však nepravdivé, účelové. Dňa 20.11.2012 žalobca si splnil všetky pracovné povinnosti. Skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo to, že žalovaný sa ho chcel zbaviť, pretože ho každý mesiac upozorňoval na neskoré vyplácanie mzdy. Dňa 21.11.2012 ho žalovaný z pracoviska vykázal a neumožnil mu pracovať ani 22.11.2012 a odmietol mu ďalšie prideľovanie práce. Podľa žalobcu neexistujú žiadne dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru a konanie žalovaného je v rozpore so .

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca skutočne mal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu od 01.08.2012 na prácu grafika s dohodnutou skúšobnou dobou 3 mesiace na dobu neurčitú. Listom zo dňa 22.11.2012 žalobca žalovanému oznámil, že s ním okamžite končí podľa pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, neuposlúchnutie a nesplnenie pracovného pokynu zamestnávateľa na výkon práce spočívajúceho v tom, že dňa 20.11.2012 zadal žalobcovi pokyn na ukončenie grafických prác a skompletizovanie regionálnych novín Aktual plus, vydanie č. 47. Z predchádzajúcej činnosti bol oboznámený s tým, že každý druhý týždeň v utorok prebieha uzávierka vydania novín. Potrebnú prácu na vydanie novín nedokončil, na pracovisku sa nenachádzal, zanechal len odkaz, aby bol telefonicky kontaktovaný. Dokončenie grafických prác bolo potrebné riešiť zabezpečením externého grafika, bez ktorého by noviny Aktual plus neboli vytlačené.

Listom zo dňa 03.12.2012 žalobca žalovanému oznámil, že mu poštou bolo dňa 30.11.2012 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.11.2012. Keďže z jeho strany nedošlo k žiadnemu závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trval na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával a umožnil mu výkon práce podľa platnej pracovnej zmluvy.

Prvostupňový súd po tom, čo vykonal aj výsluch účastníkov konania a svedkov, vec právne posúdil podľa , , a , vychádzal z ust. Zákonníka prác a , , a a . Mal za to, že žaloba nie je dôvodná. Zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi je úkonom písomným, podpísaným žalovaným. Dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru sú v tejto písomnosti uvedené nielen tak, že je zrejmé, ktorý zo zákonných dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru bol použitý, ale aj spôsobom, z ktorého je nepochybné, ktoré skutkové okolnosti žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom viedli. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo formálne realizované zákonným spôsobom.

Následne prvostupňový súd vyhodnotil, či skutočnosti uvedené ako dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli takými, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod ku skončeniu pracovného pomeru týmto spôsobom.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené, či už právnymi predpismi, pracovnou zmluvou alebo pokynom zamestnávateľa. Pokiaľ má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod ku skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity; závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. nestanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny, je na úvahe súdu posúdiť a zhodnotiť všetky konkrétne okolnosti a relevantnosť dôsledkov.

Prvostupňový súd z vykonaných dôkazov mal preukázané, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu. Nielen z písomného vyhlásenia Ing. F. vyplynulo, že žalobca bol žalovaným pri vzniku pracovného pomeru poučený o tom, že každý druhý utorok je uzávierka novín, kedy musí pracovať, pokiaľ noviny nebudú ukončené a pracovné hodiny nadčas bude mať kompenzované náhradným voľnom. V liste z 26.03.2013 žalobca toto potvrdil, potvrdil, že s touto skutočnosťou bol ústne oboznámený a oznámenie aj akceptoval.

Ak teda v deň 20.11.2012 bez toho, aby ukončil riadne svoje pracovné povinnosti pracovisko opustil, ignorujúc aj neskoršie zistenie, že žalovaný sa s ním v ten deň opakovane chcel telefonicky kontaktovať, porušil závažne pracovnú disciplínu. Prvostupňový súd takéto konanie zamestnanca vyhodnotil za neprijateľné, ktorým konaním ohrozil podnikateľskú pozíciu svojho zamestnávateľa.

