Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-28-2012.pdf
PDF · 105.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava , zastúpeného: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: R. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ľ.. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX Č., t. č. Z. XXX, XXX XX M., Č. L., o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu 05.03.2012 navrhovateľ (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 titulom súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011) sa domáhal zaviazania odporkyne povinnosťou zaplatiť istinu vo výške 248,95 Eur spolu s príslušenstvom ako pohľadávky z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty vyúčtovanej predchodcom navrhovateľa odporkyni predloženou faktúrou č. 7902688333 z právneho vzťahu zo zmluvy o pripojení zo dňa 28.11.2006 v znení dodatku ku zmluve zo dňa 28.11.2006 vrátane všeobecných podmienok spoločnosti predchodcu navrhovateľa pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných dátových služieb uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Navrhovateľ z návrhu citované listinné dôkazy predložil súdu v prílohe svojho návrhu a v priebehu konania.
Na pojednávaní odporkyňa uviedla, že pohľadávka z titulu nezaplatenia služieb, ktoré boli poskytované spoločnosťou Slovak Telekom vznikli v dôsledku užívania mobilného telefónu jej bývalého manžela. Návrhy na dokazovanie vo veci samej nemala, žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko nebola si vedomá povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu navrhovateľovi.
Súd vychádzajúc z obsahu spisu, najmä listinných dôkazov predložených v priebehu konania navrhovateľom, majúc v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci za preukázaný skutkový stav (§ 153 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p.) tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v odôvodnení návrhu na začatie konania v spojení s podaním, prijal nasledovné skutkové právne závery, na základe vo veci rozhodol rozsudkom.
Spolu s predvolaním na pojednávanie súd účastníkov na oboch stranách sporu postupom podľa § 100 ods. 1 tretia veta O.s.p. upovedomil o predbežnom právnom posúdení uplatneného nároku
navrhovateľa vo veci samej tak, že vzhľadom na vedomosť súdu z úradnej činnosti o právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012, ktorým súd v konaní o návrhu predchodcu navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. zamietol návrh navrhovateľa a súčasne určil za neprijateľné a neplatné tie zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uzavretom predchodcom navrhovateľa, ktoré sú identické so znením dodatku k zmluve o pripojení, z ktorého navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prejednávanej veci. Proti odporkyni na základe predbežného právneho posúdenia návrhu navrhovateľa v tejto veci v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, osobitne ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p., ďalej § 3 a súvisiacich zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa súdu takto uplatnený nárok navrhovateľa javí ako výkon práva odporujúci dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2013 navrhovateľ zotrval na uplatnenom nároku, na svojich skutkových a právnych tvrdeniach, doplnil stanovisko k odôvodneniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty argumentujúc v prospech platnosti jej dojednania účastníkmi v citovanom dodatku k zmluve o pripojení a primeranosti jej výšky všeobecnou charakteristikou právneho inštitútu zmluvnej pokuty vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu vzťahu účastníkov plniacej funkciu satisfakčnú (reparačnú) na odstránenie škodlivých následkov, ktoré by mohli vzniknúť navrhovateľovi v dôsledku porušenia zmluvných povinností odporcom platiť riadne a včas za navrhovateľom poskytnuté plnenie zo zmluvy, osobitne tzv. benefitov poskytnutých odporcovi pri uzavretí zmluvy, a to vo forme zľavneného mobilného telefónu zn. Sony Ericsson K510i za cenu 1,- Sk (0,03 Eur) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 4.990,- Sk (165,64 Eur) a zotrvať tak v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas dohodnutej doby viazanosti prostredníctvom zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, tiež funkciu preventívnu pod hrozbou sankcie ako majetkovej ujmy motivujúcej účastníka k plneniu si zmluvných povinností. Uviedol tiež, že odporca mal možnosť ovplyvnenia výšky zmluvnej pokuty závislej v zmluvách predchodcu navrhovateľa od možného rizika, ktoré podstupoval v prípade neplnenia si zmluvných povinností účastníkom, ktorý vyčerpal všetky poskytnuté benefity, a to prostredníctvom výberu, do akého konkrétneho zmluvného vzťahu s predchodcom navrhovateľa vstúpi (vrátane možnosti uzavretia zmluvy o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu) podporne v tomto smere s poukazom i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 12Co/39/2011 zo dňa 15.06.2011. Argumentoval ďalej vo vzťahu k primeranosti zmluvnej pokuty i poukazom na ustanovenie § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tvrdiac, že si vzhľadom na cenu so zľavou poskytnutého telekomunikačného zariadenia odporcovi, ako prvotný náklad jeho predchodcu, neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške ako by mu to citované právne ustanovenie umožňovalo a nakoniec, že jeho predchodcovi v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností odporkyňou vznikla škoda vo výške hodnoty dotácie do kúpy telekomunikačného zariadenia poskytnutého odporkyni vo výške 165,64 Eur ako rozdielu medzi jeho vtedajšou štandardnou cenou a cenou, za ktorú bolo so zľavou predané odporcovi. Dôvodil záverom, na margo upovedomenia súdu s poukazom na ustanovenie § 135 O.s.p., že neprijateľnosť zmluvnej podmienky nie je možné odvodzovať len od rozhodnutí iného súdu, ktoré nie je pre rozhodovanie konajúceho súdu v tejto konkrétnej veci záväzné. Naopak súd je povinný posudzovať každý prípad jednotlivo a označil za nesprávnu interpretáciu ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom odporujúcu zámerom zákonodarcu, ktoré ustanovenie má pôsobiť do budúcna, t.j. od doby vydania takého rozhodnutia zaväzujúceho dodávateľa zmeniť svoje obchodné podmienky, nie však upustiť od vymáhania nárokov z takej zmluvnej pokuty vzniknutý v čase, keď táto zmluvná podmienka ešte nebola posudzovaná ako neprijateľná.
