Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-97-2013.pdf
PDF · 120.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/97/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava - samosudca JUDr. Ján Gallo, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2013, v trestnej veci obžalovaného O. Y., takto
rozhodol:
Obžalovaný O. Y. Q. P. C. Q. Š. nar. XX.XX.XXXX v Revúcej, bytom Š.Í., U. X, okr. Rožňava, nezamestnaný,
j e v i n n ý,
že dňa 13.10.2012 okolo 20.30 hod. v Gočaltove, okr. Rožňava, na futbalovom ihrisku, počas verejného kultúrneho podujatia „Deň obce Gočaltovo“, po slovnom konflikte s pozvaným hosťom, starostom obce Rakovnica - Ľ. L., ktorého chcel fyzicky napadnúť, v čom mu zabránil usporiadateľ M. O., z podujatia odišiel, vrátil sa okolo 22.40 hod. spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi a s úmyslom pomsty fyzicky napadol M. O. tak, že ho kopol do ľavej nohy, povalil ho na zem, kde ho opakovane udieral rukami a kopal po celom tele, keď si M. O. po útoku sadol na lavičku, udrel ho rukou do pravej časti tváre tak, že M. O. z lavičky spadol, pričom utrpel pomliaždenie ľavého lýtka s krvnou zrazeninou mäkkých tkanív tváre a hlavy vpravo, mäkkých tkanív pravého stehna, podvrtnutie krčnej chrbtice, s dobou liečby v trvaní 29 dní, čin spáchal aj v prítomnosti skupiny osôb mladších ako 18 rokov a po tomto incidente bolo kultúrne podujatie ukončené,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- slovne a fyzicky verejne, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného, hrubým spôsobom narušil priebeh kultúrneho podujatia, čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty a v prítomnosti skupiny osôb mladších ako 18 rokov,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona č. 300/2005 v znení zákona č. 246/2012 Z.z. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/,d/, ods. 2 písm. a/,c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 246/2012 Z.z. a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 364 ods.2 Trestného zákona s použitím § 41 ods.1, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm.j/ Trestného zákona, § 37 písm.h/ Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť uhradiť poškodeným:
- M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Č.. XX, škodu - bolestné vo výške 1.022,- €,
- UNION Zdravotnej poisťovni a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO 36284831, škodu - liečebné náklady vo výške 88,67 €,
- Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, škodu vo výške 208,90 €.
odôvodnenie:
Súd na hlavných pojednávaniach vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine prehlásil, že sa necíti byť vinným z trestnej činnosti kladenej mu obžalobou za vinu, pretože popísaného konania sa nedopustil.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa sa zúčastnil na kultúrnom podujatí „Deň obce Gočaltovo“ a na tomto sa zúčastnili aj miestni Rómovia. V čase keď došlo medzi ním a starostom obce Rakovnica ku konfliktu, už miestni Rómovia tam neboli. Ku konfliktu medzi ním a týmto starostom došlo z dôvodu, že keď tancoval so svojou 10-ročnou dcérou, tento začal vykrikovať, že odkiaľ majú peniaze Rómovia, keď podpory neboli, že za čo pijú a tiež nadával do smradľavých cigánov. Keď išiel k nemu, aby si to s ním vyjasnil, napadol ho poškodený M. O. tak, že ho chytil pod krk, začali sa naťahovať a pritom poškodený O. nechtiac udrel jeho manželku a syna. Trvalo to asi 20 minút. Po tom, ako sa to skončilo, nasadli do auta a spolu s manželkou a synom odišli domov do Štítnika, no manželka už predtým volala jeho rodičom , čo sa stalo. Medzitým už jeho otec s bratom , svokrom, bratrancom a švagrom sadli do auta a išli do Gočaltova. Tvrdil, že po ceste smerom do Štítnika sa s nimi nestretli. Keď v Štítniku zistil, že už oni išli do Gočaltova, požiadal M., keďže on mal vypité, aby ho odviezol do Gočaltova, lebo si chcel vyjasniť konflikt s poškodeným O. a že sa s ním porozpráva o tom, čo sa stalo. Naspäť do Gočaltova tiež šiel preto, lebo si myslel, že jeho otec s rodinou môžu byť napadnutí a práve tomu chcel zabrániť. Keď prišiel naspäť do Gočaltova, videl, že poškodený sedel za stolom na lavici, šiel rovno k nemu, poškodený sa postavil a keď sa postavil, spadol cez lavicu dozadu na chrbát. Keď sa naspäť postavil, medzi neho a poškodeného sa postavila manželka poškodeného. Medzitým sa oni hádali a vyzýval poškodeného, prečo ho na zábave napadol, ako aj jeho manželku a syna. Keby nebol ho vtedy napadol, keď si chcel vyjasniť vec s tým starostom, ktorý nadával na Rómov, nebolo by sa nič stalo. Ďalej vypovedal, že on sa vrátil do Gočaltova len preto, lebo si to chcel vyjasniť s poškodeným O.. Na políciu nešiel oznámiť tento konflikt, ktorý mal predtým s poškodeným O. , teda že ho O. napadol, lebo chcel vyjasniť si veci s tou osobou, čo nadávala a tiež s poškodeným O.. Nevedel povedať, kto poranenia, ktoré poškodený utrpel, a ktoré sú popísané vo výrokovej časti rozsudku poškodenému spôsobil.
Vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďami svedkov, znaleckým dokazovaním, ako aj listinnými dôkazmi.
Poškodený M. O. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach rozhodne tvrdil, že poranenia popísané vo výrokovej časti rozsudku mu spôsobil obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa organizovali kultúrnu akciu „Dni obce“. Jeho manželka je starostka obce a on je jej zástupca, teda oni boli hlavnými organizátormi akcie. Medzi pozvanými hosťami bol aj starosta obce Rakovnica p. L.. Okolo 20.30 hod. si tento starosta dal zahrať nejakú pesničku o Rómoch. Keď dohrali pieseň, obžalovaný prišiel za týmto starostom a začal na neho útočiť, prečo nadáva na cigánov. Keďže tento starosta nenadával na cigánov, prišiel za obžalovaným, chytil ho za blúzu a potiahol bokom. Vtedy medzi ním a obžalovaným došlo ku slovnému konfliktu, pritom s navzájom od seba odstrčili. Na to obžalovaný s manželkou a deťmi nastúpili do auta a zo zábavy odišli. Zábava pokračovala ďalej. Asi dve hodiny na to videl, že obžalovaného auto sa vrátilo ešte s jedným autom, z áut vystúpili Rómovia na čele s obžalovaným. V tom čase už niekto volal na políciu. Po vystúpení z áut, obžalovaný ukázal na neho a všetci sa pohli smerom k nemu. Obžalovaný keď prišiel k nemu, hneď ho kopol do spodnej časti nohy, čo ho zabolelo a po tomto kope spadol na zem. Na zemi cítil buchnáty a kopance, rukami si chránil hlavu
tak, že nevidel, či mimo obžalovaného aj niekto iný bil. Potom ako ho prestali biť, doplazil sa k lavičke, na ktorú si sadol. Keď sedel na lavičke, znova obžalovaný prišiel k nemu a buchol ho do oblasti pravej časti tváre, po údere spadol na zem. Potom ho niekto odtiahol do tmy, no vtedy ľudia kričali, že idú policajti. Obžalovaný vyzýval, aby išli preč, keďže išli policajti, a aby mu v odchode zabránil, priplazil sa k jeho autu, sadol si k dverám vodiča, rukou chytil kľučku dverí, aby nemohli pred policajtmi ujsť. Po príchode policajtov zakrátko prišla aj sanitka, do ktorej ho naložili, lebo sám nevedel nasadnúť kvôli zraneniu na nohe a odniesli ho na ošetrenie. Poškodený aj pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní rozhodne do očí obžalovanému potvrdil, že zranenia mu spôsobil on, žiadal nahradiť škodu a to bolestné.
