Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25CoKR-8-2013.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoKR/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci navrhovateľa Obec Závažná Poruba, Hlavná 135, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 00 315 915, zastúpeného JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, M. M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš proti odporcovi OPALISKO, s. r. o., Mičinská cesta 1098, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 011 053, zastúpeného JUDr. Dagmar Burdovou, advokátkou, Garbiarska 2583, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie pohľadávky vo výške 3.613,60 Eur o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 65Cbi/30/2011 - 91 z 15. apríla 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 65Cbi/30/2011 - 91 z 15. apríla 2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len „reštrukturalizačný súd“) rozsudkom č. k. 65Cbi/30/2011
- 91 z 15. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol návrh navrhovateľa na určenie právneho dôvodu pohľadávky vo výške 3.613,60 Eur a priznal odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 409,25 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si prihlásil v reštrukturalizačnom konaní pohľadávku v celkovej výške 3.613,60 Eur na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia „DR SR. č. G. zo dňa 22.02.2010“, ktorá predstavuje vyrubenú daň z nehnuteľnosti za rok 2009. Správca poprel právny dôvod pohľadávky dňa 27. októbra 2011 z toho dôvodu, že daň z nehnuteľnosti za rok 2009 nebola vyrubená v súlade so zákonom, pričom uvedený názor vyplýva z právneho záveru Ministerstva financií SR, ktorý je vyjadrený v rozhodnutí č. P. zo dňa 19. augusta 2011. Reštrukturalizačný súd zistil, že na základe podnetu odporcu zrušilo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. R. zo dňa 10. septembra 2012 rozhodnutie Obce Závažná Poruba č. XXX zo dňa 16. novembra 2009 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na to, že uvedený platobný výmer, na základe ktorého si navrhovateľ prihlásil pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní bol zrušený, podľa názoru reštrukturalizačného súdu, pohľadávka zanikla. Z týchto dôvodov návrh zamietol.
Pokiaľ ide o trovy konania reštrukturalizačný súd priznal právo na ich náhradu odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a to tak, že odmenu za jeden úkon právnej služby nevypočítal z hodnoty veci, ako to požadoval odporca, ale podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak hodnotu veci alebo práva nie je možné určiť v peniazoch. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej ide v tomto prípade o určovací spor, a preto výška za jeden úkon právnej služby bola určená tak, ako to uviedol v rozhodnutí.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej v § 204 O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že rozhodnutie považuje za nesprávne a predčasné, pretože v čase keď navrhovateľ prihlasoval pohľadávku jej právnym dôvodom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie „DR SR č. G. “, a teda pohľadávka bola prihlásená správne pokiaľ ide o jej výšku a právny dôvod. Až dňa 26. septembra 2012 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť zrušujúce rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. R. zo dňa 10. septembra 2012. Navrhovateľ sa nestotožňuje s právnym záverom súdu, že pohľadávka zanikla a uvedený právny dôvod neexistuje, pretože Finančné riaditeľstvo SR vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z týchto dôvodov, podľa právneho názoru navrhovateľa, právny nárok navrhovateľa na zaplatenie dane trvá podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Z týchto dôvodov mal súd konanie prerušiť až do doby právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia, ktorým sa vyrubí daň z nehnuteľnosti.
Odporca sa k odvolaniu i napriek výzve reštrukturalizačného súdu nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov stanovených v § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p.
Odvolací súd v konaní zistil, že reštrukturalizačný súd povolil uznesením č. k. 2R/6/2011 - 39 zo dňa 19. augusta 2011 reštrukturalizáciu dlžníka OPALISKO, s. r. o. Banská Bystrica a za správcu konkurznej podstaty ustanovil Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú, k. s., Horná 23, Banská Bystrica. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 164B/2011 dňa 24. augusta 2011. Reštrukturalizačný súd v tomto uznesení vyzval veriteľov na prihlásenie ich pohľadávok. Navrhovateľ si prihlásil prihláškou evidovanou pod č. 2 zo dňa 22. septembra 2011 pohľadávku v celkovej výške 3.613,60 Eur, ktorá pozostáva z dane z nehnuteľnosti za rok 2009 vo výške 3.597,10 Eur na základe platobného výmeru č. XXX zo dňa 16. novembra 2009 (ďalej len „sporný platobný výmer“) a zo súdneho poplatku zaplateného v exekučnom konaní vo výške 16,50 Eur. Reštrukturalizačný správca poprel právny dôvod prihlásenej pohľadávky a odvolával sa na stanovisko Ministerstva financií SR, ktoré bolo vyjadrené v rozhodnutí č. P. z 19. augusta 2011. Zároveň voči tejto pohľadávke uplatnil námietku aj dlžník, ktorý poprel pohľadávku z toho istého právneho dôvodu.
