Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/127/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. Q., nar. XX.X.W. a Alexandru Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, deti M. Q., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v E. na F. ul. č. 4, zastúpenej A.. G. O. D., advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na C. ul. č. X a Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v E. na Z. ul.č.1, v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -99 v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom č.k. z 14.3.2013, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom č.k. -113 z 14.3.2013 v jeho napadnutom výroku, ktorým návrh otca o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností nariadením striedavej osobnej starostlivosti zamietol.

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti otca nahradiť trovy konania štátu vo výške 590,96 € a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorým žiadal zmenu úpravy rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súčasne zaviazal otca nahradiť trovy štátu spočívajúce v znaleckom dokazovaní vo výške 590,96 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne vec posúdil podľa § 78 ods.1,3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané zákonné predpoklady pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti u maloletých detí, keďže nedošlo k výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala vyhovieť návrhu otca o zmenu výkonu rodičovských práv a maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V tejto súvislosti poukázal na záver znaleckého posudku, z ktorého nepochybne vyplýva, že deti nemajú v súčasnej dobe taký vzťah k otcovi a ani vôľu na to, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Konštatoval, že nie sú známe predpoklady na nariadenie striedavej starostlivosti, nakoľko medzi rodičmi je nedostatočná komunikácia a nesúlad vo výchovnom pôsobení na maloleté deti.

O trovách konania predstavujúce trovy znalečného 590,96 € rozhodol v súlade s ust. a tieto trovy zaviazal uhradiť otca s odôvodnením, že predmetný znalecký posudok vypracovaný PhDr. G. E. bol nariadený na základe námietok otca proti záverom znaleckého posudku predtým vypracovaného PhDr. N. K..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Vytkol konajúcemu súdu, že dôsledne nerešpektoval právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, neprihliadol na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a právo detí na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho vzťahu s oboma rodičmi. Zdôraznil, že vzťah detí k nemu nie sú narušené a majú dobrý vzťah. Akcentoval na skutočnosť, že neboli predložené žiadne dôkazy o nevhodnosti osobnej striedavej starostlivosti a súd nespravodlivo rozhodol, keď návrh otca zamietol. Vyslovil presvedčenie, že vychovávať dieťa je možné, ak otec alebo matka sú v dostatočnom osobnom kontakte s maloletými deťmi. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, vypracovanom PhDr. G. E., ktorá podľa jeho názoru bola ovplyvnená v posudzovaní ohľadne určenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, v dôsledku časovej tiesni, nakoľko podal sťažnosť na prieťahy v konaní. Keďže znalkyni bola známa táto skutočnosť, že podal sťažnosť na neskoré vypracovanie znaleckého posudku, vypracovala znalecký posudok tak, aby osoba otca predstavovala hrozbu a kládla ho do zlého svetla. Odvolanie otca smerovalo aj proti výroku o náhrade trov konania za vypracovanie znaleckého posudku PhDr. E. vo výške 590,96 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že znalecký posudok bol vypracovaný na podnet súdu a on podal námietku voči posudku PhDr. K. len v tom zmysle, že nie je vhodné ďalšie psychologické vyšetrenie. Preto rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania považuje za nesprávne, navrhol preto aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konane. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa osd.2 písm.a bez nariadenia

pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že pokiaľ ide o výrok o nariadenie osobnej starostlivosti detí, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie výroku, ktorým konajúci súd zamietol návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinnosti rodičov voči maloletým deťom. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nie je dôvodné s tým, že pre túto formu osobnej starostlivosti neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti sú ak, obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú o osobnú starostlivosť dieťaťa záujem a je to v záujme maloletého dieťaťa. Súd musí prihliadnuť na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. Predpokladom na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti musia byť lepšie zaistené potreby dieťaťa. V súvislosti s touto podmienkou vylučuje aplikáciu striedavej osobnej starostlivosti u detí, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie. Pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistenie potrieb dieťaťa. Preto je nutné aby bol preukázaný motív každého rodičov. Ďalším nevyhnutným predpokladom nariadenia uvedenej formy výchovy je že, striedavá osobná starostlivosť musí vyhovovať osobnosti dieťaťa. V tejto súvislosti je nutné skúmať dôvody a vyhodnotiť ich ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. V danom prípade konajúci súd správne zistil, že maloleté deti majú toho času vytvorené u matky stabilné výchovné prostredie, výchova matky a osobná starostlivosť o maloleté deti nebola doteraz žiadnym spôsobom

