Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NM-11P-82-2022.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
NM-11P/82/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v konaní o rozvod manželstva účastníkov: navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX XX, F. D. XXX/XXX, zastúpeného JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom, IČO: 42 373 646, so sídlom Trenčín 911 01, Hodžova 53, a manželky navrhovateľa G. B., H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou, so sídlom Senica 905 01, J. Kráľa 738/12, a úpravy pomerov manželov k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX, a G. B., H. E., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v C. D. E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. D. E., vo zväzku A., ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledujúceho znenia:
„Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
P r á v o zastupovať maloletého a spravovať majetok maloletého m a j ú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 180,00 Eur mesačne k rukám matky vždy do 17. dňa v mesiaci vopred.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX:
- každý nepárny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
- každý tretí júlový týždeň a prvý augustový týždeň v kalendárnom roku,
- každý párny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod.,
- každý nepárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 hod., s tým, že matka je p o v i n n á maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a otcovi odovzdať v mieste bydliska matky.“
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 18.11.2022 navrhovateľ žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a upravil pomery rodičov k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode.
2. Podľa § 221 Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
6. Právna zástupkyňa manželky navrhovateľa žiadala, aby súd priznal manželke navrhovateľa nárok na náhradu trov konania. Poukázala na príčiny rozvratu manželstva, že si manžel našiel novú známosť a žije už v spoločnej domácnosti s novou partnerkou, pričom manželka sa už na predchádzajúcom pojednávaní vyjadrila, že svojho manžela má stále rada.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
8. Konania vedené podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) sa podstatným spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania.
9. Na rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až 55 CMP.
10. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov, v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP), kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania, nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech (§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
11. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že Civilný mimosporový poriadok neumožňuje subsidiárnu aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku v otázke náhrady trov konania. Nie je prípustné, nad rámec ustanovení § 53 až § 55 CMP, aplikovať v mimosporových konaniach zásady platné v civilnom sporovom konaní (zásadu úspechu, zásadu zavinenia zastavenia konania). Z dikcie § 52 CMP totiž
jednoznačne vyplýva, že priznať niektorému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania je možné len v prípadoch stanovených týmto zákonom (t.j. v § 53 až § 55 CMP).
12. Preskúmaním obsahu spisu súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá ustanovenie § 53 CMP ani § 54 CMP, preto sa zaoberal súd otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov konania manželke voči manželovi, upravený v § 55 CMP (t.j. ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé).
13. V danom prípade nie je spravodlivé, aby manželovi bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, druhého účastníka konania - manželky. Bolo by nespravodlivé sankciovať manžela za uplatnenie práva podať si návrh na rozvod manželstva, ktorému súd vyhovel, bez ohľadu na to, že jednou z príčin rozpadu manželstva je aj nová známosť manžela. Príčiny, ktoré viedli k rozpadu manželstva súd v konaní o rozvod zisťuje a prihliada na ne. Tvrdenie manželky v konaní, že má manžela stále rada, nie je okolnosťou, pre ktorú by bolo spravodlivé jej priznať náhradu trov konania. Manželka s rozvodom manželstva súhlasila a aj napriek tej skutočnosti, že má manžela stále rada, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel, nakoľko mal v konaní preukázané, že podmienky pre rozvod manželstva boli splnené.
14. V mimosporových konaniach sa pri rozhodovaní o trovách konaniach primárne vychádza z ustanovenia § 52 CMP, že každý z účastníkov znáša trovy, ktoré mu vznikli. V danom prípade tak súd nevzhliadol zákonný predpoklad na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP. Naopak má za to, že priznať právo na náhradu trov konania manželke voči manželovi by bolo nespravodlivé, hlavne s poukazom na prednostnú aplikáciu ustanovenia § 52 CMP v konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je obligatórne spojené s konaním o rozvod manželstva.
15. Pre úplnosť súd uvádza, že konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode nie je právne tak náročným konaním, ktoré by nevyhnutne vyžadovalo právne zastúpenie účastníkov tohto konania. Skutočnosť, že sa účastníci v konaní dali zastúpiť právnymi zástupcami, bolo ich právo (§ 89 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), pričom si obaja účastníci museli byť vedomí povinnosti náhrady trov právneho zastúpenia zvoleným právnym zástupcom.
16. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a II. odvolanie nie je prípustné (§122 Civilný mimosporový poriadok, § 368 Civilný sporový poriadok).
Tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie (§ 221 písm. a) Civilný sporový poriadok).
Proti rozsudku vo výroku III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti tomuto rozsudku sa nemôže odvolať osoba, ktorá sa vzdala odvolania voči súdu po vyhlásení rozhodnutia podľa § 368 Civilného sporového poriadku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.