Predmetom sporu je určenie právneho dôvodu (oprávnenosti) prihlásenej pohľadávky, ktorá predstavuje daň z nehnuteľnosti za rok 2009 a súdny poplatok zaplatený pri vymáhaní tejto pohľadávky.
Podľa § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 1. januára 2012 (ďalej len „ZoKR“) za použitia § 206a tohto zákona, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Pre rozhodnutie sporu je potrebné, aby reštrukturalizačný súd primárne zistil, či správca poprel pohľadávku v zákonom stanovenej lehote (§ 124 ods. 2 ZoKR) a či veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka, podal žalobu o určenie pohľadávky v lehote stanovenej v § 124 ods. 4 ZoKR.. Pokiaľ by tieto podmienky neboli splnené, súd musí žalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal tým, či pohľadávka je oprávnená. Reštrukturalizačný súd vo svojom rozhodnutí neuvádza kedy bola prihláška podaná. Odvolací súd konštatuje, že zo spisu vyplýva, že prihláška bola podaná včas. Pohľadávku správca poprel 6. októbra 2011 a nie 27. októbra 2011, ako sa to uvádza v napadnutom rozhodnutí. Žaloba o určenie pohľadávky bola podaná v 30 dňovej lehote, ktorá začala plynúť od skončenia lehoty na popieranie pohľadávok správcom (§ 124 ods.4 ZoKR). Odvolací súd v konštatuje, že tieto podmienky boli splnené, pričom medzi účastníkmi neboli ani sporné.
V konaní o určenie pohľadávky, pri ktorej správca poprel právny dôvod pohľadávky, je potrebné zistiť, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla. V posudzovanom prípade si veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá predstavuje daň z nehnuteľnosti za rok 2009 a súdny poplatok v exekučnom konaní. V prihláške uviedol veriteľ ako právny dôvod pohľadávky sporný platobný výmer, ktorý bol potvrdený v odvolacom konaní Daňovým riaditeľstvom SR rozhodnutím č. R. zo dňa 22. februára 2010. V prihláške veriteľ uvádza, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. marca 2010 a vykonateľnosť 31. marca 2010. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné a v konečnom dôsledku boli preukázané listinnými dôkazmi (príslušnými rozhodnutiami) v konaní na súde 1. stupňa.
Rovnako je medzi účastníkmi konania nesporné, že sporný platobný výmer bol zrušený rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, Bazová 2, Bratislava č. R. zo dňa 10. septembra 2012 a vec bola vrátená navrhovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Do rozhodnutia reštrukturalizačného súdu obec (navrhovateľ) vo veci dane z nehnuteľnosti nerozhodla.
V prvom rade je potrebné uviesť, že sporný platobný výmer vydaný správcom dane, alebo rozhodnutia odvolacích orgánov v zásade nemajú konštitutívny účinok vo vzťahu k vzniku práva na zaplatenie dane, a teda vo vzťahu k vzniku uplatnenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní. Dane, ktoré môžu byť určené len zákonom alebo na základe zákona (čl. 59 Ústavy SR) vznikajú na základe zákona, ktoré príslušnú daň upravujú a nie na základe rozhodnutia správcu dane. Základ dane, výšku dane, lehotu na jej zaplatenie ako aj osobu, ktorá je povinná daň zaplatiť určuje zákon. Ako to vyplýva zo sporného platobného výmeru, správca dane vyrubil daň vo výške 3.597,08 Eur podľa § 6 ods. 1 písm. g) a 0,02 Eur podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení v znení účinnom do 30. novembra 2009 (ďalej len „zákon o miestnych daniach“).
Podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach, daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Z tohto ustanovenia vyplýva, že daňová povinnosť za rok 2009 vzniká ex lege 1. januára 2009 bez toho, aby bolo potrebné rozhodnutie správcu dane. Daňová povinnosť - povinnosť zaplatiť daň z pozemkov a tomu zodpovedajúce právo na zaplatenie dane vzniklo k 1. januáru 2009. Zákon o miestnych daniach stanovuje, kedy je táto daň splatná. Pokiaľ daňovník v stanovenej lehote daň nezaplatí, dostáva sa do omeškania.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o miestnych daniach vyrubená daň z nehnuteľnosti je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sú splnené ostané podmienky stanovené v zákone o miestnych daniach, daňová povinnosť vznikla k 1. januáru 2009, avšak pre neexistenciu platobného výmeru nie je daň splatná. Z tohto dôvodu zákon č. 511/1992 Zb. „o správe daní a poplatkov...“ v znení neskorších predpisov (platný a účinný do 1. januára 2012), v § 95 ods. 1 stanovil, že na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len "sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Zároveň však odvolací súd poukazuje na to, na rozdiel od vyhlásenia konkurzu, povolením reštrukturalizácie sa nesplatné pohľadávky nestanú splatnými. Z týchto dôvodov, pokiaľ pohľadávka nie splatná, dlžník ju nie je povinný platiť.
Odporca v konaní nesúhlasil so zaradením pozemkov, ktoré sú predmetom dane, ako stavebné pozemky a poukazoval na stanovisko Ministerstva Financií SR- P. a následne aj na jeho rozhodnutie č. P., ktorým bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR ohľadne dane za rok 2008.
Podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona o miestnych daniach, na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa ods. 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak v ods. 4 nie je ustanovené inak. Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až
do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14.
Posudzované pozemky sú však zapísané ako lesné pozemky alebo trvalý trávny porast, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal, že ide o stavebné pozemky.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o miestnych daniach daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je a) vlastník pozemku, b) správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku, zapísaného v katastri nehnuteľností. Podľa § 5 ods. 2, písm. d) zákona o miestnych daniach daňovníkom dane z pozemkov je nájomca, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri.
V posudzovanom prípade bola daň vyrubená nájomcovi pozemkov a nie vlastníkovi pozemkov. V spise sa nachádza nájomná zmluva za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 s opciou do 31. decembra 2016, ktorá bola uzatvorená dňa 28. decembra 2010. V spise sa nenachádza nájomná zmluva za obdobie, za ktoré bola vyrúbená daň z nehnuteľností i keď sa konštatuje, že pozemok bol v nájme aj pred týmto obdobím. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.
Navrhovateľ pre oprávnenosť pohľadávky musí preukázať, pokiaľ daň vyrubil nájomcovi, že nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri. Rovnako musí navrhovateľ preukázať zaradenie pozemkov ako stavebné pozemky po účinnosti zákona o miestnych daniach, pretože stavebné povolenie, na ktoré sa navrhovateľ v spornom platobnom výmere odvoláva bolo vydané v roku 1967, pričom daň z pozemkov bola prvý krát zavedená až v roku 1993, a to zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ, na ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie týchto právnych skutočností, nepreukázal vznik pohľadávky dane z pozemkov vo vzťahu k nájomcovi. Z týchto dôvodov nepreukázal ani oprávnenosť pohľadávky, ktorá predstavuje súdny poplatok zaplatený v exekučnom konaní. Odvolací súd poukazuje pritom na § 118a O.s.p., podľa ktorého je účastník konania povinný opísať rozhodujúce skutočnosti vo veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, a to aj v sporoch vyvolaných reštrukturalizáciou. V tomto smere bol navrhovateľ poučený uznesením reštrukturalizačného súdu č. k. 65Cbi/30/2011-13 zo dňa 25. novembra 2011.
Z týchto dôvodov odvolací súd po doplnení odôvodnenia potvrdil napadnuté rozhodnutie.
Reštrukturalizačný súd nebol povinný čakať na nový platobný výmer tak ako to namietal navrhovateľ v odvolaní, pretože súdne konanie nemôže byť závislé na pasivite alebo aktivite správcu dane. Navyše odvolací súd poukazuje aj na to, že podľa § 135 O.s.p., podľa ktorého otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Bez ohľadu na uvedené, aj keby bolo o pohľadávke vydané rozhodnutie a reštrukturalizačný správca ju poprie, je len v právomoci reštrukturalizačného súdu rozhodnúť o tom, či je pohľadávka je alebo nie je oprávnená. Rozhodnutie reštrukturalizačného súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému (§ 124 ods. 6 ZoKR).
Právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal odporca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil takéto trovy mu ani nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.