Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-39-2022.pdf
PDF · 243.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/39/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.06.2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/73/2021 zo dňa 02.08.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie krajského prokurátora a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných vinnými
1/ C. D.
- z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona, s poukázaním na § 138 písm. j) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- od presne nezistenej doby najmenej od 31. decembra 2019 do 28. decembra 2020 spoločne s obž. B. D. a E. F., ako aj spoločne s inými doposiaľ nestotožnenými osobami, v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov si zadovažoval sčasti za účelom použitia pre vlastnú spotrebu a sčasti za účelom dosiahnutia zisku, opakovane od osoby obž. A. B. z F. a ďalšej doposiaľ nestotožnenej osoby z Prešova mesačne najmenej 15 gramov psychotropnej látky - pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok a nezistené množstvo marihuany(rastliny rodu Cannabis), ktorá je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradená do I. skupiny psychotropných látok, pričom tieto omamné a psychotropné látky prechovával v mieste svojho trvalého bydliska v B. G. H. E. B. I. X, ako aj na iných doposiaľ nestotožnených miestach Prešovského kraja a následne ich ďalej predával odberateľom v Prešovskom kraji, najmä v meste Sabinov a Prešov a to najmä obž. E. F., C.- J. F., E. K., L. M., E. C., obž. N. E., osobám s prezývkami „E.“, „F.“ a iným doposiaľ nestotožneným osobám, pričom takto dňa 28.12.2020 po vzájomnej dohode s obž. E. F. nakúpil v meste F. od osoby obž. A. B. z F. kryštalický materiál, ktorý následne obž. C. D. rozdelil do dvoch plastových vreciek o hmotnosti 590 mg (s priemernou koncentráciou 79,5% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 469 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 12 jednotlivým dávkam drogy a o hmotnosti 2310mg (s priemernou koncentráciou 74,8% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 1728mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 43 jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, ďalej v rámci domovej prehliadky, ktorá bola vykonaná dňa 28.12.2020 v mieste bydliska v byte v B., na ulici E. B. I. X. obž. C. D. vydal 1 ks igelitového sáčku so zelenou sušinou, ktorý prechovával spoločne so svojim bratom obž. B. D., kde ido vysušený rastlinný materiál rastliny konope o celkovej hmotnosti 2150mg s priemernou koncentráciou 7,6% hmotnostných THC, obsahujúce 163 mg THC, čo zodpovedá 5-16 jednotlivým dávkam drogy spôsobilým ovplyvniť psychiku užívateľa,
2/ B. D.
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods.1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- v dobe najmenej od 31. decembra 2019 do 28. decembra 2020, spoločne s obž. C. D. v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov si zadovažoval sčasti za účelom použitia pre vlastnú spotrebu a sčasti za účelom dosiahnutia zisku, opakovane cez svojho brata obž. C. D. od osoby obž. A. B. a ďalšej doposiaľ nestotožnenej osoby z F. mesačne najmenej 15 gramov psychotropnej látky- pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok a nezistené množstvo marihuany (rastliny rodu Cannabis), ktorá je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradená do I. skupiny psychotropných látok, pričom obž. B. D. prechovával túto omamnú látku v mieste svojho trvalého bydliska v B. na ulici E. B. I. X a následne ju ďalej distribuoval stálemu okruhu odberateľov v Prešovskom kraji, najmä v meste B. a F., pričom v rámci domovej prehliadky, ktorá bola vykonaná dňa 28.12.2020 v mieste bydliska v byte v B., na ulici E. B. I. X. obž. C. D. vydal 1 ks igelitového sáčku so zelenou sušinou, ktorý obž. B. D. prechovával spoločne so svojim bratom obž. C. D., kde ide o vysušený rastlinný materiál rastliny konope o celkovej hmotnosti 2150mg s priemernou koncentráciou 7,6% hmotnostných THC, obsahujúce 163mg THC, čo zodpovedá 5-16 jednotlivým dávkam drogy spôsobilým ovplyvniť psychiku užívateľa,
3/ A. B.
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods.1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- v dobe najmenej od 31. decembra 2019 do 28. decembra 2020,v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov si zadovažoval za účelom použitia pre vlastnú spotrebu a sčasti za účelom dosiahnutia zisku, opakovane od doposiaľ nestotožnenej osoby, nezistené množstvo psychotropnej látky - pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok a nezistené množstvo marihuany (rastliny rodu Cannabis), ktorá je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradená do I. skupiny psychotropných látok, pričom tieto omamné a psychotropné látky prechovával v rodinnom dome ním označovaného ako „stajňa“, nachádzajúcom sa v F. na ulici O. I. XX a následne ich ďalej distribuoval iným odberateľom za účelom ich ďalšej distribúcie a to najmä obž. C. D. a ďalším nestotožneným konečným užívateľom, pričom dňa 28.12.2020 po vzájomnej dohode s obž. C. D. tomuto odpredal kryštalický materiál, ktorý následne obž. C. D. rozdelil do dvoch plastových vreciek o hmotnosti 590mg (s priemernou koncentráciou 79,5% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 469mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 12 jednotlivým dávkam drogy a o hmotnosti 2310mg (s priemernou koncentráciou 74,8% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 1728mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 43 jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,
4/ N. E.
z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- v dobe najmenej od 31. decembra 2019 do 28. decembra 2020,v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov prechovávala pre vlastnú potrebu psychotropnú látku - pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok a to v mieste svojho bydliska v N. I. XXX/XX, pričom pri vykonávaní osobnej prehliadky u obž. N. E. dňa 28. decembra 2020 bol zaistený kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 80 mg s priemernou koncentráciou 80,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 64mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 2-6 jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,
5/ E. F.
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods.1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- od presne nezistenej doby najneskôr od 31. decembra 2019 do 28. decembra 2020 po spoločnej vzájomnej dohode s obž. C. D., v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov si zadovažoval z časti na vlastnú konzumáciu, z časti za účelom dosiahnutia zisku, opakovane cez obž. C. D. od osoby obž. A. B. z F. presne nezistené množstvo psychotropnej látky - pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona Národnej rady SR č.139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok, kde zo zadováženého množstva obž. C. D. obžalovanému oddelil časť psychotropnej látky, ktorá zodpovedala množstvu minimálne 2 gramy mesačne a od obž. B. D. marihuanu (rastliny rodu Cannabis), ktorá je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradená do I. skupiny psychotropných látok v množstve minimálne 24 gramov mesačne, pričom tieto omamné a psychotropné látky následne prechovával pri sebe a v mieste svojho trvalého bydliska v obci I. J. I. XXX a následne ich ďalej distribuoval odberateľom na rôznych vopred dohodnutých miestach v mestách F., B., ale aj na iných miestach Prešovského kraja, pričom takto dňa 28.12.2020 po vzájomnej dohode cez obž. C. D. nakúpili v meste F. od obž. A. B. kryštalický materiál, ktorý následne obž. C. D. rozdelil do dvoch plastových vreciek o hmotnosti 590 mg s priemernou koncentráciou 79,5% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 469mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 12 jednotlivým dávkam drogy a o hmotnosti 2310 mg priemernou koncentráciou 74,8% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 1728mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 43 jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, kde tento sáčok (590 mg) prechovávali v osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV B. C., v ktorom boli dňa 28.12.2020 zadržaní ako podozrivé osoby, kde v rámci osobnej prehliadky obž. E. F. zo dňa 28.12.2020 tento vydal plastové vrecko o hmotnosti 590 mg s priemernou koncentráciou 79,5% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 469mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 12-47 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, ďalej v rámci prehliadky osobného motorového vozidla Škoda Octavia, EČV B. XXX C. boli zaistené 2 ks plastových vreciek s obsahom rastlinného materiálu vrcholky rastliny konope (Cannabis) s celkovou hmotnosťou 1800 mg s priemernou koncentráciou 10,9% hmotnostných THC, obsahujúce 196 mg THC, čo zodpovedá 7-20 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, ďalej bol zaistený rastlinný materiál - vysušený materiál rastliny konope(Cannabis) o celkovej hmotnosti 60 mg s priemernou koncentráciou 10,7% hmotnostných THC, obsahujúce 6 mg THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope, čo nezodpovedá ani jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, ktorá by bola spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, a taktiež bol zaistený rastlinný materiál - zmes podrveného konope (Cannabis) a tabaku o celkovej hmotnosti 210 mg s priemernou koncentráciou 4,1% hmotnostných THC, obsahujúce 9 mg THC, čo nezodpovedá ani jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, ktorá by bola spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, a rastlinný materiál - vysušené vrcholky rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 250 mg s priemernou koncentráciou 15,5% hmotnostných THC, obsahujúce 39 mg THC, čo zodpovedá 1-4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, obž. E. F. ďalej pri osobnej prehliadke zo dňa 28.12.2020 vydal kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu o celkovej hmotnosti 50 mg s priemernou koncentráciou 79,4% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 40 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 1 -4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorá je spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, ďalej dva kusy zatavených striekačiek s kryštalickým materiálom s obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu o celkovej hmotnosti 60 mg s priemernou koncentráciou 59,0% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 35 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 1 -4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorá je spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a v prípade druhej striekačky o kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu o celkovej hmotnosti 70 mg s priemernou koncentráciou 71,4% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 50mg absolútneho metamfetamínu čo zodpovedá minimálne 1-4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorá je spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa.
Za to im súd uložil:
1/ Obžalovanému C. D.
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, za prevahy dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
2/ Obžalovanému B. D.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, za prevahy troch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. d), písm. j), písm. l) Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
3/ Obžalovanému A. B.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, za nezistenia poľahčujúcich, ani priťažujúcich okolností uvedených v §§ 36, 37 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 25.06.2021, sp. zn. 8T/8/2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
4/ Obžalovanej N. E.
Podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, za prevahy troch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. d), písm. j), písm. l) Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 600 (šesťsto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac. Podľa § 289 ods. 2 Tr. poriadku rozhodnutie o návrhu na prepadnutie a zhabanie vecí vyhradzuje verejnému zasadnutiu.
