Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Er-298-2010.pdf
PDF · 78.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/298/2010
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Stavebné bytové družstvo so sídlom v Lučenci, Moyzesova 47, IČO: 00 171 816, zast. advokátom JUDr. Danielom Přibylom s miestom podnikania Dr. Vodu 18, Lučenec proti povinnej Z. P., J.. XX. X. XXXX, G. X., E. Č.. X o vypratanie bytu vedenej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad Lučenec, T. Vansovej 2 pod sp. zn. EX 674/2006 o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a o jej návrhu na povolenie odkladu exekúcie takto
rozhodol:
I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 31. 8. 2006 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým požiadal o vypratanie bytu nachádzajúceho sa v Lučenci na Hurbanovej ulici č. 3 na 6. poschodí č. 28. Okresný súd Lučenec dňa 28. 9. 2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára vykonaním exekúcie. Z údajov uvedených na webovej stránke Slovenskej komory exekútorov súd zistil, že po odvolaní JUDr. Debnára z funkcie súdneho exekútora bol za jeho náhradníka ustanovený súdny exekútor JUDr. Jana Debnárová so sídlom v Lučenci, a to ku dňu 14. 6. 2011. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 11. 2009, č. k. 16NcC 54/09-129 boli sudcovia Okresného súdu Lučenec z prejednávania veci vylúčení a vec bola prikázaná Okresnému súdu Rimavská Sobota.
Povinná podaním zo dňa 23. 9. 2013, ktoré doplnila podaniami zo dňa 22. 10. 2013, 23. 10. 2013, 24. 10. 2013 a zo dňa 28. 10. 2013, požiadala o zastavenie exekúcie a o jej odklad. Upresnila, že zastavenia exekúcie a povolenia jej odkladu sa domáha výlučne z dôvodov uvedených v tomto odstavci jej podania, teda z dôvodu, že jej neznámy sudca, pravdepodobne p. Zoltán Boros, dopustil trestnej činnosti, keď vo veci koná napriek tomu, že mal exekúciu z úradnej moci zastaviť a súčasne konal v dobe vznesených námietok zaujatosti. Mala za to, že imunita sudcu sa v tomto smere neuplatňuje. Povinná zdôraznila, že zastavenia exekúcie a povolenia odkladu sa nedomáha z dôvodov analyzovaných v časti venovanej veci samotnej, poukázala však na povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu z úradnej povinnosti. Podanie povinnej, vychádzajúc z jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p.), súd považoval za návrh na zastavenie exekúcie a za návrh na povolenie odkladu exekúcie. Keďže povinná ani na výzvu súdu neupresnila, či pod pojmom "opravný prostriedok", ktorý hodlá podať, mieni odvolanie alebo iný prostriedok právnej ochrany, súd na jej podanie v dotknutej časti neprihliadol.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Povinný má právo podávať návrhy na zastavenia exekúcie a exekučný súd je povinný o takýchto návrhoch rozhodnúť. Pokiaľ však takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, stane sa záväzným a nezmeniteľným a nie je prípustné, aby súd na základe obsahovo totožného návrhu (aj keď vyjadreného inými výrazovými prostriedkami) opakovane meritórne rozhodoval. Prekážka právoplatne skončenej veci, legislatívne vyjadrená v ustanovení § 159 ods. 3 O. s. p., sa uplatňuje aj v exekučnom konaní. Pokiaľ je podaný opakovaný návrh na zastavenie exekúcie opierajúci sa o rovnaké skutočnosti, exekučný súd je povinný nový návrh zamietnuť bez meritórneho preskúmania. Existencia tejto prekážky zároveň vylučuje, aby súd na základe totožných dôvodov sám rozhodol o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti. V exekučnom konaní nemôže nastať stav, kedy sa dve rozhodnutia týkajúce sa rovnakej skutkovej otázky dostanú do obsahového rozporu.
Uznesením zo dňa 25. 6. 2013, č. k. 1Er/298/2010-294 tunajší zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 14. 6. 2013 z dôvodu, že tvrdená nesprávnosť rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 8. 2013. Opakovanému posudzovaniu rovnakej otázky bráni prekážka právoplatne skončenej veci, bez ohľadu na to, že povinná za protiprávne považuje aj následne vydané rozhodnutie zo dňa 3. 10. 2013. Nesprávne rozhodnutie alebo úradný postup súdu netvorí dôvod pre zastavenie exekúcie. Na odstránenie prípadnej meritórnej nesprávnosti rozhodnutí slúžia riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Z tohto dôvodu súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podaný z dôvodu nesprávneho postupu súdu v konaní (za ktorý predovšetkým považuje pochybenie pri zrušení zástupcu z radov advokátov a konanie napriek vznesených námietok zaujatosti), ktorý povinná subjektívne kvalifikuje za trestnú činnosť sudcu, zamietol ako nedôvodný.