Prvostupňový súd za rozhodujúci dôkazný prostriedok svedčiaci o intenzite porušenia pracovných povinností považoval výpoveď svedkyne L.. Z tejto výpovede nepovažoval za podstatné kvantitatívne vyčísľovanie množstva práce, ktorá nebola žalobcom v konkrétny deň 20.11.2012 vykonaná, to znamená, na koľkých inzerátoch svedkyňa nahradzujúca prácu žalobcu, musela pracovať. Svedkyňa však potvrdila, že neurobený bol značný rozsah práce, inzeráty neboli tzv. navkladané do strán a v strese musela prácu vykonávať ešte v rozsahu 4 hodín.

Prvostupňový súd za nevýznamné mal hodnotenie, či práce, ktoré vykonávala svedkyňa L. mohol alebo nemohol urobiť aj žalobca. Podstatné však je to, že neboli urobené včas samotným žalobcom v obvyklom termíne riadnej uzávierky inzertných novín, čo bolo vždy v utorok.

Prvostupňový súd takto ustálil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a už nepotreboval osobitne vyhodnocovať ďalšie dôkazné prostriedky a ani tvrdenia žalobcu, že skutočným motívom žalovaného vedúcim k ukončeniu pracovného pomeru bolo to, že opakovane upozorňoval na oneskorené vyplácanie mzdy. Medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá skúšobná 3-mesačná doba, ktorá uplynula dňa 31.10.2012. Pokiaľ by žalovaného pri rozhodovaní o skončení pracovného pomeru mala ovplyvňovať táto skutočnosť, nič mu nebránilo v priebehu skúšobnej doby so žalobcom skončiť pracovný pomer aj bez uvedenia dôvodu.

Prvostupňový súd vyhodnotil ďalej aj námietku žalobcu, že jeho matka je osobou so zdravotne ťažkým postihnutím a nie je možné s ním podľa okamžite skončiť pracovný pomer. Ak by táto okolnosť podľa prvostupňového súdu bola pravdivá v tom zmysle, že žalobca sa skutočne osobne stará o matku, žalobca túto skutočnosť v žalobe nenamietal a upozornil na túto okolnosť až v liste súdu, ktorý bol doručený dňa 26.03.2013. Žaloba je pritom rozhodujúcim procesným úkonom, v ktorom žalobca vymedzuje nielen subjekty, predmet, ale predovšetkým obsah konania vo veci, ktoré sa ňou začína. V žalobe tento dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený nebol a nebol uplatnený ani v žiadnom doplňujúcom podaní v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer žalobcu so žalovaným skončiť. Preto prvostupňový súd sa touto okolnosťou nezaoberal.

Výrok o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný, ktorý bol právne zastúpený, žiadal priznať trovy konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, ktoré prvostupňový súd ustálil podľa vyhlášky č. na 387,25 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal rozhodnutie prvostupňového súdu s tým, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prvostupňový súd nesprávne zistil to, že žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Žalobca toto tvrdenie odmieta, pretože z jeho strany a aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k porušeniu pracovnej disciplíny z jeho strany vôbec nedošlo. A ak by aj došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, nešlo by o tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorá by oprávňovala žalovaného na okamžité skončenie pracovného pomeru. Prvostupňový súd k svojim záverom došiel nesprávnym hodnotením dôkazov podľa , keď bezdôvodne uprednostnil jeden dôkaz pred ostatnými, a to výpoveď svedkyne L.,ktorá bola emotívna prezentácia výlučne v prospech žalovaného, ktorá bola navrhnutá aj žalovaným. Je ich blízkou spolupracovníčkou a jej svedectvo v prospech žalovaného je logické. Čo sa týka rozsahu prác, ktoré vykonala svedkyňa L., jej tvrdenia boli značne prehnané oproti skutočnosti.