5/ Obžalovanému E. F.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zákona, za prevahy troch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. d), písm. j), písm. l) Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré dodatočne prostredníctvom obhajkyne aj písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa nedopustil. Spáchanie skutku, pre ktorý bol rozsudkom odsúdený, mu nebolo preukázané a v samotnom odôvodnení rozsudku sa súd nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi. Zároveň zdôraznil, že vykonané dokazovanie je v rozpore so závermi, ktoré urobil súd. Súd ho odsúdil za to, že v dobe najmenej od 31.12.2019 do 28.12.2020 si mal zadovažovať za účelom použitia pre vlastnú spotrebu a z časti za účelom dosiahnutia zisku, opakovane od doposiaľ nestotožnenej osoby, nezistené množstvo psychotropnej látky - pervitín a nezistené množstvo marihuany, pričom tieto látky mal prechovávať v rodinnom dome označovanom ako „stajňa“ a následne ich mal ďalej distribuovať iným odberateľom a to najmä C. D. a ďalším nestotožneným konečným užívateľom. V prvom rade ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom nebol vykonaný jediný dôkaz, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že si zabezpečoval omamné a psychotropné látky. Uvedené potvrdzuje aj to, že žiadny takýto dôkaz súd v rozsudku neuvádza. Súd ani len vo všeobecných rysoch neuvádza, ani sa nezaoberá spôsobom, mechanizmom či osobou, od ktorej si mal omamné a psychotropné látky zabezpečovať. V prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že si omamné a psychotropné látky zabezpečoval len bez akéhokoľvek odôvodnenia a dôkazu, tvrdí, že si zabezpečoval omamné a psychotropné látky. Pokiaľ ide o obdobie, v ktorom si podľa rozsudku mal omamné a psychotropné látky zabezpečovať, súd taktiež neuvádza, na základe akej skutočnosti a z akých dôkazov vyvodil a aké dôkazy preukazujú, že sa uvedenej trestnej činnosti mal dopúšťať v období od 31.12.2019 do 28.12.2020. Poukázal na to, že dokonca spoluobžalovaný C. D. uviedol, že si od neho zabezpečoval omamné a psychotropné látky približne pol roka, čo nekorešponduje so skutkovou vetou. Tvrdenie C. D., že si od neho zabezpečoval pervitín, síce nie je pravdou, avšak poukazuje na to, že časový interval, v ktorom mal páchať podľa súdu protiprávnu činnosť, sa nezhoduje dokonca ani s výpoveďou spoluobžalovaného, na ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd postavili svoje obvinenie a odsúdenie. Ďalej z odôvodnenia plynie, že si mal zabezpečovať psychotropnú látku - pervitín a nezistené množstvo marihuany, pričom tieto látky mal prechovávať v rodinnom dome označovanom ako „stajňa“ pre vlastnú spotrebu a z sčasti za účelom dosiahnutia zisku. Rovnako ako pri predošlých častiach skutku, pre ktorý bol odsúdený, poukazuje na skutočnosť, že nebol vykonaný jediný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že užívateľ omamných a psychotropných látok. V zmysle znaleckého posudku č. 02/2021 znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie toxikológie E. L. B. v mojej vzorke moču zo dňa 08.01.2021 nebola dokázaná prítomnosť omamných a psychotropných látok. Nebol a nie je užívateľom omamných a psychotropných látok. Žiadny z vypočutých svedkov nevypovedal, že by bol užívateľom omamných a psychotropných látok. Tak ako uviedol, občas si zafajčil marihuanu (CBD), čo potvrdil aj svedok P. F.. O žiadnom užívaní drog nebol ani len náznakom vykonaný žiadny dôkaz. Taktiež v odôvodnení rozsudku sa tvrdí, že omamné a psychotropné látky, konkrétne pervitín a marihuanu mal prechovávať v dome na ulici O. XX, avšak zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by mal prechovávať v dome na Odborárskej ulici pervitín. V predmetnej nehnuteľnosti bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej sa žiadny pervitín nenašiel, t.j. nebola ňou potvrdená prítomnosť pervitínu v uvedenom dome. Svedkovia F., B. a M., ktorý sa taktiež v dome na O. zdržiavali, výslovne opakovane v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom popreli, že by v dome na O., či priamo uňho niekedy videli pervitín či marihuanu a teda nielenže nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že v dome na O. XX označovanom ako “B.” drogy prechovával, práve naopak traja svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že ani v dome na O. XX ani u mňa nikdy drogy nevideli. Súd sa s týmito výpoveďami svedčiacimi v jeho prospech a vyvracajúcimi, že sa skutku dopustil nijako nevysporiadal a teda ich evidentne ani nebral do úvahy. Ďalej súd v rozsudku uvádza, že: „skutočnosti vyplývajúce z vykonaných odposluchov, dokazujú že sa na nich obžalovaný B. pravidelne baví s rôznymi osobami o rôznych sumách peňazí, ktoré v skutočnosti slúžili na nákup OPL, a to konkrétne marihuany a pervitínu. Obžalovaný tvrdil, že ide o peniaze, ktoré začal svojim známym požičiavať, no je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že pri predaji OPL, najmä medzi osobami, ktoré sa navzájom poznajú je bežné, že si niekedy odovzdávajú OPL na dlh alebo zaplatia len za časť odovzdaných drog, dokonca sa môže stať, že si konzument a predajca obrátia úlohy a teda to pre nezaujatú osobu môže vzbudzovať dojem, že si vlastne dve osoby navzájom len vracajú peniaze. Obžalovaný sa takouto obranou podľa názoru súdu, snažil zakryť pravý dôvod, pre ktorý k nemu často chodili jeho známi a kamaráti a tým bol predaj OPL, v prevažnej miere pervitínu a to aj za použitia slov a hesiel, ktoré v konverzácii majú skryť pravý význam podstaty konverzácie („šmakociny“, „brutality“, „drte“...)“. Uvedený záver súdu sa však nezakladá na vykonanom dokazovaní. To, že odposluchy nepreukazujú, že mal predávať omamné a psychotropné látky, potvrdzuje aj Stanovisko Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodol o mojom prepustení z väzby uvedené v Uznesení sp. zn.: 6To/24/2021 zo dňa 29.06.2021, ktorý na strane 6 a 7 doslovne uvádza: „Z doslovných prepisov telekomunikačnej prevádzky je zrejmá komunikácia obvineného s inými osobami (F. I., B. Q., N. R., S. G., E. T. a podobne), ktoré by mohli navodzovať dojem komunikácie o drogách, ale zatiaľ ani jeden z vypočutých svedkov okrem P. F., takúto nelegálnu aktivitu obvineného nepotvrdil. Správne namieta obhajoba, že okrem obv. C. D. zatiaľ žiaden iný spoluobvinený alebo svedok nevypovedá o tom, aby vedeli, prípadne videli obv. B. predávať drogy aj iným osobám (minimálne trom), prípadne, že ich kupovali oni sami. Takáto skutočnosť nebola verifikovaná ani prepismi odposluchov, resp. ju nikto z vypočutých osôb nepotvrdil.“ To, že pri predaji OPL, najmä medzi osobami, ktoré sa navzájom poznajú, je bežné, že si niekedy odovzdávajú OPL na dlh alebo zaplatia len za časť odovzdaných drog, dokonca sa môže stať, že si konzument a predajca obrátia úlohy a teda to pre nezaujatú osobu môže vzbudzovať dojem, že si vlastne dve osoby navzájom len vracajú peniaze, ešte neznamená, že uvedené sa týka jeho osoby. To, že pri predaji drog je toto podľa názoru súdu bežná prax, ešte neznamená, že takto konal aj on. Súd neuvádza jediný dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval, uvádza len, že takýto postup je bežný, to však neznamená, že takýto postup sa týka aj jeho. Zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ ide o slovo „šmakociny“ a „brutality“, to sa nachádzalo v konverzácii svedka K. K. s C. D., ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu K. K. zo dňa 28.04.2021 a slovo „drte“ ani nie je zrejme, v ktorej konverzácii sa malo nachádzať, avšak nenachádzalo sa v jeho konverzácii s nikým a teda nie je možné, aby uvedené súd použil ako dôkaz svedčiaci o tom, že som sa dopustil skutku, pre ktorý som bol rozsudkom odsúdený. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, o tom, že mal predávať omamné a psychotropné látky, o uvedenej skutočnosti vypovedal spoluobžalovaný C. D., ktorý ako aj súd v rozsudku uvádza, svojou výpoveďou napomáhal OČTK a súdu, usvedčiť nie len sám seba, ale aj ostatných spoluobžalovaných, na základe čoho mu súd preto znížil hroziaci trest v trvaní desiatich rokov a uložil spoluobžalovanému C. D. trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov. Spoluobžalovaný C. D. teda vypovedal s cieľom zabezpečiť si zníženie trestu ako kajúcnik, pričom jeho výpovede nemožno považovať za dôveryhodné, pričom uvedené podľa jeho názoru jednoznačne preukazuje to, že počas prípravného a súdneho konania svoju výpoveď týkajúcu sa toho, od koho si vlastne drogy zabezpečoval, opakovane menil. K zmenám výpovedi spoluobžalovaného uvádza napríklad nasledovné: Na výsluchu dňa 30.12.2020 C. D. uviedol: Od A. si pervitín zabezpečujem cca pol roka dozadu. Stretnutie sme si dohadovali cez sociálne siete Telegram. Pred tým som si pervitín zabezpečoval najmä pre seba od iných osôb E. K. E. a jej priateľa F.. Dňa 31.12.2020 spoluobžalovaný C. D. uviedol, že nakupoval pervitín iba od obvineného B. a začalo to asi pred pol rokom. Na výsluchu dňa 05.08.2021 C. D. uviedol - Zruba pol roka som chodil za ním (F. U. priateľ E. K. E.) nepravidelne dvakrát do mesiaca. Zabezpečoval som si pre vlastnú spotrebu stále asi pol gramu. Na otázku: Vo svojom výsluchu z dňa 30.12.2020 ste uviedli, že užívate marihuanu a že naposledy ste ju dopestovali na jednej opustenej záhradke u kamoša. Vyjadrite sa k tomu. Odpoveď: Nepestoval som marihuanu, len som ju užíval, ja si nespomínam, že by som niečo také povedal. Na výsluchu dňa 05.08.2021 C. D. uviedol, že si pervitín zabezpečoval od F. a od B.. Na výsluchu dňa 05.08.2021 C. D. na otázku: Zabezpečovali ste si pervitín od osoby K.? Uviedol odpoveď: Sem tam mi niečo doniesol. Zároveň mám za to, že o nepravdivosti výpovedi spoluobžalovaného C. D. svedčí aj to, že na pojednávaní konanom dňa 07.03.2022 odmietol konfrontáciu so mnou, ktorá mohla odstrániť rozpory v našich výpovediach týkajúce sa dôvodov našich stretnutí. Pokiaľ ide o výpoveď spolu-obžalovaných N. E., B. D. a E. F., každý z nich výslovne opakovane uviedol, že nikdy nikto z nich nevidel, že by som spoluobžalovanému C. D. predal drogy. Každý z nich uviedol, že takouto informáciou disponuje z dôvodu, že toto im povedal C. D. k dôveryhodnosti, ktorého sa už vyjadril. Zároveň poukázal aj na zmeny vo výpovediach spoluobžalovaných B. D. a E. F., ktoré taktiež svedčia o ich nedôveryhodnosti, kde napríklad spoluobžalovaný B. D. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 20.09.2021 uviedol, že vie, že má prezývku S. a to od brata (C. D.), lebo ten si za ním chodil požičiavať peniaze, avšak v konaní pred súdom dňa 07.03.2022 už na otázku prokurátora: „Povedal Vám niekedy brat, že požičiaval od obžalovaného B. peniaze? Odpovedal: „nie, nikdy nič také nehovoril“. Cestou odstraňovania rozporov vo výpovediach už obžalovaný B. D. uviedol: „je pravdou, že brat si jedenkrát bol od B. požičať 50 eur, o inom takom prípade neviem“. K záveru súdu, že aj keď viacerí svedkovia vo vzťahu ku nemu odmietli vypovedať alebo vo svojich výpovediach vymýšľali rôzne verzie, o podstate toho, o čom sa v konverzáciách, resp. telefonátoch so ním bavili a prečo za mnou do stajne chodili, tak z tohto ich konania je pravdepodobné, že mali obavu z následkov svojich výpovedi a možného trestného stíhania voči ním samým musím konštatovať, že odmietnutie výpovede neznamená potvrdenie toho, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe/rozsudku. Rovnako konštatovanie súdu, že svedkovia si vymýšľali a z toho ich konania je pravdepodobné, že mali obavu z následkov svojich výpovedí, je len ničím nepodloženým tvrdením súdu, nakoľko jednak nebol vykonaný jediný dôkaz, čo potvrdzuje aj to, že súd takýto dôkaz neuvádza, ktorý by vyvracal výpovede svedkov a teda potvrdzoval záver, že svedkovia si vymýšľali, ako tvrdí súd. Má za to, že ak súd v rozsudku uvádza, že svedkovia si vymýšľali, je povinný uviesť, na základe čoho k takémuto záveru dospel, čo sa nestalo, resp. uviesť dôkaz, ktorý vyvracia ich tvrdenia a potvrdzuje, že svedkovia si vymýšľajú, čo sa nestalo. V rozpore s vykonaným dokazovaním je aj záver súdu uvedený v rozsudku, že ani F. M. ani E. B. v prípravnom konaní výslovne neuviedol, že si k nemu do stajne chodili rôzne osoby požičiavať peniaze, pričom svedok M. iba uviedol, že túto informáciu má od neho. Svedok F. M. pri svojom výsluchu dňa 01.06.2021 na otázku vyšetrovateľa: „Bol ste oboznámený s predmetom výsluchu, vyjadrite sa čo viete uviesť k predmetnej veci? Odpoveď: „Ja si myslím, že je to hlúposť. Neviem o ničom takom, žeby mal A. B. páchať nejakú drogovú trestnú činnosť, ja som nikdy nič také nevidel a to som s ním bol naozaj skoro každý deň, takže asi by som si bol niečo všimol, pričom sme boli v práci spolu aj do piatej popoludní, niekedy aj dlhšie. K ostatným sa neviem vyjadriť, pretože ich nepoznám. Ja sa domnievam, že v jeho prípade mohlo ísť o nejaké udanie, pretože viem, to mi hovoril A. a ja som viac krát videl ako A. požičiava peniaze iným ľuďom“. Svedok E. B. pri svojom výsluchu dňa 01.06.2021 na otázku vyšetrovateľa, za akým účelom vyššie menované osoby chodili do domu na odborárskej v Prešove uviedol: „Za účelom priateľského stretnutia. Tie, čo som nepoznal, neviem uviesť, prečo tam chodili, ale za účelom pravdepodobne požičiavania si finančných prostriedkov. Za týmto účelom tam chodil aj C. D.. Jeho jediného som aj osobne videl, ako si od A. B. požičiaval“. Súd uvádza, že čo sa týka jeho tvrdenia, že požičiaval peniaze aj jeho šéfovi svedkovi M., toto je podľa jeho názoru ťažko uveriteľne, aby som požičiaval peniaze svojmu zamestnávateľovi, ktorý mi poskytoval odmenu za prácu, keď navyše podľa názoru súdu bolo preukázané, že som nemal k dispozícii takú finančnú hotovosť, aby som mohol vo veľkom požičiavať peniaze viacerým osobám, o.i. aj svojmu šéfovi. V prvom rade to, že F. M. požičiaval peniaze, nie je len jeho tvrdením, ale potvrdil to aj samotný F. M.. To, že F. M. požičiaval peniaze nesúviselo s tým, že je jeho zamestnávateľ. Tak ako uviedol, s F. M. si delili peniaze zo zákaziek na polovicu, t. j. F. M. mu nevyplácal toľko peňazí, koľko sa mu zvýšilo po úhrade jeho výdavkov a keď mu polovica peňazí, ktoré si rozdelili, nepostačovala na jeho výdavky, požičal si od neho, nakoľko mal hypotéku a rodinu a on a žil a žije v dome s mamou, mal podstatne nižšie výdavky ako F. M.. Súd uvádza, že bolo preukázané, že nemal k dispozícii takú finančnú hotovosť, aby mohol vo veľkom požičiavať peniaze viacerým osobám, o.i. aj svojmu šéfovi, avšak takéto dokazovanie nebolo nikdy vykonané a súd ani v rozsudku neuvádza, z akých dôkazov dospel k takémuto záveru. V zmysle rozsudku v počiatočnej fáze trestného konania on ako obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že síce fajčil marihuanu, no iné drogy nebral, ani nepredával. Podľa názoru súdu uvedeného na strane 17 rozsudku najprv systematicky popieral aj tú skutočnosť, že má prezývku S., resp. aby k nemu chodili nejaké osoby do domu na ulici O. v F., ktorý mal prezývku B.. Súd ďalej v rozsudku uvádza, že „prepisy hovorov a SMS správ, výsluchy svedkov a v tej dobe aj spoluobvinených osôb ho pod ťarchou uvedených dôkazov zjavne doviedli k tomu, aby tieto skutočnosti neskôr v konaní priznal. Na svoju obranu obžalovaný tvrdil, že k nemu do stajne chodili jeho kamaráti a rôzni ľudia za účelom priateľského posedenia a požičania si peňazí“. Nie je zrejmé na základe čoho súd dospel k takémuto záveru, nakoľko pred vznesením obvinenia a ani po ňom nevypovedal - nie je mu teda zrejmé, kedy mal niečo také popierať. V uznesení o vznesení obvinenia sa hovorí o osobe A. S. - čo jednoznačne vyznieva ako meno a priezvisko, čo namietal vo svojej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Rovnako nie je pravda, že nejakú svoju trestnú činnosť pod ťarchou dôkazov priznal, nakoľko ako uviedol, nemám čo priznať, keďže sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil a už vôbec k jeho priznaniu nemohlo dôjsť pod ťarchou dôkazov, a to prepisov hovorov a výsluchov spoluobvinených, nakoľko ako už aj sám Krajský súd v Prešove uviedol, že žiadna jeho trestná činnosť nebola verifikovaná prepismi hovorov. Ako uviedol, užíval len CBD, čo potvrdil aj svedok P. F., ktoré nie je Slovenským právnym poriadkom zakázané. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu na strane 16 rozsudku, že zo záverov znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach vyplývajú analýzy k jednotlivým doličným veciam, ktoré boli zistené počas prípravného konania pri domových, automobilových ako aj osobných prehliadkach u jednotlivých obžalovaných, pričom z nich vyplývajú závery k zaisteným drogám u jednotlivých obžalovaných v množstvách tak, ako sú uvedené v skutkových vetách pri jednotlivých skutkoch, aj tento záver nie je správny. Pri jeho osobnej prehliadke, domovej prehliadke a prehliadke motorového vozidla neboli zaistené žiadne omamné a psychotropné látky, avšak v skutkovej vete je uvedené, že mal prechovávať omamnú a psychotropnú látku metamfetamín a omamnú látku, sušinu rastliny rodu Cannabis. Pokiaľ ide o rastliny rodu Cannabis, v skutkovej vete nie je uvedené, koľko tejto rastliny mal prechovávať, čo ale ani nie je možné, nakoľko sušina rastliny rodu Cannabis, ktorá zodpovedá 1 až 2 bežným jednorazovým dávkam, bola zaistená v dome na Odborárskej 22, avšak vzhľadom na množstvo osôb, ktoré sa tam pohybovali, nemá vedomosť komu patrila, pričom to nebolo zistené ani znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU- KE-EXP-2021/324, nakoľko DNA profil z nej zaistený nie je vhodný na individuálnu identifikáciu a porovnanie. Psychotropná látka metamfetamín, nebola nájdená a zaistená ani pri jeho osobnej prehliadke, domovej prehliadke či prehliadke motorového vozidla, a pokiaľ ide o psychotropnú látku metamfetamín, ktorá bola zaistená u C. D., ktorú mal spoluobžalovaný C. D. rozdeliť do plastových sáčkov, žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že tieto omamné a psychotropné látky mal spoluobžalovaný C. D., tak ako tvrdí od neho. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na skutočnosť, že ak mala byť omamná a psychotropná látka metamfetamín, ktorá bola zaistená u C. D. od neho, ako to tvrdí, prečo je rozdielnej koncentrácie. Okrem iného je presvedčený, že na to aby rozsudok spĺňal kvalitatívne požiadavky, súd nemôže len vo všeobecnosti odkázať na znalecké posudky či odposluchy, ale je povinný v odôvodnení rozsudku konkrétne uviesť skutočnosť uvedenú v znaleckom posudku, či v tom ktorom odposluchu, na ktorú poukazuje a čo táto skutočnosť preukazuje, čo predmetný rozsudok neobsahuje, čo spôsobuje, že rozsudok je neodôvodnený a arbitrárny. Záverom, pokiaľ ide o svedectvo B. M., ktoré má podľa názoru súdu potvrdzovať, že je dílerom drog, ktorý podľa názoru súdu konzistentne vypovedal, pri viacerých výpovediach uvádzal, že si od neho kúpil drogy na U. Q., a on ako obžalovaný ho následne kontaktoval, aby mu ponúkol ďalší možný „obchod“. V tomto kontexte mu nie je zrejmé, o aké viaceré konzistentné výpovede sa jedná, nakoľko B. M. vypovedal len raz pred súdom, akákoľvek iná jeho výpoveď nebola vykonaná v jeho prítomnosti či prítomnosti jeho obhajcu a v prípade, že by takáto výpoveď bola súdom zohľadnená, bolo by tým porušené jeho právo na obhajobu. Zároveň je výpoveď svedka B. M. v celom rozsahu nedôveryhodná. Svedok M. síce uviedol, že si od neho zakúpil na Q. v roku 2019 pervitín. Je však zarážajúce, že ma nikdy pred tým ani potom nestretol a to, že mám mať pervitín, ktorý mu predám, usúdil ako sám uviedol z pohľadu naňho. To, že mal predať svedkovi M. pervitín, si má svedok M. údajne pamätať a to aj napriek tomu, že sa tak malo stať raz v roku 2019, teda pred 3 rokmi a to aj napriek tomu, že ako uviedol, nevie uviesť žiadnu inú okolnosť, ktorá by bližšie špecifikovala túto situáciu, ani nevie uviesť nikoho, kto sa pri tomto údajnom stretnutí alebo obchode mal ešte nachádzať, nakoľko bol v tom čase drogovo závislý a od toho času sa s ním nestretol. Vzhľadom na uvedené má za to, že výpoveď tohto svedka, ktorý sa objavil až v konaní pred súdom, a ktorý nevie uviesť na podporu svojho tvrdenia žiadny dôkaz z dôvodu, že bol drogovo závislý a teda si tieto skutočnosti nepamätá, ale údajne si pamätá jedine to, že mu pred troma rokmi predal raz pervitín, pričom na podporu jeho tvrdenia nebol vykonaný žiadny dôkaz a teda je táto jeho výpoveď absolútne nedôveryhodná. Nedôveryhodnosť svedka B. M. namietal už na pojednávaní, avšak súd sa jeho námietkou nijako nevysporiadal a to, že mu mal predať drogy, opätovne výslovne popiera. Zhrnúc doposiaľ uvedené konštatoval, že súd nevykonal jediný dôkaz, ktorý by: preukazoval, že k skutku malo dochádzať v období od 31.12.2019 do 28.12.2020 (bod 5 čl. III odvolania); preukazoval, že si zabezpečoval omamné a psychotropné látky (bod 3, 4 článok III odvolania); preukazoval, že omamné a psychotropné látky prechovával v dome na O. XX, označovanom B. (bod 7 článok III odvolania); preukazoval, jeho zadovažovanie omamných a psychotropných látok pre vlastnú spotrebu, nakoľko nebolo preukázané, že užívateľom omamných a psychotropných látok (bod 6 článok III odvolania); preukazoval, jeho zadovažovanie omamných a psychotropných látok iným odberateľom (okrem C. D.), za účelom ich distribúcie; preukazoval, že svedkovia si vymýšľali, o čom sa v konverzáciách, resp. telefonátoch s ním bavili a prečo za ním do Stajne chodili (bod 11 článok III odvolania); preukazoval, že nemal dostatok finančných prostriedkov, aby mohol požičiavať peniaze (bod 13 článok III odvolania); súd sa nevysporiadal a nezohľadnil dôkazy svedčiace v jeho prospech, a to: výpovede svedkov svedčiace v jeho prospech: F. M., ktorý vypovedal, že u uňho ani v dome na O. žiadne drogy nevidel, napriek tomu, že sa v tomto dome a v jeho prítomnosti zdržiaval denne, ani to, že videl ako C. D. požičiaval peniaze a potvrdil, že aj jemu požičiaval peniaze, E. B., ktorý vypovedal, že uňho ani v dome na O. žiadne drogy nevidel, napriek tomu, že sa v tomto dome a v jeho prítomnosti zdržiaval často, ani to, že videl ako C. D. požičiaval peniaze a potvrdil, že aj jemu požičiaval peniaze, že ani uňho ani v dome na O. XX, ani v mieste jeho bydliska, ani v aute, ktoré používa, sa pri prehliadke nenašli žiadne omamné a psychotropné látky. Uvedené potvrdzuje Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn.: 6Tpo/24/2021 zo dňa 29.06.2021, kde sa na strane 8 píše: „U obv. B. osobne ani pri domovej prehliadke na adrese trvalého bydliska či „B.