Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-219-2006.pdf
PDF · 108.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/219/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Š., bytom V., I. XX, proti odporcovi: T. C., bytom V., U. L. XXX, o zaplatenie 481,31 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zrušenia dohody o kúpe osobného automobilu zn. Wartburg 353-l, ŠPZ HNB 45-61 v roku 2000 za sumu 14 500,- Sk, pretože odporca napriek vyplateniu kúpnej ceny nezabezpečil prepis automobilu na jeho osobu. Odovzdal mu len veľký a malý technický preukaz s prísľubom, že prepis vykoná do dvoch týždňov. Napriek niekoľkým telefonickým a písomným výzvam tak neurobil doposiaľ a navrhovateľovi sa vyhýba. Keďže v evidencii motorových vozidiel nie je urobený prepis, navrhovateľ na predmetnom motorovom vozidle nemôže jazdiť a v dôsledku toho mu vznikla škoda vo výške 14 500,- Sk. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu vrátiť mu zaplatenú kúpnu cenu s tým, že on mu vráti osobné motorové vozidlo. K svojmu návrhu navrhovateľ pripojil listinné dôkazy o tom, že vec riešil aj na príslušnom dopravnom inšpektoráte, na Okresnom úrade v V. i na Mestskej polícii v V..
Uznesením zo dňa 28.02.2007 súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preddavkov v tomto konaní a súčasne zamietol jeho žiadosť o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu. Toto rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2007.
V priebehu konania navrhovateľ požiadal o zmenu žaloby v tom smere, aby súd zaviazal odporcu nielen k zaplateniu istiny, ale aj úroku z omeškania vo výške 2,5% ročne z dlžnej sumy od podania návrhu do zaplatenia. Súd pripustil rozšírenie petitu uznesením zo dňa 20.05.2009, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX.
Odporca sa k návrhu vyjadril svojím podaním zo dňa 18.09.2007. Uviedol, že osobné motorové vozidlo zn. Wartburg 353-l, ŠPZ V. XX-XX predal navrhovateľovi ešte v auguste roku 1999. Nie je pravdou, že prisľúbil jeho prepis do dvoch týždňov na navrhovateľa, pretože o dva dni po jeho predaji obaja na dopravnom inšpektoráte zistili, že prepis nie je možné vykonať pre neplatnú technickú kontrolu. O tomto navrhovateľ údajne vedel už pri jeho kúpe a zobral na vedomie, že odporca nemá čas na prípravu vozidla k technickej kontrole a nemieni do neho ani investovať. Navrhovateľ ho ubezpečil, že auto si na
kontrolu pripraví sám. Odporca si bol po celú dobu od predaja auta vedomý toho, že vozidlo je z jeho mena odhlásené, pretože na polícii podpísal nejaké papiere. Dôkaz o tom nemá. Navrhovateľ prisľúbil, že o 14 dní za ním príde a spolu zrealizujú technickú kontrolu a následný prepis. Došiel však za ním až v septembri 2001, kedy sa odporca nemohol uvoľniť z práce a druhýkrát došiel opäť v rovnakom čase v roku 2002. Podľa jeho názoru navrhovateľ začal byť vo veci aktívny až vtedy, keď mal obavy z vyradenia vozidla kvôli starým poznávacím značkám. Žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa k stretnutiu s odporcom za účelom dohody, na základe ktorej by navrhovateľ pripravil auto k technickej kontrole a požiadal by o znovuzavedenie do evidencie motorových vozidiel. Rovnako poukázal na značný časový odstup, ktorý uplynul od uzatvorenia kúpnej zmluvy, a z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty žiadal, aby súd návrh zamietol.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.05.2009, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 481,31 eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 2,5% ročne od podania žalobného návrhu, t.j. od 13.12.2006 za kúpu osobného motorového vozidla Wartburg 353 -L, ŠPZ V. XX-XX v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Trovy konania navrhovateľovi nepriznal a odporcu zaviazal uhradiť trovy štátu vo výške 291,64 eur do 3 dní odo právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Humenné.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, v ktorom namietal, že o nároku navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny by súd mohol rozhodnúť až na základe platne zrušenej kúpnej zmluvy, napríklad z dôvodu odstúpenia kupujúceho od kúpnej zmluvy podľa § 597 OZ. Okrem toho by musel rozhodnúť aj o povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcovi predmetné motorové vozidlo. K platnému zrušeniu zmluvy zo strany navrhovateľa doposiaľ nedošlo. Odporca predal navrhovateľovi motorové vozidlo v auguste 1999 na základe ústnej kúpnej zmluvy s upozornením, že vozidlo nemá platnú STK. Navrhovateľ vedomý si tejto skutočnosti , vozidlo prevzalo aj s príslušnými dokladmi a zaplatil kúpnu cenu. V dôsledku toho sa stal jeho vlastníkom. Nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k motorovému vozidlu nebolo viazané na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Navrhovateľ uvedené motorové vozidlo riadne užíval, platil zákonné poistenia a pod. Zmeny v evidencii vozidiel nebolo možné vykonať, nakoľko od uzavretia kúpnej zmluvy v auguste 1999 s uvedeným vozidlom aj s príslušnými dokladmi disponoval výlučne navrhovateľ. Poukázal tiež na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal s ním vznesenou námietkou premlčania. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie súdu 1. stupňa za nesprávne. Taktiež namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 291, 64 eur. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Motorové vozidlo odporcovi vráti, ak mu zaplatí odporca 481,31 eur vrátane príslušného úroku z omeškania. Ani v súčasnej dobe nemôže auto používať, nakoľko podľa v súčasnosti platného zákona nemôže naňho uzatvoriť zákonnú poistku. V evidencii vozidiel stále nie je vedený ako jeho držiteľ. Pokiaľ ide o odporcom vznesenú námietku premlčania, premlčanie nároku zo strany navrhovateľa nenastalo. V čase, keď ešte plynula premlčacia lehota, telefonicky a písomne vyzýval odporcu na poriešenie prípadu. Ďalej uviedol, že ďalším dôvodom zrušenia zmluvy o kúpe motorového vozidla podľa § 597 OZ je aj to, že auto bolo havarované na čo upozornil a zistil to až neskôr. Odvolanie odporcu považuje za neopodstatnené a preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny s tým, že osobné motorové vozidlo po zaplatení sumy 481,31 eur s príslušenstvom odporcovi vráti.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa v ďalšom konaní uložil povinnosť riadne sa zaoberať návrhom navrhovateľa ako ho popísal vo svojom návrhu, dôsledne rešpektovať návrh ( petit ) v spojení so zmenou návrhu, čo do úroku z omeškania vo výške 2,5% ročne . Ďalej súd 1. stupňa riadne zistí, či v danom prípade ide o synalagmatický záväzok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka tak, ako to pochopil odvolací súd, prípadne ide o iný nárok. Zistí, či došlo k riadnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy a či táto kúpna zmluva je platná. Pokiaľ je neplatná, z akých dôvodov. Prípadne či nedošlo k odstúpeniu od tejto kúpnej zmluvy, ak kúpna cena bola zaplatená. Zároveň uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa
i námietkou premlčania nároku, ktorú vzniesol odporca. Vo svojom rozhodnutí súd 1. stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
Podľa § 226 O.s.p.; ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd v rámci právneho názoru a usmernenia odvolacieho súdu vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom U. R. C. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä, oznámeniami navrhovateľa o nerealizovanom prepise zakúpeného vozidla v evidencii motorových vozidiel dopravnému inšpektorátu, okresnému úradu, mestskej polícii, OO PZ V., s výzvou navrhovateľa odporcovi z 20.01.2003 na poriešenie prevodu vlastníctva k motorovému vozidlu, znaleckým posudkom znalca Ing. Y. T., výsluchom navrhovateľa, písomnými vyjadreniami oboch účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom návrhu trvá aj naďalej v celom rozsahu. S odporcom sa na pojednávaní stretol iba jedenkrát a bol ochotný uzatvoriť mimosúdnu dohodu, preto sa vybral sa s ním k vozidlu, t.j. k miestu, kde vozidlo stojí a odporca pripustil, že vozidlo prevezme a vráti do 10 dní kúpnu cenu, pričom navrhol vrátenie kúpnej ceny prostredníctvom splátok. Navrhovateľ s tým nesúhlasil, nakoľko on zaplatil kúpnu cenu v celosti, preto žiadal o jej vrátenie v celosti. V stanovenej lehote sa odporca neohlásil, vôbec nekomunikujú a on motorové vozidlo nemôže užívať. Nie je pravdou, že odporcu nekontaktoval, pretože za ním chodieval, kontaktoval ho telefonicky, navštevoval políciu, avšak odporcovi daný stav a predlžovaniu času vyhovuje. Má za to, že návrh podal dôvodne a žiada vrátenie peňazí a odporca nech si prevezme motorové vozidlo. Ďalšie návrhy na dokazovanie už nemal.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že podaný návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia. Po uzatvorení zmluvy navrhovateľa nevidel najmenej dva roky, navrhovateľ sa za ním dostavil až v septembri 2002, kedy končili poznávacie značky. Má za to, že navrhovateľ hrubo porušil zmluvu, keďže bola medzi nimi dohoda, že do 14 dní uskutočnia, zrealizujú prepis s tým, že sa predtým vykoná technická kontrola, na ktorú mal pripraviť osobné motorové vozidlo, čo však navrhovateľ neuskutočnil. V prípade že by v konaní nebol úspešný, požadoval vrátenie motorového vozidla v pôvodnom stave. Uplatnil si trovy konania. Taktiež ďalšie dôkazy v konaní už nenavrhol.
