Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/3/2013

Potvrdené rozhodnutím 17CoPr/5/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J., zast. JUDr. Ladislavom Pribullom, so sídlom Advokátskej kancelárie Levočská 77, 080 01 Prešov proti žalovanému Ing. J. F., K-TECH TRADE, XXX XX V., F. XXXX/XX, IČO: 40 640 931, zast. advokátom JUDr. Dušanom Remetom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Cpr/3/2013- 93 zo dňa 27.06.2013 jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur na účet JUDr. Dušana Remetu, advokáta, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu L. Š., X.. XX.X.XXXX, L. Y. XX, XXX XX J., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Pribullom, so sídlom Levočská 77, 080 01 Prešov, proti žalovanému A.. J. F., F. - V. V., XXX XX Ľ., F. XXXX/XX, A.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Remetom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

žalobný návrh z a m i e t a,

žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 387,25 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 18.1.2013 domáhal toho, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.11.2012, ktoré dal žalovaný žalobcovi je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej, žiadajúc taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy s konaním mu vzniknuté.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 27.2.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi dňa 1.8.2012 pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom dohodnutým druhom práce bola práca grafika. Dňa 30.11.2012 prevzal poštovú zásielku označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný mu v tejto písomnosti oznámil, že s ním okamžite končí pracovný pomer z dôvodu neuposlúchnutia a nesplnenia pracovného pokynu zo dňa 20.11.2012 spočívajúceho v neukončení prác. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú však nepravdivé, účelové, 20.11.2012 splnil totiž všetky svoje pracovné povinnosti. Skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo to, že žalovaný sa ho chcel zbaviť, pretože ho každý mesiac upozorňoval na neskoré vyplácanie mzdy. 21.11.2012 ho žalovaný z pracoviska vykázal, rovnako mu neumožnil pracovať ani 22.11.2012 a odmietol mu ďalšie prideľovanie práce. Podľa žalobcu neexistujú žiadne dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru a konanie žalovaného je v rozpore so .

Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že žalobný návrh je nedôvodný. Žalobca pri uzatvorení pracovnej zmluvy bol poučený o jeho pracovnej náplni, o právach a povinnostiach zamestnanca a o špecifikách zamestnávateľa, ktorý bol vydavateľom inzertného periodika C.. Bol oboznámený s tým, že každý druhý týždeň v utorok prebieha uzávierka vydania novín a výkon jeho pracovnej činnosti u zamestnávateľa v tieto dni je potrebný do času, kým nebude uzávierka ukončená a noviny skompletizované tak, aby mohli byť zaslané do tlačiarne. Činnosť žalobcu ako grafika bola v

tomto prípade nenahraditeľná, po nedokončení potrebnej práce žalobca ohrozil celé vydanie novín C.. V deň 20.11.2012, čo bol utorok, žalobca odišiel z práce bez toho, aby bola dokončená grafická časť pre najbližšie vydanie novín, nechal len odkaz, aby ho žalovaný telefonicky kontaktoval. Žalovanému sa však so žalobcom nepodarilo telefonicky spojiť, v práci ho čakal do 20:00 hod., bezvýsledne. Vec musel zabezpečiť externým grafikom z čoho mu vznikli ďalšie náklady.

Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo súdu doručené 26.3.2013 uviedol, že žalovaným bol len ústne oboznámený s tým, že v prípade, ak zadané úlohy v konkrétny deň nestihne vypracovať v riadnom pracovnom čase, je vhodné, aby ich dokončil po ukončení riadneho pracovného času určeného pracovnou zmluvou, čo akceptoval. Pracovná zmluva ani dodatok k pracovnej zmluve však neobsahujú ustanovenie, v ktorom by bola upravená povinnosť práce nadčas každý druhý utorok v mesiaci. Taktiež tam nebola upravená povinnosť prijímať od zamestnávateľa na svojom súkromnom telefónnom čísle v čase mimo pracovnej doby. V predmetnej písomnosti žalobca uviedol, že matkou žalobcu bol dňa 26.11.2012 informovaný o tom, že žalobca je osobou, ktorá sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, preto nemôže so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer, ako to vyplýva z ustanovenia .

