Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_B5-14CbZm-56-2022.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Subarea
B5-14CbZm/56/2022
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: VIN. TECH s.r.o., so sídlom Holubyho 27, Pezinok, IČO: 34 134 701, zastúpeného: Illová & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Drotárska cesta 35, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 820 031 proti žalovanému: T.. Q. A., nar. XX. B. XXXX, bytom O. XXX/X, E., o zaplatenie 349.618,43 eura s príslušenstvom zo zmenky, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Konanie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zastavuje.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 23. decembra 2022 sa žalobca voči žalovanému domáha uloženia povinnosti zaplatiť 349.618,43 eura spolu s príslušenstvom, titulom vlastnej zmenky s doložkou „bez protestu“, vystavenej žalovaným na rad žalobcu v Bratislave 10. júla 2019, na zmenkovú sumu 585.229,63 eura, s dátumom splatnosti 25. novembra 2020.
2. Žalobca podal 7. júna 2023 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a to:
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie E., a to pozemky parcely registra „C“ parc. č.: XXX/X o výmere 753 m2, druh pozemku: záhrada, a parc. č.: XXX/X o výmere 127 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a stavba súpisné číslo: XXX, postavená na pozemku parc. č.: XXX/X, druh stavby: rodinný dom,
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie P., a to pozemky parcely registra „C“ parc. č.: XXXX/XX o výmere 622 m2, druh pozemku: záhrada, a parc. č.: XXXX/XX o výmere 245 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a stavba súpisné číslo: XXXX postavená na pozemku parc. č.: XXXX/XX, druh stavby: rodinný dom.
3. Žalobca podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca voči žalovanému eviduje nárok zo zmenky vo výške 349.618,43 eura, ktorý si uplatnil žalobou z 23. decembra 2022 (viď odsek 1. tohto uznesenia). Obavu z ohrozenia exekúcie žalobca odôvodnil tvrdením, že žalovaný bezdôvodne odmieta vrátenie plnenia v zmysle vystavenej zmenky, a to i napriek skutočnosti, že predmetný dlh písomne uznal v dohode o vysporiadaní práv a povinností a zaviazal sa ho uhradiť v zmysle dohody. Po splatnosti sa žalovaný začal bezdôvodne vyhýbať splneniu svojho dlhu, pričom so žalovaným sa nebolo možné riadne skontaktovať a akékoľvek pokusy žalobcu o mimosúdne riešenie danej situácie boli zo strany žalovaného ignorované. Z verejne dostupných zdrojov žalobca zistil, že žalovaný má záväzky v nemalej hodnote (sú voči nemu vedené tri exekúcie), pričom na jeden exekučne vymáhaný záväzok žalovaného v exekučnom konaní súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a v tejto exekúcií už vydal aj upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že exekútor môže kedykoľvek pristúpiť k dražbe ktorejkoľvek nehnuteľnosti, čím bude exekúcia žalobcu ohrozená, alebo zmarená, nakoľko žalobca žaluje pohľadávku značnej hodnoty. Žalobca ďalej uviedol, že bol vypovedať ako svedok v trestnom
konaní ČVS: O.-XXX/NKA-A.-XXXX vo veci zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona a zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. V tomto trestnom konaní sa jedná o prešetrenie podnikania žalovaného a v prípade dokázania viny hrozí voči žalovanému uplatňovanie škody veľkého rozsahu, čím by sa exekúcia žalobcu stala ohrozená - nevymožiteľná.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 7. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti rozhodnutia sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (prekážka res iudicata), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a na ktorý je súd povinný prihliadať ex offo. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP).
11. Ustanovenie § 329 ods. 3 CSP v spojení s § 344 CSP, normuje situáciu, za akých okolností nepredstavuje právoplatné uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Jediným dôvodom pre prelomenie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, v prípade opätovného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je tvrdenie a osvedčenie zmeny rozhodujúcich skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Z citovaného ustanovenia je tak a contrario zrejmé, že právoplatné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmeneného skutkového stavu domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s totožným obsahom. Preto pokiaľ nedôjde k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (obdobne pozri stanovisko publikované pod č. R 25/2011 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2011). Ak navrhovateľ zmenu skutkových okolností netvrdí alebo neosvedčí, resp. tieto okolnosti nie sú významné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prejednaniu takto podaného návrhu bráni prekážka res iuduicata a preto je súd povinný konanie o takomto návrhu zastaviť.