Svedkyňa B. O., manželka poškodeného a starostka obce Gočaltovo, potvrdila, že v kritický večer bol to obžalovaný, ktorý manžela fyzicky napadol. Neregistrovala ako sa manžel dostal na zem, videla však ako obžalovaný ho držal za mikinu a kopal na zemi. Keďže videla, že manžel je zranený, volala sanitku. Ďalej vypovedala, čo sa týka osláv, podobne ako poškodený. Nepočula, že by počas zábavy starosta obce Rakovnica p. L., nadával obžalovanému do smradľavých cigánov alebo inak urážal. Tento si len dal zahrať pesničku o cigánskej podpore a na to obžalovaný zareagoval tak, že prišiel za ním. Jej manžel - poškodený sa snažil konfliktu zabrániť tým spôsobom, že obžalovaného chytil za hruď a odtlačil od L.E.. Po tomto konflikte obžalovaný s rodinou odišiel, no asi o 2 hodiny prišli 2 autá, prvé auto prišlo obžalovaného, z áut vystúpili viacerí Rómovia, hneď vedela, že sa prišli biť. Kultúrne podujatie „Deň obce Gočaltovo“ po tomto incidente sa muselo ukončiť, nakoľko hrubým spôsobom bolo narušené. Tohto podujatia sa zúčastnilo viacero osôb , hlavne z ich obce. V čase incidentu bolo tam viacero osôb mladších ako 18 rokov, ktorí tam boli s rodičmi. Ďalej vypovedala, že tiež videla ako jej zranený manžel sa priplazil k autu poškodeného, kde sedel do príchodu policajtov.
Svedkyňa T. Y., manželka obžalovaného, vypovedala, že v kritický deň spolu s manželom a deťmi sa zúčastnila na zábave v Gočaltove. Normálne sa zabávali, keď sa stmievalo, počula ako starosta obce Rudná alebo Rakovnica začal nadávať na cigánov, že odkiaľ majú peniaze na alkohol a hody. Nevypovedala, že by počula, aby nadával aj do smradľavých cigánov. Jej manžel to musel počuť a preto prišiel za ním a pýtal sa ho, prečo tak hovorí a pod., na to prišiel k nim poškodený a začal biť jej manžela hlava-nehlava. Bil aj ju, ako aj jej syna, ktorého držala na rukách. Potom nasadli do auta a odišli domov, no ešte predtým telefonovala rodičom o tom, čo sa stalo. Doma nedalo manželovi pokoja, že prečo sa to všetko stalo, sadol do auta s tým, že si to ide s poškodeným vydiskutovať. Čo sa potom stalo nevedela povedať, lebo tam nebola.
Svedok M. O. ml., syn poškodeného, vypovedal, že incident medzi jeho otcom, obžalovaným a starostom L. nevidel. V ten večer však videl, ako prišli dve autá, prvé biely Mercedes (auto obžalovaného), z ktorého vystúpil obžalovaný a utekal priamo k otcovi, vtom čase bol vzdialený od otca na 15 m. Nevidel ako obžalovaný otca napadol, videl len to, ako leží na zemi a obžalovaný do neho kope. V tom čase sa snažil zabrániť ostatným, ktorí s obžalovaným došli, aby sa k otcovi nedostali. Neskôr registroval, ako otec sedí pri Mercedese, preto šiel k nemu a stál tam až do príchodu polície. Neskôr prišla sanitka, záchranári pomohli otcovi nastúpiť do sanitky a odniesli ho na ošetrenie. Potom sa zábava skončila.
Svedok B. C. potvrdil, že keď prišli dve autá, prvý prišiel biely Mercedes, z týchto áut vybehlo 9-10 ľudí, rovno sa rozbehli k poškodenému O., bolo to ako v akčnom filme. Videl ako obžalovaný napadol poškodeného a keď to videl, utekal domov a volal políciu z pevnej linky. Počas zábavy nepočul od nikoho nejaké urážlivé slová na Rómov. Nevedel o žiadnom konflikte predtým ako prišli tie dve autá, spomínal si len na to, že hrala hudba a p. L. povedal hudbe, aby zahrali nejakú cigánku pesničku a tom obžalovaný skočil k nemu s tým, že aký je on cigán a na to poškodený obžalovaného odtiahol preč, aby s nehádali. Potom keď sa vrátil z domu, keď to oznámil polícii, videl ako poškodený sedí pri bielom aute ( aute obžalovaného) , pýtal sa ho, čo sa stalo, sťažoval sa na bolesti nohy a povedal mu, že obžalovaný ho dokopal, bolela ho noha, nevedel sa postaviť.
