Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. X, právne zastúpený JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom Košice, Bajzova 2 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava v konaní o náhradu škody spôsobenej ne takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom škody sumu 606,32 EUR a titulom nemajetkovej ujmy sumu 500 EUR, 5,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 606,32 EUR od 1.4.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca vo svojej žalobe doručenej súdu dňa 9.5.2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu titulom majetkovej ujmy sumu vo výške 606,32 EUR s 5,75 % úrokom z omeškania od 23.3.2022 do zaplatenia a právnym titulom nemajetkovej ujmy - istinu vo výške 2.000 EUR a zároveň priznať náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 14.8.2019 ho vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Rampová 7, spis. zn. E.:F./X-XXX-XX-XXXX obvinil zo spáchania zločinu krádeže spáchaného spolupáchateľstvom podľa , , , na tom skutkovom základe, že po vzájomnej dohode so spoluobvinenými zabezpečil označenie 18 ks zvitkov určených na šrot o hmotnosti 108 ton prostredníctvom žeriavu a gravitačného dopravníka, spoluobvinení zabezpečili export týchto zvitkov z divízneho závodu - studená valcovňa do skladu MZ a následne vývoz týchto zvitkov z areálu U.S.Steel Košice, s.r.o. čím mal spôsobiť žalobca so spoluobvinenými škodu vo výške 28.032 EUR tak, že si prisvojili cudziu vec.

3. Vzhľadom na to, že žalobca považoval doručené uznesenie o vznesení obvinenia za nedôvodné a protizákonné, podal prostredníctvom svojej obhajkyne sťažnosť dňa 26.9.2019. Dňa 10.10.2019 sa podrobil výsluchu vyšetrovateľa za účasti obhajkyne. Vo výpovedi rozviedol skutočnosti, pre ktoré svoju vinu neuznával. Dňa 14.10.2019 boli vypočúvaní svedkovia za účasti obhajkyne žalobcu.

4. Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II pod spis. zn. XXX/XXX/XX/XXXX-X zo dňa 19.12.2019 vydal uznesenie, ktorým vyhovel sťažnosti žalobcu a zrušil predmetné uznesenie vyšetrovateľa a vec mu vrátil na nové konanie. V uznesení vytkol vyšetrovateľovi, že vydal uznesenie bez

toho, aby podozrenie bolo odôvodnené a navyše spochybnil škodu. Od doručenia uznesenia prokurátora neobdŕžal žalobca ani jeho obhajkyňa vyrozumenie ako v tejto trestnej veci vyšetrovateľ pokračuje.

5. Žalobca poukázal na to, že žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa dovolával aplikácie , cieľom ktorého je odčiniť každú zákonom predpokladanú ujmu spôsobenú nesprávnym či nezákonným zásahom orgánu verejnej moci. Po vznesení obvinenia žalobca využil právo na obhajobu a uzavrel zmluvu o právnej pomoci s advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, pričom za obhajobu v trestnej veci vyplatil uvedenej advokátke v zmysle vyhlášky č. sumu 606,32 EUR.

6. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že prípad vznesenia obvinenia a výsluch na polícii zasiahol do jeho citlivej oblasti života - občianskej cti, dôstojnosti, bezúhonnosti, cti a vážnosti v spoločnosti a spôsobil mu nemajetkovú ujmu. Podnet na trestné stíhanie podal zamestnávateľ, čo ho zasiahlo veľmi citeľne v pracovnej oblasti, dostal výpoveď po odpracovaní 15 rokov zo zamestnania, jemu za vinu kladená trestná činnosť sa rýchlo rozšírila medzi kolegami na pracovisku, ktorí ho odcudzovali. Musel vysvetľovať všetko manželke, dostal sa do finančných ťažkostí, hľadal si novú prácu. Neustále vysvetľovanie príbuzným, kolegom zo zamestnania, že to bolo inak ako to prezentoval nielen zamestnávateľ ale polícia, ho už unavovalo. Trestné stíhanie mu spôsobilo stres, najmä keď mu bola vysvetlená trestná sadzba. Žalobca vysvetľoval, že je nevinný, ale protiprávna činnosť obsiahnutá v uznesení závažného charakteru je všeobecne považovaná za protispoločenskú. V jeho rodine i v širšom okruhu príbuzných nikto nebol obvinený a trestaný. Vytýkal orgánom činným v trestnom konaní, že mu neoznámili akým spôsobom ukončili trestné stíhanie resp. akú odpoveď dali poškodenému, oznamovateľovi. Po dlhý čas bol v právnej neistote, nikdy v takej situácii nebol a všetko prežíval negatívne s bolesťou, bol vystavený stresu. Preto na základe vyššie uvedených skutočností si žalobca uplatňoval skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v zaplatení odmeny za právnu službu ustanovenej obhajkyni vo výške 606,32 EUR. Ďalej si uplatňoval aj nemajetkovú ujmu vo výške 1.500 EUR pri predbežnom prerokovaní žiadosti, pričom v žalobe zvýšil túto sumu na sumu 2.000 EUR práve z dôvodu straty zamestnania, z dôvodu zhodného so skutkom uvedenom v uznesení o vznesení obvinenia. Prostredníctvom advokátky si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a žiadal, aby uplatnený nárok na náhradu škody bol žalovaným predbežne prerokovaný. Žalovaný nárok prerokoval a odmietol ho ako nedôvodný.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.5.2021 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že zo zabezpečeného stanoviska vyšetrovateľa policajného zboru služobne zaradeného na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach vyplýva skutočnosť, že dňa 27.2.2019 bolo vyšetrovateľom policajného zboru začaté trestné stíhanie podľa , ods. 1 pre zločin krádeže, podľa , ods. 1, ods. 4, písm. a) vedené pod E.: F./X-XXX-XX-XXXX, ktorého sa dopustil páchateľ tým, že v presne nezistenej dobe do 23.1.2019 na divíznom závode Studená valcovňa U.S.Steel Košice, s.r.o. v areáli U.S.Steel Košice - Šaca z prevádzky moriacej linky č. 3 pomocou ťažkých mechanizmov odcudzil doposiaľ presne nezistený počet pravdepodobne okolo 18 zvitkov moreného valcovaného plechu o celkovej hmotnosti približne 132 ton, čím takto uvedenou krádežou pre spoločnosť U.S.Steel Košice, s.r.o., IČO: 36 199 222 spôsobil škodu vo výške 55.202 EUR. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že dňa 14.8.2019 vyšetrovateľ policajného zboru v predmetnej veci v zmysle , ods. 1 vzniesol obvinenie žalobcovi ako aj ďalším osobám G., G., O.M. pre zločin krádeže podľa , ods. 1, ods. 4, písm. a) spáchaného formou spolupáchateľstva podľa . Všetci obvinení, vrátane žalobcu podali prostredníctvom svojich právnych zástupcov voči neprávoplatnému uzneseniu o vznesení obvinenia v zákonnej lehote sťažnosť, ktorej dozorový prokurátor vyhovel a dňa 19.12.2019 zrušil uznesenie vyšetrovateľa PZ, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za predmetný zločin a vyšetrovateľovi PZ uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V stanovisku je na záver uvedené, že v súčasnosti naďalej prebieha vyšetrovanie v danej veci.

8. Žalovaný poukázal na to, že žalobca dňa 4.2.2022 žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody podľa Žiadal náhradu škody vo výške 606,32 EUR, ktorá mu mala vzniknúť ako náklady trov obhajoby vo vyššie uvedenom trestnom konaní a ďalej 2.000 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Tejto žiadosti nebolo zo strany žalovaného vyhovené, pretože neboli splnené zákonom stanovené obligatórne predpoklady zodpovednosti za škodu, a to ne, pričom táto žiadosť bola

