Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/306/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, zast.: Mgr. Pavol Antol, adresa na doručovanie: INVEST-KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, proti povinnému: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. I. XXX, I., o vymoženie sumy 4 410,42 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka č. 4, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 319/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -27 zo dňa 03.05.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -27 zo dňa 03.05.2013 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 dňa 30.11.2012, sp. zn. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú 23.10.2009 medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha právnej úprave spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v a nasl. (ďalej aj „“). Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, z ktorej v predmetnej veci rozhodcovský súd odvodzoval právomoc konať a rozhodnúť vo veci, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená do štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ). Prvostupňový súd konštatoval, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia , avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. K bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere (ďalej aj „VOP“) súd uviedol, že od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, že je platná. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že spotrebiteľ od nej neodstúpi. Inak by to bolo popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukázal taktiež na tú skutočnosť, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať za súhlas ani nesúhlas. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva umožňujúca riešenie sporov pred príslušným súdom neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd s

prihliadnutím na uvedené nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 10.2 VOP je v rozpore so znením , čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať ex offo. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej právnej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného súd podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia vyhovie a súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alebo, aby zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ v prvom rade namietal, že podľa jeho názoru exekučný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy, pretože ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezakladá oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Exekučný súd svojim postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ani pozícia spotrebiteľa ako „slabšej strany“ nemôže v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne ako svojprávna dospelá osoba spôsobilá na právne úkony. V ďalšej časti odvolania odvolateľ uviedol, že ak by aj exekučný súd bol oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere s odkazom na čl. 10.2. Všeobecných obchodných podmienok banky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma účastníkovi možnosť konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Vychádzajúc z jazykového výkladu je zrejmé, že za neprijateľné podmienky nemajú byť považované akékoľvek ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, ale len také, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To znamená, že ustanovenie v rámci rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré dáva spotrebiteľovi možnosť sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde alebo dojednanom rozhodcovskom súde, nie je neprijateľnou podmienkou podľa . Ďalej odvolateľ uviedol, že o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) nevylučuje majetkové spory zo spotrebiteľských zmlúv z rozhodcovského konania, dokonca výslovne predpokladá riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie je potrebné vykladať o.i. v súvislosti s o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré predpokladá, že banky budú v zmluvách so svojimi klientmi dojednávať rozhodcovské doložky. Pokiaľ ide o právo Európskej únie, konkrétne Smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa Smernice nie je považovaná za nekalú akákoľvek rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ale len rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú právne predpisy.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Podľa článku 3 ods. 7 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu 10.2.2. VOP sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov s tým, že: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovania a rozhodnutie rozhodcovskému súdu; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel 23.10.2009 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a povinný ako dlžník, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4 900 eur, je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť napokon odvolateľ v odvolaní ani nespochybňoval. Exekučný súd preto postupoval správne, keď skúmal, či v danom prípade bola založená právomoc rozhodcovského súdu, t.j. exekučný súd postupoval správne, keď posudzoval rozhodcovskú doložku ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska jej primeranosti s poukazom na a nasl. .

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 44 ods. 2 predposlednej vety Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady (formálne a materiálne) pre vedenie exekúcie. Najvyšší súd SR už v uznesení zo dňa 13.10.2011, sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd teda postupoval správne, keď po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) zisťoval, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve, teda či bol rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť spor účastníkov zmluvy o úvere. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. , v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia

zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Rozhodcovský rozsudok má podľa účinky pre účastníkov konania ako právoplatný rozsudok. Podľa to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa . Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. , uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).

Súd nespochybňuje rozhodcovské konanie ako také (ako to namieta odvolateľ), ani nespochybňuje, že predmetom rozhodcovského konania môžu byť aj spory vzniknuté zo spotrebiteľských právnych vzťahov. Podmienkou rozhodovania takéhoto sporu rozhodcovským súdom je však to, aby sa na tom obe zmluvné strany slobodne a vážne dohodli. Táto podmienka na strane spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu splnená nebola a rozhodcovská doložka v predmetnej veci spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. na to, aby bola súdom hodnotená ako , ktorá je v zmysle zákona neplatná. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných podmienok vopred pripravenej zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Všeobecných obchodných podmienok. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Keďže podľa bodu 10.2.3 VOP bolo neprijatie rozhodcovskej doložky podmienené doručením písomné oznámenia o nesúhlase s rozhodcovskou doložkou v rovnaký deň ako bol deň uzavretia zmluvy, odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že spotrebiteľ nemal reálnu šancu vyhodnotiť navrhované zmluvné podmienky a účinne zabrániť tomu, aby v zmysle bodu 10.2.3 nenastali účinky prijatia rozhodcovskej doložky. Je potrebné zdôrazniť, že veriteľ (dodávateľ) neposkytol spotrebiteľovi možnosť posúdiť navrhované znenie rozhodcovskej doložky v primeranej lehote (ktorá by plynula odo dňa podpisu zmluvy o úvere). Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené dodáva, že tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný

spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci dojednávania zmluvy, ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity unijného práva. Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Z rozhodcovskej doložky je však zrejmé, že veriteľ (dodávateľ) už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde a je pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ. V rámci ochrany spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si riešenie sporov rozhodcovským súdom osobitne nevyjednal. Z uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Pokiaľ odvolateľ namietol, že právny predchodca oprávneného bol bankou, pričom o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v ust. zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, odvolací súd poukazuje na to, že neboli splnené podmienky na to, aby sa odvolateľ mohol dôvodne na cit. ustanovenie zákona o bankách odvolávať. Zo znenia cit. zákona vyplýva, že banka má ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

Tým, že exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý posúdil ako nulitný (ničotný) akt, sa nijako nedotkol vzájomných nárokov zo zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, len zastáva názor, že na základe tohto rozhodnutia sa oprávnený nemôže úspešne domáhať plnenia voči povinnému. V danom prípade nie je možné viesť exekúciu na základe predloženého rozhodcovského rozsudku, nakoľko nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Odvolací súd vo všeobecnosti nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, na druhej strane je však potrebné uviesť, že materiálna právoplatnosť takéhoto rozhodnutia nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch. O taký prípad ide napr. v ustanovení , ktoré ukladá súdu nie možnosť ale povinnosť zastaviť exekučné konanie v zákonom špecifikovaných prípadoch. Zastavením exekučného konania podľa (v procesnom štádiu pred vydaním poverenia zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia) teda exekučný súd prelamuje materiálu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci (pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2011, sp. zn. ).

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa a ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.