Prvostupňový súd nevyhodnotil v prospech žalobcu rozsah prác vykonaných svedkyňou L., nezaoberal sa skutočným motívom žalovaného vedúcim k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, nevykonal navrhnutú počítačovú expertízu u žalobcu, ktorá by mohla potvrdiť rozsah vykonaných prác zo strany

žalobcu. Súd kládol prekážky pri predvolaní svedka žalobcu - matky žalobcu, keď túto predvolal až na opakované naliehanie žalobcu.

Ďalej žalobca namietal, že sa nezaoberal námietkou žalobcu, že podľa zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s odôvodnením, že tento dôvod nebol uplatnený v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer žalobcu so žalovaným skončiť. Nie je známe, z akého zákonného ustanovenia súd vychádzal pri takomto určení lehoty, avšak pokiaľ by malo ísť o ust. , jeho použitie považujú za nenáležité. Je preto potrebné aplikovať ust. a uvedenú okolnosť vyhodnotiť podľa ako hmotnoprávnu podmienku, ktorou zákon priamo podmieňuje platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne, že rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uplatnil si trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Zo strany žalobcu bolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny dňa 20.11.2012, kedy odišiel z pracoviska bez dokončenia grafických prác a skompletizovania príslušných dokumentov ( inzerátov ) a počítačových údajov pre vydanie novín, čím ohrozil samotnú existenciu žalovaného, ktorý v tom čase vykonával činnosť najmä v súvislosti s vydávaním inzertného časopisu. Žalobca bol od vzniku pracovného pomeru oboznámený s tým, že každý druhý utorok je potrebné skompletizovať grafické práce a súbory pre vydanie novín a tento zaslať do tlače. Nezaslaním potrebných súborov s nasádzanými inzerátmi do tlačiarne a následným nevydaním novín, hrozila žalovanému rozsiahla majetková ujma, ktorá by s najväčšou pravdepodobnosťou smerovala k ukončeniu jeho podnikania. Žalovaný by bol vystavený požiadavkám klientov o vrátenie zaplatených súm za objednanú inzerciu, strate dôvery zákazníkov a následnej strate klientely, pričom na úseku inzercie v novinách pôsobí v podnikateľskom prostredí žalovaného ďalších 8 konkurenčných subjektov, a prípadným súdnym žalobám zo strany inzerujúcich klientov. Preto nedokončenie prác v potrebnom rozsahu zo strany žalobcu spôsobujúce nemožnosť vydania novín pre žalovaného bez akýchkoľvek pochybností je najzávažnejším porušením pracovnej disciplíny, ktorého sa zamestnanec u zamestnávateľa realizujúceho takúto činnosť môže dopustiť. Svedkyňa L. potvrdila, akým spôsobom žalovaný napokon dokázal zachrániť riadne vydanie novín a svoje pokračovanie v podnikaní. Uviedol, že výpoveď svedkyne L. bola podstatná, pretože je skúsená grafička, ktorej dokončovacie práce za žalobcom trvali približne 4 hodiny.

Skutočnosť, že žalobca poukazoval v predchádzajúcom období na nevyplatenie mzdy v dohodnutom termíne, nemalo vplyv na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného. Takáto okolnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania.

Prvostupňový súd sa zaoberal aj námietkou neprípustnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, pretože sa osobne stará o blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca nepreukázal, že sa o takúto osobu osobne stará. Status jeho matky ako invalidnej dôchodkyne sám o sebe napĺňa túto požiadavku. Starostlivosť žalobca mohol matke poskytovať len ťažko, keď pracoval denne u zamestnávateľa 8 hodín. O tejto okolnosti žalobca žalovaného neoboznámil. Prvýkrát sa o tejto okolnosti žalovaný dozvedel až na pojednávaní dňa 27.06.2013. Matka žalobcu vo svojej svedeckej výpovedí uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, avšak neuviedla, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a ani to, že sa žalobca o ňu osobne stará, preto ani táto okolnosť neobstojí. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré písomne vyčíslil.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. , , vo veci

nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré na úradnej tabuli súdu bolo zverejnené dňa 17.10.2013, na základe čoho dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci rozhodol správne.

Prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav, tento skutkový stav zistil úplne, v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o veci, správne aplikoval právny predpis, a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd pochybil pri tom, ako ustálil skutkový stav alebo pri aplikácii právneho predpisu.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je náležitým spôsobom odôvodnené, dáva odpovede na všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožňuje a na závery rozsudku súdu prvého stupňa aj v celom rozsahu poukazuje.

Naviac, je však potrebné sa zaoberať niektorými podstatnými okolnosťami, ktoré žalobca v odvolaní namietal. Základnou námietkou žalobcu, ktorý namietal nesprávne rozhodnutie vo veci je okolnosť, že prvostupňový súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s ust. , kde zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Je pravdou, že v ust. je takáto zásada zakotvená. Platí, že bez ohľadu na to, či sa zamestnanec dovolá v pracovnoprávnom vzťahu svojho postavenia ako osoby, ktorá sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nie, podľa zamestnávateľ takémuto zamestnancovi nemôže dať okamžité skončenie pracovného pomeru. Toto ustanovenie je vo vzťahu k predchádzajúcim ustanoveniam výnimočné, pretože zamestnanec na rozdiel od ďalších prípadov uvedených v tomto ustanovení a na rozdiel od ust. , a nemá o tomto svojom postavení vo vzťahu k zamestnávateľovi ani informačnú povinnosť. Ak sa však stane, že zamestnanec neinformoval zamestnávateľa a zamestnávateľ o tejto okolnosti nemá vedomosť, musí si dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre ust. zamestnanec uplatniť podľa , kde neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V prejednávanej veci bolo zistené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo žalobcovi doručené ako zamestnancovi poštou dňa 30.11.2012. Dvoj-mesačná lehota na uplatnenie nároku na súde o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa citovaného ustanovenie § 77 skončila dňa 30.01.2013. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.01.2013, kde žalobou presne vymedzil predmet konania tak, že žiadal určiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že pracovnú disciplínu hrubo neporušil. Teda vymedzil svoj nárok, ktorý považoval za dôležitý a z ktorého dôvodu si uplatňoval neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Zamestnanec, teda žalobca, neplatnosť skončenia pracovného pomeru pre ust. si uplatnil tak, ako to uviedol prvostupňový súd, až listom doručeným prvostupňovému súdu dňa 26.03.2013, teda po prekluzívnej lehote podľa , kde k zániku práva došlo, pretože právo nebolo uplatnené včas podľa , pričom ide o právo vyplývajúce z nemožnosti zamestnávateľa so zamestnancom skončiť okamžite pracovný pomer, pretože sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Lehota uvedená v ust. je lehotou prekluzívnou a súčasne lehotou hmotnoprávnou. To znamená, že účastník, ktorý si uplatňuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty a v ktorej žalobe je uplatnený dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak si žalobca neuplatnil svoj nárok na neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa

včas, najneskôr v posledný deň lehoty podľa , tento nárok zaniká a ukončenie pracovného pomeru je vo vzťahu k ust. účinné.

Keďže právo žalobcu domáhať sa neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa zaniklo, prvostupňový súd správne postupoval, keď tento dôvod neplatnosti neskúmal a zaoberal sa len namietaným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to hrubým porušením pracovnej disciplíny žalobcom. Preto prvostupňový súd nemohol ani inak vyhodnotiť dôkazy o tom, že matka žalobcu je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, o ktorú sa má žalobca starať.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, keď posúdil, že došlo zo strany žalobcu k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a na dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , keď žalobca porušil závažne pracovnú disciplínu. Prvostupňový súd vyhodnotil túto intenzitu porušenia pracovnej disciplíny na základe dôkazov, ktoré vo veci vykonal. Vychádzal pritom striktne z ust. , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Prvostupňový súd hodnotil dôkazy na základe citovaného zákonného ustanovenia a vychádzal aj z článku 46 SR, kde sa zakotvuje princíp nezávislosti súdov. Záver, ktorý vykonal prvostupňový súd o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti, dôležitosti bolo vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Išlo o zložitý myšlienkový proces sudcu. Prvostupňový súd tieto svoje úvahy riadnym spôsobom popísal, z prieskumnej činnosti odvolacieho súdu odvolací súd nezistil žiadne logické alebo iné chyby v tomto procese a úvaha súdu zodpovedá zásadám formálnej logiky. Rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov nie je ľubovoľné, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol náležitým spôsobom prvostupňovým súdom zistený. Obsah práva na spravodlivý súdny proces ( SR, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich pritom diskriminovať. Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená to, aby účastník konania bol pred súdom úspešný a aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a názormi. Do obsahu práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