vyhodnotená ako nedôvodná. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný listom, ktorý si prevzal dňa 31.3.2022.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že základnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa sú nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Ďalším zákonným predpokladom priznania náhrady škody je uplatnenie riadneho opravného prostriedku voči nezákonnému rozhodnutiu a zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda pre nezákonnosť príslušným orgánom. V žalobe podľa žalovaného nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré žalobca považuje vznesenie obvinenia v trestnom konaní za nezákonné. Jediným dôvodom, na ktorý žalobca poukazuje je skutočnosť, že bolo uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe prokurátorom zrušené. Prokurátor vo svojom uznesení, ktorým zrušil neprávoplatné uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru výslovne nekonštatuje, že uznesenie vyšetrovateľa PZ je nezákonné, ale z toho dôvodu, že prokurátor dospel k záveru, že je vydané predčasne a je potrebné podľa právneho názoru prokurátora vykonať ďalšie procesné úkony potrebné na postup vyšetrovateľa v zmysle . Samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného, a preto ho nemožno automaticky označiť za nezákonné iba z dôvodu, že neviedlo k právoplatnému odsúdeniu. Žalovaný poukázal na to, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Samotná skutočnosť, že prokurátor zrušil uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení obvinenia voči žalobcovi pri aplikácii riadnych opravných prostriedkov automaticky nezakladá nezákonný postup vyšetrovateľa PZ pri vedení trestného konania tak, ako to explicitne vyžaduje ustanovenie v spojení s Predmetné rozhodnutie vyšetrovateľa PZ nebolo dozorujúcim prokurátorom výslovne zrušené ako nezákonné, ale bolo zrušené podľa explicitného vyjadrenia v odôvodnení prokurátora z dôvodu iného právneho názoru prokurátora ako predčasné. Z toho jasne vyplýva, že v trestnej veci, od ktorej žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody nešlo o svojvoľný postup orgánov činných v trestnom konaní, ale o jediný zákonný možný postup. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že v podanej žalobe nie je preukázaný základný predpoklad pre uspokojenie nároku žalobcu na náhradu škody a to vydaním označeného rozhodnutia ako nezákonného, ktoré by bolo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Keďže nedošlo k naplneniu prvej z troch hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti za škodu, skúmanie splnenia ďalších podmienok by bolo podľa žalovaného nadbytočné, nakoľko hmotnoprávne predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne, pričom nepreukázaním existencie jednej z nich zodpovednosť štátu nie je daná.

S k u t k o v ý s t a v :

10. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu: Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 14.8.2019, Sťažnosť voči uzneseniu podaná žalobcom zo dňa 26.9.2019, Uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 19.12.2019, Vyúčtovanie odmeny za právne služby zo dňa 10.9.2021, Upovedomenie o vykonaní výsluchu obvineného, svedka a poškodených zo dňa 18.9.2019, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 27.1.2022, Odpoveď na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa 22.3.2022.

11. Z listinného dôkazu - Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenia vyšetrovania, Rampová 7, Košice č. E.:F./X-XXX-XX-XXXX H. dňa 14.8.2019 bolo súdu preukázané, že týmto uznesením vyšetrovateľ policajného zboru vzniesol obvinenie osobám: žalobcovi A. B., G. I., G. J. a F. K., lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že spáchali zločin - krádež podľa , ods. 1, ods. 4, písm. a) formou spolupáchateľstva podľa na tom skutkovom základe, že v areáli U.S.Steel Košice, s.r.o. v období najmenej od 26.11.2018 do 23.1.2019 po predchádzajúcej vzájomnej dohode obv. J. B. a G. I. na divíznom závode Studená valcovňa - prevádzka moriaca linka č. 3 zabezpečili označenie 18 ks zvitkov určených na šrot, konkrétne moreného valcovaného plechu o celkovej minimálnej hmotnosti 108 ton, následne prostredníctvom žeriavu a gravitačného dopravníka zabezpečili export týchto zvitkov z divízneho závodu Studená valcovňa - prevádzka moriaca linka č. 3 do kooperačného skladu moreného

valcovaného materiálu, odkiaľ obv. G. I. prostredníctvom žeriavu zabezpečil naloženie uvedeného materiálu na pristavené nákladné motorové vozidlo zn. Man, červenej farby, evidenčného čísla C. s návesom evidenčného čísla C. bez toho, aby vystavil na uvedený materiál prevodové ložné listy a toto zaevidoval do informačného systému U.S.Steel Košice, s.r.o., následne obv. F. K. ako vodič uvedeného nákladného tento naložený materiál expedoval z kooperačného skladu morených zvitkov na doposiaľ presne nezistené miesto a následne obv. G. J. za doposiaľ nezistených okolností vyviezol uvedený materiál z areálu U.S.Steel Košice, s.r.o. čím takto uvedenou krádežou pre spoločnosť U.S.Steel Košice, s.r.o., IČO: 36 199 222 spôsobil škodu vo výške najmenej 28.032 EUR, teda prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak na cudzom majetku značnú škodu.

12. Z listinného dôkazu - Sťažnosť proti uzneseniu E.:F./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 26.9.2019 súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojej obhajkyne podal sťažnosť voči vyššie citovanému uzneseniu, ktoré mu bolo oznámené doručením dňa 24.9.2019. Žalobca navrhol, aby sťažnosti prokurátor vyhovel a napadnuté uznesenie zo 14.8.2019 zrušil. Uviedol, že napadnuté uznesenie vyšetrovateľa neposkytuje dostatočne odôvodnený záver o tom, že sa žalobca dopustil zločinu krádeže, spáchanom v spolupáchateľstve. Už vznesením obvinenia sa výrazným spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd žalobcu, ktoré mu zaručuje SR, preto by sa dôsledne malo zabezpečovať právo na spravodlivý proces so starostlivým vyšetrením okolností prípadu svedčiacich v prospech i neprospech podozrivej osoby, aby sa tak predišlo predčasnému záveru.