Aj svedkyňa B. C. potvrdila, že po príchode áut obžalovaný sa rozbehol rovno k poškodenému a tohto fyzicky napadol. Strčil do neho, tento spadol na zem a tam ho kopal a udieral. To, čo sa udialo v ten večer v Gočaltove ešte nikdy nezažila. Ďalej vypovedala, že kultúrnej akcie sa zúčastnila spolu s manželom, ktorý varil guláš a ona pomáhala s občerstvením. Na akciu boli pozvaní aj hostia a to starostovia z Rudnej, Rakovnice, ale aj iných obcí. Počas zábavy starosta z obce Rakovnica p. L. si dal zahrať niečo na cigánsku
nôtu, čo sa obžalovanému nepáčilo. Z toho vznikol medzi ním a obžalovaným konflikt, v ktorom zabránil poškodený. Po tomto konflikte obžalovaný odišiel s rodinou domov, no okolo 22.15 až 22.30 hod. sa vrátil spolu s ďalšími na dvoch autách. Po vystúpení z áut obžalovaný šiel rovno k poškodenému, ktorého fyzicky napadol tak, že ho strčil, tento spadol na zem a v tom čase jej manžel šiel volať z pevnej linky políciu. Polícia zakrátko prišla a zábava bola ukončená.
Svedok Ľ. L., starosta obce Rakovnica, potvrdil, že v kritický večer bol na kultúrnom podujatí deň obce Gočaltovo , na ktoré bol pozvaný. Počas zábavy si dal zahrať pesničku o cigánskej podpore a vtedy obžalovaný prišiel k nemu a pýtal sa ho, či má s cigánmi nejaký problém. Povedal mu, že si dal len zahrať pesničku a nemá proti nemu nič. Myslel si, že tým je vec vybavená, ale obžalovaný začal vyrývať, vyzeralo to, že ho aj napadne a v ďalšom konflikte zabránil poškodený M. O.. Rozhodne poprel, že by obžalovaného nejakým hrubým spôsobom urážal. Čo sa stalo neskôr nevedel povedať, pretože išiel domov.
Svedok M. Y. vypovedal, že kritického večera sa zúčastnil na oslavách „Dni obce“ . Okolo 22.30 hod. došli tam dve autá, z ktorých vystúpili Rómovia a kričali, kde je O.. Keď ho uvideli šli smerom k nemu, v tom čase on bol dosť ďaleko od toho, kde bol poškodený, následne videl len, ako poškodený leží na zemi. Ako sa dostal na zem to nevidel. Videl len ako nad poškodeným stojí obžalovaný, ktorého poznal len z videnia a videl ako kopal do O., do nohy, kopol ho asi 2-3 krát. Potom sa poškodený odplazil k autu, kde si sadol a chrbtom oprel sa o auto. Zakrátko prišli na miesto policajti aj sanitka a zábava sa skončila.
Z prečítanej výpovede svedkyne G. A. O. vyplynulo, že videla, ako v kritický večer obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, videla ako ho udrel pravou rukou do hlavy a to do ľavej časti a následne videla ako si poškodený držal rukou hlavu v oblasti ucha. Následne prišla polícia. Zábava bola ukončená kvôli tomu, že tam došli Rómovia zo Štítnika, vtedy sa vypla aj hudba a zábava sa ukončila.
Z prečítanej výpovede svedkyne L. K. vyplynulo, že kritického dňa sa zúčastnila osláv „Dni obce“ so svojimi kamarátkami. Okolo 20.00 hod. večer došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným. Pri tomto konflikte manželka obžalovaného odtiahla a následne odišli preč. Zábava pokračovala ďalej, no okolo 22.30 hod. prišli dve autá, jeden biely Mercedes a druhú značku nevedela uviesť. Z týchto áut vystúpilo viacero Rómov, bol medzi nimi aj obžalovaný a všetci šli smerom k poškodenému. Videla ako následne obžalovaný strčil do poškodeného, tento spadol na zem, vtedy sa zľakla, že bude veľká bitka, preto odtiaľ odišla.