Súd vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, písomnosťou žalobcu žalovanému z 22.11.2012 a 3.12.2012, priepustkami vystavenými lekárom, vydaním novín C. z 23.11.2012, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom bola dňa 27.7.2012 uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol pracovný pomer, v ktorom mal žalobca pre žalovaného vykonávať prácu grafika od 1.8.2012. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú pričom skúšobná doba bola dohodnutá 3 mesačná. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že zamestnanec podpisom zmluvy potvrdil okrem iného to, že bol oboznámený so svojimi právami a povinnosťami ako aj s inými skutočnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon jeho práce.

Listom zo dňa 22.11.2012 žalobca žalovanému oznámil, že s ním okamžite končí podľa ustanovenia pracovný pomer, a to pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, neuposlúchnutie a nesplnenie pracovného pokynu zamestnávateľa na výkon práce spočívajúceho v tom, že dňa 20.11.2012 zadal žalobcovi pokyn na ukončenie grafických prác a skompletizovanie regionálnych novín C., vydanie č. XX, pričom z predchádzajúcej činnosti bol oboznámený s tým, že každý druhý týždeň v utorok prebieha uzávierka vydania novín. Potrebnú prácu na vydanie novín nedokončil, na pracovisku sa nenachádzal, zanechal len odkaz, aby bol telefonicky kontaktovaný. Dokončenie grafických prác bolo potrebné riešiť zabezpečením externého grafika. Bez tejto výpomoci noviny C. by neboli vytlačené.

Listom zo dňa 3.12.2012 žalobca žalovanému oznámil, že mu poštou bolo 30.11.2012 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.11.2012 a nakoľko z jeho strany nedošlo k žiadnemu závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával a umožnil mu výkon práce podľa platnej pracovnej zmluvy.

Žalobca vo výsluchu pred súdom uviedol, že jeho pracovná doba bola od 8:00 do 16:00 hod. Obvykle vždy v konkrétny pracovný deň od svojho zamestnávateľa dostal mailom pokyny, čo má ako grafik urobiť pre reklamné noviny. Aj dňa 20.11.2012 dostal podklady, vyhotovil všetky práce a z pracoviska odišiel o 16:25 hod. V ten deň ho už nikto nekontaktoval. Nasledujúci deň mu žalovaný predložil dohodu o skončení pracovného pomeru a správal sa k nemu hrubo. Ponuku na ukončenie pracovného pomeru dohodou neprijal, zo situácie bol vyvedený, odišiel preto za lekárkou, ktorá mu dala na ten deň doklad o tom, že nemusí ísť do práce. 22.11.2012, keď sa chcel opätovne dostaviť na pracovisko, žalovaný mu to neumožnil. Medzi ním a žalovaným boli komunikačné rozpory od septembra 2012 z dôvodu, že nedostal včas výplatu za mesiac august. Opakovalo sa to aj v nasledujúci mesiac. Pravdepodobne začal byť pre zamestnávateľa nepohodlný a zamestnávateľ hľadal spôsob, akou formou by s ním skončil pracovný

pomer. Čo sa týka uzávierok pre vydania reklamných novín, tieto bývali aj v stredu. V dni uzávierok zostával v práci aj dlhšie, kým sa práca neukončila. Nadčasy neboli nikde zaznamenané, ale ústna dohoda medzi ním a žalovaným bola taká, že následne si môže potom vyčerpať náhradné voľno.

Listom zo dňa 22.11.2012 žalobca žalovanému oznámil, že dňa 21.11.2012 bol celodenne na ošetrení u ošetrujúceho lekára pre akútne ochorenie a dňa 22.12.2012 ráno, keď sa dostavil na svoje pracovisko, bol mu znemožnený prístup do miestnosti výkonu jeho pracovného zaradenia. Listom žalovaného žiadal, aby mu bolo umožnené vykonávať si svoje pracovné povinnosti a aby mu bolo umožnené zdržiavať sa v mieste výkonu práce.

