Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/63/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni J. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., ul. X. V. XXXX/ XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.510,76 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa 14. 01. 2013, č. k. -88, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy odvolacieho konania vo výške 24,41 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Andrejovi Cifrovi, advokátovi, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy vo výške 158,-- € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal a zároveň nariadil Daňovému úradu Bratislava, aby vrátil navrhovateľovi súdny poplatok 83,80 € do 30 dní od doručenia opisu právoplatného uznesenia.

V rozhodnutí uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 01. 02. 2012, sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.510,76 €. Dňa 05. 11. 2012 do konania vstúpil na strane odporkyne vedľajší účastník, ktorý dňa 06. 12. 2012 vzniesol námietku premlčania.

Podaním zo dňa 18. 12. 2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 27. 12. 2012, navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť.

Prvostupňový súd podľa konanie zastavil a podľa rozhodol o trovách prvostupňového konania.

Proti rozhodnutiu sa odvolal vedľajší účastník, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Uznesenie v tejto časti žiadal zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,23 €.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ( ). Zastáva názor, že vedľajší účastník

- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.

Z dôvodovej správy k vyplýva, že cieľom novelizácie bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný.

Poukázal na to, že z vlastných skúseností má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov. Z toho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa Združenie v konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov, ktorí o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,50 €, a to za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14. 02. 2013 vo výške 35,69 € a režijný paušál 7,81 €.

K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s , z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s ich vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o ich vstupe do konania. Vstup združenia do konania zákon v priamo predpokladá. Ich vstup do konania bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd návrh zamietol po ich vstupe do konania na základe argumentácie obsiahnutej v ich vyjadrení, ktorá bola účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní.

Zdôraznil, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku ich aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné.

Pokiaľ je im často vytýkané, že v súdnych konaniach iba vznášajú námietky premlčania, poukazujú na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá neumožňuje súdu prihliadať na premlčanie ex offo, preto to robia oni

na ochranu práv spotrebiteľov v každom spore, v ktorom navrhovateľ žaluje premlčaný nárok. Je ich povinnosťou chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi dodávateľov.

Navrhovateľ s odstupom viacerých rokov uplatňuje na slovenských súdoch pohľadávky voči spotrebiteľom na základe dubióznych právnych titulov, ktorí sa tak dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín. Vzniká nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ sa v súdnom konaní nedokáže efektívne brániť, napr. poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky alebo vznesením námietky premlčania.

Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich združením na súdoch.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z , podľa ktorej každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Tento záver vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. , , , a .

Argumentácia navrhovateľa v tom, že združenie musí byť samo z podstaty existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, je podľa ich názoru účelová, nelogická až absurdná.

Predmetom ich činnosti je ochrana spotrebiteľov, ktorý napĺňajú aj tým, že vstupujú na stranu žalovaných spotrebiteľov na ich podporu do súdnych konaní.

Vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi.

V danej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, preto je nutné použiť normy spotrebiteľského práva, aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania podľa , uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa ,

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo výroku rozhodol správne. Taktiež sa stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Prvostupňový súd správne aplikoval príslušné normy práva, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie dôvodov správnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní.

Navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací dôvod podľa

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal

použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže navrhovateľ namieta nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd zisťoval, či prvostupňový súd použil predpis, ktorý mal použiť. Z rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že okresný súd rozhodoval v zmysle , pričom na rozhodnutie o trovách aplikoval ustanovenie . Keďže došlo k zastaveniu konania podľa ešte pred začatím pojednávania, prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval prvej vety správne, pretože je nepochybné, že tým, že navrhovateľ zobral návrh späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade nie je úspech v konaní, ale iba to, či konanie bolo zastavené a v takomto prípade súd vec posudzuje len z pohľadu procesného výsledku. Citované ustanovenie rozlišuje, či došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu alebo z iného dôvodu. V rozhodovanom prípade nenastala situácia, akú má na mysli druhá veta citovaného ustanovenia, to znamená, že podaný návrh bol dôvodný, ak k späťvzatiu návrhu na začatie do konania došlo pre správanie odporcu. Keďže v danom prípade došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu, prvostupňový súd správne rozhodol, ak zaviazal na úhradu trov konania navrhovateľa. Je preto nepochybné, že prvostupňový súd daný právny predpis aj správne vyložil.

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd neakceptoval, pretože nie sú dôvodné.

K námietkam navrhovateľa ohľadom práva vedľajšieho účastníka na zastúpenie a účelnosť týchto trov odvolací súd poukazuje na SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje .

V ustanovení zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj o ochrane spotrebiteľa.

Z ustanovenia vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Podľa účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave.

Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí (§ 93 ods. 4). V zmysle odseku 3 do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho vedomosťou o vstupe združenia do konania.

Ustanovenie vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom takouto ochranou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami v čl. 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej Smernice o nekalých zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane by dodávateľovi umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky.

Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že vynaložené trovy nie sú účelne vynaloženými, a preto existuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa

Zákon umožňuje, aby pri výklade ustanovenia súd mohol aplikovať prípadné ustanovenie , ktoré pri splnení podmienok uvedených v umožňuje nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že treba rozlišovať účelnosť vynaložených trov konania a predpoklady upravené v , kedy takéto právo súd neprizná. Účelnosť vynaložených trov obsahuje len možnosť súdu skúmať, či takto vynaložené trovy konania účastníka konania v zmysle sú v rozsahu, ktoré sú potrebné na realizáciu jeho práva.

Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej pomoci, z ktorých vedľajší účastník vychádzal pri návrhu na nahradenie trov konania.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nutnosť aplikácie , bližšie nekonkretizoval, či ide odsek 1 alebo 2. Aplikácia tohto ustanovenia je možná z dôvodu, ktorý toto ustanovenie predpokladá, teda nie z dôvodu neúčelnosti trov, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú úplne na iných základoch, kedy súd skúma nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na osobitosti toho- ktorého konania.

Odvolací súd v súlade s § 150 ods. 1 skúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník pri svojom úkone poukázal na premlčanie nároku, teda uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci.

Taktiež v zmysle odseku 2 uplatnené trovy konania nie sú neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 14. 02. 2013 v zmysle vyhlášky č.

Odvolací súd v danom prípade zastáva iný názor pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo podané len do trov konania s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako. Túto úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty a predmetom odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 €. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká a nedôvodná.

Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za zastupovanie v odvolacom konaní, pokiaľ predmetom je výška priznaných trov, vyplýva z tarifnej hodnoty, ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 citovanej vyhlášky, pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytuje právna pomoc, je len výška trov konania.

V rozhodovanom prípade odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma priznaných trov prvostupňového konania vo výške 158,-- €. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí odmena advokátovi za jeden úkon právnej pomoci vo výške 16,60 € a 7,81 € režijný paušál, spolu 24,41 €.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.