Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-584-2012.pdf
PDF · 92.74 KB
No categories available
8C/584/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcom: v rade 1./ B. T., nar. X.X.XXXX, v rade 2./ R. V., nar. XX.X.XXXX obaja bytom T., Partizánska XXXX/X, o zaplatenie 2 143,05 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou, takto
rozhodol:
Odporcovia v rade 1./ a 2./ s ú p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 2 513,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 21.3.2012 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 30 EUR mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná medzi Consumer finance holding a.s. a odporcom v rade 1./ uvedený vo všeobecných obchodných podmienkach, uvedená v bode 12.2 “ spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30- ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou“ , je ako neprijateľná, n e p l a t n á.
Vo zvyšku v časti o zaplatenie 1 037,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.3.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 357,08 Eur súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2012 domáhal uloženia povinnosti odporcom zaplatiť mu sumu 3907,93 EUR, z toho suma 3550,85 ako istinu a zmluvnú pokutu vo výške 357,08 EUR, úrok z omeškania vo výške 9% ročne a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Consumer finance holding a.s.) uzatvoril s odporcami dňa 20.3.2007 zmluvu o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8003065, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 100.000,-Sk, ktorú sa odporcovia zaviazali splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 2631,-Sk po 60 mesiacov. Odporcovia však v rozpore so zmluvnými podmienkami neplnili svoje povinnosti a dostali sa do omeškania, následkom čoho navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 3550,85 EUR s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Odporcovia zaplatili len časť mesačných splátok (9 x 87,33 Eur + 20 Eur po postúpení pohľadávky), celkom 805,97 Eur Eur. K návrhu priložil kópiu zmluvy o pôžičke, splátkový kalendár, kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky, uznanie dlhu odporcom v rade 1. zo dňa 27.7.2011.
Odporcovia sa na pojednávanie dostavili, pohľadávku navrhovateľa uznali, dodal, že v čase uzavretia zmluvy bol zamestnaný, v súčasnosti je nezamestnaný. V súčasnosti žije s odporkyňou v rade 2., ktorá je zamestnaná len krátko so zárobkom cca 370 Eur, žijú aj s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, preto žiadali mesačné splátky po 30 Eur. Majú ešte exekučné zrážky vo výške 40 Eur. K uznaniu dlhu uviedol, že nebol poučený o tom, že dlh môže byť premlčaný. Pán B. V. mu dal podpísať predmetný papier s tým, že keď ho podpíše nedajú vec na súd.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise - zmluvy o pôžičke zo dňa 20.3.2007 , zmluvou o postúpení pohľadávok, prehľadom splátok, uznaním dlhu a ostatných v spise nachádzajúcich sa listín a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ dňa 10.3.2011 uzavrel so spoločnosťou Consumer finance holding a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka voči odporcom vo výške celkového zostatku 5147,77 Eur, kde výška úveru mala byť 5058,75 Eur, ktoré skutočnosti súdu navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nezdôvodnil.
Dňa 7.3.2007 uzavrel odporca v rade 1. s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 100.000,- Sk ( 3319,39 Eur), ktorú sa odporca zaviazal splatiť 60 -timi mesačnými splátkami po 2631- Sk ( 87,33 Eur). Odporca splatil len splátky vo výške 805,97 Eur.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2008 a/ Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. b/ Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.
Podľa § 53 ods.1 - 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2008 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ v citovanom znení Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1, 2 OZ Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V danom prípade navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol odporca v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Consumer finance holding a.s. mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Je zrejmé, že sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej sú na rube tlačiva žiadosti uvedené Obchodné podmienky postupcu pre zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ktoré sú písané malým, pre bežného spotrebiteľa sotva čitateľným písmom. Z predloženej formulárovej (typovej) zmluvy je zrejmé, že odporca nemal možnosť jej obsah reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.z..
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Táto pôžička vzhľadom na absenciu povinného údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.6.2010, s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona, je však bezúročná a bez poplatkov a tak pokiaľ odporca obdŕžal pôžičku 3319,39 eur vznikla mu povinnosť vrátiť navrhovateľovi len túto sumu po odpočítaní uhradených splátok t.j. 805,97 Eur.
Navrhovateľ si s poukazom na bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok (OP) uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v úhrnnej výške 357,08 eur, keď za omeškanie s platením mesačných splátok účtoval odporcovi túto sumu. Súd zmluvné dojednania obsiahnuté vo vyššie uvedenom bode 12.2., považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.3.2008 a § 53 ods. 1 písm. k/ OZ v citovanom znení, keďže je obsiahnuté vo formulárovom tlačive postupcu, bez možnosti žalovaného ovplyvniť jej znenie, a tak odporcovi nezostalo nič iné, len v snahe získať pôžičku toto akceptovať. Tieto zmluvné podmienky spôsobujú menej priaznivejšie postavenie odporcu - spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu 5 M Cdo 20/2009 z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania, výšku ktorého ustanovuje právny predpis. Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie, hoc aj s čiastočnou úhradou každej splátky, v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zmluvná podmienka o nároku postupcu na zmluvnú pokutu spôsobuje výrazné zhoršenie postavenia odporcu - spotrebiteľa, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť zmeniť text formulárovej predtlače o jednostrannej povinnosti spotrebiteľa. „Dojednania“ o tejto zmluvnej pokute v obchodných podmienkach, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktoré majú podobu štandardného formulára, typického tým, že sa používa vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný.
Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. uviedol vo výroku tohto rozsudku zmluvné podmienky, ktoré považuje za neprijateľné.
Čo sa týka uznania dlhu odporcom k tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko: Navrhovateľ ako nový veriteľ dňa 27.7. 2011 sa dostavil k odporcovi a podpísal s odporcom Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu ( čl. 34 v spise). Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ ( zjavne znalý práva), ktorý si vynútil u odporcu návštevu ( navrhovateľ iné netvrdil) a dal mu podpísať ním pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval ( navrhovateľ opak netvrdil).
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.- výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas ( pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom ( samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Súd mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku ( či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem „ uznanie záväzku ale v čl. 3 sa deklaruje deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní „dlhu“, ale spotrebiteľ nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle dlhu. Preto súd dohodu považoval s poukazom na § 3, § 37 a 39 Obč. zák. za neplatnú.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6M Cdo 9/2012, podľa ktorého: „ Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat ( neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej ( až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.
V danom prípade teda odporcovi bola poskytnutá pôžička vo výške 3319,39 Eur z toho zaplatil sumu 805,97 Eur, teda vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd mal za to, že odporca je teda povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 2513,42 Eur ( 3319,39,- 805,97) a v tejto časti návrhu ako dôvodnému súd vyhovel.
Súd odporcom povolil splátky v zmysle § 160 OSP vzhľadom na jej finančnú situáciu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania.
Vo zvyšku v sume 1394,51 Eur ( 1037,43 + 357,08 - zmluvná pokuta) súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.