Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Nt-96-2013.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/96/2013
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti odsúdenému P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Dubnica nad Váhom, F. M. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 08.11.2013 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Schmidtovej a prísediacich Hanou Gallovou a Jozefom Kukučkom takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd návrh odsúdeného P. F., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. XT/XXX/XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 13.06.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného P. F. o povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XT/XXX/XXXX. Návrh odôvodnil nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, ktorým bolo rozhodnuté, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy. Nakoľko bola pri ukladaní trestu použitá asperačná zásada, žiada o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8T/109/2009, rozsudkom zo dňa 11.02.2010 právoplatný 27.02.2010 a zrušiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.
Súd následne na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného Martina F. a preštudovaním spisového materiálu v trestnej veci pod sp. zn. 8T/109/2009 ako aj vyšetrovacieho spisu C.: KRP-XX/OVK-TN-XXXX.
P. F. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 11.02.2010 právoplatný 27.02.2010, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovanie so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- si v presne neustálenom období a nezisteným spôsobom zadovážil väčšie množstvo omamných a psychotropných látok - pervitín a heroín, ktoré prechovával v byte č. 1 na ul. Pod M. č. XXXX v Dubnici nad Q., ktoré látky najmenej od septembra 2008 až do 13.02.2009 za sumu 10-20 Eur za dávku ďalej predal najmenej 8-im osobám, a to P. U. 4 dávky pervitínu, Lukášovi I. 5 dávok heroínu, U. L. 10 dávok, Rastislavovi A. a P. M. 1 dávku heroínu, H. F. najmenej 2 dávky heroínu, Vladimírovi P. 2 dávky pervitínu a C. G. 60 dávok heroínu, pričom pri vykonanej domovej prehliadke v uvedenom byte boli u neho zaistené zatavené injekčné striekačky, alobaly, prázdne papierové skladačky, sklenené poháre a
lyžičky, na ktorých veciach boli expertízou zaistené stopy pervitínu, heroínu a kanabinoidov ( účinná látka konope ), pričom v zmysle zák. NR SR č. 139/1988 Z. z. sú heroín a rastliny rodu Cannabis zaradené do I. skupiny omamných látok a metamfetamín ( pervitín ) do II. skupiny psychotropných látok,
- od presne nezisteného dňa až do 13.02.2009 v byte č. 1 na ul. Pod M. č. XXXX/XX v Dubnici nad Váhom neoprávnene a bez povolenia prechovával rôzne hromadne účinné zbrane, a to 106 ks valčekov o hmotnosti 670 gramov, ktorých skúmaním bolo zistené, že sa jedná o trhavinovú náplň 1-IX-2 ( zmes hexogénu, vosku a hliníka ) výbušných striel, ďalej granulovaný materiál s hmotnosťou 170 gramov, ktorého skúmaním bolo potvrdené, že ide o trhavinu ( zmes trinitrotoluénu a hexogénu ), používanú ako náplň do leteckých bômb a na laborovanie kumulatívnych, trieštivých a trhavých striel munície, ďalej sypký materiál v plastovom vrecku a zaváraninových fľašiach o hmotnosti 181 gramov, ktorých expertízou bolo celkove zistené, že sa jedná o trinitrotoluén ( tritol ) , patriaci medzi výkonné a brizantné trhaviny, pričom všetky uvádzané trhaviny ( výbušniny ) sú spôsobilé pri obvyklom použití ( výbuchu ) usmrtiť viac ľudí alebo spôsobiť nechránených osobám ťažkú ujmu na zdraví do vzdialenosti až 200 metrov,
za čo mu bol podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na 36 písm. l) Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona. Zároveň bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na dobu 3 rokov podľa § 76 ods. 1 za použitia § 78 ods. 1 Trestného zákona. Súčasťou ochranného dohľadu bola uložená povinnosť v súlade s § 77 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona spočívajúca v povinnosti zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Obžalovanému bolo súčasne s trestom odňatia slobody uložené podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a ďalší trest v súlade s § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to trest prepadnutia veci - 1 ks otváracieho noža s dĺžkou čepele 9 cm. V súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 28.10.2008 právoplatný 07.03.2009 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Prokurátor Krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje pôvodne uložený trest za zákonný, ukladaný v základnej zákonom stanovenej trestnej sadzbe, nakoľko bol použitý pri ukladaní trestu § 39 ods. 1 Trestného zákona. V príp., ak by súd nepoužil asperačnú zásadu, trest by bol ukladaný taktiež v základnej zákonom stanovenej trestnej sadzbe 10-15 rokov a vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť.
