Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/134/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu BRSC, s. r. o., Streda nad Bodrogom, Hlavná ul. č. 600, zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR z 12. 08. 2011 č. I/221/15666-82576/2011/990311-r jednomyseľne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou osobne doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 31. 10. 2011 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 12. 08. 2011 č. I/221/15666-82576/2011/990311-r, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec z 31. 08. 2010 č. /Kaš. Týmto dodatočným platobným výmerom podľa bod l v znení neskorších predpisov bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 13.378.468,29 eur a zároveň neuznal vykázanú stratu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 38.079,- Sk.

Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly zameranej na daň z príjmov právnickej osoby podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka 2008. O daňovej kontrole bol vyhotovený protokol zo dňa 23. 06. 2010 č. I/182/12541-73966/2010/Kaná, ktorý bol splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 17. 08. 2010. Kontrolou dane z príjmov právnickej osoby bolo zistené porušenie v nadväznosti na zák. č v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o dani z príjmov) a porušenie , , o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o účtovníctve) a , opatrenia MF SR č. -92 v znení neskorších predpisov v týchto prípadoch:

Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval na účet 504 nákup pilín od dodávateľa DREVO SK, s. r. o., a v zmysle ust. § 19 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov si uplatnil nakúpené množstvo tovaru 37.988 m3 v hodnote 24.692.200,-- Sk ako daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pretože žalobca nepredložil ku kontrole žiadny inventúrny súpis tovaru - pilín ku dňu 31. 12. 2008, čiže nevykonal fyzickú inventúru tovaru podľa § 30 zákona o účtovníctve a nepredložil ani skladovú kartu zásob, zamestnanci správcu dane poverení výkonom

daňovej kontroly vypracovali z faktúr predložených ku kontrole (sú uvedené v odôvodnení dodatočného platobného výmeru) sumarizáciu nákupu a predaja pilín uskutočneného v období od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008 žalobcom. Z nej vyplýva, že žalobca z nakúpeného množstva 37.988 m3 pilín predal iba 35.815 m3 pilín. Táto skutočnosť zakladala pre žalobcu povinnosť znížiť ku dňu 31. 12. 2008 svoje náklady o sumu 1.412.450,-- Sk čo predstavovalo 2.173 m3 pilín, ktoré mu podľa uskutočnenej sumarizácie preukázateľne zostali na sklade a žalobca mal povinnosť tento zostatok tovaru zaúčtovať na ťarchu účtu 132 - tovar. Táto účtovná operácia by mala za následok zníženie výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov o sumu vo výške 1.412.450,-- Sk.

Žalobca v roku 2008 nakúpil od dodávateľa TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara č. 45 tokajské víno samorodé suché sudové v množstve 6600 l v sume 1.056.000,-- Sk, ktoré zaúčtoval do nákladov na účet 504 ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca z nakúpeného množstva vína v zdaňovacom období 2008 nepredal žiadne množstvo a všetkých 6600 l tokajského vína suchého samorodého zostalo žalobcovi ku dňu 31. 12. 2008 na sklade. Žalobca nepredložil ku kontrole žiadny inventúry súpis tovaru ani skladovú kartu a zamestnanci správcu dane vypracovali sumarizáciu nákupu predmetného vína z predložených faktúr. Správca dane konštatoval, že pokiaľ by žalobca uskutočnil fyzickú inventúru tovaru podľa § 30 zákona o účtovníctve potom, by pre neho vznikla povinnosť znížiť ku dňu 31. 12. 2008 svoje náklady (účet 504) o sumu 1.056.000,-- Sk, čo predstavovalo množstvo 6600 l tokajského vína samorodého suchého, ktoré mu preukázateľne zostali na sklade a zaúčtovať celý zostatok tovaru na ťarchu účtu 132 - tovar. Táto účtovná operácia by mala za následok zníženie výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov o sumu 1.056.000,-- Sk.

Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období r. 2008 nakúpil od dodávateľa SHEN TIAN, s. r. o., M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov tovar „euro očká špeciál“ v množstve 11.763.720 ks v hodnote 1.199.899.440,-- Sk, ktoré zaúčtoval do nákladov na účet 504 ako výdavok na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Ani v tomto prípade žalobca nepredložil ku kontrole žiadny inventúrny súpis tovaru, čo znamená, že nevykonal fyzickú inventúru tovaru a zamestnanci správcu dane aj v tomto prípade vpracovali na základe faktúr, ktoré žalobca predložil ku kontrole sumarizáciu nákupu a predaja euro očiek špeciál uskutočneného v období od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008. Z tejto sumarizácie vyplynulo, že žalobca v kontrolovanom období z celkového množstva nakúpeného tovaru predal len 5.762.689 ks euroočiek špeciál, čo pre žalobcu vyplývala povinnosť znížiť k 31. 12. 2008 svoje náklady (účet 504) o sumu 612.105.162,-- Sk, čo predstavuje 6.001.031 ks euroočiek špeciál, ktoré mu podľa vykonanej sumarizácie uskutočneného nákupu a predaj a preukázateľne zostali na sklade a zaúčtovať tento zostatok na ťarchu účtu 132 - tovar. Táto účtovná operácia by mala za následok zníženie výdavkov na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov o sumu vo výške 612.105.162,-- Sk.

Ďalej bolo u žalobcu zistené porušenie ust. § 17 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 2 písm. b/ a h/ zákona o dani z príjmov a § 4 ods. 2, § 8 zákona o účtovníctve a to tak, že v zdaňovacom období vystavoval faktúry za predaný tovar do Európskej únie - Maďarska, ktoré účtoval na účet 604 - predaný tovar. Túto skutočnosť, žalobca potvrdil aj podaním dodatočného daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008, kde na riadku 13 (§ 43 - oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu) uviedol sumu 585.489.059,-- Sk a za v 4. štvrťroku 2008 uviedol v riadku 13. sumu 897.983.623,-- Sk. Žalobca sumu 1.506.726.236,-- Sk neuviedol do daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v tabuľke F riadok 1 - súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov, ale uviedol tam sumu 2.148.284.939,-- Sk, ktorá nesúhlasí s predloženou položkovou hlavnou knihou za december 2008. V hlavnej knihe vykázal žalobca 3.654.990.058,-- Sk. V položkovej hlavnej knihe vykázal za december výnosy za rok 2008 - ročný obrat triedy 6 v sume 3.655.011.175,60 Sk.

Žalobca v zdaňovacom období tiež prijal úhradu za tovar od zahraničného odberateľa PERAS-CAR KFT, 1106 BUDAPEST, GÉPMADÁR UTCA 5 a to v slovenských korunách. Zahraničný odberateľ vyplatil žalobcovi v r. 2008 celkom v hotovosti sumu vo výške 1.480.608.481,50 Sk.

Konateľ žalobcu V. M. správcovi dane k predaju euroočiek do Maďarska uviedol, že zvyšná časť euroočiek bola skladovaná vo Veľatoch v skladových priestoroch prenajatých od DREVO SK, s. r. o., a v ďalšom období bola predaná tomu istému odberateľovi. Prepravu tovaru zabezpečoval do Maďarska odberateľ. K platbe za predaný tovar konateľ žalobcu V. M. uviedol, že faktúry boli uhradené v hotovosti na území Slovenskej republiky a to ešte skôr, ako bol prevzatý tovar. Za žalobcu preberal hotovosť V. M. a za spoločnosť PERAS - KAR KST HU platbu uskutočnil konateľ firmy, ktorého nepoznal a ani nezisťoval jeho totožnosť. Ďalej uviedol, že celý obchod dohodli riaditelia jeho maďarských firiem, ktorých mená sú obchodným tajomstvom a nemieni ich uviesť. V súčasnosti po tovar chodí už iná firma.

Na základe týchto skutočností kontrolná skupina v súlade s ust. § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov zvýšila základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 o sumu 1.506.726.236,-- Sk. Na základe výsledkov kontroly vydal Daňový úrad Kráľovský Chlmec dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie v prepočte na euro v sume 13.378.468,29 euro a zároveň neuznal vykázanú daňovú stratu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 38.079,-- Sk.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím dodatočným platobný výmer správcu dane potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkový stav zistený správcom dane. Poukázal na zákonnú úpravu zákona o dane z príjmov, podľa ktorého bol žalobcovi zvýšený základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008. Reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu.