Svedkyňa Gabriela Otrubová vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľa osobne nepozná, vidí ho druhýkrát v živote. Prvýkrát ho videla veľmi dávno, asi dva roky po odpredaji auta a bolo to pred bránou na vstupe do ich rodinného domu. Čo bolo predmetom komunikácie odporcu s navrhovateľom uviesť nevedela, pamätá sa si, že sa týkala auta, keďže nie je držiteľkou vodičského preukazu, presne nevedela čoho konkrétne sa to týkalo ani presne čo navrhovateľ chcel. Pamätala si, že navrhovateľ u nich vtedy bol, pretože prišiel neskoro a odporca bol chorý. Ktorý z nich sa dožadoval stretnutia, nevedela uviesť, vzhľadom na dlhé časové obdobie, ktoré odvtedy uplynulo. Taktiež si nepamätala, že by otázku ohľadne ceny vozidlo vznášala ona, resp. že by sa navrhovateľa pýtala, akú sumu za auto zaplatil.
Po poučení súdom vykonanom na pojednávaní v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a § 120 ods. 4 účastníci nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a následne doložili dôkazy na ich preukázanie.
Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek 1 a § 120, odsek 1 O.s.p.
Podľa § 101, odsek 1 zákona č.99/1963 Zb. O.s.p. : Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120, odsek 1 O.s.p., Dôkazná povinnosť : Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120, odsek 3 O.s.p. : Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 120, odsek 4 O.s.p. : Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia podľa § 120, odsek 4 : predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 132 O.s.p. Hodnotenie dôkazov : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153, odsek 1 O.s.p. : Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 588 OZ; z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 457 OZ; ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 100 ods. 1 OZ; právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz ( § 101 OZ ).
V danom prípade mal súd za preukázané a táto skutočnosť v konaní nebola ani sporná, že medzi účastníkmi konania bola v auguste 1999 ústne uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu a odporca odovzdal navrhovateľovi motorové vozidlo zn. Wartburg 353 -L, ŠPZ V. XX-XX. Zároveň odporca odovzdal navrhovateľovi len malý a veľký technický preukaz s prísľubom, že prepis vykoná do 2 týždňov.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia kúpnej zmluvy a vrátenia zaplatenej kúpnej ceny proti vrátenia motorového vozidla, nakoľko odporca si nesplnil oznamovaciu povinnosť a nevykonal prevod držby motorového vozidla.
Keďže odporca vzniesol v podanom odvolaní opätovne na svoju obranu námietku premlčania nároku navrhovateľa domáhať sa zrušenia kúpnej zmluvy, súd sa zaoberal z dôvodu hospodárnosti konania najprv touto námietkou premlčania, na ktorú upozornil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení.
