Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/314/2012

Potvrdené rozhodnutím 13Co/119/2014, 13Co/118/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/314/2012-91 zo dňa 14. 11. 2013, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/314/2012-15 zo dňa 10. 12. 2012, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu potvrdzuje."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 27. 09. 2012 žiadal súd, aby odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 125,- Eur z titulu náhrady majetkovej škody a sumy 825,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorý vznikol z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania, spisom Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ tvrdil, že vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V zmysle ustanovenia a nasl. (Exekučný poriadok) požiadal súdneho exekútora o vykonanie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením si záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Zároveň uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15. 12. 2010, teda po zákonom stanovenej lehote, pričom je v omeškaní viac ako 15 mesiacov. Z uvedeného dôvodu považoval takýto postup za nesprávny úradný postup a požadoval od odporcu náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur, ako aj nemajetkovej ujmy vo výške 825,- Eur, ktorý nárok si písomne uplatnil žiadosťou adresovanou odporcovi podľa Majetková škoda predstavovala náklady spojené s činnosťou uskutočňovaných v rámci správy a vymáhanie pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Jednalo sa o pohľadávky na správu tejto pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému na udržanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných

exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému životu.

Ďalej požadoval nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatnil vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti súdu, kedy poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR.

Uviedol, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania ako poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom návrh považoval za zmätočný, keď v ňom nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní a ďalej uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zo znenia ustanovenia a 16 vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súdu až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím takejto lehoty, kedy k prvej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku sa mohol vyjadriť až po jeho doručení dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol ani súčinnosť pri prejednaní jeho nároku, resp. nereagoval na výzvy na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov preto odporca nárok navrhovateľa nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Odporca ďalej uviedol, že v danom prípade nie sú preukázané základné náležitosti potrebné pri skúmaní zodpovednosti za škodu tak, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody a ani príčinné súvislosti medzi nimi. Poukázal na to, že samotné nedodržania zákonom stanovenej lehoty neznamená automatické prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Odporca vzniesol námietku premlčania, pokiaľ k uplynutiu 15 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie došlo pred dňom 23. 04. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Odporca sa taktiež vyjadril k požadovanej materiálnej škode, ktorú navrhovateľ nepreukázal vo vzťahu k jej existencii a nároky, ktoré si takto uplatnil sú len hypotetické. Škoda je vyčíslená ako paušálna, pričom administratívne spracovanie urgencií a publikačné výdaje sú neprimerane vysoké. Zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie a výšky škody znáša navrhovateľ, pričom nedošlo k preukázaniu ani príčinnej súvislosti medzi vznikom tejto škody vo vzťahu ku konkrétnym exekučným konaniam.

Zároveň pre kritériá nemajetkovej ujmy sú uvedené v ustanovení , pričom navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu ku zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Poukázal na to, že pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno vzťahovať len k fyzickým osobám a nie k právnickým osobám tak, ako to judikoval Najvyšší súd ČR v konaní pod sp. z. . Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa mala táto poskytnúť v peniazoch, žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. , na základe ktorého zistil, že návrh na udelenie poverenia vo forme žiadosti podal oprávnený v tomto konaní dňa 26. 11. 2009. Poverenie vo veci bolo vydané dňa 15. 12. 2010.

Súd z uvedeného exekučného spisu zistil, že od podania žiadosti na vykonanie exekúcie do vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd nebol nečinný. Zo súdneho spisu vyplýva, že tento vo veci plynulo konal. Jednak žiadal predloženie rozhodcovských spisov od stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovensko rozhodcovskou a. s. so sídlom v Bratislave, následne žiadal právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmlúv o úvere a všeobecných podmienok na poskytnutie úveru, ktoré boli predpokladom pre vydanie exekučných titulov a to rozhodcovských rozsudkov, stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., na základe ktorého mal v úmysle posúdiť, či plnenie

na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 27. 05. 2010, pričom takéto výzvy musel voči právnemu zástupcovi oprávneného opakovať, resp. urgovať. Až na opakovanú žiadosť právny zástupca oprávneného tieto listinné dôkazy predložil, pričom súd ďalej postupoval v skúmaní oprávnenosti žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že dotazoval povinného na oznámenie účelu, na základe ktorého mu bol úver zo strany oprávneného poskytnutý.