Námietku žalobcu, že daňovú kontrolu v rozpore s ust. § 3 zákona o správe daní nevykonávali zamestnanci miestne príslušného správcu dane s poukazom na nález Ústavného súdu SR -61 z 10. 12. 2009 považoval žalovaný za neopodstatnenú z dôvodu, že daňovú kontrolu vykonali zamestnanci Daňového riaditeľstva SR, odboru mimoriadnych kontrol, Oddelenia výkonu mimoriadnych kontrol Banská Bystrica. Daňové riaditeľstvo v zmysle ust. o daňových orgánov v znení neskorších predpisov je oprávnené vykonať daňovú kontrolu, aj opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov. Nález Ústavného súdu, na ktorý žalobca poukazoval nie je možné na tento prípad aplikovať.

Žalovaný ďalej konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade ust. § 15 zákona o správe dani, dôkazy v priebehu tejto kontroly boli získané dokazovaním, ktoré bolo vykonané v zmysle ust. § 29 zákona o správe dani. Kontrolná skupina pri dokazovaní postupovala v súlade s ust. § 29 ods. 2 - 4 o správe dani, dostatočne zistila skutkový stav a správne aplikovala príslušné zákonné ustanovenia. Pri výkone daňovej kontroly postupovala podľa ust. § 2 ods. 2 a 3 zákona o správe dani, tzn. v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (žalobcom) a pri vyžadovaní plnenia jeho povinnosti použila len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažovali, získané dôkazy zhodnotila podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadala na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane ho neinformoval o výsledkoch dožiadania žalovaný uviedol, že kontrolná skupina v priebehu daňovej kontroly nevykonávala dokazovanie dožiadaním v zmysle ust. § 16 zákona o správe dani a preto táto námietka uvedená v odvolaní nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že mu nebol daný priestor, aby sa oboznámil s vykonaným dokazovaním žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola ukončená dňa 17. 08. 2010, žalobcovi bola dňa 23. 06. 2010 zaslaná výzva na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie, ktorého súčasťou bol Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 23. 06. 2010 č. I/182/12541-73966/2010/Kaná. Žalobca v lehote stanovenej v § 15 ods. 10 zákona o správe dani zaslal písomné vyjadrenie k Protokolu o výsledku daňovej kontroly a vyjadrenie žalobcu k Protokolu a jeho vyhodnotenie kontrolná skupina uviedla v dodatku k Protokolu. Z toho vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s vykonaným dokazovaním počas

daňovej kontroly a bola mu daná možnosť navrhnúť dôkazy. Z týchto dôvodov žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože nezodpovedá ust. , a Podľa žalobcu odôvodnenie obsahuje len opísaný obsah pôvodného rozhodnutia správcu dane, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom a to tým, že žalovaný bez výhrad prijal úvahy správcu dane bez toho, aby sa ako odvolací orgán riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa Článku 1 ods. 1 . Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva, splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil, dostal sa tak do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že súčasťou zámeru žalovaného bolo zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené s V. M., čoho dôkazom boli aj stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť V. M. ako osoby nezastupiteľnej, vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom tejto skutočnosti je napríklad fakt, že 30. 03. 2010 bolo V. M. doručených 13 Protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 ním personálne prepojených spoločnostiach a skutočnosť, že v septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených s V. M. vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol a ďalšie kontroly sa otvárali.