“ (O. I. XX F.), pritom nebol zaistený žiaden pervitín, ktorý by dôvodnosť trestného stíhania mohol tiež podporiť“. Ďalej súd v rozpore s vykonaným dokazovaním uvádza, že: skutočnosti vyplývajúce z vykonaných odposluchov potvrdzujú, že sa s rôznymi osobami bavil o peniazoch, ktoré mali slúžiť na nákup OPL. - Uvedené žiadny svedok nepotvrdil a samotný krajský súd uvádza, že uvedené odposluchy to nepreukazujú. (bod 8 článku III odvolania); svedkovia M. a B. v prípravnom konaní výslovne neuviedol, že si k nemu do stajne chodili rôzne osoby požičiavať peniaze, pričom svedok M. iba uviedol, že túto informáciu má odo mňa. Svedok M. a B. výslovne uviedli, už v prípravnom konaní, že videli, že si od neho ľudia chodili požičiavať peniaze. (bod 12 článku III odvolania). Súd v rozpore s vykonaným dokazovaním uvádza, že na zakrytie komunikácie o drogách používal výrazy šmakociny“, „brutality“, „drte“, nakoľko tieto výrazy sa nachádzajú v komunikácii C. D., nie jeho komunikácii (bod 8 článku III odvolania). „Nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Netreba zabúdať, že obžalovanému v prípade uznania viny hrozí pomerne vysoký trest odňatia slobody. Preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok“. (Uznesenie NS SR z 25. 11. 2010, sp. zn. 5To/20/2010). Súd ho uznal vinným na základe jednej výpovede spoluobžalovaného C. D., na podklade ktorej aj skonštruoval skutkovú vetu, ktorému na základe jeho usvedčovania spoluobžalovaných znížil trest a ktorý počas celého konania menil svoje výpovede. Výpoveď spoluobžalovaného E. F., B. D. a N. E. k jeho osobe boli založené len na informáciách, ktoré mali mať od spoluobžalovaného C. D., nakoľko tí ho podľa vlastných vyjadrení videli prvý krát až na polícii či na súde, pričom tak B. D. ako aj E. F. svoje výpovede menili obdobne ako C. D.. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že uňho sa žiadne omamné a psychotropné látky nenašli a nijako sa nevysporiadal s výpoveďami troch svedkov svedčiacich v jeho prospech, čo v kombinácii s nedôveryhodnosťou C. D. nielenže zakladá rozumné pochybnosti o tom, že sa skutku dopustil, ktoré by v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mali byť vykladané v jeho prospech, ale všetky tieto skutočnosti podľa jeho názoru preukazujú, že sa skutku nedopustil. Zároveň poukázal aj na fakt, že jeho okresný súd odsúdil za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods.1 písm. c), písm. d) Tr. zákona na základe toho, že C. D. uviedol, že od neho nakupoval omamné a psychotropné látky a na základe informácie od neho to tvrdili aj svedkovia B. D., E. F. a N. E., ktorí to ako sami uviedli, nikdy nevideli, pričom traja svedkovia výslovne uviedli, že to nie je pravda a uviedli aj dôvod, pre ktorý sa s C. D. stretával, avšak spoluobžalovanú N. E. súd odsúdil pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov a prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Tr. zákona ako ich držiteľku pre vlastnú spotrebu a to napriek tomu, že u nej sa omamná a psychotropná látka pervitín na rozdiel od neho našla a traja spoluobžalovaní C. D., B. D. a E. F. vypovedali, že ju videli drogy predávať. Má za to, že uvedeným konaním okresný súd porušil princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy, ktorého súčasťou je v zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, č. k. II. ÚS 19/2016-40 požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dala rovnaká odpoveď. Ak všeobecný súd rozhodne v obdobných veciach odlišným alebo protichodným spôsobom, bez zdôvodnenia odlišného stanoviska prijatého v takejto obdobnej veci, poruší základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň uvádza: „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“ (I. ÚS 265/05). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07) Vzhľadom na vyššie uvedené, má za to, že výrok súdu v rozsudku o jeho vine a všetky naňho nadväzujúce výroky o treste, ktorý mu bol uložený, zaradení na jeho výkon a zrušení trestu uloženého Špecializovaným trestným súdom sú nesprávne a nezákonné, nakoľko sa súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c) nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, skutkové zistenia súdu nie sú správne a sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a vzhľadom na to je jeho uznanie vinným nezákonné a aj samotný trest je nezákonný, na základe čoho odvolaciemu súdu navrhol, aby vo výroku rozsudok o jeho vine a na ňu nadväzujúci výrok o treste, ktorý mu bol uložený o jeho zaradení na výkon trestu a zrušení rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu zrušil a oslobodil ho spod obžaloby.
Písomne odôvodnené odvolanie podal aj krajský prokurátor, v ktorom po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku so zameraním na výrok o druhu a výmery trestu vzťahujúci sa k osobe obžalovaného A. B. zvýraznil, že okresný súd iný druh trestu popri nepodmienečnom treste odňatia slobody neuložil. Súd svoje rozhodnutie o výmere a druhu trestu u obž. A. B. odôvodnil najmä tým, že v danom prípade bola trestná sadzba v rozmedzí od 3 do 10 rokov, u obžalovaného neboli vzhliadnuté žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti a ďalej aj tým, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie bolo v tomto prípade potrebné ukladať súhrnný trest. Tu je potrebné v prvom rade uviesť, že jednotliví obžalovaní sa v zmysle podanej obžaloby ako aj napádaného rozsudku v podstate mali dopustiť drogovej trestnej činnosti spočívajúcej v predaji omamných a psychotropných látok iným osobám za finančnú odmenu, teda majetkový prospech bol jedným z hlavných motívov páchania tejto trestnej činnosti minimálne u časti z nich, čo je však možné jednoznačne tvrdiť najmä o obž. A. B.. Z vykonaného dokazovania a to ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom vyplynulo, že ods. C. D. v rozhodnom období odoberal pervitín výhradne od obž. A. B.. Ods. C. D. zabezpečoval takto získaný pervitín pre svojich viacerých známych a kamarátov, ktorí sa väčšinou najprv spolu asi 1x týždenne pozbierali, peniaze odovzdali ods. C. D., ten zašiel kúpiť pervitín od obž. B. a potom ho odovzdal svojim známym, s ktorými ho aj spolu konzumovali. Takúto činnosť páchal ods. C. D. spolu s ods. E. F. a svojim bratom ods. B. D. po dobu asi 1 roka (táto doba bola monitorovaná), pričom nákupov za účelom následnej konzumácie sa s nimi zúčastňovala aj C. priateľka ods. N. E.. Obž. A. B. im tento pervitín predával najmä na mieste na ul. O. I. XX v F., kde toto miesto spoločne označovali ako „B.". Z uvedeného je teda zrejmé, že v podstate všetky už odsúdené osoby a teda ods. C. D., B. D., N. E. a E. F. mali zabezpečený pervitín práve od osoby obž. A. B.. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že tento pervitín s nimi konzumovali aj ďalšie osoby, ktoré síce s osobou obž. A. B. neprišli do osobného kontaktu, avšak taktiež im bol zabezpečený prostredníctvom ods. C. D. od obž. A. B.. Je teda evidentné, že bez toho, aby pervitín predával obž. A. B., by sa tieto osoby k pervitínu touto cestou nedostali, resp. by si k nemu museli hľadať cestu inú. Čo sa týka osoby obž. A. B., je teda evidentné, že ten pervitín na pravidelnej báze predával nie iba pre vlastné potešenie a vnútornú potrebu pomoci svojim kamarátom a to aj neznámym osobám, ale práve z dôvodu osobného finančného zisku, ktorý bol hlavným motívom tohto jeho protiprávneho konania. Uvedené je možné vydedukovať okrem iného aj z vykonaných prepisov telefonických hovorov a SMS medzi obžalovaným a teraz už odsúdenými osobami, ako aj ďalšími osobami, v zmysle ktorých si títo pravidelne dohadovali stretnutia za účelom nákupu a predaja OPL minimálne počas monitorovaného obdobia. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Peňažný trest bezprostredne postihuje majetok páchateľa a preto ho možno uložiť najmä páchateľovi, ktorý sa trestného činu dopustil s úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na uvedenú skutočnosť peňažný trest sa spravidla uloží najmä páchateľom trestných činov proti majetku a daňových trestných činov. Trest možno uložiť tak samostatne ako aj popri inom treste, výnimkou je súčasné uloženie peňažného trestu a trestu prepadnutia majetku, ktorý v tomto prípade navrhovaný ani ukladaný nebol. O konkrétnej výmere trestu rozhodne súd na základe všeobecných kritérií v súlade s § 38 Tr. zákona a s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery páchateľa. Podľa § 57 ods. 1 Tr. zákona, pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Súd pri ukladaní trestu najmä pri rozhodovaní o jeho výmere okrem všeobecných kritérií prihliadne aj na konkrétne osobné a majetkové pomery páchateľa. Osobnými pomermi páchateľa je potrebné rozumieť najmä jeho vek, rodinný stav a pod. Majetkové pomery páchateľa sú charakterizované najmä tým, či je alebo nie je zárobkovo činný, veľkosťou jeho majetku, ďalšími záväzkami, atď. Zistenie majetkových a osobných pomerov páchateľa nesmeruje len k zisteniu o konkrétnej výmere trestu, ale aj k zisteniu, či u páchateľa vôbec existujú predpoklady pre uloženie takéhoto druhu trestu. Súd by osobné a majetkové pomery mal skúmať nielen z hľadiska ich aktuálneho stavu, ale aj s ohľadom na ich predpokladaný budúci vývoj. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach v rámci hodnotenia osoby páchateľa, pričom nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Ako vyplýva z obsahu spisu a aj výpovedí obžalovaného a svedkov, obž. A. B. priznal mesačný príjem vo výške 1.000,- eur, má sa zaoberať stavebnou činnosťou a chystal sa založiť obchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným, mal pravidelný príjem, čo potvrdil aj svedok F. M., teda obžalovaný netrpí hmotnou núdzou a nie je osobou bez príjmu. Keďže z vykonaných výsluchov obžalovaného a teraz už odsúdených osôb vyplynulo, že ods. C. D. chodil k obž. B. nakupovať pervitín asi 1x týždenne po dobu asi 1 roka (sledované obdobie), pričom cena bola 100,- eur za 1g pervitínu a zvyčajne bral 3g, teda za týždeň nakúpil za 300,- eur, ktoré vyplatil obžalovanému. Priemerný rok má zhruba 52 týždňov, čo znamená, že obžalovanému bolo zo strany ods. C. D. (a osôb, ktoré sa spolu s ním na pervitín poskladali) vyplatených viac ako 15.000,- eur, čo však nie je jeho čistý zisk, keďže aj on musel mať náklady na zabezpečenie tohto pervitínu, ktorý ďalej predával. Prokurátor je teda toho názoru, že uvedený predaj pervitínu po takú dobu a v takom rozsahu za účelom dosiahnutia zisku je takého charakteru, aby obžalovaný mohol byť postihnutý okrem už uloženého trestu odňatia slobody aj uložením primeraného peňažného trestu, čo vzhľadom na povahu drogového trestného činu a jeho rozsahu vo vzťahu k uloženému trestu splnené nebolo. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove po preskúmaní trestného spisu a tunajšou prokuratúrou uvádzaných skutočností vo vzťahu k obž. A. B. podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku pri súčasnom ponechaní už uloženého trestu odňatia slobody uložil obžalovanému aj nasledovný peňažný trest: Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest minimálne vo výmere 1.000.- (tisíc) eur, ktorý je obžalovaný povinný zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložiť mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a krajského prokurátora nie je dôvodné.
Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.
Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný – krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného ako aj krajského prokurátora, okrem iného prezentovaným aj v rámci obrany pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní.
Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.
No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.
V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že časť obsahu námietok obžalovaného prezentovaného v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.
Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.
Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného A. B..