Žalovaný vo výsluchu pred súdom uviedol, že ako vydavateľ reklamných novín C. mal s tlačiarňami, ktoré tieto noviny vytlačili dohodnutý presný termín uzávierky, ktorým bol utorok. Podklady bolo potrebné dať do 24:00 hod., aspoň jeden tlačiarenský hárok. Niekedy sa ďalší tlačiarenský hárok dodával aj v stredu, a to za predpokladu, že aspoň jeden tlačiarenský hárok bol už vytlačený. Čo sa týka dátumu 20.11.2012, na vytlačenie však nebol pripravený ani jeden tlačiarenský hárok, nebolo nič skompletizované. Keď prišiel na pracovisko v čase medzi 16:30 až 17:00 hod., žalobca sa na pracovisku nenachádzal, dokončenú prácu nemal a nebol pripravený na vytlačenie ani jeden hárok. Nechal mu odkaz, aby sa mu telefonicky ohlásil. Snažil sa ho telefonicky kontaktovať, ale nedovolal sa mu. Čakal zhruba do 20:00 hod. Keďže kontakt so žalobcom možný nebol, nezostávalo mu nič iné ako zavolať grafičku, s ktorou pracoval v minulosti, aby s ňou pripravil celé aktuálne vydanie novín. Hrozil mu kolaps firmy, pretože vo sfére, v ktorej podnikal, je na trhu 8 subjektov a získať a udržať si dôveru obchodných partnerov je veľmi náročné. Ak by mu nebola bývala pomohla externá grafička, noviny by neboli vydané. Žalobca nasledujúci deň, t. j. 21.11.2012 prišiel do práce až o 9:00 hod.

Svedkyňa Z. J. vo výsluchu pred súdom uviedla, že so žalovaným spolupracovala ako živnostníčka na základe ústnej dohody od roku 2011 do júla 2012. Následne bola spolupráca ukončená. Žalovaný jej oznámil, že do pracovného pomeru prijal grafika. Bolo pre ňu prekvapením, keď ju jeden deň večer žalovaný kontaktoval s tým, že grafik odišiel z pracoviska bez dokončenia práce a požiadal ju, aby mu prišla pomôcť ešte v ten večer. Vzhľadom na to, že má malého syna, ktorého nemala kde nechať, tak pomoc prisľúbila až na nasledujúci deň. Dostavila sa k žalovanému o 8:00 hod. a prácu vykonávala asi do 12:00 hod. Pracovala asi na 20 inzerátoch, práce na inzerátoch boli urobené asi na 60 %. Inzeráty neboli nasádzané na jednotlivých stranách, toto urobila všetko ona, pričom sadzba jednej strany trvá asi 30 minút. Po vsadení inzerátov na strany sa všetko dávalo do formátu pdf; nič nebolo urobené. Bolo potrebné urobiť rozsiahle práce, bolo to pre ňu veľmi stresujúce. Uvedomovala si, že situácia je veľmi zlá. Pokiaľ v minulosti pracovala pre žalovaného, tak pred prípravou novín do tlače niekedy sa pracovalo aj do polnoci a v tlačiarni materiál bol vždy v stredu ráno. Vždy však musela byť v pohotovosti, ak by niektorá strana nebola v poriadku. Za prácu na dokončení inzertných novín žalovanému vyúčtovala 60 Eur, túto sumu jej žalovaný aj zaplatil.

