Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Co-139-2012.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/139/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. P., bytom V., I. XX, proti odporcovi: T. C., bytom V., so sídlom L. XXX, o zaplatenie 481,31 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 8C/219/2006-196 zo dňa 09.07.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o nepriznaní náhrady trov konania štátu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Vyslovil, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Posledným výrokom vyslovil, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.
Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ustanovením § 101 ods. 1, § 120 ods. 1,3,4, § 132 a § 153 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), ustanovením § 588, § 457 a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade mal súd za preukázané a táto skutočnosť v konaní nebola ani sporná, že medzi účastníkmi konania bola v auguste 1999 bola ústne uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu a odporca odovzdal navrhovateľovi motorové vozidlo zn. Wartburg 353 -L, ŠPZ HNB 45-61. Zároveň odporca odovzdal navrhovateľovi len malý a veľký technický preukaz s prísľubom, že prepis vykoná do 2 týždňov.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia kúpnej zmluvy a vrátenia zaplatenej kúpnej ceny proti vrátenia motorového vozidla, nakoľko odporca si nesplnil oznamovaciu povinnosť a nevykonal prevod držby motorového vozidla.
Keďže odporca vzniesol v podanom odvolaní opätovne na svoju obranu námietku premlčania nároku navrhovateľa domáhať sa zrušenia kúpnej zmluvy, súd sa zaoberal z dôvodu hospodárnosti konania najprv touto námietkou premlčania, na ktorú upozornil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení.
V danom prípade súd mal za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná. Kúpna zmluva bola uzatvorená v auguste 1999, teda najneskôr dňa 31.08.1999, z tejto zmluvy navrhovateľovi vyplynula povinnosť zaplatiť kúpnu cenu 14.500,- Sk a odporcovi vyplynula povinnosť odovzdať osobné motorové
vozidlo zn. Wartburg 353-L, ŠPZ HNB 45-61. Obaja účastníci si zmluvou určené povinnosti splnili. Zároveň odporca prisľúbil, že do 2 týždňov vykoná prepis motorové vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte, nakoľko odovzdanie motorového vozidla zahrňuje v sebe i ďalšie povinnosti, ktoré sú vyjadrené v ust.§ 90 zák.č. 315/1996 Z.z. , okrem iného ide aj o povinnosť oznámiť na dopravnom inšpektoráte, kde je vozidlo evidovaného prevod držby vozidla na inú osobu, a to do 7 dní odo dňa, táto dní skutočnosť nastala. Skutočnosťou, na základe ktorej došlo k prevode držby motorového vozidla na iného majiteľa, bola práve kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená najneskôr dňa 31.08.1999 a od toho dňa začala plynúť 7-dňová lehota na oznámenie, že došlo k prevodu držby. Táto lehota uplynula dňom 07.09.1999. Odporca si túto oznamovaciu povinnosť nesplnil a teda nasledujúcim dňom, t.j. dňom 08.09.1999 sa právo mohlo vykonať po prvý raz a navrhovateľovi už týmto dňom vznikla možnosť podať návrh na súd, ktorým sa mohol domáhať zrušenia kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že sa jedná o synalagmatický záväzok každá zo zmluvných strán, mala druhej strane vrátiť to, čo na základe predmetnej kúpnej zmluvy nadobudla. Tento okamih je daný objektívne nezávisle na subjektívnych skutočnosti. Dňom 08.09.1999 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 08.09.2002. V tejto lehote navrhovateľ neuplatnil svoje právo na súde. Podania, vyjadrenia, oznámenia, sťažnosti na rôzne inštitúcie, nemajú vplyv na plynutie premlčacej doby. Návrh však bol podaný na súd až dňa 13.12.2006, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty na vykonanie práva. Odporca vzniesol námietku premlčania, pričom použitie tejto námietky má za následok zánik celého nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi súdne priznať. Súd preto celý návrh zamietol, nakoľko mal za preukázané, že nárok navrhovateľ na zrušenie kúpnej zmluvy, ako aj nárok s tým spojené sú v celom rozsahu premlčané.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. Odporca mal plný úspech, preto by mu proti navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. patril nárok na náhradu trov konania, nakoľko návrh prvostupňový súd zamietol v celom rozsahu. Súd mal však zo spisu preukázané, že u navrhovateľa v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré uvažujú nepriznať náhradu trov konania celkom alebo z časti v zmysle ustanovenia § 150 O. s. p. Tieto spočívali v predmete sporu veci, ale predovšetkým v majetkových, osobných pomeroch, ako aj vysokom veku navrhovateľa, ktorý vzhľadom na neúspech v konaní by mal byť zaviazaný na náhradu trov konania. Navrhovateľ je starobný dôchodca, ktorý má v súčasnosti už 82 rokov, teda jeho možnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zamestnať sú značne obmedzené. Jeho jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok. V súvislosti s vysokým vekom sú spojené i zdravotné problémy, na ktoré má zvýšené náklady, teda dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl vo vysokom veku navrhovateľa, jeho obmedzené možnosti privyrobenia si , v jeho sociálnej situácii, ako aj v zdravotnom stave (plánovaný operačný zákrok) a v samotnom predmete konania. Preto trovy konania úspešnému účastníkovi nepriznal.