V prvom rade v reakcii na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd konštatuje, že po zhodnotení výpovedí spoluobžalovaných C. D., N. E., B. D. a E. F. má zato, že v ich výpovediach nezisťuje zásadné rozpory v rozhodujúcej otázke - od koho si mal obžalovaný C. D. v čase rozhodnom zadovažovať omamné a psychotropné latky (ďalej len „OPL“) – konkrétne pervitín, je totižto potrebné tieto výpovede hodnotiť individuálne a súčasne ako celok vo vzájomných súvislostiach v celom kontexte vo vzťahu k ustáleniu rozhodujúcich skutkových okolností skutku týkajúceho sa obžalovaného A. B. a nie pre skutkovo sekundárne (nie podstatné) zistenia, príkladmo, ako a od koho (osoby rozdielnej od osoby obžalovaného B.) každého si mali obžalovaní aj pre seba, či už individuálne alebo na spoločnú spotrebu, zadovažovať omamné a psychotropné látky, kto ďalší z nich okrem užívania OPL ich mal okrem obžalovaného C. D. aj ďalej tzv. distribuovať ďalším konzumentom za finančnú úhradu.
Podstatnou, podľa názoru krajského súdu, pre ustálenie skutkového stavu vo vzťahu k obžalovanému A. B. je potom skutočnosť, ako mali už menovaní spoluobžalovaní vypovedať vo vzťahu k osobe obžalovaného B. v konfrontácii s výpoveďou spoluobžalovaného C. D. a či k týmto výpovediam, ako jedinému zdroju trestnoprávne relevantných informácií podľa argumentácie obžalovaného B. o jeho trestnej činnosti, ktorá je predmetom dokazovania v tomto prípade, pristupujú aj ďalšie relevantné dôkazy, ktoré výpovede spoluobžalovaných dopĺňajú o skutočnosti, ktoré sa preniesli do skutkových zistení kladených za vinu obžalovanému A. B..
Za podstatné v tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že spoluobžalovaní C. D. a N. E., B. D. a E. F. pritom neusviedčajú vo svojich výpovediach zo spáchania žalovanej trestnej činnosti svojím priznaním len seba a spoluobžalovaného A. B., ale aj navzájom zostávajúcich obžalovaných v tomto prípade a súčasne aj iné osoby, ktoré v tomto prípade v procesnom postavení ako spoluobvinení (spoluobžalovaní) ani nevystupujú, príkladmo obžalovaný C. D. si mal zadovažovať pervitín aj od iných osôb, ako E. K. E., či F. U., taktiež obžalovaný B. D. si mal marihuanu kupovať od osoby Q. E., či obžalovaný E. F. uvádza ako zdroj pervitínu osobu E. F. z Prešova zo Sídliska III.
V tomto kontexte je potrebné poukázať na skutočnosť, že práve spontánnosť prvotných vyjadrení spoluobžalovaných C. D., N. E., B. D. a E. F., po zadržaní 28.-30.12.2020, bez zásadnejších rozporov osvedčuje skutočnosť, že vypovedajú, ako už bolo skôr naznačené, nielen o svojej trestnej činnosti, zo spáchania ktorej mali byť podozriví, ale opisujú konanie aj iných osôb, od ktorých si mali zadovažovať omamné a psychotropné látky, pričom po obsahovej stránke z ich prvotných vyjadrení vyplýva skutočnosť, že ich primárnym zdrojom pre zadováženie omamných a psychotropných látok nebol len obžalovaný A. B. prostredníctvom obžalovaného C. D., kde obdobne, ako obžalovaného A. B. na začiatku označujú len v podobe „osoby z F.“, či prezývky „S. z F.“, tak spontánne opisujú tieto „iné osoby“ buď ich pravými menami, pokiaľ mali o nich vedomosť alebo prezývkami a usviedčajú ich z totožne trestnoprávne relevantného konania ako spoluobžalovaného A. B..
Obžalovaný B. D. priznáva v prípravnom konaní po zadržaní, že jeho brat C. D. nebol pre neho jediný zdroj pre zadováženie OPL, keďže marihuanu, a to aj pre brata C. D., mal predsa nakupovať aj sám od inej osoby (Q. E.), ako je obžalovaný A. B., čo osvedčuje spontánnosť, a teda aj dôveryhodnosť časti jeho výpovede, najmä o tzv. zdroji psychotropných látok (pervitínu) pre jeho brata (a prostredníctvom neho aj pre ostatných) od „osoby z F.“, ako ju vo svojom prvotnom vyjadrení po zadržaní opísal. Sám potom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2022 obžalovaný B. D. trvá na tom, že obžalovaného B. osobne nepozná a prvýkrát ho videl až na kriminálke a o tom, že obžalovaný B. má prezývku S., vie len od brata (rovnako ako v prípravnom konaní), to len dopĺňa záver, že svojou výpoveďou predsa neusvedčoval len obžalovaného A. B. - ako osobu z F. - či svojho brata obžalovaného C. D., ale aj už označenú osobu Q. E., pričom ak vypovedá k „osobe z F.“, ktorú pozná ako pod prezývkou S. len z rozprávania brata a vie overiteľne opísať, kde sa má nachádzať tzv. B., kde mal spolu s bratom C. chodiť za S., tak počas celého trestného konania predsa nedopĺňa vo svojej výpovedi skutočnosti, ktoré by ho mali usvedčovať z vedomého klamstva o tejto osobe z F., či tzv. „zrazu by si spomenul“ na nejaké detaily k tejto osobe (obž. B.), o ktorých pôvodne nevypovedal a ani nemohol mať o nich vedomosť.
Rovnako tak výpoveď obžalovanej N. E. z prípravného konania (keďže na hlavnom pojednávaní dňa 07.03.2022 odmietla vypovedať) dopĺňa výpovede obžalovaných C. a B. D., vypovedá, ako počula, že sa medzi sebou bavili, že „C.“ bude musieť ísť za S., čo je osoba z F., ona tam sama s ním bola (ten dom volali „B.“) asi štyrikrát, no nikdy nebola vo vnútri, čakala oproti pri škole. Ešte detailnejšie opisuje dôvod, priebeh a okolnosti stretnutí obžalovaného C. D. a osoby, ktorú volal „C.“ ako S. z F., obžalovaný E. F., pričom opakovane totožne ako obžalovaný, C. D. opisuje v podstatných skutočnostiach, kde konkrétne a na aké miesto (opakovane na to isté miesto) na B. R.. v F. pred základnú školu, oproti ktorej mal byť dom s pomenovaním tzv. B., vozieval za účelom zadováženia pervitínu obžalovaného C. D., pričom rovnako potvrdzuje, že nikdy nebol v osobnom kontakte s obžalovaným A. B..
Zhrnúc po obsahovej stránke výpovede všetkých obžalovaných, okrem obžalovaného A. B., krajský súd konštatuje, že bez zásadných rozporov obžalovaný C. D. osvedčuje účasť už menovaných spoluobžalovaných, ktorí s ním mali byť prítomní pri dome v užívaní obžalovaného A. B., tzv. „B.“, ktorí spolu s ním boli fyzicky prevziať pervitín, no neboli osobne v kontakte s „predávajúcim“ A. B. a nadväznosti na to, (ako už na to bolo poukázané), bez zásadných rozporov spoluobžalovaní potom vypovedajú totožne, ako obžalovaný C. D., konkrétne sa navzájom tieto výpovede dopĺňajú a nezávisle od seba opisujú, kto z nich bol za obžalovaným B. spolu s C. D., resp. majú vedomosť z ich rozprávania, že tam spolu s C. D. boli, či už individuálne alebo všetci spolu, samozrejme bez osobného kontaktu s obžalovaným A. B., len v motorovom vozidle pred už uvádzanou základnou školou na B. R.. F..
Pokiaľ aj bolo opakovane obžalovaným poukazované v rámci obhajoby na dôveryhodnosť výpovedí spoluobžalovaných C. D., N. E., B. D. a E. F., v kontexte toho, že pri ukladaní trestu im mali byť ukladané také druhy trestov, no najmä v takej, pre nich zjavne výhodnej výmere (výške trestu), čo nepochybne dokazuje získanie z ich strany v tomto konaní neprimeranej výhody oproti obžalovanému B., ktorá ich motivovala vypovedať proti nemu skutočnosti, o ktorých nemali ani vedomosť a vypovedali ich zjavne z dôvodu zlepšenia si svojho postavenia v trestnom konaní, no najmä pri ukladaní druhu a výmery trestu, krajský súd zvýrazňuje.
V tomto kontexte rozhodujúcou skutočnosťou pre prijatie záveru o dôveryhodnosti výpovedí obžalovaného C. D. v kombinácii s výpoveďami spoluobžalovaných N. E., B. D. a E. F., najmä na hlavnom pojednávaní, je fakt, ako to plynie z vykonaného dokazovania, že ešte pred tým, ako bola v posudzovanom prípade podaná obžaloba na súd a ani po tom, čo po jej podaní obžaloba bola okresným súdom prijatá a vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie, no najmä ani pred prednesením obžaloby po výzve konajúceho sudcu predsa preukázateľne menovaní spoluobžalovaní, aspoň to neplynie zo žiadneho z produkovaných dôkazov, neuzatvorili s OČTK žiadne dohody – dohody o vine a treste – z ktorých ešte pred ich vyhlásením viny, po prednesení obžaloby intervenujúcim prokurátorom, by boli vopred zrejmé pre nich presne špecifikované výhody pri schválení dohody o vine a treste a už vôbec v ich následnom postavení obžalovaných po vyhlásení viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku (bez možnosti takéto vyhlásenie vziať späť po jeho prijatí konajúcim súdom a vzdania sa tak práva na kontradiktórny proces) pri určovaní druhu a výmery trestu okresným súdom za to, že nielen v celom rozsahu priznajú svoju vinu za skutky im kladené za vinu, ale aj osvedčia svoju výpoveď z prípravného konania, v ktorej spontánne (bez reálneho dôvodu vnímať ich výpovede ako nedôveryhodné a tendenčné), od počiatku uvádzali skutočnosti, ktoré je možné bez rozumných pochybností spájať s osobou obžalovaného A. B. ako osobou, ktorú navštevoval obžalovaný C. D., ako ich tzv. zásobovač vždy, keď si chceli (chcel) zadovážiť pervitín. Menovaní spoluobžalovaní vo svojich prvotných výpovediach v prípravnom konaní predsa ani nemohli mať vedomosť, a to najmä ihneď v úvode trestného stíhania, s akými dôkazmi budú ich výpovede konfrontované tak, aby si ich mohli prispôsobiť v ich prospech a súčasne v neprospech obžalovaného B. tak, aby si zlepšili svoje postavenie v prípade ukladania druhu a výmery trestu.
Ďalej všetci obžalovaní v tomto konaní boli vypočúvaní najsamprv v samostatnom postavení obvinených a nie v postavení tzv. spolupracujúcich obvinených, ktorým by bolo prerušené trestné stíhanie, či svedkov ako spolupracujúcich osôb, ktorým by bolo dokonca odložené vznesenie obvinenia a následne na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení obžalovaných, ktorým bol v tom istom konaní ako obžalovanému A. B. aj uložený trest odňatia slobody. Súčasne nie je zrejmé odvolaciemu súdu, resp. neexistoval z produkovaných dôkazov ani žiadny dôvod tento záver spochybniť, aby boli všetci obžalovaní alebo aspoň jeden z nich okrem tohto trestného konania získali nejakú výhodu - bolo voči ním tzv. odložené vznesenie obvinenia, či dokonca podmienečne zastavené trestné stíhanie ako spolupracujúcich obvinených za inú, dokonca závažnejšiu trestnú činnosť práve preto, že mali usvedčiť obžalovaného A. B. zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.
