Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/651/2011

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava proti povinným: X) F. S., H.. X.X.XXXX, C. T. R., X. XXX/XX B. X) O. S., H.. X.X.XXXX, C. H. Z., X. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, pod sp. zn. EX 773/11, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.932,69 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Exekúciu vedenú proti povinným v 1) a 2) rade súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, pod č. EX 773/11 z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 7.6.2011 na Exekútorskom úrade JUDr. Ľuboša Sidorjáka, súdneho exekútora so sídlom v Košiciach, návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre uspokojenie pohľadávky vo výške 1.932,69 Eur s príslušenstvom, priznanej právoplatným rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava, č. 37/10/10 zo dňa 20.10.2010 a trov exekúcie.

Dňa 13.6.2011 poveril tunajší súd vykonaním exekúcie pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky proti povinným JUDr. Ľuboša Sidorjáka.

Dňa 11.10.2013 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na preskúmanie exekučného titulu, na rozhodnutie o prípadnom čiastočnom zastavení exekúcie a o prípadnom povolení odkladu exekúcie v časti zmluvných pokút. Súdny exekútor nadobudol pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky v celom rozsahu.

Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu, najmä s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, so zmluvou, z ktorej pohľadávka oprávneného vznikla a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného priadku súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na

vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo

právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, ale aj v akomkoľvek inom štádiu exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, presnosti vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Pokiaľ podkladom pre vykonanie exekúcie (exekučným titulom) rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( ). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal

neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

V predmetnej veci je preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý aj po udelení poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu povinného skúmal, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd iba skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky exekučný súd nie je viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno teda uzavrieť, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky ().

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., krížna 56, Bratislava 37/10/10 zo dňa 20.10.2010, ktorý svoju právomoc ako rozhodcu na rozhodnutie o žalobe žalobcu odvodil z článku 18 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 80000682129 zo dňa 9.3.2007. V Článku 18 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá upravuje riešenie sporov medzi zmluvnými stranami. Podľa článku 18.2.1. Zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným zo štyroch nižšie vymenovaných rozhodcov, z ktorých jeden má sídlo v Bratislave, jeden v Košiciach, jeden v Banskej Bystrici a jeden Martine.

Súd predmetnú úverovú zmluvu, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, preskúmal a zistil, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. .

Podľa sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Právna úprava v ustanovení pred 1.1.2008, ktorá dostávala do pozície spotrebiteľských zmlúv iba taxatívne určené typy zmlúv, nebola v súlade

so Smernicou, pretože podľa smernice každá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku. Z vlastností právneho štátu, ktoré podliehajú ochrane podľa Čl. 1 ods. 1 SR, možno podľa súdu odvodiť, že správnym úradným postupom orgánom verejnej moci zriadeným Slovenskou republikou môže byť iba taký postup, pri ktorom odmietne výklad práva porušujúci úpravu Európskeho spoločenstva, ktorým je Slovenská republika viazaná a uplatní výklad, ktorým sa vnútroštátna úprava interpretuje a aplikuje tak, aby nedošlo k porušeniu práva ES/EU. Platná právna úpravu ku dňu podpísania zmluvy s povinným (9.3.2007) podliehala po 1.5.2004 povinnostiam určeným v smerniciach Európskych spoločenstiev a Európskej únie bez ohľadu na to, či bola prijatá pred 1.májom

2004 alebo po 1.máji 2004. Úprava pred 1.1.2008 bráni orgánom súdnej moci v SR poskytnúť spotrebiteľom ochranu tých práv, ktoré sa im priznávajú podľa práva ES/ EÚ, ako aj vo vnútroštátnom poriadku SR zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie malo v čase uzavretia zmluvy s povinným povahu obsolétnej právnej normy, pretože toto ustanovenie nie je možné uplatniť v súlade s Čl. 152 ods. 4 SR v spojení s Čl. 7 ods. 2 SR. Z uvedeného vyplýva, že aj tie typy zmlúv, ktoré v znení do 31.12.2007 upravoval inde ako v ôsmej časti prípadne , môže mať povahu spotrebiteľských zmlúv.

Posudzovanú zmluvu uzavrel oprávnený s povinným v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, Vložka č. 22160/B, kde má ako predmet činnosti oprávnený zapísané poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Povinný je fyzickou osobou, pričom z posudzovanej úverovej zmluvy nevyplýva, že by bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a súd má teda za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. . na právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je preto potrebné okrem ustanovení zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa zmluva odvoláva, aplikovať ja príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkov bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa účinného do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Ustanovenie obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 ( v ustanovení ) výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že uvedená podmienka sa v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, keď je možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, tak ako je to v predmetnej zmluve, ale možnosť výberu je výhradne na dodávateľovi.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernica nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v prácach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Smernica Rady 93/13EHS vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať. Okruh neprijateľných podmienok v (teraz odsek 4) sa upravoval postupne viacerými novelami. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica. „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa, (čl. 8 smernice).

Kým teda smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe ich indikatívneho výpočtu. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa tzv. generálnej klauzuly uvedenej v , a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v .

Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto súd podrobil súdnej kontrole najmä rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, a teda súd na ich neplatnosť prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie rovnosti zmluvných strán.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Článku 18 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc, je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto

situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých následkov , ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidlá. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže. súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah. Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa bankoví úradníci nijako nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsahom je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž za každú cenu, s čím je ale spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

Exekučný súd ďalej udáva, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou aj z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania (čo bolo aj predmetom rozhodovania súdneho dvora - rozsudok Oceano Grupo Editorial, spojené veci C , rozsudok Pannon C 243/08). Mohlo by sa zdať, že vzhľadom na písomnú formu rozhodcovského konania nemá význam geograficky neprijateľné miesto arbitráže. Avšak nejde len o problém neverejného rozhodovania, ale aj prístup k súdu v iných súvislostiach (štúdium spisu, informatívny výsluch, psychologické aspekty a odradenie neprijateľného miesta konania od procesných aktivít slabšej strany a pod.). Pre porovnanie, v prípade konania na štátnom súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska ( ).

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( ; podľa platnej právnej úpravy odsek 5) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Exekučný súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným vyjednaním, a teda nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi, takže arbitráž môže fungovať, no nie ako netransparentná pasca na neznalých spotrebiteľov, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide. Na individuálne dojednanie je však potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, zdá sa, zneužíva k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani technika predkladania- inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neprijateľnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie. Exekučný súd nijako nespochybňuje pohľadávku oprávneného. Problém nie je v existencii pohľadávky, ale v použití nečestnej rozhodcovskej doložky poškodzujúcej práva spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Exekučný súd takto formulovanú rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy táto podmienka nebola uvedená v príkladmom výpočte neprijateľných podmienok ( ). Až s účinnosťou od 1.1.2008 bo rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v , ktorý v ustanovení výslovne uviedol ako neprijateľnú podmienku aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku podľa všeobecnej klauzuly , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, preto súd exekúciu zastavil.

Keďže súd zistil existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie, nepovažoval za potrebné rozhodovať o odklade exekúcie do rozhodnutia o zastavení exekúcie, ale rozhodol priamo o zastavení exekúcie.

Záverom ešte súd poznamenáva, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je spojené s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom a preto od právoplatnosti uznesenia exekučného súdu o zastavení exekúcie podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zaniká prekážka rozsúdenej veci. Preto dodávateľovi nič nebráni uplatniť opätovne svoje práva tentokrát už na štátnom súde. Rozhodcovský rozsudok nezaniká, iba budú zrušené jeho účinky.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.