Žalobca ďalej uviedol, že v rozpore s ust. je skutočnosť, že žalovaný na základe zistenia, že spoločnosti, medzi ktorými prebiehal nákup a predaj tovaru boli personálne prepojené osobou V. M. ako konateľa a spoločníka týchto spoločností, preniesol celé dôkazné bremeno výlučne na daňový subjekt. Svedčí o tom skutočnosť, že žalovaný si urobil na základe personálneho prepojenia obchodných spoločností vlastný úsudok o tom, že žalobca môže vykonať rekonštrukciu účtovníctva aj napriek tomu, že došlo k strate údajov z dôvodu poruchy HARD disku. Žalovaný nebral do úvahy skutočnosť, že u žalobcu prebiehali súčasne viaceré daňové kontroly, pričom doklady predložené v rámci kontroly žalovanému neboli do dnešného dňa žalobcovi vrátené, ale okamžite boli prevzaté daňovými orgánmi v rámci vykonávania iných daňových kontrol a následne boli podľa dané orgánom činnými v trestnom konaní, o čom bol žalobca vyrozumený oznámením Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 19. 08. 2010. Za takýchto okolností žalobca nie je si vedomý toho, akým spôsobom mohol vykonať rekonštrukciu účtovníctva. Žalobca ďalej uviedol, že niektoré dôkazy nemohol predložiť z objektívnych príčin, pretože ho viedla k tomu jednak časová tieseň a jednak niektoré dôkazy boli prevzaté právnym zástupcom a to Advokátskou kanceláriou Kolesár a Partneri, s. r. o., ktorej zastúpenie zaniklo dňa 30. 05. 2011 smrťou štatutárneho zástupcu a spoločníka a do dnešného dňa žalobcovi neboli napriek výzvam vrátené podklady.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Kráľovský Chlmec a oboznámení sa s administratívnymi spismi vzťahujúcimi sa na preskúmavanú vec dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Odbor mimoriadnych kontrol, Oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Banská Bystrica vykonalo u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 a kontrolu účtovníctva za rok 2008. Kontrola bola začatá v zmysle v znení neskorších predpisov bez písomného oznámenia o výkone daňovej

kontroly spísaným zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 19. 08. 2009 č. I/182/12541-97353/2009/ Kána a o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol vypracovaný Protokol zo dňa 19. 08. 2010 č. I/182/12541/73966/2010 Kána a Dodatok k protokolu zo dňa 06. 08. 2010, ktorý bol prerokovaný so zástupcom žalobcu 17. 08. 2010.

Pri daňovej kontrole bolo zistené, že žalobca neviedol riadne účtovníctvo, nevykonal inventarizáciu zásob, neviedol skladové karty zásob a ku kontrole predložil iba neúplné účtovné doklady, ktoré predložil aj ku daňovej kontrole z DPH.

Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že žalobca si v zdaňovacom období roka 2008 zaúčtoval ako daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov nákup pilín od dodávateľa DREVO SK, s. r. o., v množstve 37.988 m3 vo výške 24.692.200,-- Sk, ale z nakúpeného množstva nepredal 2.173 m3 pilín v sume 1.412.450,-- Sk, ktoré podľa predložených dokladov mali preukázateľne ku koncu roka zostať u žalobcu na sklade. O túto sumu preto sa žalobcovi zvýšil výsledok hospodárenia a znížili výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Žalobca v roku 2008 nakúpil od dodávateľa TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara tokajské víno samorodé suché sudové v množstve 6.600 l vo výške 1.056.000,-- Sk, ktoré naúčtoval do základov ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pri daňovej kontrole žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že nakúpené víno predal. 6.600 litrov tokajského vína žalobcovi tak k 31. 12. 2008 zostali na sklade a nemohol ho preto zaúčtovať ako výdavok na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov, preto po kontrole sa žalobcovi zvýšil výsledok hospodárenia o túto sumu.

V roku 2008 žalobca nakúpil od dodávateľa SHEN TIAN, s. r. o., Trebišov tovar „Euroočká špeciál“ v množstve 11.763.720 ks vo výške 1.199.899.440,-- Sk, ktoré naúčtoval do nákladov ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Na základe faktúr predložených pri daňovej kontrole bolo zistené, že žalobca z nakúpeného množstva tovaru predal iba 5.762.689 ks „Euroočiek špeciál“. Zvyšok nakúpeného tovaru 6.001.031 kusov „Euroočiek špeciál“ v sume 612.105.162,-- Sk ku dňu 31. 12. 2008 zostali na sklade, čo malo za následok zvýšenie výsledku hospodárenia o túto sumu.

Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom zaúčtovaných v účtovníctve alebo zaevidovaných v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ak výšku z výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške, ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim znalosť účtovných záznamov ().

Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov (§ 8 ods. 2). Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3a, za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú uzávierku, prípadne konsolidovanú účtovnú uzávierku, vyhotovila

výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 21, uložila dokumenty podľa § 23a a mala o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy (§ 8 ods. 3).

Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vy konala inventarizáciu (§ 8 ods. 4).

Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2, § 8 ods. 5).

Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 - 36 (§ 8 ods. 6).

Podľa § 30 ods. 1 zákona o účtovníctve skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou, ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

Z Protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že správca dane vyzval žalobcu v dňoch 18. 08. 2009, 08. 09. 2009, 15. 10. 2009, 02. 12. 2009, 02. 01. 2010, 25. 02. 2010 a 08. 04. 2010 na predloženie a zapožičanie dokladov, aby zamestnanci správcu dane zistili alebo preverili základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Žalobca až na opakované výzvy predložil neúplné doklad a to faktúry o nákupe a predaji tovaru a neúplnú položkovú hlavnú knihu. Vo februári 2010 žalobca oznámil, že došlo k strate údajov na HARD disku a preto nemôže ku kontrole predložiť žiadne doklady. Správca dane vykonal sumarizáciu nákupu a predaja na základe predložených faktúr a upravil výsledok hospodárenia žalobcu tak, ako to je uvedené v dodatočnom platobnom výmere.

Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vystavoval faktúry za predaný tovar do Európskej únie

- Maďarska a táto skutočnosť bola potvrdená aj podaním dodatočného daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2008. Žalobca prijaté sumy vo výške 1.506.726.236,-- Sk neuviedol do daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v tabuľke F - riadok č. 1 súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov, ale uviedol tam sumu vo výške 2.148.284.939,-- Sk, ktorá nesúhlasí s predloženou položkovou hlavnou knihou za mesiac december 2008.Z predložených faktúr ďalej bolo zistené, že žalobca prijal úhradu za tovar od zahraničného odberateľa PERAS-CAR KFT Budapešť v slovenských korunách, pričom zahraničný odberateľ mal žalobcovi v roku 2008 v hotovosti vyplatiť sumu vo výške 1.480.608.481,-- Sk, žalobca však v priebehu daňovej kontroly uviedol, že zvyšná časť očiek bola skladovaná vo Veľatoch a predaná v ďalšom období, že prepravu zabezpečil kupujúci, ktorý ešte na území Slovenska vyplatil v hotovosti žalobcovi kúpnu cenu, že platbu uskutočnil konateľ firmy, ktorého osobne nepoznal a odmietol uviesť aj bližšie údaje o svojich obchodných partneroch. Vzhľadom na toto zistenie kontrolná skupina v súlade s ust. § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov zvýšila základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 o sumu 1.506.726.236,-- Sk.

Podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov právnických osôb výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované.

Podľa názoru súdu správca dane postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, keď na základe výsledkov kontroly vydal dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 13.378.468,29 eura.

Žalobca v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, ktorý v odvolacom konaní potvrdil dodatočný platobný výmer uviedol, že rozhodnutie je vydané v rozpore s ust. § 30 ods. 1 a 3 a § 48 ods. 6 zákona č. 511 z roku 1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože iba opísal obsah pôvodného rozhodnutia správcu dane, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatoval, že postupoval v súlade so zákonom bez toho, aby sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, preto toto rozhodnutie považuje za nedôvodné a nepreskúmateľné. Súd hodnotí túto žalobnú námietku za nedôvodnú, pretože žalobca bližšie nekonkretizoval, ktoré skutkové zistenia správcu dane nie sú súčasťou dôvodov rozhodnutia, v čom spočívalo nesprávne zhodnotenie vykonaných dôkazov, s ktorými návrhmi, pripomienkami a vyjadreniami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, resp. ich nezhodnotil po právnej stránke. Preto k tejto žalobnej námietke sa súd môže vyjadriť iba tak, že rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval v súvislosti so žalobcom podaného daňového priznania z dane z príjmov právnickej osoby a v dôvodoch svojho rozhodnutia sa podrobne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami a uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácie relevantnej právnej úpravy.

