Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15S-88-2012.pdf
PDF · 89.87 KB
No categories available
15S/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: A. R., W.. X, D. V., zast. advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda č. 69, Nitra, za účasti PKP - SK, s.r.o., so sídlom Parková 3, Zlaté Moravce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUNR-2012-669-006 zo dňa 04.09.2012, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KSUNR-2012-669-006 zo dňa 04.09.2012, ako aj rozhodnutia Mesta Zlaté Moravce č. 160/2010-003-RB zo dňa 16.08.2010 a vrátenia veci Mestu Zlaté Moravce ako príslušnému stavebnému úradu na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby poukázala na protizákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým tento ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie zo dňa 16.08.2010, ktorým Mesto Zlaté Moravce ako stavebný úrad rozhodlo o umiestnení stavby „Administratívna budova firmy s penziónom“ na pozemok p. č. XX/XX a XX/ XX v k. ú. W.. Žalobkyňa považuje predmetné rozhodnutie za protizákonné najmä z dôvodu, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s viacerými relevantnými námietkami žalobkyne nijako nevysporiadal, ignoroval ich a namietané pochybenia nevyvrátil ani nenapravil. Ide predovšetkým o otázku dopadov na dopravné podmienky, chýbajúce obligatórne náležitosti rozhodnutia podľa § 39a ods. 2 písm. b) Stavebného zákona či preukázanie „iného práva“ stavebníka k pozemkom v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona. Tieto pochybenia robia napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie. Predovšetkým žalovaný pochybil, keď si nesprávne vyložil obsah príslušného územného plánu. Žalovaný síce správne uzavrel, že v danom prípade je stavba umiestňovaná do obytného územia, avšak už opomenul, že samotná táto skutočnosť robí umiestňovanú stavbu neprípustnú a nie je potrebné, aby územný plán osobitne uvádzal funkčné obmedzenie využitia plôch. Prvostupňový stavebný úrad pri rozhodovaní aplikoval ust. Vyhlášky č. 55/2001 Z. z., na predmet konania jednotlivo a osobitne a nie vo vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa zdôraznila, že územný plán obce Zlaté Moravce pre predmetné katastrálne územie, ulice Parková a Obecná s možnosťou stavieb, ako je predmetná stavba, neráta. Potvrdzuje to oznámenie Mesta Zlaté Moravce zo dňa 06.02.2008, s ktorým bol stavebný úrad oboznámený, a v ktorom je doslovne uvedené, že „v uvedenom územnom pláne sú Parková a Obecná ulica riešené ako zastavané časti individuálnou bytovou výstavbou, priľahlými záhradami a verejnými priestranstvami.“ Daný územný plán teda výslovne neráta s umiestnením stavby rozmerov, účelom, využitia a vplyvu na prostredie, zodpovedajúcej správnymi orgánmi posudzovanej stavbe. Žalobkyňa rovnako poukázala na územnoplánovaciu informáciu Mesta Zlaté Moravce zo dňa 09.05.2007, podľa ktorej aktuálny územný plán obce zachováva exitujúcu zástavbu rodinných domov s priľahlými záhradami. Vzhľadom na túto územnoplánovaciu informáciu je zrejmé, že ani do budúcnosti sa neuvažuje s inou zástavbou v danom území ako zástavbou rodinných domov. Pre úplnosť treba zdôrazniť, že umiestňovaná stavba nemá charakter rodinného domu. Žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že umiestňovaná stavba nespĺňa ani kritériá stavby podľa § 12 ods. 10 vyhlášky č. 55/2001 Z. z.. navrhovaná stavba presahuje veľkosťou a kapacitou potreby a záujmy územia, v ktorom má stáť, ani neslúži potrebám obce. Aj vzhľadom na uvedené stavebný úrad umiestnenie predmetnej stavby povoliť nemal a pokiaľ tak urobil, žalovaný bol povinný jeho rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie prvostupňového úradu neobsahovalo zákonom predpísané obligatórne náležitosti, resp. prvostupňový stavebný úrad pri posudzovaní návrhu neskúmal podmienky, ktorých skúmanie je v rámci územného konania zo zákona potrebné vykonať.