13. Z listinného dôkazu - Uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II č. XXX XXX/XX-XXXX-X zo dňa 19.12.2009 bolo súdu preukázané, že prokurátor vyhovel sťažnosti obvineného A. B. (žalobcu) a zrušil vyššie citované uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 14.8.2019, ktorým podľa , ods. 1 vzniesol obvinenie A. B. (žalobcovi) za zločin krádeže podľa , , ods. 1, ods. 4, písm. a) a uložil vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že preskúmavané uznesenie o vznesení obvinenia podľa bolo vydané predčasne, pretože vyšetrovateľ PZ v podstate nevykonal všetky potrebné procesné úkony v súlade s v záujme náležitého zistenia a objasnenia skutkového stavu veci pre potreby rozhodnutia o postupe podľa , ods. 1 . Vo veci je potrebné poukázať na skutočnosť, že doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aké množstvo a váha morených zvitkov bolo odcudzených a či tieto boli vyvezené z areálu U.S.Steel Košice, s.r.o. Bude preto potrebné v predmetnej veci výsluchmi svedkov, znaleckým skúmaním ako aj ďalšími procesnými úkonmi ustáliť skutkový i právny stav veci tak, aby v nej bolo možne zákonne a dôvodne rozhodnúť.

14. Z listinného dôkazu - Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa 27.1.2022 súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. V žiadosti opísal, že mu vznikol nárok na náhrady škody na základe zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia voči jeho osobe a uplatňoval si skutočnú škodu vo výške 606,32 EUR, ktorá mu vznikla v súvislosti so zaplatením odmeny za právnu službu jeho obhajkyni vo výške 606,32 EUR v trestnom konaní, ďalej si uplatnil aj nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 EUR podľa , ods. 2

15. Z listinného dôkazu - Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody - Odpoveď zo dňa 22.3.2022 bolo súdu preukázané, že žalovaný odmietol vyhovieť žiadosti žalobcu o náhradu škody s odôvodnením tým, že nie sú splnené kumulatívne všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s trestným konaním. Poukázal na predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorými sú: a) nezákonné rozhodnutie, b) škoda, c) príčinná súvislosť.

16. Žalovaný v odpovedi uviedol, že predmetné neprávoplatné uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru nebolo prokurátorom zrušené z toho dôvodu, že je nezákonné tak, ako to vyžaduje vyššie citovaný , ale prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia konštatuje, že v časti o vznesení obvinenia bolo uznesenie vyšetrovateľa PZ predčasné, pretože z vyšetrovacieho spisu možno vyvodiť závery, že sa skutok stal, avšak na základe vykonaných a použiteľných dôkazov nemožno bezpochyby vyvodiť záver, že za tento skutok nesie žalobca trestnú zodpovednosť a preto

bude potrebné doplniť vyšetrovací spis o ďalšie dôkazy, pretože dokazovaním nebolo preukázané, aké množstvo a váha morených zvitkov bolo odcudzených a či tieto boli vyvezené z areálu U.S.Steel Košice, s.r.o. Týmto nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a to nezákonné rozhodnutie. Keďže nedošlo k naplneniu prvej z troch hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti štátu za škodu, skúmanie splnenia ďalších podmienok by bolo podľa žalovaného nadbytočné, a týmto nie je preukázaná existencia zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi.

17. Žalobca predložil vyúčtovanie odmeny za právne služby, ktoré mu poskytovala v trestnom konaní advokátka JUDr. Tatiana Vorobelová, ktorá mu vyúčtovala odmenu za právne služby dňa 10.9.2021. Túto odmenu vyúčtovala v zmysle Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré bolo vedené proti žalobcovi podľa , ods. 3, písm. c) t. j. 1/6 výpočtového základu 858 EUR pre rok 2018 takto:

1/ prevzatie a príprava dňa 24.9. 143 EUR + režijný paušál 8,58 EUR;

2/ vypracovanie sťažnosti proti vzneseniu obvinenia 26.9.2019 v sume 143 EUR + režijný paušál 8,58 EUR;

3/ účasť na výsluchu klienta (žalobcu) dňa 10.10.2019 v sume 143 EUR + režijný paušál 8,58 EUR;

4/ účasť na výsluchu svedkov 14.10.2019 v sume 143 EUR + režijný paušál 8,58 EUR;

Spolu odmena za právnu službu v sume 606,32 EUR.