Súd v citovanom písomnom upovedomení účastníkom podľa § 100 ods. 1 O.s.p. uviedol, že Okresný súd Bradejov právoplatným rozsudkom č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012 v konaní o návrhu predchodcu navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorého predmetom bol návrh o zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 Eur spolu s úrokom z omeškania uplatnený proti spotrebiteľovi zo zmluvy o pripojení a súčasne určil za neprijateľné neplatné tie zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uzavretom účastníkom dňa 21.06.2007 s predchodcom navrhovateľa v konkrétnej zmluve o pripojení v článku 1 bod 2 posledná veta v znení: „Účastník zároveň berie na
vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 tohto dodatku povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.“ A v bode 4 veta prvá v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku s odkazom na relevantnú právnu úpravu účinnú v čase uzavretia zmluvy dňa 21.06.2007 (§ 23a v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v tom čase účinnom znení), prostredníctvom ktorej už v tom čase Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku Smernice Európskej únie a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele. V tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súdom konštatovaná neprijateľnosť zmluvných podmienok o dojednaní zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve má za následok nedostatok platného písomného dojednania dohody o zmluvnej pokute, a súd preto pre nedostatok právneho základu takto uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol (a to bez ohľadu na objektívne zistenie súdu, že účastník v určitom období využíval služby predchodcu navrhovateľa a v určitom období za ne neplatil). Súdy predovšetkým vo vzťahu k zmluvným podmienkam pripraveným prostredníctvom návrhu zmluvy dodávateľom konštatovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa už len tým, že prostredníctvom zmluvnej pokuty je pre prípad nesplnenia záväzkov zo zmluvy sankcionovaná výlučne len jedna zo strán, a to spotrebiteľ. Konštatovali ďalej neprimeranosť dojednanej sankcie aj z hľadiska času, ako aj reparačnej funkcie zmluvnej pokuty nerozlišujúcej z hľadiska dohodnutého času viazanosti zmluvy, kedy dôjde k jej ukončeniu v dôsledku porušenia povinností účastníkom všeobecne, a tým i neurčito formulované podmienky v skutočnosti bez reálnej možnosti spotrebiteľa vyjednávať o individuálnych podmienkach a tieto ovplyvniť v jednotlivom zmluvnom vzťahu.
Po oboznámení sa s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi v tejto veci, osobitne s dodatkom ku zmluve o pripojení zo dňa 28.11.2006 uzavretým jeho predchodcom ako podnikom s odporkyňou ako účastníkom, fyzickou osobou, nepodnikateľom súd konštatuje, že citovaný dodatok ku zmluve, z ktorého navrhovateľ odvodzuje základ uplatneného nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v tejto veci, obsahuje v bode 2 predposledná veta a v bode 3 prvá veta dojednania v identickom znení zmluvných podmienok, o ktorých neprijateľnosti, a preto neplatnosti (§ 53 ods. 5, § 39 Občianskeho zákonníka) po ich posúdení v inom súdnom konaní už právoplatne rozhodol iný súd.