Svedkyňa J.. A. V., matka žalobcu, vo výsluchu pred súdom uviedla, že sa snažila komunikovať so žalovaným, pretože chcela vedieť okolnosti, pre ktoré sa rozhodol skončiť pracovný pomer s jej synom. Syna vychovala dobre a mrzelo ju, že by mal byť zo strany svojho zamestnávateľa atakovaný. Žalovaný jej v telefonickom rozhovore vysvetlil, že v konkrétny deň sa ho nemohol dovolať, na pracovisku sa pritom nenachádzal. Vysvetlila mu, prečo syn nezdvíhal telefón, že to bolo preto, lebo v konkrétny deň prišiel s nákupom domov, telefón nechal pri nákupe a odišiel von za priateľkou. Telefón možno aj zvonil, lebo syn jej potom rozprával, že keď sa vrátil, mal niekoľko neprijatých hovorov od žalovaného. Žalovaný jej mal v komunikácii povedať, že nechce, aby syn u neho pracoval, pretože sa vždy pýta, čo je s peniazmi. Oni sú však na príjem syna odkázaní, lebo ona je na invalidnom dôchodku. Syn bol v práci vždy dlhšie, konkrétny deň prišiel domov po 16:30 hod. Vie to preto, lebo má asistentku pokiaľ je syn v práci, a táto odchádza vždy o 16:00 hod.

Podľa priepustky vystavenej H.. H. V. na deň 21.11.2012 bol žalobca v ten deň na návšteve u lekára s ošetrením celý deň.

A.. H. F., účtovníčka žalovaného, písomne prehlásila, že počula, ako žalovaný pri popise prác pre grafika pána Š. informoval, že je vydavateľ regionálnych novín a že každý druhý utorok je uzávierka novín, kedy musí pracovať, pokiaľ noviny nebudú ukončené, pričom pracovné hodiny nadčas si bude potom môcť kompenzovať náhradným voľnom, čo sa aj stalo, o čom má vedomosť z toho dôvodu, že vo firme vedie účtovníctvo a je tiež zodpovedná za vedenie dochádzky.

Podľa interných záznamov žalobcu žalobca mal vyznačené v niektorých dňoch v utorok, že bol v práci dlhšie, 3x si poznačil, že bol v utorok v práci do 19:00, 19:45, resp. 19:30 hod.

Na základe zisteného skutkového stavu súdu právne uzatvára:

Podľa medzi základné povinnosti zamestnanca patrí okrem iného pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi (písm. a)). Zamestnanec je povinný nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa (písm. e)).

Podľa prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, príp. za podmienok ustanovených v a aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie skrátiť na menej ako 8 hodín.

Podľa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tomto prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa ods. 1 nepatrí.

Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol a) právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa zamestnávateľ nemôže okamžité skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyňou na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke () z dôvodov uvedených v ods. 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodov a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej logickej súvislosti mal súd za to, že žaloba dôvodnou nebola.