Z prečítanej výpovede M. E. vyplynulo, že kritického večera mu zavolal M. Y.Š., že jeho zaťa - obžalovaného spolu s rodinou zbili na oslave v obci Gočaltovo. Povedal mu, že obžalovaný ide naspäť na oslavu do Gočaltova a ide sa porozprávať s poškodeným ale sa bojí, aby ho tam nezbili, tak nech idú s nimi. Podotkol, že mu nevolal, aby sa tam išli biť, ale aby sa išli porozprávať, ale nechce, aby tam obžalovaný šiel sám, lebo sa bojí, aby ho nezbili. Keď prišli do Gočaltova, obžalovaný šiel k poškodenému, začali sa hádať, vtom čase stál obďaleč, rozprával sa s ľuďmi čo tam boli na zábave a títo sa ho pýtali prečo sa prišli biť. On im vysvetľoval, že sa neprišli biť, len sa porozprávať s poškodeným, prečo zbil obžalovaného, manželku a syna. Bolo mu povedané, že poškodený nikoho nezbil, len vznikol konflikt medzi poškodeným a obžalovaným. Tam sa dohadovali, nevidel, či vôbec niekto s niekým sa tam pobil. Videl len to, že prišli policajti, následne sanitka, ktorá zobrala poškodeného. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že videl ako sa obžalovaný s poškodeným naťahoval, ale či ho zbil alebo nie nevedel povedať.
Z prečítanej výpovede M. Y. vyplynulo, že spolu s ostatnými prišiel na podnet obžalovaného do Gočaltova. Keď vystúpili z áut, išli všetci za tým chlapom čo zbil obžalovaného, ženu a syna. Toho muža osobne pozná, vie, že je to poškodený a pozná jeho synov. Keď prišli k nemu, obžalovaný sa začal s ním hádať, kričali po sebe, lebo obaja mali vypité. On dával pozor na brata (obžalovaného), aby ho nezbili. O chvíľu videl ako poškodený spadol cez lavičku na zem, obžalovaný bol pri ňom, jasne však nevidel, že by obžalovaný ho udrel alebo strčil. Nevylúčil, že ho strčil obžalovaný. Následne videl ako poškodený bol pri aute obžalovaného, kde sa držal kľučky a povedal, že nikam nepôjde, pokiaľ neprídu policajti. On osobne nevidel, že by jeho brat - obžalovaný niekoho udrel alebo kopol.
Z prečítanej výpovede svedka N. Ž. vyplynulo, že kritického večera okolo 22.00 hod. sa stretol pred domom s bratom obžalovaného M. Y., ktorý mu povedal, že jeho brat bol na zábave v obci Gočaltove a zbili tam syna aj jeho ženu a že ide sa tam porozprávať s tým, aby zistil, že kto ich zbil a keďže sa bojí,
že zbijú obžalovaného, preto ho volal, aby šiel s ním na aute do Gočaltova. Súhlasil s tým, sadol k nemu do auta, kde už sedeli M. E., O. Y. A.. Q. V. Ž.. Išli na námestie, kde videli obžalovaného auto a keď pri ňom zastali, tak sa pohol a išiel do Gočaltova a oni išli za ním. Keď prišli do Gočaltova, obžalovaný ukázal toho chlapa, ktorý mal zbiť jeho ženu a syna a všetci s obžalovaným šli za týmto mužom. On toho muža poznal, vie, že je to starostkin manžel M. O.. Obžalovaný došiel k poškodenému a tento sa rovno do neho pustil, že či sa prišiel biť. Chvíľu sa hádali a potom videl ako poškodený spadol na zem cez lavičku, ale nevidel, či ho niekto strčil, alebo udrel, alebo čo sa presne stalo. Keď poškodený spadol cez lavičku mal kričať, že má zlomenú nohu , ale podľa neho ju zlomenú vôbec nemal, lebo potom keď prišla sanitka tak sa postavil a do sanitky išiel po vlastných.