Právne dôsledky vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozsudku súdu podľa citovaného ustanovenia § 153 ods. 3, 4 O.s.p. okrem premietnutia v meritórnom rozhodnutí súdu v tej konkrétnej veci, v ktorej súd neprijateľnosť zmluvných podmienok vyslovil (formou nepriznania nároku uplatneného v takýchto - neplatných zmluvných podmienok) vyplývajú výslovne ďalej predovšetkým z citovaného ustanovenia § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vo forme zákonom uloženej povinnosti dodávateľa vrátane jeho právneho nástupcu zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom i v ostatných obdobných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Dobré mravy (boni mores) sú starým, už od čias klasického rímskeho práva známym a v právnej praxi aplikovaným právnym inštitútom. Aj naše platné právo, nielen v citovanom ustanovení v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ale napríklad i vo všeobecnej úprave o právnych úkonoch § 39 Občianskeho zákonníka) výslovne predpokladá, že súd bude sporný právny vzťah účastníkov a uplatňovanie hmotných práv z neho, posudzovať nielen z hľadiska hmotno-právnych ustanovení pozitívneho platného práva, ale práve i z hľadiska všeobecne uznávaných i rešpektovaných pravidiel morálky, tzv. dobrých mravov a súladu obsahu a účelu posudzovaných hmotno-právnych úkonov s nimi ako prostriedku zohľadnenia princípu spravodlivosti pri aplikácii platného práva v každom konkrétnom prípade. Dobré mravy, hoci ako právny inštitút nie sú v zákone výslovne definované prostredníctvom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú však zákonným pojmom pozitívneho práva. Odborná literatúra a judikatúra všeobecných súdov v Slovenskej republike i v zahraničí priniesla
viacero takýchto definícií, z ktorých súd na ilustráciu zvoleného prístupu a prijatých záverov pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na skutkový stav v tejto veci uvádza definíciu považujúcu dobré mravy vo všeobecnosti ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky v demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami dovoľujúcimi takýto záver a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2006). Za významné i pre postup hodnotenia dôkazov a prijímania právnych záverov súdom v tejto veci, súd považuje vyššie citované konštatovanie Najvyššieho súdu SR o potrebe posúdenia konkrétneho správania sa z hľadiska súladu s dobrými mravmi, súdom osobitne v každej konkrétnej veci, na základe konkrétnych okolností prípadu. Konkrétnu morálnu normu na konkrétnu situáciu (čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi) na rozdiel od zákonným noriem sformulovaných v predpisoch hmotného práva nie je vždy ľahké podradiť pod určitú všeobecnú morálnu normu správania sa a prislúcha preto súdu vytvoriť a formulovať takúto konkrétnu morálnu normu na konkrétny prípad (k tomu súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 21Cdo/1484/2004-94, podľa ktorého vo voľnom preklade do slovenského jazyka „ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností.“
Povinnosťou navrhovateľa a jeho právneho predchodcu podľa citovaného ustanovenia § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zdržať sa používania zmluvnej podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom, o ktorej neprijateľnosti rozhodol súd podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v ostatných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi je v zmysle citovanej právnej úpravy založená na existencii právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a preto prirodzene zaväzuje príslušného dodávateľa do budúcnosti od okamihu takéhoto právoplatného súdneho rozhodnutia. Takéto právoplatné rozhodnutie súdu, a to hoci i toto, najnižšieho zo sústavy všeobecných súdov, a hoci vydané v jednotlivej konkrétnej veci má však súčasne prostredníctvom citovanej právnej úpravy § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nevyhnutne všeobecnú pôsobnosť i na všetky ostatné obdobné právne vzťahy, do ktorých vstupuje konkrétny dodávateľ na základe obdobných spotrebiteľských zmlúv so všetkými ostatnými spotrebiteľmi. V čase dojednania vyššie citovaných zmluvných podmienok v zmluve o pripojení a jej dodatku zo dňa 28.11.2006 uzavretých predchodcom navrhovateľa s odporkyňou v tejto veci, nejestvovalo právoplatné rozhodnutie súdu o vyslovení ich neprijateľnosti a predchodcu navrhovateľa v tom čase preto výslovne nezaväzoval zákaz ich používania podľa § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane návrh na začatie súdneho konania v tejto veci navrhovateľ podal už v čase nasledujúcom po takomto rozsudku súdu podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. Napriek tomu navrhovateľ uplatnil nárok proti odporkyni založený na tých istých zmluvných podmienkach, o ktorých neprijateľnosti a neplatnosti už rozhodol súd v konaní o návrhu jeho predchodcu dôsledkom zákonnej povinnosti zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom i v ostatných obdobných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Podľa názoru súdu stotožňujúceho sa s podstatnými dôvodmi právneho posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v citovaných rozsudkoch Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove, nie je vzhľadom na existenciu takéhoto právoplatného rozhodnutia podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. a jeho zmienené univerzálne účinky v súlade s účelom predmetných procesných ustanovení nadväzujúcich na hmotno-právnu úpravu v § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dôvod na jeho opakovanie, teda znovu vyslovenie neprijateľnosti identických zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť už raz súd vyslovil, v každej inej obdobnej prejednávanej veci.