Žalobca ďalej v žalobe poukazoval na to, že nebola akceptovaná jeho argumentácia bez žiadneho zdôvodnenia, že predložil obvyklé dôkazy pre riadny výkon kontroly, pričom cieľom daňovej kontroly bola podľa neho dodaniť žalobcu. Táto žalobná námietka je nedôvodná, pretože ako vyplýva z obsahu daňovej kontroly, ako aj zo samotného oznámenia žalobcu, žalobca nepredložil k daňovej kontrole dani z príjmov právnickej osoby doklady, predovšetkým účtovné doklady, ktoré je povinný viesť podľa zákona o účtovníctve, ale predložil kontrolnej skupine iba faktúry a neúplnú hlavnú knihu, ktoré nie je možné považovať za dôkazy obvyklé pre výkon daňovej kontroly.

Súd poukazuje na ust. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať pri priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Výsledky daňovej kontroly ukázali, že žalobca si povinnosti viesť úplnú a správnu evidenciu neplnil a na výzvy správcu dane nepredložil úplné doklady potrebné pre výkon daňovej kontroly.

Žalobca v žalobe ďalej namietal, že si nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť ani realizovať svoje práva na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy, pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých konateľom bol V. M. bol vytvorený úmyselne taký stav, v ktorom žalobca nemohol reálne splniť požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom a tvrdil, že týmto postupom došlo k porušeniu zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa Článku 1 ods. 1 SR.

V tejto žalobnej námietke súd uvádza, že podstatu zásady proporcionality, ktorá je normatívne zakotvená v Článku 52 ods. 2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú základom Právneho poriadku EÚ, zovšeobecnil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze tak, že „obmedzenie, resp. zasahovanie do chránených práv a slobôd je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom“,

V. M. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných spoločností, ktoré uskutočnili medzi sebou obchodné transakcie a vtedajší konateľ žalobcu V. M. vykonával súčasne v týchto

spoločnostiach všetky činnosti súvisiace s obchodno- ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností a bol prakticky nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole. Preto súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností bol nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľom bol V. M. nemohol byť z toho dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach.

Kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 trvala 12 mesiacov a jej dĺžka bola ovplyvnená aj skutočnosťou, že žalobca na výzvy správcu dane požadované doklady nepredkladal. Žalobcovi počas daňovej kontroly bol daný dostatočný priestor na predkladanie dôkazov a vyjadrení, no žalobca toto svoje právo dostatočne nevyužil.

Pokiaľ žalobca namieta s poukazom na Článok 2 ods. 3 SR, že založením viacero obchodných spoločností V. M. neporušil žiadne zákonné ustanovenia, súd k tomu uvádza, že táto námietka nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a je právne irelevantná.

K žalobnej námietke, v ktorej žalobca tvrdí, že nemá k dispozícii niektoré dôkazy z dôvodu časovej tiesne, ako aj z dôvodu zániku plnomocenstva JUDr. Jurajovi Kolesárovi, CSc., súd uvádza, že táto žalobná námietka nie je opodstatnená a netýka sa preskúmavaného prípadu, pretože v čase vykonávania daňovej kontroly žalobca nevydal ešte plnomocenstvo spomínanému advokátovi a so správcom dane konal priamo V. M., konateľ žalobcu.

Tým, že nepredložil požadované dôkazy, neuniesol svoje dôkazné bremeno a preto správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď daň z príjmov vymeral podľa dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Žalobca však svoje odvolanie ani žalobu nesmeroval proti výroku dodatočného platobného výmeru a preto sa súd viazaný žalobnými námietkami s touto otázkou nezaoberal.

Vzhľadom na to, že po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj Daňového úradu Kráľovský Chlmec v medziach žalobných námietok bolo zistené, že žalované správne orgány postupovali v súlade so zákonom, súd žalobu podľa zamietol.

Žalobcovi nepriznal súd právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),