Napokon v tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že prvýkrát sa majú obžalovaní možnosť vyjadriť v procesnom pastevní podozrivých k podozreniam im kladeným za vinu až po zadržaní 28. - 29.12.2020, no samotný príkaz na vykonanie domovej prehliadky aj v nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom, resp. užívateľom v čase zadržania je obžalovaný A. B., je vydaný na návrh prokuratúry súdom už 07.12.2020, nehovoriac o nariadení (príkaze) monitorovania telefonickej stanice v užívaní obžalovaného A. B. od 26.10.2020, čo svedčí o tom, že aj obžalovaný A. B. bol tzv. „sledovaný“ OČTK, a to na podklade skutočností plynúcich z monitorovania osôb podozrivých z páchania drogovej trestnej činnosti, no najmä monitorovania telefonických staníc používaných obžalovanými bratmi D., či obž. F. a pod., čo tiež zásadne spochybňuje obranu obžalovaného A. B., že až po zadržaní spoluobžalovaných C. D., N. E., B. D. a E. F. a ich „koordinovaných“ výpovediach v snahe zlepšiť si svoje podstavenie v rámci trestného konania, ho začali OČTK podozrievať zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, či ho na podklade len ich výpovedí zo žalovanej trestnej činnosti obviniť.
Napokon uložené druhy trestov, ako trestov odňatia slobody, no najmä ich výmery u všetkých obžalovaných, okrem odvolateľa, vzhľadom na ich osoby a spôsob spáchania žalovanej trestnej činnosti, no najmä na ich postoj k svojej trestnej činnosti od začiatku trestného konania, a hlavne snahy napomôcť orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní nielen svojej trestnej činnosti a spoluobžalovaných, no najmä obžalovaného A. B. a aj vzhľadom na vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku (ako už bolo naznačené bez možnosti takéto vyhlásenie vziať späť po jeho prijatí konajúcim súdom a vzdania sa tak práva na kontradiktórny proces), sa krajskému súdu nejavia takto uložené tresty ako tresty zjavne sa vymykajúce štandardizovanej rozhodovacej praxi súdov v takýchto prípadoch pri znižovaní (zmierňovaní) pôvodne zákonom určenej dolnej hranice trestnej sadzby pri ukladaní trestov pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom sa rovnako nevymykajú pravidlám ako individuálnej, tak generálnej prevencie, ktorú im uložené tresty majú plniť. Súčasne je potrebné aj zohľadniť, že výpovede spoluobžalovaných osvedčujú v sledovanom procese zadovažovania a následného užívania OPL, či už individuálne, resp. spoločne v tomto trestnom konaní z hľadiska hierarchie ich postavenie zjavne na nižšom stupni oproti postaveniu obžalovaného B., ktorý mal tieto OPL – pervitín, nielen zadovažovať, prechovávať, ale aj cielene za úhradu finančnými prostriedkami riadne predávať.
Ďalej za nie nepodstatné (keďže v odvolaní ich hodnotenie je obžalovaným nepovšimnuté) z hľadiska ustálenia skutkového stavu vo vzťahu k obžalovanému A. B., považuje krajský súd aj zistenia plynúce z vykonaných domových prehliadok, konkrétne vecí zaistených v nehnuteľnostiach v tom čase v užívaní obžalovaného A. B., ktoré boli aj následne podrobené znaleckému skúmania Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ.
V tejto súvislosti teda krajský súd z obsahu spisu zistil, že príkazom na domovú prehliadku Okresného súdu Prešov zo dňa 07.12.2020 sp. zn. 41Tp/136/2020-2-V-OS PO na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 04.12.2020 podľa § 101 ods. 1 Tr. poriadku bola nariadená domová prehliadka v rodinnom dome na adrese F., O. I. XXXX/XX (tzv. B.), ktorého užívateľom v tom čase bol aj obžalovaný A. B., kde ako plynie zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a k nej vyhovenej fotodokumentácie (všetko na čl. 867 – 888, zväzok IV. vyš. spisu), boli v pracovni, ktorú užíval obžalovaný, okrem iného, konkrétne druhá polička od vrchu v skrinke naľavo od okna, zaistené veci : kovová drvička na tabak a jeden kus plastového vrecka so zbytkovým obsahom neznámej zelenej sušiny (v rámci sumy zaistených vecných dôkazov v posudzovanom prípade zaradený ako predmet č. 10).
Ďalej príkazom na domovú prehliadku Okresného súdu Prešov zo dňa 07.12.2020 sp. zn. 41Tp/135/2020-2-VOS-PO na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 04.12.2020 podľa § 101 ods. 1 Tr. poriadku bola nariadená domová prehliadka v rodinnom dome na adrese F., E. I. I. XXXX/X, ktorého spoluvlastníkom a užívateľom v tom čase bol aj obžalovaný A. B., kde ako plynie zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a k nej vyhovenej fotodokumentácie (všetko na čl. 847 – 855, zväzok IV. vyš. spisu), boli v izbe, ktorú užíval obžalovaný, konkrétne v šuplíku stolíka, okrem iného, zaistené veci : digitálna váha I-2000, digital scale striebornej farby, (v rámci sumy zaistených vecných dôkazov v posudzovanom prípade zaradený ako predmet č. 11), ďalej digitálna váha Brand name striebornej farby s plastovým krytom (predmet č. 12), uzatvárateľný sáčok s obsahom zelenej sušiny o rozmeroch 4×8 cm (predmet č. 13), kovová fajka o rozmeroch 95 mm (predmet č. 14), uzatvárateľný sáčok s obsahom o rozmeroch 4×8 cm s obsahom sušených húb (predmet č. 15).
V nadväznosti na to z obsahu spisu je zistiteľné, konkrétne zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, odvetvie kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy pod č. ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2021/324 vypracovanému k 11.05.2021 na čl. 687-697, že po zaistení steru z povrchu obvodu váhy Brand name striebornej farby s plastovým krytom (predmet č. 12) a jej plastového krytu a jeho DNA analýzy bol zistený zmiešaný biologický materiál pochádzajúci najmenej od dvoch rôznych osôb. DNA profil vyššie uvedenej zmiešanej stopy bol tvorený kombináciou majoritného DNA profilu osoby mužského pohlavia a minoritného DNA profilu nevhodného na interpretáciu, pričom porovnávaním bola zistená zhoda s porovnávacou vzorkou označenou ako A. B., z uvedeného dôvodu nie je možné vylúčiť osobu, od ktorej bol odobratý porovnávací materiál označený ako A. B. ako pôvodcu majoritnej časti uvedenej zmiešanej stopy. Tento istý záver platí aj pre uzatvárateľný sáčok s obsahom o rozmeroch 4×8 cm s obsahom sušených húb (predmet č. 15), konkrétne húb rodu Psilocybe (lysohlávka) s prítomnosťou psilocínu, ktorý je ako (halucinogén) účinnou látkou tohto rodu húb (záver znalecký posudok KEÚ PZ, odvetvie kriminalistická toxikológa pod č. ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2021/324 vypracovanému k 07.07.2021 na čl. 699).
V kontexte uvedeného zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, odvetvie kriminalistická toxikológa pod č. ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2021/324 vypracovanému k 07.07.2021 na čl. 698-707 potom plynie, že zo zaisteného steru na predloženej digitálnej váhe Brand name striebornej farby s plastovým krytom (predmet č. 12) bol zistený extrakt, ktorý obsahoval prítomnosť stopového /nevážiteľného/ množstva metamfetamínu.
Z označeného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že na predmetoch zaistených pri hore označených domových prehliadkach, u obžalovaného A. B. bolo znaleckým skúmaním zistené:
- kovová drvička predmet č. 10, pri skúmaní extraktu z uvedeného predmetu bola zistená prítomnosť stopového (nevážiteľného) množstva tetrahydrokanabidolu (THC) – účinnej látky rastliny (Cannabis),
- platové vrecko s tlakovým uzáverom predmet. č. 10, v prípade predloženého rastlinného materiálu obsiahnutého v uvedenom vrecku išlo o rastlinu konope (Canabis) o hmotnosti 0,04 (40mg), ktoré svojím množstvom nepostačuje na kvantitatívnu analýzu (percentuálne stanovenie obsahu THC) ani prípravu bežnej jednotlivej dávky drogy, ktorá by bola schopná ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta),
- uzatvárateľné platové vrecko predmet č. 13 s obsahom rastlinného materiálu, a to vysušené a podrvené vrcholky rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 0,20 g (200 mg), ktoré podľa chromatografického skúmania obsahovalo priemernú koncentráciu 10,4 hmotnostných tetrahydrokanabidolu, konkrétne 21 mg (THC),– účinnej látky rastliny (Cannabis), čo zodpovedá 1 až 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku užívateľa,
- očadená kovová fajka predmet č. 14, pri skúmaní organického extraktu z uvedeného predmetu prostredníctvom metódou kapilárnej plynovej chromatografie s hmotnostne selektívnym detektorom bola zistená prítomnosť stopového (nevážiteľného) množstva tetrahydrokanabidolu (THC) – účinnej látky rastliny (Cannabis).
Hore opísané zistenia plynúce zo znaleckého dokazovania bez rozumných pochybností osvedčujú, že obžalovaný A. B. osobne manipuloval, mal v osobnej dispozícii - digitálnu váhu Brand name striebornej farby s plastovým krytom (predmet č. 12) - používanú pri vážení OPL – konkrétne metamfetamínu – pervitínu, ktorého prechovávanie a zadováženie sa mu kladie v tomto prípade za vinu.
Tento istý záver platí aj pre uzatvárateľný sáčok s obsahom o rozmeroch 4×8 cm s obsahom sušených húb (predmet č. 15), konkrétne húb rodu Psilocybe (lysohlávka) s prítomnosťou psilocínu, ktorý je ako (halucinogén) účinnou látkou tohto rodu húb (záver znalecký posudok KEU PZ, odvetvie kriminalistická toxikológa pod č. ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2021/324 vypracovanému k 07.07.2021 na čl. 699, 705). Psilocín, psilocybín sú látky s halucinogénnym euforickým účinkom, podobným ako LSD, ale slabším, no v prípade intoxikácie konzumentom prichádza k incidentom, kedy konzument stratí kontrolu nad vlastným konaním, pričom psilocín, psilocybín v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, sú zaradené do I. skupiny psychotropných látok bez toho, aby pri ich konzumácií vznikala závislosť.
Ďalej v rámci obrany obžalovaný uviedol, že užíval len marihuanu – v podobe CBD, čo potvrdil aj svedok P. F., ktorá v tejto forme nie je Slovenským právnym poriadkom zakázaná.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovanému v posudzovanom sa nekladie za vinu „užívanie“ omamných a psychotropných látok, ale ich zadovažovanie, prechovávanie a ich následný predaj, pričom tvrdenie obžalovaného - bez overiteľných dôkazov, že mali spolu so svedkom F. príležitostne užívať len marihuanu v povolenej obdobe, tzv. CBD, čo začali obaja tvrdiť až na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní to popisovali ako priateľské stretnutie raz za čas, kedy sa mali navzájom ponúknuť marihuanou vo forme tzv. jointu, tiež v monitorovaných telefonických rozhovoroch medzi nimi označovanú ako „BRO“, bez bližšej špecifikácie v akej podobe, pričom nič iné (iné OPL) nepožívali – javí minimálne známky nedôveryhodnosti už len z toho pohľadu, že u obžalovaného predsa v rámci domových prehliadok boli zaistené (či vydané) už skôr opísané predmety určené na užívanie OPL (kovová fajka) a na nich znaleckým skúmaním zistené zbytky či už merateľného alebo nemerateľného množstva OPL, nielen marihuany, ale aj metamfetamínu – pervitínu.
Z obdobných dôvodov sa potom javí ako nedôveryhodná aj obrana obžalovaného A. B., keď tvrdí, že pri takej veľkej fluktuácii osôb, ktoré si chodili k nemu do „B.“ požičiavať peniaze, „si to tam uňho niekto nechal“, už len preto, že opakovane kategoricky popieral, aby bol užívateľovom akýchkoľvek omamných a psychotropných látok, nakoľko prečo by sa potom mal s takýmito osobami vo svojom voľnom čase stretávať a umožniť im, aby v jeho súkromných (domácich) priestoroch rodinného domu na adrese E. I. X v jeho izbe v šuplíku pracovného stola, či domu na H. O. XX, tzv. B., v poličke nad pracovným stolom, kde boli zaistené aj mobilné telefóny - si „kamaráti“ uschovali, či vedome ponechali nielen predmety určené na každodenné užívanie omamných a psychotropných látok (drvička, mikrováhy, fajka), ale aj samotné omamné a psychotropné látky, konkrétne v tomto prípade marihuanu predmet č. 13 v množstve, čo zodpovedá 1 až 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku užívateľa.