18. Žalobca ďalej predložil súdu Upovedomenie o vykonaní výsluchu obvineného, svedka a poškodených zo dňa 18.9.2019, ktorým predvolal žalobcu na výsluch určený na deň 10.10.2019.

19. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.6.2022 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaným vznesená námietka žalovaného týkajúca sa základu jeho nároku na náhrady škody bola ustálená súdnou praxou resp. judikatúrou, v tomto konaní už vyriešená. Základ jeho nároku na náhradu škody právne argumentoval napr. uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn. , podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa v znení neskorších noviel. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Uznesenie o vznesení obvinenia proti osobe žalobcu bolo zrušené prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II a pre účely náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím len preukazuje, že nárok žalobcu na náhradu škody je opodstatnený čo do základu. Trestné stíhanie sa nemalo začať, a ak ho už vyšetrovateľ začal a vzniesol žalobcovi obvinenie vykonal tak na základe dôkazov získaných v rozpore s . Dôkazy, na ktorých vyšetrovateľ založil rozhodnutie, boli nielen nepoužiteľné v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu veci, ale nemohli byť ani predmetom hodnotenia zo strany súdu. Týmto spôsobom došlo zo strany žalovaného k závažnému zásahu do základných ľudských práv. Žalobca poukázal aj na to, že začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia sa neskončilo jeho právoplatným odsúdením a teda predpoklad viny sa nenaplnil a uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonným rozhodnutím.

20. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 1.2.2023 vyplynulo, že 15 rokov pracoval v spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. Zamestnávateľ ho obvinil, že kradol zvitky, preto ho polícia zobrala zo zamestnania na výsluch. Na tomto výsluchu poukázal na to, že je nevinný, pričom vyšetrovateľ mu uviedol, že už ho ďalej nebudú vyšetrovať, pričom následne obdŕžal výpoveď z pracovného pomeru od svojho zamestnávateľa. Asi po uplynutí pol roka obdŕžal uznesenie o vznesení obvinenia, znova bol vypočúvaný a voči tomuto uzneseniu podala jeho obhajkyňa sťažnosť. Doposiaľ nebol upovedomený zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru v Košiciach o tom ako sa skončilo trestné konanie, teda nemá žiaden doklad o tom, že bolo právoplatne voči nemu skončené alebo akým iným spôsobom sa skončilo trestné konanie. Žalobca poukázal na to, že ťažko prežíval to, že bolo voči nemu vznesené obvinenie, pretože nikto z jeho rodiny nikdy nebol obvinený, ani taká situácia v rodine sa nestala. Musel vysvetľovať okolnosti tohto prípadu svojej manželke, pričom jej tvrdil, že s tým nemá nič spoločné a rovnako aj na pracovisku, kde dlhodobo pracoval. Rovnako musel vysvetľovať aj svojej rodine prečo je trestne stíhaný a neočistil sa do

dnešného dňa, pretože nemá žiaden doklad o tom, ako sa skončilo trestné stíhanie. Jeho trestné stíhanie mu spôsobovalo stres a stresuje ho aj doposiaľ, pretože si v dôsledku trestného konania a následnej výpovede musel hľadať nové zamestnanie. Žalobca poukázal na to, že v spoločnosti U.S.Steel pracoval najprv ako operátor a 10 rokov pracoval ako predák na studenej valcovni na moriacej linke č. 5. Mal sa stať majstrom na tejto prevádzke, avšak obdŕžal vznesenie obvinenia, pričom táto funkcia mu nebola pridelená. Žalobca uviedol, že proti bývalému zamestnávateľovi U.S.Steel vedie konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na Okresnom súde Košice II.

21. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II spis. zn. súd zistil, že žalobca A. B. (totožný so žalobcom v konaní ) podal voči spoločnosti U.S.Steel Košice s.r.o. – svojmu bývalému zamestnávateľovi žalobu o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, ktorú obdŕžal podľa , ods. 1, písm. e) a o náhradu mzdy titulom neplatnosti výpovede. Konanie v tejto veci nie je skončené, vykonáva sa dokazovanie.