Zároveň v tomto konaní bol súd povinný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v súlade s ust. § 224 ods. 3 O. s. p. V odvolacom konaní si trovy uplatnil odporca, ktoré mu súd nepriznal, keďže o trovách súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s. p. a účastníkovi (úspešnému) trovy konania nepriznal.
V tomto konaní štát znášal trovy, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku znalca Ing. Jána Maguru za znalecký posudok č. 12/2009 v sume 263,14 Eur Znalcovi Ing Jánovi Magurovi bola poukázaná odmena vo výške 263,14 Eur zo štátnych prostriedkov, a to uznesením Okresného súdu Humenné, č.k. 8C/219/2006-123 zo dňa 17.02.2009.
Výrok trovách štátu odôvodnil súd prvého stupňa tým, že navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Preto o trovách štátu rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v čas podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že je bezkonfliktný typ človeka, vždy sa snaží pokojnou cestou urovnať dohody. Odporca žiaľ nemal a nemá záujem, aby túto situáciu vyriešil, aj keď od uzavretia dohody uplynulo už 13 rokov. O jeho úprimnej snahe svedčia dôkazy uvedené v spisovom materiáli, keď podával opakované návrhy na príslušné inštitúcie. 30.12.2002 oznámenia o nerealizovanom prepise na DI Humenné, 20.01.2003 výzva na poriešenie ... pre odporcu,
dňa 24.02.2003 OU Humenné, dopravné oddelenie, sťažnosť vo veci nezrealizovania ..., dňa 28.02.2003 Mestská polícia Humenné detto, návrh na konanie vo veci pre Okresný súd Humenné 2006.
Okresný súd Humenné sa predmetnou vecou zaoberal na pojednávaní dňa 20. mája 2009 a vyniesol rozsudok, ktorým uznal námietku navrhovateľa a rozhodol, že vlastník a odporca nedodržal dohodnuté podmienky, a teda zmluva je od prvopočiatku neplatná. Okrem iného aj tým, že zatajil podstatné veci týkajúce sa predmetu prevodu (havarované osobné vozidlo, nevykonané prehliadky STK a pod.). Odporca nepopiera, že mu navrhovateľ v dobrej viere vyplatil sumu 14.500,- Sk, a však po vynesení rozsudku (2009) sa v svojom odvolaní opieral o neplatnosť návrhu s titulom omeškania, čo nie je pravda. Okresný súd Humenné sa pritom opieral len o jeho názor a nie o meritum veci. Navrhovateľ bol tým aktívnym účastníkom, ktorý sa snažil o vyporiadanie. O nevyhovujúcom technickom stave motorového vozidla svedčí aj skutočnosť popísaná v znaleckom posudku súdneho znalca, že motorové vozidlo zjavne vykazuje známky havárie, ktorú mu odporca pri kúpe neoznámil. Tým naplnil skutkovú podstatu uvedenia do omylu a poškodzovanie osoby navrhovateľa. V spise sa viackrát vyskytuje pojem vlastník vozidla a meno navrhovateľa čo nie je pravda. Prevod nie je legislatívne realizovaný a vlastníkom je osoba zapísaná v technickom preukaze vozidla. Ani pri pôvodnej dohode o prevode vlastníctva ani znaleckom posudku nie je uvedené koľko kilometrov malo vozidlo v danom okamihu najazdené a teda či navrhovateľ na ňom jazdil alebo nie. Ďalej je tu aj tá skutočnosť, že odporca používal motorové vozidlo bez právoplatnej prehliadky STK a prípadne nedostatky chcel evidentne preniesť na navrhovateľa, ako na budúceho vlastníka. Bez jeho aktívnej osobnej účasti nemal navrhovateľ prehliadku STK realizovať, a teda vozidlo si nedovolil používať. V čase prevzatia vozidla do dnešného dňa na vozidle vykonal asi 14 kilometrov a to od miesta prevzatia do svojej garáže na terajšie miesto parkovania. Odporca navrhovateľovi svojím nezodpovedným spôsobom konania vo veci znemožnil riadnym spôsobom naplniť podstatu kúpy a predaja a získal podvodným spôsobom 14.500,- Sk. Všetky doklady a písomnosti potvrdzujúce navrhovateľom uvedené sa nachádzajú v spise a sú nepochybné. Vzhľadom na doterajší priebeh ide zo strany odporcu zjavne o manipuláciu, a snahu znevýhodniť navrhovateľa vo svoj neoprávnený majetkový prospech. Preto žiadal, aby Krajský súd vec vrátil na Okresný súd Humenné a to vykonanom dokazovaní a preskúmaní listinných dôkazov rozhodol, že vlastník vozidla zapísaný v technickom preukaze a odporca neoprávnene a podvodom si privlastnil 14.500,- Sk, ktoré je mu povinný vrátiť v lehote do 3 dní aj s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne do zaplatenia, a znášať trovy konania v plnom rozsahu, pričom predmetné vozidlo bude odporcovi protokolárne odovzdané.