Tak ako konštatuje navrhovateľ vo svojom citovanom doplňujúcom písomnom vyjadrení, súd prejednávajúci túto vec nie je v zmysle § 153 O.s.p. citovaným právoplatným rozhodnutím iného súdu
v inej, hoci skutkovo právne identickej veci, viazaný a rozhoduje nezávisle na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich hodnotenia v jednotlivej prejednávanej veci. Súčasne mu však to isté, ani žiadne iné zákonné ustanovenie akokoľvek nebráni v skutkovo identickej veci zaujať to isté právne stanovisko, aké v inej obdobnej veci už zaujal iný súd (naopak v právnom štáte možno i z hľadiska predvídateľnosti súdneho rozhodnutia takýto postup skôr očakávať). Odporcovi už v čase uzavretia sporného dodatku k zmluve o pripojení poskytovala dostatočnú právnu ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve hmotno-právna úprava v citovanom zákone č. 250/2007 Z.z. (§ 3) v znení účinnom v čase uzavretia sporného dodatku k zmluve v spojení s ustanoveniami § 52 a § 60 Občianskeho zákonníka (to znamená vrátane posúdenia konkrétnych podmienok v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľných), prostredníctvom ktorej právnej úpravy (i predchádzajúcej) už v zákone SNR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ustanovení § 23a ods. 1, 2 Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku Smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele. V tom prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prejednávajúci túto vec nezistil žiadne také osobitné skutkové okolnosti konkrétnej prejednávanej veci, a ani navrhovateľ v priebehu konania neuviedol žiadne také právne argumenty, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie dotknutých zmluvných podmienok ako neprijateľných a neplatných súdom konajúcim v tejto veci.
Pokiaľ ide potom o okolnosti výkonu práva navrhovateľom v tejto veci v nadväznosti na právnu úpravu v ustanoveniach § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd zhodne s predchádzajúcim citovaným upovedomením podľa § 100 ods. 1 O.s.p. dodáva, že i keď zákon v citovanej právnej úprave výslovne dodávateľa zaväzuje zdržať sa používania neprijateľných zmluvných podmienok prirodzene do budúcnosti, to znamená v zmluvách uzatváraných po právoplatnom vyslovení neprijateľnosti zmluvných podmienok súdom, vzhľadom na objektívnu existenciu tejto zákonnej povinnosti zaväzujúcej navrhovateľa ako právneho nástupcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. výkon práva navrhovateľa v konkrétnej prejednávanej veci uplatňujúceho nárok voči spotrebiteľovi založený na takých istých zmluvných podmienkach, hoci tejto výslovnej zákonnej úprave § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neodporuje, ani ju neobchádza, podľa názoru súdu však odporuje dobrým mravom, a to zištným vedomím uplatňovaním hmotno-právnych nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy na základe takých zmluvných podmienok, ktorý neprijateľnosť vyslovil súd, a ktoré už nesmie v žiadnej inej obdobnej zmluve použiť, a v ktorom prípade je preto podľa názoru súdu na mieste od podnikateľského subjektu riadiaceho sa vo svojom podnikaní zásadami poctivého obchodného styku očakávať upustenie od vymáhania nárokov založených na takýchto zmluvných podmienkach v iných prípadoch proti iným spotrebiteľom, a nie naopak. Takýto výkon práva navrhovateľom obzvlášť vo vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľovi odporuje dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nepožíva preto právnu ochranu, o ktorú navrhovateľ svojim návrhom v tejto veci požiadal súd. Súd jeho návrh o zaplatenie zmluvnej pokuty, ako v celom rozsahu nedôvodný, zamietol.
Pretože navrhovateľ bol v sporovom konaní neúspešným účastníkom, podľa zásad rozhodovania o trovách konania na základe úspechu v konaní v zmysle § 142 O.s.p. vlastné trovy, ktoré v konaní vynaložil v plnej miere znáša sám. Odporkyňa, ktorá bola v konaní plne úspešná, súd u nej vznik žiadnych trov zo spisu nezistil. Náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.