22. Z kópie žaloby o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru z Okresného súdu Košice II súd zistil, že žalobca u žalovanej spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o. uzatvoril pracovnú zmluvu a od 1.7.2003 je miestom jeho výkonu práce moriace linky, kde pracoval najprv v zadelení operátor neskôr vo funkcii predák.

23. Dňa 28.3.2019 obdŕžal od spoločnosti U.S.Steel Košice s.r.o. výpoveď z pracovného pomeru podľa , ods. 1, písm. e) pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ mu kládol za vinu, že závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, pretože od novembra 2018 do januára 2019 konkrétne v dňoch 26.11.2018, 7.1.2019 a 23.1.2019 bolo odcudzených 18 ks šrotových zvitkov o celkovej váhe 132 ton, čím spoločnosti U.S.Steel Košice s.r.o. vznikla škoda najmenej 34.256 EUR. Žalobca predložil kópiu zápisnice o výsluchu obvineného - žalobcu zo dňa 10.10.2019, ktorej sa zúčastnila popri žalobcovi aj jeho právna zástupkyňa JUDr. Tatiana Vorobelová a zápisnica o výsluchu svedka poškodeného J. J. L. zo dňa 14.10.2019, ktorého sa takisto zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Tatiana Vorobelová.

P r á v n e p o s ú d e n i e :

24. Podľa ust. , ods. 1 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa ust. § 4, ods. 1, písm. b) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru.

26. Podľa ust. § 5, ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

27. Podľa ust. § 6, ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

28. Podľa ust. § 6, ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa ust. § 6, ods. 3 citovaného zákona, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

30. Podľa ust. § 15, ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

31. Podľa ust. § 16, ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

32. Podľa ust. § 17, ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

33. Podľa ust. § 17, ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

34. Podľa ust. § 17, ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

35. Podľa ust. § 18, ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

36. Zo znenia , ods. 1 je zrejmé, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci - výnimku z tohto pravidla potom upravuje , ods. 3 a 4

37. stanovil vo všeobecnosti 3 základné podmienky, pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym, resp. nezákonným rozhodnutím, a to

- protiprávnosť rozhodnutia,

- právoplatnosť rozhodnutia,

- vyčerpanie opravných prostriedkov.

38. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže teda založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pričom základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť. Výnimku z pravidla, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže založiť len právoplatné rozhodnutie, upravuje , ods. 3 - ide o prípady, keď bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť.

39. Je nesporné, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr ako nadobudne právoplatnosť - v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia posudzovať podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Akékoľvek úvahy o vylúčení zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktoré bolo zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, sú neprijateľné. Súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nie je oprávnený skúmať ako predbežnú otázku zákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda.

40. Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.3.2011, spis. zn. , z ktorého cituje: „Ústavný súd zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť.“

41. Podľa ust. , ods. 1 - , ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.

42. Podľa ust. , ods. 2 , o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením, ktoré policajt oznámi bez meškania obvinenému a doručí ho najneskôr do 48 hodín prokurátorovi. O tomto úkone upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia oznámené vyhlásením uznesenia, policajt je povinný vydať obvinenému jeho rovnopis.

43. Vznesenie obvinenia je dôležitým procesným úkonom, ktorým sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny skutok, ktorý je trestným činom a súčasne sa určuje jej procesné postavenie v trestnom konaní ako obvineného. Od tohto okamihu možno proti tejto osobe použiť prostriedky, ktoré poskytuje proti obvinenému. Na druhej strane si táto osoba môže uplatňovať práva, ktoré jej prislúchajú ako obvinenému. Osoba sa stáva obvineným vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, a nie až okamihom jeho oznámenia. Pre vznesenie obvinenia nestačí, aby zistené skutočnosti nasvedčovali záveru, že bol spáchaný trestný čin, ale je potrebné, aby sa odôvodnil záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. K záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Uznesenie o vznesení obvinenia je účinné od jeho vydania, lebo zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť (, ods. 2 ), avšak táto sťažnosť nemá odkladný účinok (, ods. 6 ), a preto je vykonateľné.

44. Podľa článku 46, ods. 3 , každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

45. Je nepochybné, že trestné stíhanie fyzickej osoby predstavuje závažný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby chránených v ust. . Každé trestné stíhanie predstavuje obmedzenie súhrnu osobnostných práv vymenovaných v článku 10 Listiny základných práv a slobôd a to napriek tomu, že vo všeobecnosti platí, že takéto obmedzenie je legitimované verejným záujmom na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Súdna judikatúra už viackrát vyslovila názor, že trestné stíhanie predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie negatívne dôsledky pre osobný život a životný osud jednotlivca. Trestné stíhanie tak zasahuje do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti a je spôsobilé obmedziť či porušiť právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho súkromného a rodinného života, dôslednosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako je garantovane v článku 10 listiny.

46. Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu v základoch celého právneho systému i ústavného poriadku a je možné ju preto považovať za konečný účel právneho poriadku. Tým sa stáva objektívnou ústavnou kategóriou a pôsobí vo vzťahu k ostatným inak nehierarchicky usporiadaným základným právam ako hodnota nadradená a s ohľadom na to je potrebné akýkoľvek zásah či zníženie ľudskej dôstojnosti vnímať ako zásah veľmi závažný a teda ťažko reparovateľný. Ľudská dôstojnosť je totiž hodnotou horizontálne neporovnateľnou s ostatnými ústavnými hodnotami či spoločenskými normami, je úplne nenahraditeľná iným statkom a tým menej hodnotou vyčísliteľnou v peniazoch.

47. Trestné konanie už len tým, že vnáša do života obvineného značnú neistotu, znamená pre neho významnú psychickú záťaž. Výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti. Pochopiteľné pocity frustrácie môžu viesť k psychickému, aj fyzickému poškodeniu takéhoto jednotlivca. Navyše tam, kde je v stávke osobný, rodinný a pracovný život, občianska česť a doterajšia bezúhonnosť, sú dôsledky o to závažnejšie a vedú niekedy k úplnej osobnej, spoločenskej a profesijnej likvidácii príslušného človeka. Zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú trestným stíhaním, ktoré neskončilo právoplatným odcudzujúcim rozsudkom sa posudzuje podľa kritérií, ktoré musia byť vzaté do úvahy pri rozhodovaní pri zadosťučinení nemajetkovej ujmy a súdy pri stanovení formy, či výšky zadosťučinenia vychádzajú predovšetkým z povahy trestnej veci, tiež z dĺžky trestného stíhania a predovšetkým dopadov trestného stíhania do osobnostnej sféry poškodeného. Forma a prípadná výška zadosťučinenia nesmie byť v rozpore so všeobecne zdieľanou predstavou spravodlivosti, t.j. jej priznanie je nad rámec konštatovania porušenia práva na mieste len vtedy, ak by z hľadiska všeobecnej slušnosti poškodenému satisfakcie skutočne malo dostať. Primárnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, čo znamená primerané, s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, optimálne a tým účinné vyváženie a zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá odškodniť a jej rozsah ani nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť, namiesto nej je možné len poskytnutie zadosťučinenia. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, ako bola zásahom zničená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie.

48. Zadosťučinenie v peňažnej forme je v zákone upravené ako spôsob subsidiárny, nastupujúci vtedy, ak dostačujúcim prostriedkom nápravy sa nejaví samotné konštatovanie porušenie práva, resp. ak nie je možné nemajetkovú ujmu uspokojiť inak. To znamená, že aj v prípade, ak je žalobou uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, je súd povinný v spore skúmať, či nie je postačujúce poskytnutie zadosťučinenia len vo forme konštatovania porušenia práva. Pri úvahe o forme zadosťučinenia je preto potrebné vychádzať predovšetkým z kritérií ustanovených v , ods. 3 V citovanom ustanovení sú síce vymenované viaceré kritéria, ale ide o výpočet len demonštratívny.

49. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. z 18.8.2010 aj z 30.11.2009 je pre posúdenie zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania rozhodný neskorší výsledok trestného konania.

50. V zmysle platnej súdnej judikatúry platí, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá nemajetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu voči občanovi (fyzickej osoby) bola odčinená. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí poškodenému za splnenia jediného predpokladu a to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ktorú preto nemožno uspokojiť inak (§ 17, ods. 2 citovaného zákona). Peňažná satisfakcia je slovenským zákonodarcom vnímaná ako satisfakcia subsidiárna, ktorá nastupuje až v prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Hoci výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť (vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu) v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Súd musí mať preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku ust. nie je postačujúce predovšetkým z hľadiska intenzity a rozsahu nepriaznivých následkov, vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine, spoločnosti a pod.

51. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody v sume 606,32 EUR a priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 EUR titulom zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo vydané v trestnom konaní vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach pod spis. zn. E.:F./X-XXX-XX-XXXX. V trestnom konaní bolo vydané voči žalobcovi uznesenie o vznesení obvinenia dňa 14.8.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 24.9.2019. Žalobca podal voči tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia prostredníctvom svojej obhajkyne sťažnosť dňa 26.9.2019. Tejto sťažnosti žalobcu ako obvineného bolo vyhovené a to uznesením Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 19.12.2019, kedy prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II zrušil uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru spis. zn. E.:F./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 14.8.2019, ktorým podľa vzniesol obvinenie žalobcovi A. B. za zločin krádeže podľa , , , a vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

XX. Titulom náhrady skutočnej škody si uplatnil žalobca trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní vo výške 606,32 EUR. Súd konštatuje, že vyúčtovanie odmeny za právne služby, ktoré zaplatil žalobca svojej obhajkyni J. M. N. je v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Odmenu za právne služby v sume 606,32 EUR žalobca zaplatil svojej ustanovenej obhajkyni a má v zmysle , ods. 1 a , ods. 3 právo na náhradu týchto trov voči žalovanému. Preto súd v časti žaloby o priznanie skutočnej škody vo výške 606,32 EUR žalobe vyhovel a priznal túto sumu žalobcovi, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet žalobcu.

53. Súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore je daná zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s jeho trestným stíhaním , a to podľa , ods. 3 V trestnom konaní bolo vydané proti žalobcovi uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo predbežne vykonateľné dňom doručenia, teda 24.9.2019. Žalobca využil riadny opravný prostriedok proti tomuto uzneseniu, ktoré nebolo právoplatné , iba vykonateľné, a podal voči nemu sťažnosť dňa 26.9.2019, ktorej prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II vyhovel a zrušil uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi.

54. Súd konštatuje, že priznanie skutočnej škody nepostačuje ako zadosťučinenie pre žalobcu, preto žalobcovi priznal aj nemajetkovú ujmu podľa , ods. 2 a 3 Prihliadol na to, že žalobca bol bezúhonný pred začatím trestného stíhania, trestné stíhanie trvalo v dĺžke 4 mesiacov, že v súvislosti s trestným konaním bola žalobcovi daná aj výpoveď z pracovného pomeru, ktorej neplatnosť napadol žalobca na Okresnom súde Košice II, kde konanie o neplatnosť výpovede sa vedie pod spis. zn. a do dňa rozhodnutia súdu nebolo skončené.

55. Súd prihliadol aj na doterajší život a prostredie, v ktorom žalobca pracoval. Bol dlhodobo zamestnaný v spoločnosti U.S.Steel Košice s.r.o., kde v súvislosti s trestným oznámením a začatím trestného stíhania pre trestný čin krádeže vo forme spolupáchateľstva mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru.

56. Súd má za to, že v súvislosti s trestným konaním vznikli následky žalobcovi v súkromnom živote kde musel vysvetľovať svojim príbuzným, že je nevinný v súvislosti so začatým trestným stíhaním, a dospel

súd k záveru, že samotné priznanie skutočnej škody nepostačuje a priznal žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 EUR. Keďže žalobca žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 EUR, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

57. Žalobca si v konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 606,32 EUR od 23.3.2022.

58. Podľa ust. , ods. 1, prvá veta, ods. 2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri nároku na náhradu škody podľa je pri určovaní splatnosti náhrady škody potrebné vychádzať z ust. , ods. 4, podľa ktorého lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom oznámenia, že nárok poškodeného nebude uspokojený, alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.

61. V konaní nebolo sporné, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 27.1.2022 a žalovaný listom zo dňa 22.3.2022 žalobcovi oznámil, že jeho nárok neuznáva. Toto oznámenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 31.3.2022. Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňom nasledujúcim po doručení oznámenia žalobcovi, že jeho nárok nebude uspokojený t. j. dňa 1.4.2022.

62. Keďže žalobca žiadal priznať 5,75 % ročný úrok z omeškania, ktorý bol však prvý deň omeškania vo výške 5,5 % ročne a žiadal priznať tento úrok z omeškania od 23.3.2022, pričom súd úrok z omeškania priznal žalobcovi vo výške 5,5 % od 1.4.2022, súd tak v prevyšujúcej časti úroku z omeškania nárok žalobcu zamietol.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. V danom prípade žalobca bol v časti náhrady skutočnej škody úspešný v plnom rozsahu, v časti priznania výšky nemajetkovej ujmy táto závisela od úvahy súdu, súd preto priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania podľa voči žalovanému.

65. Podľa ust. , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. , ods. 1 a 2 ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha [ust. ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.