Odvolací súd konštatuje, že podľa obsahu, žiada navrhovateľ rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že navrhuje zamietnuť odvolanie v plnom rozsahu, teda že navrhuje rozsudok potvrdiť. V podstate odvolanie navrhovateľa nie je nič nové len osočovanie odporcu. Navrhovateľ už od počiatku hrubo- flagrantne porušil ústnu dohodu. Nedodržanie termínu si nepriznáva, keby bola pravda čo uvádza, tak by si nebol prevzal vozidlo, alebo by v priebehu 14 dní čo mal vozidlo pripravené na technickú kontrolu prišiel na závady, ktoré uvádza oveľa neskôr. Zaiste by to bolo dôvodom aby vozidlo odporcovi vrátil, a žiadal o zrušenie ústnej dohody a vrátenie finančnej čiastky. To, že začal konať až po viac ako 3 rokoch sám de facto potvrdil vo svojom odvolaní, kde uvádza jednotlivé dáta a prvé je z 30.12.2002. Odporca nevie prečo navrhovateľ nevie pochopiť, že prešvihol premlčaciu dobu. Tak ako uviedol odporca na súde mal celé 3 roky na to, aby vec v rámci zákona urovnal podľa svojich predstáv. Odporca dohodu neporušil. O nijakom poškodení vozidla, ako i správe súdneho znalca nemusel vedieť, čo je pravda. Preto žiada aby z osočovaním a nepravdami zo strany navrhovateľa bol navždy koniec. Odporcovi je v podstate ľúto navrhovateľa, keď človek v jeho veku sa znižuje k praktikám doslova ponižujúcim.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, v jeho napadnutej časti, t.j. okrem vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania štátu, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O. s. p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, dňa 29.10.2013 a zistil, že odvolanie navrhovateľa v napadnutej časti nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v napadnutej časti v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd považuje za potrebné ešte dodať.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Z obsahu spisu vyplýva a v priebehu konania na súde prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, pričom táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná, že v auguste 1999 bola ústne uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu a odporca odovzdal navrhovateľovi motorové vozidlo zn. Wartburg 353 -L, ŠPZ HNB-61. Zároveň odporca odovzdal navrhovateľovi len malý a veľký technický preukaz s prísľubom, že prepis vykoná do 2 týždňov.
Navrhovateľ na súde podal návrh dňa 13.12.2006. Domáhal sa zrušenia dohody o kúpe osobného motorového vozidla z dôvodu, že odporca napriek vyplateniu kúpnej ceny nezabezpečil prepis automobilu na osobu navrhovateľa. Odovzdal mu len malý a veľký technický preukaz s prísľubom, že prepis vykoná do 2 týždňov. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu vrátiť mu zaplatenú kúpnu cenu s tým, že on vráti osobné motorové vozidlo.
Tak ako konštatoval súd prvého stupňa v roku 1999 začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula v roku 2002, navrhovateľ podal návrh až v roku 2006.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň, aby aj zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a jemu zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynie zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje práva nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Tak to bolo aj v danom prípade. Odporca vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že uplynula zákonom stanovená premlčacia doba. Navrhovateľ ako oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonal. Na tom nič nemení ani okolnosť, že tak ako to uvádzal v priebehu konania i v odvolaní oznamoval nerealizovanie prepisu na Dopravnom inšpektoráte Humenné. Zároveň zaslal výzvy a sťažnosti na OU Humenné, prípadne Mestskú políciu Humenné.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správne. Správny je i výrok o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o nepriznaní náhradu trov konania štátu, podľa ustanovenia § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Výrok o nepriznaní náhrady trov konania štátu odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.