Aj z prečítaných výpovedí N. Ž. Q. T. M. vyplynulo, že do Gočaltova šiel spolu s ostatnými na podnet obžalovaného. Keď tam prišli, vybehli z áut von, pri obžalovanom stála skupina ľudí, tak sa rozbehol k tejto skupine s úmyslom, že ochráni obžalovaného, keby ho niekto bil, ale nikto sa tam nebil, len po sebe kričali. Nevidel , že by niekto fyzicky napadol poškodeného, podľa neho sa tam vlastne nič nestalo a keď chceli ísť domov, videl ako poškodený sedel pri aute obžalovaného a nechcel ich pustiť, pokiaľ neprídu policajti. Aj z prečítanej výpovede O. Y. vyplynulo, že do Gočaltova spolu s ostatnými šiel na podnet obžalovaného. Po ceste do Gočaltova sa dozvedel, že nezbili obžalovaného, ale mali zbiť jeho manželku a syna. Keď vystúpili z auta, tak obžalovaný šiel za tým mužom, čo mal zbiť jeho manželku a syna. Obžalovaný sa tam s tým mužom začal hádať, kričali po sebe, on sa rozprávať s nejakými mladými a títo mu povedali, že nikto manželku obžalovaného nezbil, ani jeho syna, že len obžalovaný sa pochytil a pohádal s poškodeným, ale že sa nebili, že sa len strkali. Nevidel kto fyzicky napadol poškodeného, videl len to, ako poškodený sedel pri aute obžalovaného a držal kľučku a povedal im, že nikam nepôjdu, pokiaľ neprídu policajti. Následne prišli policajti, za nimi sanitka, ktorá zobrala poškodeného na ošetrenie.
Z prečítanej svedeckej výpovede V. Ž. vyplynulo, že aj on bol v kritický večer v Gočaltove na podnet obžalovaného, on však nikoho tam sa nevidel biť. Poškodeného tam ani nevidel, následne prišli aj policajti.
Z prečítaných svedeckých výpovedí svedkov Š. K., O. Z., Z. W., policajtov OO PZ Štítnik, vyplynulo, že na základe oznámenia, že malo dôjsť k bitke v obci Gočaltovo, kde sa konalo kultúrne podujatie „Dni obce“, boli vyslaní operačným strediskom na miesto samé. Po ich príchode sa nikto nebil, ľudia boli rozdelení do dvoch táborov, pričom na jednej strane boli Rómovia zo Štítnika, na druhej strane občania z Gočaltova. Poškodený M. O. sedel pri bielom Mercedese a rukou sa držal kľučky. Po chvíli prišla aj sanitka, ktorá poškodeného O. odviezla na ošetrenie. Tohto mal zbiť obžalovaný.
Zo znaleckého posudku MUDr. V. I. CSc. a jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z lekárskych správ, kontrolného vyšetrenia poškodeného, ako aj výpovedí svedkov. Podľa znalca poškodený dňa 13.10.2012 utrpel tieto poranenia:
- pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého lýtka s následnou krvnou podliatinou,
- pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, v pravej spánkovej oblasti,
- pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo, v oblasti líca,
- pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom stehne s krvnou podliatinou,
- podvrtnutie krčnej chrbtice. Tieto poranenia boli spôsobené viacerými pôsobeniami násilia. Pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého lýtka vzniklo pôsobením tupého násilia na tkanivách, kedy pri pomliaždení vzniká bolesť v uvedenej oblasti, následne vzniká opuch a niekedy krvná podliatina v mieste pôsobenia násilia. Výpovede poškodeného i svedkov, ktorí uvádzajú kopnutie do ľavého lýtka korešpondujú so zisteným poranením, jeho umiestnením a charakterom i medicínsky vysvetliteľným mechanizmom jeho vzniku. Kopnutím sa u stojaceho, ale i ležiaceho človeka ľahko zasiahne zadná časť predkolenia, teda lýtko a tak vznikne pomliaždenie tkanív v tejto oblasti. Vznik takéhoto poranenia pádom na zem je prakticky vylúčený. Takéto poranenie mohlo vzniknúť už jedným kopnutím, ale kopnutí mohlo byť i viac. V mieste uvedeného ľavého lýtka boli pomliaždené nielen iba povrchové mäkké tkanivá, ale i hlbšie štruktúry, teda sval, nebola však prítomná zlomenina, preto sila, ktoré toto poranenie spôsobila, bola na rozhraní strednej až väčšej intenzity.
Poranenia na tvári a hlave neboli ťažké, neboli tam prítomné otvorené poranenia kože, čo svedčí, že je nepravdepodobné, že vznikli pádom na zem. Tieto poranenia museli vzniknúť
minimálne dvoma pôsobeniami tupého násilia. Mohli vzniknúť dvoma údermi päsťou, prípadne úderom dlaňou.
Pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom stehne s krvnou podliatinou mohlo vzniknúť pri páde na zem, ale i kopnutím, keď poškodený ležal na zemi. Pokiaľ poškodený uviedol, že po úderoch spadol, na zem a bol tiež kopaný, tieto mechanizmy mohli spôsobiť pomliaždenie na stehne.
Podvrtnutie krčnej chrbtice vzniká pri náhlom násilnom nekoordinovanom a nadmernom pohybe v krčnej chrbtici. Tento násilný a nekoordinovaný pohyb môže vzniknúť pri relatívne silnejšom a neočakávanom údere do tváre alebo hlavy, prípadne kopnutím do hlavy, ale mohlo vzniknúť i pri páde poškodeného na zem, prípadne pri náhlom otočení krku, napr. pri vyhýbaní sa úderom alebo chytení rukou okolo krku a páčením tak, aby poškodený spadol. Podľa znalca sa nedá presne určiť, ktorý mechanizmu podvrtnutie spôsobil.
Poranenie - pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého lýtka s následnou krvnou podliatinou podľa znalca si vyžaduje dobu liečenie a práceneschopnosti obyčajne 4-5 týždňov. Poranenia si vyžaduje kľud, čo sa zabezpečuje obmedzením pohybu a bandážovaním ľavého lýtka, liečba si vyžaduje užívanie liekov proti bolesti, aplikáciu chladu na poškodené oblasti, lieky na zmenšenie opuchu. Doba liečenia a práceneschopnosti pre toto poranenie mala trvať od 13.10.2012 do 10.11.2012, t.j. 29 dní. Takáto doba liečenia a práceneschopnosti je adekvátna vážnosti a charakteru poranení, ktoré poškodený utrpel i pracovnému zaradeniu (poškodený je vodičom). Pokiaľ ide o poranenie, podvrtnutie krčnej chrbtice, toto si vyžadovalo dobu liečenia a práceneschopnosti 10-14 dní. Ostatné vyššie popísané poranenia si vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti 5-6 dní.
Zo zápisu o dychovej skúške na čl. 243 vyplynulo, že obžalovaný dňa 13.10.2012 o 23.23 hod. sa podrobil dychovej skúške s výsledkom merania 0,43 mg/l.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného poriadku dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný týmto konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/,d/, ods.2 písm.a/,c/ Trestného zákona, keďže na mieste verejnosti prístupnom slovne a fyzicky napadol inú osobu. Práve týmto fyzickým útokom hrubým spôsobom narušil priebeh kultúrneho podujatia a tohto konania sa dopustil z osobitného motívu - z pomsty a v prítomnosti skupiny osôb mladších ako 18 rokov.
Výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej veci tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, sú jednoznačné a bezpochyby z nich možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ustanovenia § 156 ods.1 Trestného zákona prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Pritom podľa § 123 ods.2 Tr.zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie, alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas, sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. V zmysle citovaného ustanovenia, podmienkami ublíženia na zdraví sú porucha alebo poškodenie zdravia, objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia a nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pritom pod pojmom nie krátky čas sa rozumie doba okolo 7 dní.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že to bol obžalovaný, ktorý v kritický čas fyzicky napadol poškodeného, pri tomto fyzickom napadnutí poškodený utrpel poranenia, ktoré si vyžiadali bezprostredné lekárske vyšetrenie a ošetrenie, a ktorých liečba a s ním spojená práceneschopnosť trvala viac ako 7 dní, ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca MUDr. V. I. CSc.. To, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného a spôsobil mu vyššie popísané poranenia, nepochybne vyplynulo z výpovedí svedkov a to predovšetkým poškodeného, jeho manželky, svedkyne C., ale aj syna poškodeného. Vzhľadom na presvedčivosť ich výpovedí, ako aj samotné okolnosti a závery znaleckého posudku z oboru zdravotníctva, že poranenia poškodený nemohol utrpieť pádom na zem, súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti ich tvrdí predovšetkým v tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý fyzicky napadol poškodeného. Ani jeden z vypočutých svedkov na hlavných pojednávaniach, ale ani z prečítaných svedeckých výpovedí nepotvrdil, že by niekto iný, než obžalovaný fyzicky napadol
poškodeného. Ani sám obžalovaný netvrdil, že by niekto iný fyzicky poškodeného napadol. Ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca z oboru zdravotníctva, ako aj lekárskych správ, ale aj výpovedí svedkov, poškodený bol bezprostredne po útoku zo strany obžalovaného sanitkou odvezený na lekárske ošetrenie, a pri vyšetrení lekárom boli zistené vyššie popísané poranenia.
