Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sp-38-2013.pdf
PDF · 123.05 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sp/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Rimavská Sobota, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota za účasti: I. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.. T. XXX, XXX XX Y. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rimavská Sobota č. V 2451/2012 zo dňa 16. mája 2013 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota č. V 2451/2012 zo dňa 16.05.2013
p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rimavská Sobota (ďalej aj „správny orgán alebo odporca“) č. V 2451/2012 zo dňa 16.05.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 28.08.2012 uzavretej medzi I. Z., Y. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom, pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v k.ú. Y. bližšie špecifikované v predmetnej zmluve. Navrhovateľ - odvolateľ navrhol, aby súd zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil späť na správne konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) vyplývajú zákonné povinnosti odporcu v náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (OZ) o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil
osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide podľa odvolateľa o ničím nepodložené predpoklady správneho orgánu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná skutočnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie, ani to že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí odporcu podľa odvolateľa absolútne neobstojí. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že dohodu o splnomocnení uzavretú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu (právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne), a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Pokiaľ bol jedným z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi, odvolateľ namietal, že odôvodnenie odporcu v rozhodnutí týkajúce sa tejto skutočnosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku, prípadne uzavretí plnomocenstva či záložnej zmluvy. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ sa napokon ohradil proti tvrdeniu odporcu v napadnutom rozhodnutí o tom, že veriteľ mohol využiť ľahkomyseľnosť, stav núdze, neskúsenosť a hospodársku slabosť dlžníka. Ide o ničím nepodložené tvrdenia nevychádzajúce z objektívneho zisteného stavu veci.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.07.2013 uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených vo svojom rozhodnutí a navrhol, aby bolo toto rozhodnutie bolo potvrdené ako vecne správne.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a ďalšieho účastníka podľa § 250g ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal najmä dohodu o splnomocnení, zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/34/2012-17 zo dňa 06.02.2013. Súčasne vypočul zástupcu odporcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že zotrváva na dôvodoch rozhodnutia a žiadal ho potvrdiť ako vecne správne.
Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle §
2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti.
Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
§ 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 29.10.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 28.08.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o., Bratislava a záložcom I. Z., Y., v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v spoluvlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k. ú. Y. zapísané na LV č. XXX. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.05.2011. Z návrhu na vklad zo dňa 28. 08. 2012 vyplýva, že jeho prílohami boli záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia o dohody o splnomocnení.
Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi I. Z., Y. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľom dňa 24.05.2011 V R. súd zistil, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila ako splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Z dohody o splnomocnení predloženej do administratívneho spisu vypracovanej vo forme predtlače (formulára) súd zistil, že v časti „splnomocniteľ“ je uvedené tlačivo predmetnej dohody vyplnené menom I. Z., jeho rodným číslom a bydliskom, pričom z uvedenej dohody vyplýva, že túto splnomocniteľ podpísal v R. dňa 24.05.2011, kedy bol aj úradne overený jeho podpis. Predmetné tlačivo v časti „splnomocnenec“ obsahuje predtlačený text, v ktorom je ako splnomocnenec uvedený subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení C. I. - predseda združenia, pričom meno zástupcu tohto združenia je dopísané evidentne iným typom písma. Rovnakým typom písma je vypísaná predtlač v bode 4. „bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“. Z bodu 9 predmetnej dohody vyplýva, že „splnomocniteľ“ určuje v zmysle § 49 ods. 2 O. s. p. predsedu združenia ProHelp ako zástupcu pre doručovanie rozhodnutí a iných písomností najmä v súdnom, rozhodcovskom, správnom a exekučnom konaní, s čím predseda združenia ProHelp svojím podpisom vyjadruje súhlas. V týchto konaniach má predseda združenia ProHelp postavenie zástupcu pre doručovanie a okrem prijímania doručovaných písomností a rozhodnutí a následného oboznámenia splnomocniteľa o právach a povinnostiach, ktoré pre neho z doručených písomností a rozhodnutí vyplývajú, vrátane ich samotného obsahu, nie je predseda združenia ProHelp oprávnený vykonávať iné úkony, najmä, avšak nie výlučne, nie je oprávnený podávať opravné prostriedky, uznávať nároky, vzdávať sa práv, prijímať plnenia, ustanovovať rozhodcov. V texte (predtlači) uvedenom na strane 2 predmetného tlačiva - dohody o splnomocnení v časti označenej ako „súhlas zástupcu pre doručovanie“: meno a priezvisko zástupcu