Obhajca na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosť, že súd pri ukladaní trestu aplikoval mimoriadne zníženie trestu a z tohto dôvodu pokladajú uložený trest za nezákonný, pretože nereflektuje na mimoriadne zníženie trestu, ktorý by bol uplatnený aj v novom konaní. A preto žiadal súd, aby bol takýto nezákonný rozsudok zrušený a bola povolená obnova konania.
Odsúdený na verejnom zasadnutí sa v rámci záverečného návrhu pripojil k obhajcovi a právom posledného slova nechcel k veci nič dodať.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 4 Tr. por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej
republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.
Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Súd na základe vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí nezistil také skutočnosti, ktoré by v predmetnej trestnej veci odôvodňovali povolenie obnovy konania, resp. nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Tr. por.
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394 Tr. por. Súd, ktorý rozhoduje o takomto návrhu na povolenie obnovy konania, je v zásade oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy konania. To znamená, že iba pri tých výrokoch rieši súd otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo dôkazy by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa naopak rozumie dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. Postup podľa § 394 ods. 4 Tr. por. súvisí s uplatňovaním práv fyzických osôb v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva na základe Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle § 394 ods. 5 Tr. por. musí byť skutočnosť, že porušenie povinnosti policajta alebo prokurátora, sudcu alebo prísediaceho v pôvodnom konaní je trestným činom, zistená právoplatným rozsudkom.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 28.11.2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011 vyslovil nesúlad textu ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zvyšok ustanovenia nebol dotknutý. Z uvedeného vyplýva, že súdy môžu aj naďalej ukladať páchateľom trestných činov, ak sú splnené podmienky, sprísnené tresty podľa tzv. asperačnej zásady, pričom nie sú viazané trestnou sadzbou nachádzajúcou sa nad jednou polovicou takto zvýšenej trestnej sadzby. Vo vzťahu k uvedenému nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že daný nález nie je dôvodom na povolenie obnovy konania a zrušenie rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 8T/109/2009 zo dňa 11.02.2010 právoplatný 27.02.2010 vo výroku o treste, nakoľko v predmetnej trestnej veci Okresný súd pri posudzovaní právnej kvalifikácie konania odsúdeného P. F. dospel k záveru, že oba vyššie uvedené žalované skutky sú dvoma samostatnými skutkami, pričom skutok 1 bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin a druhý skutok ako zločin, pri ďalšom s poukazom aj na § 42 ods. 1 Trestného zákona, teda bol ukladaný trest súhrnný.
Súd na základe vyššie uvedeného poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd pri ukladaní trestu pri použití asperačnej zásady uložil za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonného rozpätia základnej trestnej sadzby, pričom pokiaľ by ukladal trest podľa vtedy platných právnych ustanovení, musel by ukladať trest v rozpätí 15-20 rokov nepodmienečne so zaradením páchateľa do najvyššej, teda do 3. NVS v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Trest by musel ukladať v hornej polovici takto stanovenej trestnej sadzby, t.j. trestnej sadzby, kedy sa horná hranica zvyšovala o 1/3-tinu. Súd takto nepostupoval, využijúc § 39 ods. 1 Trestného zákona a uložil trest na dolnej hranici základnej trestnej sadzby (v rozpätí 10-15 rokov), pričom ukladal trest podľa činu prísnejšie trestného, teda obzvlášť závažného zločinu kvalifikovaného podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona za použitia § 138 písm. j) Trestného zákona, kde základná trestná sadzba bola 10-15 rokov. Naviac obžalovaný bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do nižšieho stupňa stráženia, teda zaradený podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona do stredného stupňa stráženia.
Odsúdeným prezentovaná skutočnosť, že uvedený nález Ústavného súdu je v celosti protiústavný, nie je pravdou. Teda nie je namieste ani tvrdenie, že rozhodnutie po povolení obnovy konania by odôvodňovalo iné rozhodnutie o vine alebo, že by boli zrejmé nové skutočnosti, vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom odsúdeného. V danom prípade nie je namieste dôvod rozporovania uloženého trestu s účelom trestu vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.