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa , je odporca orgánom konajúcim v mene štátu.

Podľa za nesprávny úradný postup sa považuje okrem iného porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Vzhľadom na námietku odporcu ohľadne predčasnosti podaného návrhu na súd, ktorý bol doručený na súd pred uplynutím 6 mesačnej lehoty súd konštatuje, že v priebehu konania táto lehota uplynula márne, a preto súd nepovažoval tento argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre jeho predčasnosť.

Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k uplatneným nárokom, pričom podľa sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V zmysle citovaného zákona táto lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 26. 11. 2009 a navrhovateľ sa mohol dozvedieť o škode až po uplynutí 15 - dní, to znamená, že táto lehota neuplynula pred dňom 23. 04. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy odporkyni boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, z toho dôvodu námietka premlčania tak, ako bola vznesená zo strany odporcu nie je dôvodná a nárok navrhovateľa bol uplatnený v čas.

Súd ďalej konštatuje, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné, aby boli kumulatívne splnené 3 podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V danom prípade sa nevyžaduje preukázať zavinenie, keďže táto špeciálna právna úprava vychádza z objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu.

Za nesprávny úradný postup v zmysle možno zahrnúť širokú oblasť postupu orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj nečinnosť, alebo nekonanie orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade však treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak zodpovednosti skutkovej podstaty so zreteľom na okolnosti prípadu, najmä či konkrétny orgán mal, alebo mohol konať.

V danom prípade je potrebné aplikovať aj judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v Čl. 48 ods. 2 SR, prihliada Ústavný súd SR síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného zákonného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej vec (I.ÚS16/02).

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR , z ktorého odôvodnenia vyplýva, že ak na jednej strane všeobecný súd je viazaný zákonom stanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu a na druhej strane ich nedodržanie, nemôže mať za následok porušenie základných práv civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré účastníci konania majú zaručené v ustanoveniach 7 oddielu,

2. hlavy SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ochrane ľudských práv. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich oddeľovať.

Z rozhodnutia Ústavného súdu SR , ktoré odkazovalo na iné rozhodnutie Ústavného súdu SR () sa exekučný súd musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie a splnením podmienok ustanovených v , kedy súd vykonáva prieskumnú činnosť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Až po takomto preskúmaní, pokiaľ súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu v zákonom stanovenej lehote. Z vykonaného dokazovania tak ako to bolo konštatované z exekučného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. súd vykonával plynulo túto prieskumnú činnosť tak, aby mohol prípadne písomne poveriť exekútora, aby vykonal exekúcie, resp. takýto návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Z uvedeného vyplýva, že ani v prípade, kedy dôjde k prekročeniu takejto lehoty nemôže dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a ani v príčinnej súvislosti s prekročením tejto lehoty nemôže dôjsť ku vzniku tvrdenej škody, ktorej výšku navrhovateľ riadnym spôsobom nepreukázal. Neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia existencie všetkých 3 predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane odporcu, pričom v tomto smere súd odkazuje aj na všetky argumenty uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení.