pre doručovanie:“, je uvedená adresa združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp, vo vyznačenej časti (vybodkovaná časť) je tlačivo opatrené pečiatkou „ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava“ a obsahuje aj podpis zástupcu pre doručovanie („I.“). V časti, ktorá je po formálnej stránke vyhradená graficky pre podpis splnomocnenca, ako aj pre uvedenie údajov, kde a kedy bola dohoda splnomocnencom podpísaná, absentuje údaj o mieste, v ktorom mala byť dohoda podpísaná, vyplnený je len údaj o dátume - 24.05.2011, ktorý je evidentne vypísaný iným typom písma, než údaj o dátume v časti týkajúcej sa splnomocniteľa a v tejto časti pri označení „splnomocnenec“ sa nenachádza podpis splnomocnenca. Na tomto mieste sa nachádza odtlačok pečiatky: „C. I., predseda občianskeho združenia ProHelp“ a v časti týkajúcej sa „zástupcu splnomocnenca“ sa nachádza odtlačok pečiatky: „ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava“. Z uvedeného vyplýva, že z predloženej dohody o splnomocnení nie je zrejmé miesto a osoba, ktorá v mene splnomocnenca predmetný návrh dohody o splnomocnení podpísala a teda prijala. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníkom.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán o návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností č. V 2451/2012 zo dňa 16. 05. 2013 opätovne rozhodol a návrh zamietol s odôvodnením, že neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ podal na správny orgán návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva, prílohou ktorého boli zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE a dohoda o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie záložcu v rokovaniach so záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o.. Ide o formulárnu dohodu o splnomocnení, kde názov zástupcu - splnomocnenca bol už predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi a špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Napriek tomu, že na záhlaví Dohody o splnomocnení, kde je predtlačený „splnomocnenec“: ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, sídlo Povraznícka 18, 811 05 Bratislava v zastúpení je ručne dopísané meno „C. I., predseda združenia“, k podpísaniu Dohody o plnej moci v časti vyhradenej na potvrdenie splnomocnenca nedošlo zo strany splnomocnenca, nakoľko vlastnoručne podpis zástupcu splnomocnenca absentuje. Podľa názoru správneho orgánu došlo k porušeniu aj § 22 ods. 2, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dohoda o plnej moci je vyhotovená na predtlačenom formulári a preto splnomocniteľovi ani nebola daná možnosť slobodne a dobrovoľne si vybrať, koho splnomocňuje na zastupovanie. Tieto skutočnosti svedčia podľa odporcu o tom, že navrhovateľ Pohotovosť s.r.o. vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za splnomocniteľa konať a teda splnomocniteľovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Aj tá skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je podpísaná splnomocniteľom v ten istý deň ako úverová zmluva, teda dňom 24. 05. 2011 (čo vyplýva z čl. II záložnej zmluvy) nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by bol úver poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári, pričom splnomocniteľovi nebola daná možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení. Takýto právny úkon nie je možné považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o plnej moci vyplýva, že účelom tejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru a zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo aj v záujme zastúpeného. Správny orgán ďalej konštatoval, že v danom prípade právny úkon nebol urobený vážne, keďže konajúci nechcel svojím prejavom vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Dohoda o plnomocenstve je jednostranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú podľa odporcu aj z predchádzajúcich súdnych konaní, v ktorých bolo jednoznačne preukázané, že splnomocniteľ a splnomocnenec sa nestretli, nepoznali sa, teda splnomocniteľ si nevybral splnomocnenca a neboli ani v ústnom ani v písomnom kontakte, teda ani nemohli uzatvárať dohodu o plnej moci. Tieto skutočnosti sú podľa odporcu preukázateľné aj z úradných záznamov a vyjadrení splnomocniteľov, ktoré boli vykonané na Správe katastra v Rimavskej Sobote v obdobných veciach. Podľa názoru odporcu daný právny úkon odporuje dobrým mravom, pretože využíva stav núdze, neskúsenosť, hospodársku slabosť niekoho
iného (záložcu) takým spôsobom, že sebe za poskytnutie plnenia nechá poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k hodnote zálohu v nápadnom nepomere. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 10 Sžr/136/2012.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú plnú moc o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v R. dňa 24.05.2011, (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a I. Z., Y. ako dlžníkom (ktorá skutočnosť vyplýva z čl. II. Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.08.2013), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Takto vopred pripravená dohoda však nebola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná, keďže predtlač v časti formálne vyhradenej na podpis splnomocnencom a miesto podpisu splnomocnenca nebola vyplnená. Z uvedeného vyplýva, že k uzatvoreniu dohody o splnomocnení nedošlo.
Pokiaľ správny orgán konštatoval, že v tomto prípade došlo aj k porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného, súd sa s týmto záverom stotožnil, pretože dohoda o plnej moci bola vyhotovená na predtlačenom formulári a splnomocniteľovi jej predložením nebola daná možnosť slobodne a dobrovoľne si vybrať, koho by mal splnomocniť na zastupovanie. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive s textom dohody s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, jej podpis zo strany splnomocniteľa v deň uzavretia zmluvy o úvere sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, z ktorého vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení malo byť sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca by mal konať v záujme navrhovateľa, čo súčasne spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie aj v záujme zastúpeného. Navyše nebola preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, jej bola obmedzená, resp. odňatá.
Úlohou súdneho konania je v zmysle § 1 O.s.p. chrániť záujmy zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52
- § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola vyhotovená a predložená splnomocniteľovi v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody o splnomocnení) a plnomocenstvo malo byť udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 nasl. OZ ako aj Smernicou 93/13/EHS prihliadnuť aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, (ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia), možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad tejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nebola uzavretá riadne, resp. je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.
Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.