Obranu obžalovaného, spočívajúcu v tom, že on poškodeného fyzicky nenapadol, súd vzhľadom na vyššie uvedené, hodnotil len ako účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Podľa ustanovenia § 364 ods.1 písm.a/,d/ Trestného zákona prečinu výtržníctva sa dopustí, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného a hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov alebo priebeh športového alebo kultúrneho podujatia.
Podľa odseku 2. písm.a/,c/ sa dopustí ten, kto čin uvedený v odseku 1. vykoná z osobitného motívu a v prítomnosti skupiny osôb mladších ako 18 rokov. Podľa ustanovenia § 140 Trestného zákona osobitným motívom sa okrem iného rozumie aj spáchanie trestného činu z pomsty.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný po tom, ako sa vrátil domov z vyššie uvedeného kultúrneho podujatia, vrátil sa naspäť len preto, že sa chcel poškodenému pomstiť za to, že mu zabránil v konflikte, ktorý mal na uvedenom kultúrnom podujatí so starostom obce Rakovnica. Tento jeho úmysel nepochybne vyplýva z jeho následného konania, keď si privolal na pomoc rodinu. Jeho tvrdenie, že chcel len si vyjasniť s poškodeným celú záležitosť, súd vyhodnotil len ako účelové, pretože vzhľadom na skutočnosť, že mal vypité, čo sám priznal, ako aj nočnú dobu, kedy to chcel riešiť, je nepresvedčivé a zavádzajúce. Predsa pokiaľ mal nejaký konflikt s poškodeným a týmto konfliktom bol postihnutý nejakým spôsobom, mal možnosť túto skutočnosť v mieste bydliska - v Štítniku, kde je sídlo Obvodného oddelenia PZ oznámiť.
Práve pre toto neprístojné konanie obžalovaného, ako bolo nepochybne potvrdené výpoveďami svedkov, kultúrne podujatie, ktoré bolo poriadané obcou Gočaltovo bolo narušené a aj ukončené. Svedkami tohto neprístojného konania obžalovaného boli aj osoby mladšie ako 18 rokov.
Pre vyslovenie záveru o vine obžalovaného svedčí dostatok vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavných pojednávaniach a preto súd navrhované dôkazy obhajcom, a to zadováženie výpisu zo zariadenia Redat, ohľadne toho, kto a čo oznamoval polícii v kritický čas a vyžiadanie si od zamestnávateľa poškodeného, či počas maródky chodil do práce, odmietol.
Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a nasl. Trestného zákona.
Obžalovaný doposiaľ bol raz trestane stíhaný pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 ods.1 Trestného zákona, rozhodnutím Okresnej prokuratúry v Rožňave, bolo trestné stíhanie proti nemu podmienečne zastavené, v skúšobnej dobe sa osvedčil. Podľa správy od Obecného úradu v Štítniku, obžalovaný je ženatý, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a spolu vychovávajú dve maloleté deti. Správanie sa obžalovaného doteraz nebolo riešené v komisiách obecného úradu.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V zmysle citovaného ustanovenia súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/ Trestného zákona - pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov.
V zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (účel trestu). Podľa ods.4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vychádzajúc z uvedených zásad s prihliadnutím na to, že doposiaľ súdne trestaný nebol, v posledných rokoch žil bezúhonným životom, uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Mal za to, že takto uložený trest zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania podobnej trestnej činnosti.
Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodenému M. O. škodu , a to bolestné podľa znaleckého posudku za 65 bodov - 1.022,- €, Union Zdravotnej poisťovni liečebné náklady vo výške 88,67 € a Sociálnej poisťovni, ktorá vyplatila poškodenému sociálne dávky počas práceneschopnosti 208,90 €. Obžalovaný za škodu zodpovedá v zmysle § 420 ods.1 Obč.zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.