Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoZm-6-2023.pdf
PDF · 98.84 KB
Case nature
Subarea
5CoZm/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: VIN. TECH s.r.o., so sídlom Holubyho 27, Pezinok, IČO: 34 134 701, zastúpený: Illová & Partners s. r. o., so sídlom Drotárska cesta 35, Bratislava, IČO: 54 820 031, proti žalovanému: T.. Q. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, E., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k B5-14CbZm/56/2022-97 zo dňa 13. júna 2023, takto
rozhodol:
. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-14CbZm/56/2022-97 zo dňa 13.júna 2023 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. E., a to pozemky parc. registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 753 m2, druh pozemku: záhrada, a parc. č. XXX/X o výmere 127 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a stavba súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XXX/X, druh stavby: rodinný dom, a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P., a to pozemky parc. registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 622 m2, druh pozemku: záhrada, a parc. č. XXXX/XX o výmere 245 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, druh stavby: rodinný dom, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky z titulu vlastnej zmenky s doložkou „bez protestu“ na rad žalobcu, ktorú si žalobca uplatnil žalobou zo dňa 22.12.2022.
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 343 ods. 1, § 344, § 329 ods. 3, § 230 a § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a v skutkových dôvodoch rozhodnutia poukázal na predchádzajúci návrh žalobcu zo dňa 06.02.2023 (správne má byť zo dňa 28.12.2022, dňa 06.02.2023 bol súdu doručený), ktorý bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.02.2023, právoplatným dňa 14.03.2023, ktorým sa voči žalovanému domáhal nariadenia totožného zabezpečovacieho opatrenia, so v zásade rovnakou argumentáciou, ako v návrhu v preskúmavanej veci, v ktorom poukázal naviac len na to, že žalovaný sa bezdôvodne vyhýba splneniu svojho dlhu, je voči nemu vedených viacero exekúcií, pričom v jednej z nich súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo a je proti nemu vedené trestné konanie, pričom v prípade dokázania viny, hrozí voči žalovanému uplatňovanie škody veľkého rozsahu. 3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie tiež uviedol, že právoplatným uznesením č. k. 14CbZm/56/2022-59 zo dňa 20.02.2023, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s odôvodnením, že neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie, keďže sa mu nepodarilo osvedčiť dôvodnosť a trvanie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému a podaným návrhom nebola osvedčená ani obava z ohrozenia budúcej exekúcie.
4. V súvislosti s totožnosťou opakovaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie poukázal na existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci („res iudicata“) ako nedostatku procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a na ktorý je súd povinný prihliadať ex offo, s následnou povinnosťou konanie zastaviť. Poukázal aj na ust. § 329 ods. 3 v spojení s ust. § 344 CSP, ktoré určuje, kedy právoplatné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Jediným dôvodom na jej prelomenie v zmysle týchto ustanovení je tvrdenie a osvedčenie zmeny skutkových okolností, významných pre rozhodnutie. Z ust. § 329 ods. 3 CSP je tak a contrario zrejmé, že právoplatné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmeneného skutkového stavu domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s totožným obsahom. Preto pokiaľ nedôjde k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (napr. stanovisko publikované pod č. R 25/2011 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2011). Ak navrhovateľ zmenu skutkových okolností netvrdí alebo neosvedčí, resp. tieto okolnosti nie sú významné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prejednaniu takto podaného návrhu bráni prekážka res iudicata a preto je súd povinný konanie o takomto návrhu zastaviť. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia poukázal aj na nevyhnutnosť predloženia originálu zmenky v konaní, a to z dôvodu osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku vyplývajúceho zo zmenky, ako aj stiahnutia zmenky z obehu, keďže v konaniach o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky je pre odstránenie pochybností pre legitimačný charakter zmenky vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky. Uvedené platí ako v prípade rozhodovania vo veci samej, tak aj v prípade rozhodovania o neodkladnom, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože bez zmenky niet práva. Vzhľadom k nepredloženiu zmenky žalobcom do konania, súd konštatoval neosvedčenie dôvodnosti a trvania peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ako jednému zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť (a to ani v prípade, že by tomu nebránila prekážka res iudicata). 6. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, ktorými osvedčoval existenciu obavy zo zmarenia exekúcie, súd prvej inštancie uviedol, že na posúdenie otázky existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci nemôžu mať žiaden vplyv, nakoľko ide len o doplnenie právnej argumentácie, vychádzajúcej zo skutkových okolností jestvujúcich už v čase pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení (dňa 20.02.2023) a o žiadnu zmenu skutkových okolností tak v tejto súvislosti nejde. Žalobcovi nič nebránilo, aby spomenutú právnu argumentáciu uplatnil už v predchádzajúcom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže všetky exekučné konania, na ktoré v návrhu poukazoval, začali už v roku 2022 a exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného bolo zriadené príkazmi súdneho exekútora z januára 2023. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil ani tvrdenia o vedení trestného konania voči žalovanému, a preto zmenu skutkových okolností, významných pre rozhodnutie ani v tomto prípade konštatovať nemožno. 7. Na základe uvedeného súd uzavrel, že prejednaniu a rozhodnutiu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto konaní bráni prekážka rozhodnutej veci v podobe právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č. k. 14CbZm/56/2022-59 zo dňa 20.02.2023 (v zmysle § 329 ods. 3 a contrario v spojení s § 344 CSP), keďže žalobca v novom návrhu neosvedčil zmenu skutkových okolností, ktoré by mohli byť významné pre rozhodnutie vo veci a z uvedených dôvodov konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania nerozhodoval z dôvodu, že o nich v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Namietal konštatovanie súdu o nepredložení originálu zmenky osvedčujúcej existenciu a dôvodnosť nároku, a aj konštatovanie o totožnosti skutkových okolností, významných pre rozhodnutie, na základe ktorých bol zamietnutý už predchádzajúci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 9. Vo vzťahu k predloženiu originálu zmenky poukázal na právnu úpravu zmenkového platobného rozkazu v Občianskom súdnom poriadku, na rozdiel od ktorej takáto povinnosť zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva. Pokiaľ súd považoval za nevyhnutné, aby v konaní disponoval originálom zmenky, mal ho na doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako podania vo veci samej, podľa ust. § 129 CSP vyzvať.
10. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie o prekážke právoplatne rozhodnutej veci, a to z dôvodu, že v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom už bolo súdom právoplatné rozhodnuté, nedisponoval informáciou o začatí exekúcie na majetok žalovaného. Je síce pravdou, že začala už v roku 2022, avšak exekúcia formou zriadenia exekučného záložného práva a formou predaja nehnuteľnosti začala až v januári 2023, čo potvrdzuje zápis na príslušných listoch vlastníctva žalovaného. Vzhľadom k uvedenému v čase podania prvotného návrhu nevedel o zápise exekučného záložného práva a o zápise upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti na liste vlastníctva žalovaného (obe mali byť zapísané až koncom januára 2023) a preto v návrhu z decembra 2022 uviedol len existenciu zmluvných záložných práv na nehnuteľnosti žalovaného, ktoré mu v čase podania návrhu boli známe. Nie je ani účastníkom dotknutého exekučného konania, a preto mu neboli doručované žiadne písomnosti v tejto veci. O zápise uvedených listín sa dozvedel až v čase prejednávania prvého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z uvedených dôvodov nepovažoval za prekážku právoplatne rozhodnutej veci (nie je daná totožnosť skutkového stavu). 11. Nie je v jeho objektívnej dispozícii preukázať ani vedenie trestného konania voči žalovanému, účastníkom ktorého nie je, nemá prístup k spisu a v danom konaní vystupoval len ako svedok. Skonštatoval dôvodnosť odvolania a vyslovil nesúhlas s existenciou prekážky právoplatne rozhodnutej veci. 12. Uznesenie o zastavení konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo žalovanému doručené spolu s odvolaním žalobcu dňa 10.10.2023. Žalovaný vyjadrenie súdu nedoručil. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
16. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
17. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
18. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil obavou z ohrozenia exekúcie, nakoľko žalovaný napriek skutočnosti, že dlh voči žalobcovi uznal v písomnej dohode o vysporiadaní práv a povinností a zaviazal sa ho podľa dohody uhradiť, plnenie v zmysle vystavenej zmenky zo dňa 10.07.2019, splatnej dňa 25.11.2020, bezdôvodne odmieta. Po splatnosti dlžnej sumy sa žalovaný začal splneniu dlhu bezdôvodne vyhýbať, nebolo možné sa s ním skontaktovať a akékoľvek pokusy o
mimosúdne riešenie danej situácie ignoroval. Žalobca z verejne dostupných zdrojov zistil, že žalovaný má záväzky v nie nízkej hodnote (sú voči nemu vedené tri exekúcie), pričom na jeden z exekučne vymáhaných záväzkov zriadil súdny exekútor v exekučnom konaní exekučné záložné právo a už vydal aj upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti. Exekútor môže teda kedykoľvek pristúpiť k dražbe ktorejkoľvek nehnuteľnosti, čím bude exekúcia žalobcu ohrozená alebo zmarená, nakoľko ide o pohľadávku značnej hodnoty. Žalobca bol ako svedok vypovedať aj v trestnom konaní ČVS: PPZ-112/ NKA-ST4-2021 vo veci zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa ust. § 266 Trestného zákona a zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa ust. § 261 Trestného zákona, kde ide o prešetrenie podnikania žalovaného a v prípade dokázania viny, hrozí voči nemu uplatňovanie škody veľkého rozsahu, čím by sa jeho exekúcia stala ohrozená a nevymožiteľná.
22. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti a konštatuje, že na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy, predovšetkým ust. § 230 CSP, podľa znenia ktorého dospel k záveru o prekážke právoplatne rozhodnutej veci. V konaní o návrhu mal dostatočne osvedčené, že žalobca podal obsahovo totožný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. V odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy v zmysle ust. § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne nevysporiadal, a ktoré by mohli mať za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu veci.
23. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa v konaní o zaplatenie pohľadávky z titulu vlastnej zmenky, v poradí druhým návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom oproti prechádzajúcemu návrhu neuviedol v návrhu žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. O zamietnutí prvého návrhu bolo rozhodnuté právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 14CbZm/56/2022-59 zo dňa 20.02.2023.
24. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci patrí k procesným podmienkam, existencia ktorých bráni tomu, aby sa vec znovu prejednávala a rozhodla, a ktorej zistenie v ktoromkoľvek štádiu konania vedie k obligatórnemu zastaveniu konania. Nastáva vtedy, ak sa nové konanie začalo medzi tými istými stranami a v tej istej veci. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už predtým právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V takýchto prípadoch ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, v dôsledku čoho treba konanie zastaviť. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je modifikovaná v konaniach o neodkladných/zabezpečovacích opatreniach tak, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh, prekážku rozhodnutej veci.
25. Žalobca konštatoval, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukázal podstatnú zmenu skutkových okolností a vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie o prekážke právoplatne rozhodnutej veci. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. 14CbZm/56/2022-59 zo dňa 20.02.2023, bol síce datovaný ku dňu 28.12.2022, avšak žalobca ho prvostupňovému súdu doručil až dňa 06.02.2023. Z predložených výpisov z listov vlastníctva žalovaného vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného bolo vydané dňa 04.11.2022 a záložné právo v prospech oprávneného - 365.bank, a.s., na ktoré žalobca v odvolaní odkazuje, bolo zriadené dňa 27.01.2023. Výpis z listu vlastníctva, tvoriaci prílohu preskúmavaného návrhu, neobsahuje informáciu o čase zápisu týchto skutočností na liste vlastníctva a nie je ani použiteľný na právne úkony. Odvolací súd tak nemal za preukázané tvrdenie žalobcu o zápise predmetných skutočností do listu vlastníctva v januári 2023, a zároveň nemožno konštatovať ani pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že v čase podania prvého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia touto informáciou nedisponoval, nakoľko návrh, hoci zo dňa 28.12.2022, bol súdu prvej inštancie doručený až dňa 06.02.2023.
26. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil pravdivosť tvrdenia ohľadom vedenia trestného konania voči žalovanému, v ktorom má vystupovať ako svedok a podotýka, že sporové konanie sa spravuje zásadou formálnej pravdy, bez povinnosti
konajúceho súdu vyhľadávať a zabezpečovať dôkazy za strany sporu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z uvedených skutkových tvrdení a predložených dôkazov, a nie je tomu inak ani pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol, keď na základe skutkových tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, vyvodil záver o totožnosti skutkového stavu a prekážke právoplatne rozhodnutej veci.
27. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že tvrdenia žalobcu nemôžu mať žiaden vplyv na posúdenie otázky existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko ide len o doplnenie právnej argumentácie vychádzajúcej zo skutkových okolností jestvujúcich už v čase pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení a o žiadnu zmenu skutkových okolností tak v tejto súvislosti nejde. Žalobcovi nič nebránilo, aby spomínanú argumentáciu uplatnil už v predchádzajúcom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
28. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v novom návrhu netvrdil zmenu skutkových okolností, ktoré by mohli byť významné pre rozhodnutie vo veci a právoplatné uznesenie č. k. 14CbZm/56/2022-59 zo dňa 20.02.2023 zakladá v posudzovanom prípade prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a preto sa danou vecou, v súlade so zásadou ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) súd nemôže zaoberať znova. Nakoľko v danom prípade išlo o totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania, ktorý bol vymedzený rovnakým skutkovým stavom a rovnakým petitom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd mal za preukázané, že v oboch prípadoch išlo o rovnakú vec. V zmysle uvedeného nebola splnená negatívna procesná podmienka spočívajúca v neexistencii právoplatného rozhodnutia v tej istej veci.
29. Vo vzťahu k tvrdeniu, že CSP (na rozdiel od OSP) neupravuje povinnosť predložiť do konania originál zmenky, a preto postačuje jej predloženie v elektronickej forme, prisvedčuje odvolací súd žalobcovi, avšak dodáva, že v súdnej praxi je dlhodobo zaužívané, že na účely rozhodnutia o hlavnom nároku, ako aj o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje predloženie originálu zmenky, a to z dôvodu overenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu/navrhovateľa súdom, za účelom zabránenia ďalšiemu obehu dotknutej zmenky na trhu. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca po začatí odvolacieho konania dňa 28.06.2023 súdu originál zmenky do úschovy odovzdal.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak by predloženie originálu zmenky v odvolacom konaní ako dôkaz pripustil, a to napriek tomu, že nie sú naplnené podmienky o novotách podľa ust. § 366 CSP, žalobcovi sa odvolacou argumentáciou nepodarilo vyvrátiť existenciu prekážky res iudicata. Z uvedeného dôvodu predloženie originálu zmenky v odvolacom konaní zostalo bez vplyvu na posúdenie vecnej správnosti a prípadnú zmenu napadnutého rozhodnutia.
31. Vzhľadom ku skutočnosti, že nie je povinnosťou súdu reagovať na každú námietku odvolateľa, odvolací súd už iba okrajovo k poslednej námietke žalobcu uvádza, že neodkladné/zabezpečovacie opatrenie nie je v preskúmavanom prípade podaním vo veci samej. Za podanie vo veci samej sa považuje len vtedy, ak to z povahy veci vyplýva (§ 123 ods. 2 CSP), teda ak rozhodnutie o návrhu konzumuje vec samotnú a nemá charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany. V preskúmavanej veci o také rozhodnutie nejde, a preto nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na predloženie originálu zmenky. Tento záver podporuje aj znenie ust. § 327 CSP, podľa ktorého sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú.
32. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako vecne správne potvrdil.
33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Pri rozhodovaní o trovách konania, súd vychádzal z toho, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, ktorou je v preskúmavanej veci žalovaný. Žalovaný sa však konania de facto nezúčastnil, a preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.
36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).