12. V predmetnom spore sa žalobca už návrhom zo 6. februára 2023 domáhal voči žalovanému nariadenia totožného zabezpečovacieho opatrenia, t.j. domáhal sa zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam (uvedeným v odseku 2 tohto uznesenia) vo vlastníctve žalovaného, pričom žalobcom tvrdené skutkové okolnosti, pre ktoré navrhoval nariadiť zabezpečovacie opatrenie boli (v porovnaní s aktuálnym návrhom) v zásade rovnaké. Žalobca v novom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navyše poukazoval len na to, že žalovaný sa bezdôvodne vyhýba splneniu svojho dlhu, je voči nemu vedených viacero exekúcií, pričom v jednej z nich súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Ďalej tiež poukázal na to, že voči žalovanému je vedené trestné konanie a v prípade dokázania viny hrozí voči žalovanému uplatňovanie škody veľkého rozsahu.
13. Uznesením z 20. februára 2023, č. k. 14CbZm/56/2022-59, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2023, súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie, keďže sa žalobcovi nepodarilo osvedčiť dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému (viď ods. 15 citovaného uznesenia) a podaným návrhom nebola osvedčená ani obava z ohrozenia budúcej exekúcie (viď ods. 17 citovaného uznesenia).
14. Je nevyhnutné konštatovať, že aj napriek tomu, že žalobca mal nepochybnú vedomosť o dôvodoch, pre ktoré súd jeho predchádzajúci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, tieto nedostatky ani v novom návrhu neodstránil. Nemožno tak konštatovať, že by v danom prípade došlo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré by mohli byť významné pre rozhodnutie vo veci, a ktoré by predstavovali dôvod pre prelomenie prekážky právoplatne rozhodnutej veci v podobe uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 20. februára 2023, č. k. 14CbZm/56/2022-59.
15. Súd pre úplnosť opätovne poukazuje na to, že v prejednávanom spore bola súdu predložená fotokópia zmenky v elektronickej podobe, na zabezpečenie nároku z ktorej žalobca navrhoval zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t. j. nie je len dôkazom o práve, ale práve v samotnej zmenkovej listine je toto právo inkorporované prostredníctvom zápisov na zmenke. Pre osvedčenie dôvodnosti a trvania zmenkového nároku je preto nevyhnutné predložiť originál zmenky, pričom túto povinnosť nie je možné nahradiť fotokópiou zmenky resp. zaslanie zmenky súdu elektronickou formou, aj keď so zaručenou konverziou (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2022, č. k. 3CoZm/10/2022-187). Aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného majiteľa zmenky možno odvodiť z ust. čl. I § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, podľa ktorého sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto má zmenku v rukách, t.j. držiteľ zmenky. Na tomto základe je pre uplatnenie práv v konaní pred súdom nevyhnutné, aby bola zmenka stiahnutá z obehu, aby bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú legitimáciu žalobcu. V konaniach o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky je pre legitimačný charakter zmenky vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, pre odstránenie pochybností. Uvedené platí tak v prípade rozhodovania vo veci samej, ako aj v prípade rozhodovania o neodkladnom, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Keďže v predmetnom spore žalobca doposiaľ prvopis zmenky súdu nepredložil, nebola v tomto konaní osvedčená dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ako jedného zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nebolo tak možné návrhu žalobcu vyhovieť (a to ani v prípade, že by tomu nebránila prekážka res iudicata).
16. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, ktorými osvedčoval existenciu obavy zo zmarenia exekúcie súd uvádza, že tieto tvrdenia nemôžu mať na posúdenie otázky existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci žiaden vplyv, keďže ide len o doplnenie argumentácie vychádzajúcej zo skutkových okolností jestvujúcich už v čase pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení a o žiadnu zmenu skutkových okolností sa tak v tejto súvislosti nejedná. Žalobcovi nič nebránilo, aby spomínanú argumentáciu uplatnil už v predchádzajúcom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže sa všetky exekučné konania, na ktoré poukazoval žalobca začali už v roku 2022 a exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného bolo zriadené príkazmi súdneho exekútora z januára 2023. Pokiaľ ide o tvrdenia o vedení trestného konania voči žalovanému, žalobca tieto žiadnym spôsobom neosvedčil, preto nemožno konštatovať zmenu v skutkových okolnostiach významných pre rozhodnutie, ani v tomto prípade.
17. Na základe uvedeného je potrebné uzavrieť, že prejednaniu a rozhodnutiu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto konaní bráni prekážka rozhodnutej veci v podobe právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 20. februára 2023, č. k. 14CbZm/56/2022-59, (v zmysle § 329 ods. 3 CSP a contrario, v spojení s § 344 CSP) keďže v tomto prípade nebola osvedčená zmena skutkových okolností, ktoré by mohli byť významné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov súd konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (§ 262 ods. 1 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.