Zároveň súd poznamenáva, že odporca pokiaľ poukazoval na ustanovenie , ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2013, v danom prípade sa jedná o procesné ustanovenie, ku ktorému v uvedenom právnom predpise chýbajú prechodné ustanovenia, je súd povinný riadiť sa takýmto právnym predpisom a novými pravidlami pre posudzovanie uplatneného nároku zo strany navrhovateľa napriek tomu, že v čase podania žaloby ho zákon neobsahoval. Súd teda záverom konštatuje, že odporca dôvodne namietal skutočnosti, že navrhovateľ dostatočne právnym spôsobom nezdôvodnil vznik nároku na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy. Z obsahu žalôb je však zrejmé, že ide o nárok, ktorý mal vzniknúť ako zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil štát prostredníctvom súdu pri výkone jeho právomocí v zmysle Výška škody aj výška nemajetkovej ujmy zo strany navrhovateľa vyčíslené vždy ako dôsledok tohto, že exekučný súd nedodržal zákonom stanovenú 15 - dňovú lehotu, v ktorej je potrebné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, resp. zamietnuť jeho žiadosť o takéto udelenie. Navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup, dôsledkom nedodržania zákonnej lehoty, či zbytočných prieťahov v súdnom konaní, keby by k takému konštatovaniu muselo predchádzať kladné vybavenie sťažností na prieťahy v exekučnom konaní, alebo podanie žiadosti navrhovateľa o prešetrenie takéhoto vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní. V danom prípade tu neexistuje žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré by obsahovalo rozhodnutie, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, kedy by tento súd konštatoval k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Teda v konaní nebolo preukázané, že by akýkoľvek oprávnený a kompetentný orgán vyjadril záver o tom, že exekučný súd v rámci svojho konania nedodržal stanovenú , účinnému do 31. 12. 2012, existujú tu argumenty, pre ktoré by nárok navrhovateľa nebolo možné prijať. Navrhovateľ tvrdil, že mu vznikla materiálna škoda, čím zrejme mal navrhovateľ v úmysle preukazovať škodu v dôsledku zmenšenia jeho majetku v zmysle ustanovenia Obč. zák. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vyčíslenie nákladov vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci je v danom konaní nepreukázaná, a takisto nie je preukázaná príčinná súvislosť ich vzniku. Je zrejmé, že pri nákladoch tak, ako ich vyčíslil navrhovateľ nejde o presné vyčíslenie zodpovedajúce skutočnosti v zmysle kauzálnej väzby na tvrdené prieťahy v konkrétnom exekučnom konaní, ale jedná sa len o paušalizovanú sumu, ktorá je vyčíslená neznámym spôsobom s neznámych hodnôt bez ohľadu na to, či pri uplatňovaní konkrétneho nároku v exekučnom konaní došlo k prieťahom v určitom časovom rozsahu, s určitým počtom potrebných podaní na súd, reakcií na výzvy, alebo rozhodnutia súdu a teda s potrebou konkrétneho množstva rozsahu administratívnych prác, úkonov, výdajov a podobne. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému, ktoré navrhovateľ ohodnotil na sumu 40,- Eur je zrejme paušalizovanou, avšak k atribútom zodpovednosti za škodu v zmysle občiansko-právnych predpisov nie je v žiadnom prípade konkretizovaná a preukázaná tak, aby mohol súd konštatovať, že navrhovateľ má nárok na náhradu škody. Medzi vznikom týchto nákladov, ktoré navrhovateľ uviedol v konaní a konaním, resp. nekonaním exekučného súdu nie žiadna priama súvislosť, ktorú by navrhovateľ riadnym spôsobom

formuloval a preukazoval, a preto sa súd v tomto smere v plnom rozsahu stotožnil s argumentmi odporcu o tom, že nárok navrhovateľa, ktorý zdôvodnil len tým spôsobom, ako jej popísaný v návrhu ohľadne majetkovej škody je nedôvodný a nemožno mu vyhovieť.

Z tých istých dôvodov potom súd poukazuje aj na neprípustnosť paušalizácie náhrady, ktorá vyplýva z nárokov ohľadne nemajetkovej ujmy. Tieto skutočnosti, ktoré navrhovateľ tvrdil ohľadne jeho legitímnych očakávaní, zmarených podnikateľských plánoch a pocitu nespravodlivosti nijakým spôsobom nepreukázal, ani neoznačil dôkazy na ich preukázanie.

Na základe týchto argumentov súd potom konštatuje, že nárok navrhovateľa je nedôvodný a tento zamietol v celom rozsahu.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR a jeho sťažnosti voči rozhodnutiu Krajského súdu Banská Bystrica, súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z dôvodu takéhoto konania na Ústavnom súde SR nevyhovel, pretože sa tu v danom prípade nejedná o dôvody, pre ktoré súd v zmysle je povinný obligátorne konanie prerušiť. Súd môže konanie prerušiť z dôvodov uvedených v , tak, že tu prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V danej súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, v súvislosti aj s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, v konaní - 465, podľa ktorých nie je dôvodom na prerušenie konania v zmysle , tá skutočnosť, že prebieha konanie na ústavnom súde o porušení základných práv postupom, ktorý sa týkal rozhodovania o námietke zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle za použitia tak, že navrhovateľ úspešný v konaní nebol, preto právo na náhradu trov konania nemal. Odporca úspešný v konaní bol, trovy konania si uplatnil, avšak tieto nevyčíslil a zo súdneho spisu takéto trovy konania nevyplývali, preto súd náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (/ ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v / , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa / , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.