Povinná opakovane poukazuje na povinnosť súdu zastaviť konanie z úradnej povinnosti, pričom udáva, že sama z týchto dôvodov návrh na zastavenie exekúcie nepodáva. K tomuto súd dodáva, že o skutočnostiach, ktoré podľa názoru povinnej majú za následok nezákonnosť prebiehajúcej exekúcie, súd v priebehu tohto konania už právoplatne rozhodol. Pokiaľ povinná namieta nevykonateľnosť exekučného titulu a nadväzne aj neexistenciu povinnosti vypratať byt z dôvodu, že nebolo preukázané, že jej oprávnený zabezpečil bytovú náhradu, o tejto otázke rozhodol Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 4. 6. 2007, č. k. 17Er/609/2006-39, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 25. 5. 2007. Mal za to, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g), keďže súdny exekútor neporušil svoje povinnosti, keď v upovedomení o začatí exekúcie neuviedol náhradný byt. Súd poukázal na to, že náhradný byt bol povinnej ponúknutý už dňa 28. 9. 2000, kedy bola povinná predvolaná na právne oddelenie oprávneného. Povinná však nepodpísanú zmluvu zobrala a "ušla" z kancelárie. Vzhľadom na tento stav upovedomenie o začatí exekúcie nemuselo obsahovať označenie bytovej náhrady. Na odvolanie povinnej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25. 10. 2007, č. k. 16CoE/91/2007-55 napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Ohľadom bytovej náhrady uviedol, že písomný návrh zmluvy o nájme bol povinnej predložený dňa 28. 9. 2000, teda pred poverením na vykonanie exekúcie, čím bola splnená podmienka vykonania exekúcie podľa § 185 Exekučného poriadku, ktorú súd považoval za predpoklad materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd poukázal aj na to, že námietky proti bytovej náhrade neboli podané. Uznesenie exekučného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 11. 2007. Vzhľadom na prekážku právoplatne skončenej veci (rei iudicatate) preto súd nemohol rozhodnúť o zastavení exekúcie z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu pre nezabezpečenie bytovej náhrady. Tento záver súd
už raz skonštatoval vo svojom uznesení zo dňa 2. 4. 2013, č. k. 1Er/298/2010-243, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 4. 2013.
Uznesením zo dňa 2. 4. 2013, č. k. 1Er/298/2010-243 tunajší súd rozhodol aj o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie odôvodneného skutočnosťou, že oprávnený povinnej nevyplácal riadne mzdu a že dlh na nájomnom nemohol vzniknúť. Keďže predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, opätovnému rozhodovaniu o tej istej otázke rovnako bráni prekážka právoplatne skončenej veci.
Z uvedených dôvodov súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
Pokiaľ povinná sa domáha povolenia odkladu exekúcie na základe tvrdeného nezákonného postupu exekučného súdu reprezentovaného sudcom JUDr. Zoltánom Borosom, súd už o tejto otázke taktiež rozhodol tak, že návrhy povinnej podané z totožných dôvodov zamietol uzneseniami zo dňa 25. 6. 2013, č. k. 1Er/298/2010-294 (ktoré v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňom 20. 7. 2013), ako aj uznesením zo dňa 21. 8. 2013, č. k. 1Er/298/2010-350 (ktoré sa stalo právoplatným dňa 20. 9. 2013). Keďže prekážka právoplatne skončenej veci bráni opätovnému rozhodovaniu o tých istých otázkach, súd návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol ako nedôvodný.
Vzhľadom na početnosť opakovaných, zjavne bezdôvodných návrhov povinnej na povolenie odkladu exekúcie a na jej zastavenie súd považuje za potrebné poznamenať, že návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok na prebiehajúcu exekúciu. Takýmto účinkom v zmysle § 56 ods. 5 Exekučného poriadku zásadne disponuje návrh na povolenie odkladu exekúcie. Tento záver však neplatí absolútne. Pokiaľ povinná účelovo podáva opakovane bezdôvodné návrhy na odklad exekúcie, ktoré sa navyše zakladajú na tých istých skutočnostiach, ústavne konformný výklad práva si vyžaduje, aby formalistický výklad právnej normy (v tomto prípade ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku) nemal za následok zásah do chráneného záujmu oprávneného na čo najrýchlejšom uspokojení právoplatne judikovanej pohľadávky (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 11/2011 z 27. septembra 2011).
K námietke zaujatosti tvoriacej súčasť podaní zo dňa 23. 9. 2013, 22. 10. 2013, 23. 10. 2013, 24. 10. 2013 a 28. 10. 2013 súd udáva, že na námietku zaujatosti vznesenej proti sudcovi JUDr. Zoltánovi Borosovi podľa § 15a ods. 5 O. s. p. nemožno prihliadať, keďže námietka zaujatosti spočíva v postupe sudcu v konaní. Pokiaľ povinná namietala zaujatosť "všetkých ľudí, čo vec doteraz na všetkých súdoch rozhodovali a jej ani nie sú známi", aj v tejto súvislosti platí, že námietka zaujatosti spočíva v postupe sudcov v tejto veci. Námietka zaujatosti navyše neobsahuje povinnú obsahovú náležitosť, a to označenie, proti ktorým konkrétnym sudcom smeruje.
Poučenie:
Proti výroku č. I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, na podpísanom súde, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Proti výroku č. II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.