Žalobca sa domáhal rozhodnutia súdu o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného s ním nie je platné poukazujúc na to, že skutkové dôvody v tomto úkone uvedené nie sú relevantnými pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Čo sa týka formálno-právnych predpokladov relevantnosti úkonu vo veci okamžitého skončenia pracovného pomeru, ide o úkon písomný, podpísaný žalovaným. Dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru sú v tejto písomnosti uvedené nielen tak, že je zrejmé, ktorý zo zákonných dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru bol použitý, ale aj spôsobom, z ktorého je nepochybné, ktoré skutkové okolnosti žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom viedli. Pri zistení, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo formálne realizované zákonným spôsobom bolo potrebné posúdiť, či skutočnosti uvedené ako dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli takými, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod ku skončeniu pracovného pomeru týmto spôsobom.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené či už právnymi predpismi, pracovnou zmluvou alebo pokynom zamestnávateľa. Pokiaľ má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod ku skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity; závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. svojou úpravou nestanovuje výslovne, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny, je na uvážení súdu posúdiť a zhodnotiť všetky konkrétne okolnosti a relevantnosť dôsledkov.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu. Nielen z písomného prehlásenia A.. F. vyplynulo, že žalobca bol žalovaným pri vzniku pracovného pomeru poučený o tom, že každý druhý utorok je uzávierka novín, kedy musí pracovať, pokiaľ noviny nebudú ukončené a pracovné hodiny nadčas bude mať kompenzované náhradným voľnom. V liste z 26.3.2013 žalobca toto potvrdil, že s touto skutočnosťou bol ústne oboznámený a oznámenie akceptoval. Ak teda v deň 20.11.2012 bez toho, aby ukončil riadne svoje pracovné povinnosti pracovisko opustil ignorujúc aj neskoršie zistenie, že žalovaný sa s ním v ten deň opakovane chcel telefonicky kontaktovať, porušil pracovnú disciplínu závažne. Je neprijateľné také správanie zamestnanca, ktorý ohrozí podnikateľskú pozíciu svojho zamestnávateľa. Súd za rozhodujúci dôkazný prostriedok svedčiaci o intenzite porušenia pracovných povinností mal výpoveď svedkyne J.. Nepovažoval za podstatné kvantitatívne vyčísľovanie množstva práce, ktorá nebola žalobcom v konkrétny deň 20.11.2012 vykonaná, t. j. to, na koľkých inzerátoch svedkyňa, nahradzujúca prácu žalobcu, musela ešte pracovať. Svedkyňa potvrdila, že neurobený bol značný rozsah prác, inzeráty neboli tzv. navkladané do strán a v strese musela prácu vykonávať ešte v časovom rozsahu 4 hodín. V tomto zmysle za nevýznamné mal súd hodnotenie, či práce, ktoré vykonávala svedkyňa J. mohol alebo nemohol urobiť aj žalobca. Podstatné je to, že urobené neboli včas samotným žalobcom v obvyklom termíne riadnej uzávierky inzertných novín, čo bolo vždy v utorok. Za stavu zistenia, že zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny nebolo potrebné osobitne vyhodnocovať ďalšie dôkazné prostriedky ani tvrdenia žalobcu, že skutočným motívom žalovaného vedúcim ho k ukončeniu pracovného pomeru bolo to, že opakovane upozorňoval na oneskorené vyplácanie mzdy. Medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá totižto skúšobná doba trojmesačná, táto uplynula 31.10.2010. Pokiaľ by žalovaného pri rozhodovaní o skončení pracovného pomeru mala ovplyvňovať táto skutočnosť, nič mu nebránilo hocikedy v priebehu skúšobnej doby so žalobcom pracovný pomer skončiť aj bez uvedenia dôvodu.

Čo sa týka námietky žalobcu, že jeho matka je osobou so zdravotne ťažkým postihnutím, a teda nie je možné s ním v zmysle ustanovenia okamžite skončiť pracovný pomer, je potrebné uviesť, že na túto okolnosť, ak by bola pravdivá v tom zmysle, že žalobca sa skutočne osobne stará o matku, upozornil žalobca až v liste súdu doručenom 26.3.2013. Túto skutočnosť v

žalobe nenamietol. Žaloba je pritom rozhodujúcim procesným úkonom, ktorým žalobca vymedzuje nielen subjekty, predmet, ale predovšetkým obsah konania vo veci, ktoré sa ňou začína. V žalobe tento dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený nebol a nebol uplatnený ani v žiadnom doplňujúcom podaní v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer žalobcu so žalovaným skončiť, preto nebolo dôvodné, aby súd sa touto okolnosťou zaoberal.

Pre dôvody, ktoré súd uviedol, žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli. Úspešný žalovaný, právne zastúpený, žiadal priznať trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 407,28 eura za tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia z 12.2.2013, 2. vyjadrenie k žalobe zo 14.2.2013, 3. účasť na pojednávaní 28.3.2013, 4. účasť na pojednávaní 21.5.2013, 5. ďalšia porada s klientom preukázaná záznamom z 26.6.2013, 6. účasť na pojednávaní 27.6.2013. Súd mal úkony právnej služby za účelné. Ich výšku kvantifikoval v súlade s vyhláškou č. , základná tarifná hodnota jedného úkonu bola podľa vyhlášky 60, eura, v tejto výške je nárok na odmenu za všetky úkony okrem úkonu pod č. 5, za úkon pod č. 5 vo výške 40,04 eura podľa citovanej vyhlášky. K jednotlivým úkonom právnej služby súd priznal režijný paušál po 7, eura. Spolu trovy právneho zastúpenia žalovaného vyčíslil na 387,25 eura a ich zaplatenie uložil žalobcovi v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.