Prvostupňový súd sa vysporiadal nielen s výpoveďou matky žalobcu a s ostatnými listinnými dôkazmi, ale vyhodnotil aj výpoveď svedkyne L., ktorá výpoveď bola dôležitá v rozsahu tak, ako to uviedol prvostupňový súd, že žalobca svoju pracovnú úlohu dňa 20.11.2012 nedokončil a táto svedkyňa svoju pracovnú úlohu dokončila za žalobcu v nasledujúci deň. V ostatnej časti tak, ako to správne uviedol prvostupňový súd, najmä vo vzťahu k rozsahu prác,ktoré vykonala svedkyňa L. a ďalších okolností, ktoré nemali vplyv na posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom prvostupňový súd nebral do úvahy, čo nakoniec v rozhodnutí súdu prvého stupňa je jednoznačne uvedené.

Prvostupňový súd vyhodnotil aj správanie sa žalobcu v predchádzajúcom období, kedy žalovaného upozorňoval na nedodržanie výplatných termínov, a konštatoval, že pre tento dôvod mohol žalovaný so žalobcom ukončiť pracovný pomer ešte počas skúšobnej doby, čo sa však nestalo.

Nebolo preto potrebné ani vykonávať žiadnu počítačovú expertízu na rozsah vykonaných prác zo strany žalobcu, ktorý dôkaz by bol právne bezvýznamný k predmetu dokazovania a k už zistenému skutkovému stavu. Z obsahu prvostupňového spisu nebolo ani zistené, že by prvostupňový súd žalobcovi kládol prekážky v súvislosti s výsluchom jeho matky ako svedkyne.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím ust. a úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s týmto konaním. V súlade s vyhláškou č. priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.08.2013 vo výške 60,07 Eur. K tomu mu patrí aj režijný paušál vo výške 7,81 Eur.

Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu uplatneného úkonu ďalšia porada s klientom zo dňa 15.08.2013. Podľa záznamu o rokovaní s klientom zo dňa 15.08.2013 malo v tento deň dôjsť k prekonzultovaniu a posúdeniu uvedeného sporu v súvislosti s doručením odvolania vo veci,kde advokát mal ozrejmiť klientovi skutkové a právne dôvody, na základe ktorých sa žalobca domáha zmeny rozsudku odvolacím súdom, resp.jeho zrušenia. Klient žiadal, aby advokát k odvolaniu vypracoval vyjadrenie.

Odvolací súd je toho názoru, že právne zastúpenie žalovaného trvá od doručenia žaloby až po právoplatné ukončenie prejednávanej veci. Po tom, čo žalovanému do rúk JUDr. Remetu, advokáta, bolo doručené odvolanie, právny zástupca žalovaného bol povinný klienta brániť proti žalobe a teda obsah odvolania nebolo potrebné už aj vzhľadom na to, že vyjadrenie k odvolaniu bolo potrebné spísať na výzvu súdu a nie na špeciálne poverenie klienta konzultovať, takýto úkon odvolací súd považuje za úkon nad rámec účelnosti. Preto odmenu za tento úkon mu nepriznal.

O povinnosti uhradiť trovy konania na účet JUDr. Remetu odvolací súd rozhodol podľa a o splatnosti trov konania podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.