V kontexte doposiaľ uvedeného je potom minimálne spochybnená námietka obžalovaného, že pokiaľ psychotropná látka metamfetamín (pervitín) nebola nájdená a zaistená ani pri jeho osobnej prehliadke, domovej prehliadke či prehliadke motorového vozidla, tak preto mu nebolo preukázané jej prechovávanie a už vôbec jej predaj, čo má dosvedčiť aj skutočnosť, že ak mal byť metamfetamín, ktorý bol zaistený u C. D., od neho (obž. B.), ako to tvrdí, prečo je potom rozdielnej koncentrácie. V prvom rade je na tomto mieste potrebné uviesť, že rozhodovacia prax súdov na takéto prípady z praxe reflektuje, príkladmo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.11.2021 sp. zn. 2Tdo/40/2021, kde k odsúdeniu za drogový delikt spočívajúci v zadovážení, prechovávaní a predaji omamnej a psychotropnej látky môže dôjsť aj bez toho, aby bola taká látka fyzicky zaistená. Pre odsúdenie páchateľa a pre preukázanie spáchania drogovej trestnej činnosti nie je potrebné (samozrejme, pri existencii "kvalitnej“ dôkaznej situácie) aj fyzické zaistenie konkrétnej drogy v prípade, ak ostatné vykonané dôkazy je možné bezpečne vyhodnotiť tak, že páchateľ tieto mal k dispozícii, v držbe a tieto, napr. predával (pozri tiež primerane uznesenie NS SR sp. zn. 4Tdo/79/2016 zo 14.12.2016).
V nadväznosti na uvedené krajský súd konštatuje, že z výpovedí spoluobžalovaných obžalovaného C. D. v kombinácii s výpoveďami spoluobžalovaných N. E., B. D. a E. F. malo vyplynúť, za akých okolností a ako často, v akých množstvách a za akú cenu si mali od obžalovaného B. prostredníctvom C. D. pervitín zadovažovať, no najmä, že zaistené množstvo metamfetamínu (pervitínu) v deň zadržania 28.12.2020 mal práve zakúpiť od obžalovaného B.. Je predsa v rozpore so základnou logikou, ako už pôvodne argumentoval aj intervenujúci prokurátor, aby bolo možné fyzicky predať (predávať) metamfetamín (pervitín) obžalovaným B. bez toho, aby si predtým tieto OPL zadovážil, aj ich po akúkoľvek dobu vo svojej dispozícii mal, a teda aj prechovával.
Súčasne predsa platí, že obžalovaný C. D. sa k obžalovanému B. pravidelne vracal za účelom zakúpenia vopred určeného množstva pervitínu, spravidla za cca 100,- eur, keď sa mu podarilo vyzbierať finančné prostriedky od ostatných „spoluužívateľov“, ako to opisuje, čo len osvedčuje logický fakt, že pokiaľ by nepredával obžalovaný B. pervitín v požadovanej kvalite, obžalovaný C. D. by nemal dôvod (sa tam vracať) opakovane od neho nakupovať OPL, a to minimálne po dobu polroka, ako sám priznáva.
K rozdielnej koncentrácii metamfetamínu – pervitínu, ktorý mal byť C. D. dňa 28.12.2020 zakúpený u obžalovaného B. a ihneď aj rozdelený do dvoch samostatných sáčkov (podľa vyjadrenia obž. F.) s rozdielnym nielen obsahom z hľadiska hmotnosti, no predovšetkým percentuálneho vymedzenia koncentrácie metamfetamínu, keďže by správne malo ísť o totožný metamfetamín, a teda aj s totožnou koncentráciou účinnej látky v zaistených sáčkoch.
V reakcii na uvedené krajský súd z obsahu spisu zisťuje tak, ako sa to napokon aj prenieslo do skutkovej vety rozsudku č. 1 obžalovaného C. D. a č. 5 obžalovaného E. F., že časť metamfetamínu o hmotnosti 590 mg (predmet č. 2 - s priemernou koncentráciou 79,5 % hmotnostných metamfetamínu, bol zaistený u obžalovaného E. F. pri osobnej prehliadke dňa 28.12.2020 na č.l. 765-776 a časť o hmotnosti 2310 mg (predmet č. 8 - s priemernou koncentráciou 74,8 % hmotnostných metamfetamínu, zaistená na zadnom sedadle osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. B. – XXX C., ktoré v čase zadržania (aj obž C. D.) užíval obžalovaný E. F. pri prehliadke iných priestorov dňa 28.12.2020 na č.l. 917-943, ktoré (tieto jeho časti) obaja vo svojich výpovediach zhodne označujú ako pervitín, ktorý mal C. D. kúpiť pre nich spoločne v deň zadržania 28.12.2020 od obžalovaného B. a rozdeliť do dvoch samostatných sáčkov.
Ďalej so záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, odvetvie kriminalistická toxikológa pod č. ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2021/2939 vypracovanému k 31.03.2021 na č.l. 675-682 potom plynie, že v prípade predmetu č. 2 a rovnako predmetu č. 8, čiže u oboch hodnotených (skúmaných) plastových sáčkoch s obsahom pôvodne neznámej kryštalickej látky bolo zistené, že sa jednalo o kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu – MSM, ktorý nie je zaradený do zoznamu omamných a psychotropných látok.
Metylsulfonylmetán, tiež známy ako MSM, je populárny doplnok výživy používaný na liečbu mnohých symptómov a stavov. Je to zlúčenina obsahujúca síru, ktorá sa prirodzene nachádza v rastlinách, zvieratách i ľudskom tele. Môže sa tiež vyrábať v laboratóriu na výrobu doplnkov výživy vo forme prášku alebo kapsúl. MSM je široko používaný v oblasti alternatívnej medicíny a ľuďmi, ktorí hľadajú prirodzený spôsob úľavy od bolesti kĺbov, zníženia zápalu a zvýšenia imunity. Mnoho výhod MSM súvisí s jeho protizápalovým účinkom. Zápal je faktorom mnohých zdravotných stavov, vrátane artritídy, alergií a kožných ochorení. Znížením zápalu môže byť MSM schopný znížiť alebo eliminovať určité príznaky.
Uvedený výživový doplnok MSM nie je žiadnym sprievodným produktom pri výrobe metamfetamínu – pervitínu, ale ide o látku, ktorú spravidla po výrobe („už predávajúci“ alebo „až kupujúci“) sa primiešava do už vyrobeného (existujúceho) obsahu metamfetamínu – pervitínu, spravidla za účelom (liečivých účinkov) predchádzania zápalových procesov, resp. zmiernenia už existujúceho zápalu, najmä v oblasti nosovej dutiny spôsobenej častým užívaním OPL, ako je konkrétne aj v tomto prípade metamfetamínu takýmto spôsobom pri vdýchnutí cez nosovú dierku tzv. čiary - pervitínu.
Pokiaľ správne poukázal obžalovaný na zistený rozdiel medzi koncentráciou zistenou v predmete č. 2 sáčok s obsahom - metamfetamínu o hmotnosti 590 mg s priemernou koncentráciou 79,5 % hmotnostných metamfetamínu a v predmete č. 8 sáčok s obsahom - metamfetamínu o hmotnosti 2310 mg s priemernou koncentráciou 74,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcich 1728 mg absolútneho metamfetamínu, je potrebné podľa krajského súdu poukázať na už zvýraznenú skutočnosť, že hodnotu koncentrácie metamfetamínu v posudzovanom prípade ovplyvnilo (ovplyvňuje) množstvo primiešaného doplnku výživy metylsulfonylmetánu – MSM.
Tento záver osvedčuje aj skutočnosť, že pokiaľ spoluobžalovaná N. E., skutok č. 4 rozsudku, vypovedala, že zbytok pervitínu (metamfetamínu), ktorý bol u nej zaistený pri osobnej prehliadke dňa 29.12.2020 na č.l. 776-784 (predmet č. 9), o celkovej hmotnosti 80 mg s priemernou koncentráciou 80,3 % hmotnostných metamfetamínu, bol pervitín, ktorý jej dal obžalovaný C. D. ešte v motorovom vozidle (Škoda Octavia, ev. č. B. – XXX C.), pričom ho mal zakúpiť od S. (obž. B.) dňa 28.12.2020, čiže pervitín totožný, ako mal byť zaistený a zaevidovaný ako predmet č. 2 a 8, pričom v rámci totožného znaleckého skúmania (ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2021/2939 vypracovanému k 31.03.2021 na č.l. 679 dr. str.) sa jednalo o kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu, ale bez prímesi metylsulfonylmetánu – MSM, čo zvýrazňuje vyššia koncentrácia až 80,3 % hmotnostných metamfetamínu, oproti porovnávanej koncentrácii metamfetamínu v predmetoch č 2. a 8. zaistených dôkazov.
Ďalej je možné sumarizovať, že medzi zaistenými dôkazmi pri domovej prehliadke vykonanej dňa 29.12.2020 v rodinnom dome na adrese F., O. I. XXXX/XX (tzv. B.), ako predmet č. 33, bola aj papierová krabica s obsahom rôznych druhov chemických prípravkov č.l. 873 (zväzok IV.) – fosforečnan sodný, chlorid železitý, etanol, etylester kyseliny octovej, jodid draselný, hydroxid draselný, kyselina chlorovodíková, dietyléter, peroxid vodíka, chlorid železitý, amoniak, ale aj Lugol (roztok na báze Jodu), či čistiaci prípravok Savo. V závere znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, odvetvie kriminalistická toxikológa pod č. ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2021/324 vypracovanému k 07.07.2021 na č.l. 698-707 sa konštatuje, že časť z opísaných chemikálii sa na Slovensku používa na výrobu metamfetamínu z pseudoefedrínu, príkladmo hydroxid draselný, kyselina chlorovodíková, no súčasne platí, že v prípade predložených chemikálií nebola zistená prítomnosť efedrínu, resp. pseudoefedrínu ako základného východiskového produktu potrebného na výrobu metamfetamínu.
Za danej dôkaznej situácie, zhrnúc doposiaľ uvedené skutočnosti, má krajský súd za to, že pri hodnotení nielen výpovedí spoluobžalovaných, ale hore postupne sumarizovaných vecných dôkazov produkovaných v rámci dokazovania v tejto trestnej veci, že tvrdenia spoluobžalovaných (rozdielnych od osoby obž. B.) sú vnútorne logické, konzistentné, v podstatných bodoch zhodné a súčasne sú bez zásadných rozporov v logickom súlade aj s ostatnými, v konaní vykonanými dôkazmi.
Podľa názoru krajského súdu, bez rozumných pochybností je potom možné od výpovedí - obžalovaného C. D. v kombinácii s výpoveďami spoluobžalovaných N. E., B. D. a E. F., či výpovede svedka P. F. (v prípravnom konaní k užívaniu marihuany s obžalovaným B., ale aj na hlavnom pojednávaní) a prehratím zvukových záznamov z telefonických hovorov medzi označeným svedkom a obžalovaným A. B., ale aj dôkazov zaistených v rámci dokazovania pri domových prehliadkach v nehnuteľnostiach v tom čase v užívaní obžalovaného A. B., ako predmety určené na užívanie omamných psychotropných látok, na ktorých boli znaleckým skúmaním zistené stopové (zostatkové) prvky OPL, metamfetamínu a marihuany (digitálne váhy, resp. kovová drvička, či kovová fajka) a uzatvárateľné plastové sáčky buď so zbytkovým (nevážiteľným) obsahom, resp. s merateľným obsahom zelenej sušiny rastliny konope (Cannabis) - sa potom odvíjanú podstatné skutkové okolnosti prípadu, a to tak, ako je to ustálené v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozsudku - obdobie, počas ktorého si mal zadovažovať obžalovaný A. B. omamné a psychotropné látky, miesto, kde ich mal prechovávať, početnosť stretnutí pri predaji týchto látok, za akú cenu a spravidla aj rozsah (množstvo) predaja, druhu OPL – pervitínu.