Po citovaní ust. § 37 ods. 2 Stavebného zákona žalobkyňa uviedla, že samotný návrh a ani pripojená dokumentácia neobsahuje ani jeden stavebný objekt, ktorý by riešil dopravné podmienky. Umiestnením stavby by sa podstatne zasiahlo do predmetného územia, kde medzi rodinnými domami sa umiestnilo ubytovacie zariadenie pre vyše 70 hostí, nespomínajúc personál, je preto zrejmé, že umiestnenie stavby malo a má podstatný vplyv aj na dopravnú situáciu územia. Žalovaný sa s touto podstatnou a relevantnou námietkou žalobkyne nevysporiadal. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že stavebník v konaní dostatočne nepreukázal jeho „iné právo“ v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona. Prvostupňový stavebný úrad v rozhodnutí uvádza, že stavebník má k predmetným pozemkom iné právo podľa nájomnej zmluvy na 99 rokov. Samotná nájomná zmluva na pozemky pod navrhovanou stavbou ešte neoprávňuje nájomníka, aby na prenajatých pozemkoch staval, toto oprávnenie musí byť dohodnuté s vlastníkom pozemku osobitne. Z rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu, ani z rozhodnutia žalovaného, ktorý sa k tejto námietke absolútne nevyjadril, však existencia takejto dohody nijako nevyplýva.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2012 citoval ust. § 37 ods. 1, § 39, § 22 ods. 1, § 36 ods. 1, 3, 5 a § 38 zákona č. 50/1976. Na pojednávaní a vo vyjadrení zo dňa 06.06.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že predmetná stavba je stavbou určenou pre administratívu a krátkodobý pobyt a jej umiestňovanie je v súlade s ust. § 12 ods. 9 a 10 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. možné v obytnej zóne. Stavba je umiestnená v zastavanom území obce Prílepy, ktorá je mestskou časťou mesta Zlaté Moravce. Pozemky p. č. XX/XX, XX/XX, k. ú. W., tvoria z jednej časti hranicu zastavaného územia obce (SV), teda sa nachádzajú na konci obce, a z druhej susedia so záhradami rodinných domov (JZ). V protiľahlosti umiestňovanej stavby (cez miestnu komunikáciu Obecná) sa nachádzajú posledné rodinné domy v ulici, kostol a cintorín. Na miestnej komunikácii je umiestnené parkovisko pre návštevníkov kostola a cintorína. Projektová dokumentácia pre stavebné konanie rieši v 1. Nadzemnom podlaží (NP) reštauráciu s kuchyňou a obslužné priestory, na 2. NP 4 kancelárie pre 6 administratívnych pracovníkov a izby pre 6 ubytovaných a na 3 NP izby pre 16 ubytovaných.
Pokiaľ ide o dopravu, táto nebola na miestnych komunikáciách v záväznej časti územného plánu obmedzená. Súčasťou umiestňovanej stavby SO 01 je aj umiestnenie parkoviska. Na parkovisku, ktoré je súčasťou stavby, môžu parkovať len vozidlá do 3,5 t, pretože sa nachádza v zastavanom území obce. Ide teda o bežné užívanie miestnych komunikácií a predmetná stavba nemá dopady na dopravné podmienky užívania stavby žalobkyne.
Žalovaný ďalej uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti podľa § 39 a nasl. stavebného zákona.
K námietke žalobkyne poukazujúcej na preukázanie iného práva stavebníka k pozemkom, žalovaný uviedol, že vlastníkmi predmetných pozemkov p. č. XX/XX podľa LV č. XXXX a pozemku p. č. XX/XX podľa LV č. XXXX sú Q. K. a D. K., obaja bytom W. X, D. V.. Navrhovateľ, spoločnosť PKP - Sk, s.r.o., so sídlom Parková 3, Zlaté Moravce, IČO: 36 557 676, v územnom konaní predložil súhlas vlastníkov pozemkov. V územnom konaní nájomnou zmluvou zo dňa 14.07.2008 preukázali, že vlastníci pozemku p. č. XX/XX podľa LV č. XXXX Q. K. a D. K., obaja bytom W. X, D. V., ako prenajímatelia, prenajali predmetný pozemok na účel výstavby stavby „Administratívna budova s penziónom“ na dobu určitú a to na 99 rokov. Podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 31.08.2010 navrhovateľ v stavebnom konaní preukázal, že vlastníci pozemku p. č. XX/XX podľa LV č. XXXX Q. K. a D. K., obaja bytom W. X, D. V., ako prenajímatelia mu prenajali predmetný pozemok na účel výstavby stavby „Administratívna budova s penziónom“ (III. ÚČEL NÁJMU) na dobu určitú a to na 99 rokov (IV. DOBA NÁJMU). Preto stavebný úrad stavbu umiestnil ako stavbu dočasnú do doby trvania nájmu.
Žalovaný ďalej poukázal na doposiaľ vydané rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/57/2008-44 zo dňa 16.12.2008, č. k. 11S/14/2010-40 zo dňa 29.06.2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/234/2010 zo dňa 20.10.2011, na základe ktorých žalobkyňa v čase od 08.12.2009 do 28.11.2011 bola právoplatne vylúčená z územného konania a preto ju stavebný úrad nezahrnul do okruhu účastníikov konania. Po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia č. 160/2010-003- RB zo dňa 16.08.2010 stavebný úrad na základe žiadosti spoločnosti PKP - Sk, s.r.o., so sídlom Parková č. 3, Zlaté Moravce IČO: 36 557 676, pokračoval v stavebnom konaní. Dňa 06.10.2010 stavebný úrad pod č. 313/2010-02-RB vydal stavebné povolenie, ktorým stavbu povolil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2010. spoločnosť PKP - Sk, s.r.o., ako stavebník začala stavbu uskutočňovať na základe právoplatného stavebného povolenia. V súčasnej dobe je hrubá stavba (HSV práce) ukončená a uskutočňujú sa práce vo vnútri stavby (PSV práce). Zúčastnená osoba - stavebník - spoločnosť PKP - Sk, s.r.o., so sídlom Parková č. 3, Zlaté Moravce, pribratá do konania uznesením 29.05.2013, zastúpená konateľom Jurajom Kabátom, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť súhlasiac s vyjadreniami žalovaného.
Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) na nariadenom pojednávaní.
Súd v rámci preskúmacej činnosti z administratívneho spisu žalovaného (predtým Krajského stavebného úradu v Nitre) zistil, že Mesto Zlaté Moravce, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) podľa § 39, § 39a stavebného zákona vydalo pod č.: 160/2010-003-RB dňa 16.08.2010 rozhodnutie o umiestnení stavby „Administratívna budova firmy s penziónom“ pre navrhovateľa PKP - Sk, s.r.o., so sídlom Parková č. 3, Zlaté Moravce, tak ako je zakreslená v situačnom výkrese stavby vypracovanom projektantom Ing. Arch. P. V.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2010.
Z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 11S/57/2008 a sp. zn. 11S/14/2010 (v spojení s rozhodnutím NS SR 8Sžo/234/2010) v nadväznosti na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. k. KSUNR-2011-1131-005 zo dňa 14.12.2011 vyplýva, že žalobkyňa sa stala účastníčkou stavebného konania až na základe uvádzaného rozhodnutia zo dňa 14.12.2011. Toto rozhodnutie Mesto Zlaté Moravce žalobkyni doručovalo prípisom zo dňa 21.02.2012 s tým, že žalobkyňu ako účastníčku stavebného a územného konania vo veci stavby „Administratívna budova firmy s penziónom“ na pozemku parcelné číslo XX/XX a XX/XX, k. ú. W. upovedomuje, že vydal ako príslušný stavebný úrad územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. 160/2010-003-RB zo dňa 16.08.2010, ktoré sa stalo právoplatným dňa 26.08.2010. Predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 24.02.2012. Proti doručenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 09.03.2012, teda v zákonnej lehote odvolanie.
Na základe odvolania žalobkyne Krajský stavebný úrad napadnutým rozhodnutím č. KSUNR-2012-669-006 zo dňa 04.09.2012 odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 160/2010-003-RB zo dňa 16.08.2010 potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2012.
Zo spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/44/2013, súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 02.08.2013 domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. ObV-NR-OVBP2-2013/00429-008 zo dňa 13.06.2013, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 313/2010-02-RB zo dňa 06.10.2010, ktorým mesto ako stavebný úrad povolilo novostavbu „Administratívna budova firmy s penziónom“ na pozemkoch parc. č. XX/XX a XX/XX v k. ú. W., ako stavbu dočasnú za podmienok v rozhodnutí špecifikovaných.
Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 250 ods. 2, veta prvá OSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Podľa § 32 písm. a) stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je aj rozhodnutie o umiestnení stavby.
Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a stavebného zákona).
Žalobkyňa v žalobe poukazovala najmä na porušenie ust. § 37 stavebného zákona správnymi orgánmi.
Na konkrétnu otázku na ústnom pojednávaní právny zástupca žalobkyne odôvodňoval ukrátenie na právach žalobkyne aj tým, že už zrealizovaná predmetná stavba administratívnej budovy narúša súkromie bývania žalobkyne. Na preukázanie aktuálnej situácie doložil do spisu fotografie zrealizovanej stavby. Podľa § 250 ods. 2 OSP, predpokladom aktívnej procesnej legitimácie žalobcu je okrem postavenia účastníka správneho konania aj ukrátenie na jeho právach.
Žalobkyňa je teda aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby vtedy, ak namieta nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola na svojich právach ukrátená. Súd preto zisťoval, či rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby ukrátilo žalobkyňu na jej právach.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 176/03, II. ÚS 22/02), podľa ktorej z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia o stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch), t. j. k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie týmto rozhodnutím reálne nemôže dôjsť.
Z vykonaného dokazovania, z obsahu administratívneho spisu a pripojených spisov vyplýva, že žalobkyňa je účastníčkou konania o umiestnenie stavby. Týmto rozhodnutím však nedošlo k reálnemu vybudovaniu stavby, keďže takéto rozhodnutie je iba právnym základom pre ďalšie štádium - pre stavebné konanie. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby a potvrdzujúcim preskúmavaným rozhodnutím bola na svojich právach ukrátená. Týmito rozhodnutiami nebola žalobkyni spôsobená ujma. Preto nemohlo dôjsť k naplneniu jedného z predpokladov vyžadovaného občianskym súdnym poriadkom pre úspech žalobcu v súdnom konaní (§ 247 ods. 1, § 250 ods. 2 OSP) a súd žalobu zamietol.
Súd podotýka, že argumentácia žalobkyne smerovala už k reálnemu - faktickému stavu, ktorý nastal vydaním stavebného povolenia o ktorom rozhoduje tunajší súd v konaní sp. zn. 26S/44/2013.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).