V danom prípade súd mal za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná. Kúpna zmluva bola uzatvorená v auguste 1999, teda najneskôr dňa 31.08.1999, z tejto zmluvy navrhovateľovi vyplynula povinnosť zaplatiť kúpnu cenu 14.500-Sk a odporcovi vyplynula povinnosť odovzdať osobné motorové vozidlo zn. Wartburg 353 -L, Š. V. XX-XX. Obaja účastníci si zmluvou určené povinnosti splnili. Zároveň odporca prisľúbil, že do 2 týždňov vykoná prepis motorové vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte, nakoľko odovzdanie motorového vozidla zahrňuje v sebe i ďalšie povinnosti, ktoré sú vyjadrené v ust. § 90 zák. č. 315/1996 Z.z., okrem iného ide aj o povinnosť oznámiť na dopravnom inšpektoráte, kde je vozidlo evidovaného prevod držby vozidla na inú osobu, a to do 7 dní odo dňa, táto dní od skutočnosť nastala. Skutočnosťou, na základe ktorej došlo k prevodu držby motorového vozidla na iného majiteľa, bola práve kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená najneskôr dňa 31.08.1999 a od toho dňa začala plynúť 7-dňová lehota na oznámenie, že došlo k prevodu držby. Táto lehota uplynula dňom 07.09.1999. Odporca si túto oznamovaciu povinnosť nesplnil a teda nasledujúcim dňom, t.j. dňom 08.09.1999 sa právo mohlo vykonať po prvý raz a navrhovateľovi už týmto dňom vznikla možnosť podať návrh na súd, ktorým sa mohol domáhať zrušenia kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že sa jedná o synalagmatický záväzok, každá zo zmluvných strán, mala druhej strane vrátiť to, čo na základe predmetnej kúpnej zmluvy nadobudla. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnych skutočností. Dňom 08.09.1999 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 08.09.2002. V tejto lehote navrhovateľ neuplatnil svoje právo na súde. Podania, vyjadrenia, oznámenia, sťažnosti na rôzne inštitúcie, nemajú vplyv na plynutie premlčacej doby. Návrh však bol podaný na súd až dňa 13.12.2006, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty na vykonanie práva. Odporca vzniesol námietku premlčania, pričom použitie tejto námietky má za následok zánik celého nároku patriaceho k obsahu práva, t.j zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi súdne priznať. Súd preto, celý návrh zamietol, nakoľko mal za preukázané, že nárok navrhovateľa na zrušenie kúpnej zmluvy, ako aj nárok s tým spojené sú v celom rozsahu premlčané.
O trovách súd rozhodol v sú súlade s § 150 ods. 1 O.s.p.; podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V predmetnom konaní mal odporca plný úspech, ktorému by tak proti navrhovateľovi v zmysle cit. ust. § 142 ods.1 OSP patril nárok na náhradu trov konania, nakoľko návrh prvostupňový súd zamietol v celom rozsahu.
Súd mal však zo spisu preukázané, že u navrhovateľa v tomto konaní existujú dôvody hodného osobitného zreteľa umožňujúce nepriznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti v zmysle ust. § 150 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali v predmete tohto sporu veci, ale predovšetkým v majetkových, osobných pomeroch, ako aj vysokom veku navrhovateľa, ktorý vzhľadom na neúspech
v konaní by mal byť zaviazaný na náhradu trov konania. Navrhovateľ je starobný dôchodca, ktorý má v súčasnosti už 82 rokov, teda jeho možnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zamestnať sú značne obmedzené. Jeho jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok. V súvislosti s vysokým vekom sú spojené i zdravotné problémy, na ktoré má zvýšené náklady. Teda dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl vo vysokom veku navrhovateľa, jeho obmedzené možnosti privyrobenia si, v jeho sociálnej situácii, ako aj v zdravotnom stave ( plánovaný operačný zákrok ) a v samotnom predmete konania. Preto trovy konania úspešnému účastníkovi nepriznal
Zároveň v tomto konaní bol súd povinný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p.. V odvolacom konaní si trovy uplatnil odporca, ktoré mu súd nepriznal, keďže o trovách súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi ( úspešnému ) trovy konania nepriznal.
V tomto konaní štát znášal trovy, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku znalca Ing. Y. T. za znalecký posudok č. 12/2009 v sume 263,14 eur Znalcovi Ing. Y. T. bola poukázaná odmena vo výške 263,14 eur zo štátnych prostriedkov, a to uznesením Okresného súdu V., č.k. XC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 17.02.2009.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, o trovách štátu súd preto rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).