Opierajúc sa o prezentovanú argumentáciu krajského súdu opretú o reálne produkované dôkazy a ich hodnotenie, preto považuje argumentáciu v rámci obrany obžalovaného za nedôvodnú a účelovú, ak tvrdí, že svedkovia F., B. a M., ktorý sa taktiež v dome na O. XX zdržiavali, výslovne opakovane v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom popreli, že by v dome na O. XX, či priamo uňho niekedy videli pervitín či marihuanu, a teda, že nebol ani vykonaný jediný dôkaz, ktorý by to preukazoval.
Ďalej nad rámec doposiaľ uvedeného k námietke obžalovaného, že neboli produkované dôkazy preukazujúce, po akú dobu mal obžalovaný A. B. páchať žalovanú trestnú činnosť, už vôbec nie dôkazy preukazujúce, že sa mal tejto trestnej činnosti dopúšťať v období od 31.12.2019 do 28.12.2020, keďže sám spoluobžalovaný C. D. ako „hlavný usvedčujúci svedok“ mal opakovane tvrdiť, že po pervitín si chodieval za obžalovaným A. B. do tzv. B. maximálne v období posledného pol roka, čo mal potvrdiť aj jeho brat a spoluobžalovaný B. D., krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť nasledovné.
Spoluobžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2022 na výslovnú otázku intervenujúce prokurátora - po akú dlhú dobu ste chodili do „B.“ po ten pervitín a za aký dlhý čas? Odpovedal: 1, až 2 krát do týždňa po dobu roka až dvoch, teda až do zadržania políciou. V tomto kontexte spoluobžalovaný E. F. vypovedá aj v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní dňa 06.08.2021 na č.l. 387m, kde opäť na otázku vyšetrovateľa: vyjadrite sa koľkokrát ste takto boli s C. D. v F.? Odpovedá: Je to ťažko povedať. Desať aj viac. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa: Od kedy ste chodili s C. D. do F. po pervitín? Odpovedá: možno rok dozadu, keď nás chytili, som bol prvýkrát. (s obž. C. D. pozn. súdu).
Aj napriek uvedenému vyjadreniu obžalovaného F. k obdobiu, po ktoré mal spoločne s obžalovaným C. B. navštevovať za účelom nákupu pervitínu obžalovaného A. B., či argumentácii prokurátora, že v posudzovanom prípade bolo predsa začaté trestné stíhanie vo veci a cca jeden rok sledované obdobie pred zadržaním obžalovaných, má krajský súd za to, že obžalovaného námietky sú minimálne čiastočne dôvodné, keďže okrem označených dôkazov ďalšie produkované neboli, ktoré by dobu cca jedného roka, po ktorú mal páchať sledovanú trestnú činnosť, osvedčovali.
- Súčasne však platí, odvolávajúc sa na hore prezentovanú podrobnú argumentáciu krajského súdu k ustáleniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku okresného súdu, podľa názoru krajského súdu - aj vzhľadom na kritéria pre právne posúdenie konania obžalovaného ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, a teda, že mal spoločným konaním neoprávnene kúpiť, predať, zadovážiť a prechovávať omamnú a psychotropnú látku metamfetamín a omamnú látku sušinu rastliny rodu Cannabis, - v posudzovanom prípade je teraz bez významu, či mal obžalovaný páchať túto trestnú činnosť až po dobu jedného roka, či len po dobu cca pol roka, ako to tvrdil obžalovaný C. D., čo sa rovnako týka aj v napadnutom skutku zahrnutej skutkovej okolnosti, že za účelom distribúcie omamných a psychotropných látok mal okrem C. D. zadovažovať aj iným odberateľom, nakoľko tieto skutkové okolnosti, aj napriek pochybnosti zo strany obžalovaného o ich riadnom preukázaní, nemajú žiadny vplyv na právne posúdenie konania obžalovaného tak, ako ho právne kvalifikoval aj okresný súd. Práve uvedená skutočnosť, aj z dôvodu hospodárnosti konania, nebola rozhodujúcim predmetom pri hodnotení produkovaných dôkazov zo strany krajského súdu, čo bol aj dôvod, pre ktorý nepovažoval za právne relevantné upravovať z hľadiska trestnoprávne relevantného konania obžalovaného tieto skutočnosti v znení skutkovej vety, príkladmo ich vypustením.
- Súčasne za skutočnosť nedokázanú, na rozdiel okresného súdu, krajský súd považuje v súlade s obranou obžalovaného, aby z prepisov, resp. zvukových záznamov monitorovanej telefonickej komunikácie bolo zrejmé, že mal aj obžalovaný A. B. v komunikácii s obžalovanými, či inými svedkami používať „rozšifrovanú“ legendu o zadovažovaní, či predaji OPL, no rovnako v predchádzajúcom odseku tých istých dôvodov aj pre túto nedokázanú skutočnosť platí, že je bez významu k podstatným rozhodujúcim skutočnostiam, pre ktoré je možné bez rozumných pochybností ustáliť hodnotený skutkový stav.
- K námietke obžalovaného, že mu nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že mal pôvodne obžalovaný popierať, že má prezývku „S.“, nakoľko pred vznesením obvinenia a ani po ňom nevypovedal
- nie je mu teda zrejmé, kedy mal niečo také popierať, pričom považoval za legitímne, aby v rámci svojej obrany (sťažnosti) po vznesení obvinenia poukázal na to, že v uznesení o vznesení obvinenia sa hovorí o osobe A. S. - čo jednoznačne vyznieva ako meno a priezvisko, a preto to vo svojej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia aj namietal, krajský súd uvádza. Ak obžalovaný od samého začiatku trestného konania popiera spáchanie skutku mu kladeného za vinu, okrem iného aj argumentáciou, že predsa on má riadne úradne evidované meno ako A. B., preto ho nie je možné spájať s osobou páchateľa v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia označeného ako „A. S.“, pričom práve aj z tohto dôvodu podáva podnet (ústavnú sťažnosť, na čo má plné právo) na ústavný súd z dôvodu nedôvodnosti a nezákonnosti jeho trestného stíhania v posudzovanom prípade, ktorý bol aj pre tento dôvod uznesením Ústavného súdu SR sp, zn. II. 123/2021 odmietnutý z dôvodu nedôvodnosti a účelovosti tvrdení obžalovaného (sťažovateľa), nakoľko na základe už v tom čase produkovaných dôkazov bolo nepochybné, že totožnosť jeho osoby, ako páchateľa stíhanej trestnej činnosti, bola náležite ustálená, preto je možné aj takúto jeho formu obrany, ak následne sám priznáva, že má prezývku „S.“, predsa považovať minimálne za vedomé nepriznanie (popieranie) prezývky svojej osoby, ktorá v tom čase je všetkým zúčastneným všeobecne známa.
Za danej situácie a vykonaného dokazovania má krajský súd bez rozumných pochybností za to, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a že páchateľom tohto skutku je obžalovaný A. B..
Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, ak súd prvého stupňa konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods.1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný A. B. spoločným konaním neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával omamnú a psychotropnú látku metamfetamínu a omamnú látku sušinu rastliny rodu Cannabis.
Ani vo výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať a to v prospech obžalovaného, resp. v jeho neprospech na podklade odvolania krajského prokurátora, ktoré považuje za nedôvodné.
Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Okresný súd následne správne určil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, keďže správne vyhodnotil rovnomerný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36, § 37 Tr. zákona, bez ich existencie.
Okresný súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií, podľa názoru krajského súdu, určil správny druh trestu ako súhrnný trest odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere 3 (troch) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa pravidla upraveného v ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, je podľa krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu a je trestom primeraným a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
Zákonu a zistenému skutkovému stavu zodpovedajúcemu dokazovaniu na hlavnom pojednávaní potom zodpovedá aj výrok, ktorým okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému A. B. trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 25.06.2021, sp. zn. 8T/8/2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
K hore prezentovanému záveru k druhu a najmä výmery trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému A. B., krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že v posudzovanom prípade ukladal okresný súd trest za dva samostatné úmyselné trestné činy, kde jeden z nich je zločinom, keďže boli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, ktorý súd uloží, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom trest mu ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Opierajúc sa o uvedené mal okresný súd správne aplikovať pri určovaní výmery trestu aj ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona, keďže v posudzovanom prípade sa obžalovanému ukladal trest za dva úmyselné trestné činy (ŠTS v Pezinku, pracovisko BB, sp. zn. 8T/8/2021 - trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zákona), z ktorých aspoň jeden je zločinom (§ 20 k § 172 ods.1 písm. c), písm. d) Tr. zákona) spáchanými dvoma samostatnými skutkami, kde v takýchto prípadoch sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Za danej situácie pri správnej aplikácii zákona by okresný súd ukladal trest rozsahu pri dolnej hranici troch rokov a po úprave pri hornej hranici trestnej sadzby trinástich rokov a štyroch mesiacov. Vzhľadom na to, že odvolanie prokurátora na túto skutočnosť nereflektuje, krajský súd postupom tak, že by výrok o treste zrušil a doplnil o číselné označenie paragrafového znenia tohto trestu ustanovenia Trestného zákona, upustil, keďže by to znamenalo zhoršenie postavenia obžalovaného a súčasne bez významu, vzhľadom na konštatovaný záver krajského súdu, že takto ukladaný trest, jeho druh a výmera je postačujúca pre nápravu obžalovaného.
Súčasne platí, že krajský súd pri hodnotení výmery trestu odňatia slobody určenej v prípade obžalovaného troch rokov, no najmä uloženého druhu trestu a to trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom, krajský súd prihliadal aj na samotné postavenie obžalovaného v hierarchii procesu zadovažovania a užívania omamných a psychotropných látok v posudzovanom prípade v konfrontácii s postavením spoluobžalovaných, najmä B. D., N. E., ale aj E. F., ktorým nebol ukladaný trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom tzv. nepodmienečný, kde zjavne bol obžalovaný v postavení osoby, ktorá nielen tieto omamné a psychotropné látky zadovažovala a prechovávala, ale aj za finančnú úhradu pravidelne aj predávala a to minimálne obžalovanému C. D..
Na druhej strane k odvolacím námietkam krajského prokurátora krajský súd len stručnosti uvádza, že argumentácia prednesená v odvolacích námietkach v podstatnej časti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže ako už bolo skôr uvádzané, nie je možné jednoznačne a bez rozumných pochybností preukázať, aby obžalovaný A. B. predával omamné a psychotropné látky iným osobám, ktoré presne v rámci dokazovania identifikované neboli a súčasne, aby predával tieto omamné a psychotropné látky C. D. po dobu jedného roka, ako to malo byť tvrdené v obžalobnom návrhu a aj v odvolaní a súčasne nie je možné ani na podklade v odvolacích námietkach prezentovaného tvrdenia, že to plynie z prepisu zvukových záznamov pri monitorovaní telefonických hovorov medzi obžalovaným B. a spoluobžalovanými, ustáliť, aby dochádzalo k pravidelnému nákupu pervitínu C. D. od obžalovaného A. B. minimálne raz týždenne a takto ustáliť dokonca aj predpokladanú sumu finančných prostriedkov, ktoré mal nadobudnúť obžalovaný A. B. za predaj omamných a psychotropných látok už len obžalovanému C. D.. Za danej situácie preto krajský súd nevzhliadol splnenie podmienok pre ukladanie peňažného trestu podľa § 56 Tr. zákona tak, ako to navrhoval krajský prokurátor v odvolaní.
Toto boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného a krajského prokurátora za nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku tieto zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.