Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-127-2013.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobkyne: W. C., G.. XX. XX. XXXX, K. I. XX, zastúpená JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Prešov, Slovenská 69, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, Košice, Garbiarska 2, zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41 Košice, sp. zn. 2 C 2680/2012 zo dňa 19. 01. 2012,
žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 271,52 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 14. 05. 2013 domáhala sa žalobkyňa zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2 C 2680/2012 zo dňa 19. 01. 2012. V žalobe uviedla, že uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu dňa 02. 04. 2008. Žalovaný si na Arbitrážnom súde Košice pod sp. zn. 2 C 2680/2012 uplatňoval voči žalobkyni nárok na peňažné plnenie vo výške 235,97 spolu s príslušenstvom. Žalobkyňa vystupovala v tomto konaní vedenom na Arbitrážnom súde Košice ako žalovaná. V uvedenej veci vydal Arbitrážny súd Košice dňa 19. 01. 2012 v skrátenom konaní bez možnosti žalovaného vyjadriť sa k žalobe, rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C 2680/2012. V návrhu okrem iného uviedla, že rozhodcovská doložka, vyjadrená vo všeobecných poistných podmienkach, ktorá mala založiť legitimitu pre konanie na rozhodcovskom súde, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súde. Rozhodcovskú doložku si žalobca ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovskú doložku považuje žalobkyňa za neprimeranú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a namietala jej neplatnosť pre jej rozpor s § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie spisom Arbitrážneho súdu Košice a to návrhom na začatie konania, návrhom na uzavretie poistnej zmluvy, doručenkou, rozhodcovským rozsudkom, všeobecnými poistnými podmienkami a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo 01/2007 znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo forme samostatnej tabuľky, s uvedením textu :
„poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“ Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že zástupcom žalovaného jej neboli vysvetlené dojednania týkajúce sa rozhodcovskej doložky.
Na návrh žalovaného Arbitrážny súd Košice začal konanie vo veci nároku žalovaného, pričom o tomto nároku rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. 2 C 2680/2012. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 15. 04. 2013.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r Občianskeho zákonníka: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1, písm. c zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní: Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní: Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní: Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
V danom prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vo všeobecných poistných podmienkach v tejto poistnej zmluve v článku XV. je dojednanie o rozhodcovskej doložke. Na konci zmluvných podmienok ako osobitné zmluvné dojednanie číslo 01/2007 k tejto poistnej zmluve, je dojednaná taktiež rozhodcovská doložka odkazujúca na článok XV. všeobecných poistných podmienok. Na základe uvedenej rozhodcovskej doložky bol dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. 2 C 2680/2012 vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice.
Žalovaný tvrdí, že sa jednalo o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, (a teda nemôže byť hodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka - § 53 ods. 1 posledná veta OZ).
Rozhodcovská doložka dojednaná v poistnej zmluve medzi účastníkmi konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Táto doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zároveň je možné konštatovať, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, ale už podpisom zmluvy, a teda je neplatná. Už podpisom zmluvy došlo k dohode o rozhodcovskej doložke, ktorá je obsiahnutá v článku XV. všeobecných poistných podmienok. Podpis osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007, ktorý sa taktiež týka dojednania rozhodcovskej doložky, nie je pre posúdenie veci podstatný, pretože rozhodcovská doložka už dojednané bola.
Preto súdu neostalo nič iné, len zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky v súlade s § 40 ods. 1, písm. c zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 15.4.2013, žaloba bola podaná 14.5.2013, teda v 30 dňovej lehote ustanovenej v § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Prešov súd považuje za nedôvodnú. Keďže rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nemôže ňou žalovaný odôvodniť prednostné právo rozhodcovského súdu riešiť spory vyplývajúce z poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Právo žalobkyne podať žalobu na príslušný súd vyplýva z § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Účelom ustanovenia § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je umožniť súdny prieskum rozhodcovských rozsudkov. Bolo by v rozpore s účeloch týchto ustanovení, aby súd tento prieskum nemohol vykonať z dôvodu, že rozhodcovská zmluva vyžaduje od účastníka spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.
Na uvedených záveroch nemení nič ani to, že žalovaný predložil súdu rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici s iným právnym názorom. Súdu je známa rozdielna judikatúra krajských súdov v obdobných veciach. Pokiaľ táto judikatúra nebude Najvyšším súdom SR zjednotená, súd ju nemôže ako argument akceptovať z dôvodu jej neustálenosti a rozpornosti. V takomto prípade prvostupňovému súdu neostáva nič iné, ako o veci rozhodnúť na základe vlastného hodnotenia skutkových a právnych okolností prípadu.
Dôvodom na iný postup nie je ani nález Ústavného súdu SR II ÚS 499/2012 a skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012 (v ktorom NS SR vyslovil právny názor, že rozhodcovská doložka dojednaná v obdobnom prípade, ako je posudzovaný prípad, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou) bolo nenapadnutá sťažnosťou a Ústavný súd túto sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Ústavný súd SR bude toto rozhodnutie skúmať z hľadiska ústavnosti, nie z hľadiska správnosti právnych záverov. Súd naviac dodáva, že k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dospel na základe vlastného hodnotenia okolností prípadu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní bola úspešná žalobkyňa, má preto právo na náhradu trov konania. Žalobkyni vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 60,07 Eur (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 02. 10. 2013 a 06. 11. 2013), režijný paušál 4 x 7,81 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia činia 271, 52 Eur.
Súd nepriznal žalobkyni odmenu za úkon vyjadrenie zo dňa 17. 06. 2013, pretože sa nejedná o podanie vo veci samej. Jedná sa len o vyjadrenie k procesným poučeniam zo strany súdu a návrh na zadováženie dôkazu. Oznamovanie dôkazov, resp. navrhovanie dôkazov je povinnosťou účastníka konania, nemôže byť honorované ako podanie vo veci samej. Súd taktiež nepriznal ďalšiu poradu s klientom zo dňa 01. 10. 2013, pretože nie je zrejmé, že takáto porada bola nevyhnutá pre ďalší postup vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.