spochybnená a to kolíznym opatrovníkom a v konečnom dôsledku ani otcom maloletých detí. V priebehu celého konania neboli zistené žiadne skutkové okolností, ktoré by odôvodnili záver, že vhodnejšou formou výchovy v danom prípade by bola striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Za súčasnej skutkovej situácie nepochybne zistenej súdom prvého stupňa, odvolací súd neakceptoval tvrdenie otca o nesprávnych záveroch súdnoznaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou PhDr. N. K., ktorá v závere znaleckého posudku uviedla, že zmenu starostlivosti súčasnej dobe na formu striedavej osobnej starostlivosti neodporúča. Konštatovala, že maloleté deti majú k obom rodičom dobrý emocionálny vzťah a sú rovnako citovo na nich viazaní. Napriek tomu, vzhľadom na silnú citovú väzbu k matke a doterajšie výchovné prostredie, neodporučila zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti a zdôraznila, že je v záujme obidvoch detí v tomto vývojovom štádiu zostať v osobnej starostlivosti matky. Aj so so záverov znaleckého posudku vypracovaného S.. G. E. vyplynulo, že obidve deti majú silný pozitívny vzťah k matke a ku prostrediu matky. Navyše konštatovala, že obidve maloleté deti sú unavené z aktuálnych pobytových zmien u otca a výrazne potrebujú stabilné prostredie, rodiny, domova a pocitu zázemia. Uviedla, že na základe výsledkov znaleckého vyšetrenia má pre výchovu lepšie osobnostné predpoklady matka a zverenie do striedavej osobnej starostlivosti neodporučila. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za súčasných okolností a za súčasného vývinového štádia obidvoch detí nie je vhodné. K tomuto rozhodnutiu dospel aj po dôkladnom oboznámení sa s obidvomi znaleckými posudkami a ich závermi, v ktorom zhodne súdne znalkyne konštatovali, že obidve deti majú silnú citovú väzbu na svoju matku, matka je pre nich zdroj bezpečia, ochrany a výživy a separácia od nej v tomto vývinovom citlivom období, by nebola správna. Odvolací súd k námietke otca o nesprávnych záveroch súdnej znalkyne S.. K. a PhDr. E. dodáva, že v rámci hodnotenia dôkazov súd nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné vedomosti, ale nemusí ho akceptovať ak závery znalca nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborných skutočností. K znaleckým posudkom je však potrebné dodať, že jeho závery sa odvolaciemu súdu javia ako logické a presvedčivé, v častiach týkajúcich sa analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi, vzťahu otca k maloletým deťom a maloletých detí k otcovi, skúmaniu osobnostných predpokladov rodičov pri zabezpečovaní ďalšej starostlivosti o maloleté deti, skúmaniu a eventuálne ovplyvňovaniu ďalšej starostlivosti o maloleté deti. Akceptovateľné závery znaleckého posudku v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, preto dovoľujú záver, že výchovné prostredie u matky zabezpečujú maloletým deťom stabilné prostredie, v ktorom budú vychované s akceptáciou realizácie práva maloletých detí na pravidelný a čo najširší kontakt s otcom. Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že dané rozhodnutie je v záujme maloletých detí. Odvolací súd dodáva, že vzťah maloletých detí a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj spolupatričnosti s obidvoma rodičmi, pretože len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že odvolanie otca proti výroku ktorým konajúci súd zamietol jeho návrh o zmenu výchovného prostredia formou nariadenia striedanie osobnej starostlivosti je správny a dôvodný s tým, že zákonné predpoklady na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti neboli splnené. Preto výrok o zamietnutí návrhu otca na nariadenie striedanie osobnej starostlivosti podľa zamietol.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal aj napadnutý výrok rozsudku o trovách štátu aj konaniu, ktoré mu predchádzalo.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu do právomoci, ktorého vec patrí.

Podľa v platnom znení, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkom zníži o rozsahu, ktorý mu súd priznal.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerozhodol správne ak bez ďalšieho priznal

náhradu trov konania štátu otcovi v plnom rozsahu. Dodáva, že v nesporových konaniach kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je pri tom rozhodujúce, či konanie nariadené súdom v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u každého účastníka musí skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie od poplatkov v zmysle a v takomto prípade náhradu trov štátu voči účastníkovi, ktorý spĺňa všetky predpoklady pre plné oslobodenie od súdnych poplatkov neprizná. Konajúci súd preto pochybil ak sa nevysporiadal s tým, či sú u matky splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov ako druhou zákonnou podmienkou, podľa ktorej sa posudzuje, či štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil podmienky pre rozhodnutie o trovách štátu a nevysporiadal sa s tým, či sú u matky splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, založil tým dôvod na zrušenie výroku podľa . Odvolací súd musel preto zrušiť výrok o trovách štátu podľa , vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, pretože ak by zmenil rozhodnutie a rozdelil by pohľadávku štátu rovným dielom medzi matkou a otcom, porušil by zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť podať proti takému výroku odvolanie a ak by rozhodol výlučne iba o tej polovici trov, ktoré je povinná znášať matka, odňal by štátu právo domáhať sa príslušnej časti trov, ktoré by platil miesto matky a aj práva podať proti rozhodnutiu odvolanie. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa odstrániť vytýkané nedostatky, opäť rozhodnúť o trovách štátu a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. tak, aby jeho závery boli spätne preskúmateľné, zrozumiteľné, presvedčivé a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.