Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/476/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -75 zo dňa 24. 7. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Uviedol, že v prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 275,- Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nevydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Súd neakceptoval žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie nariadeného pojednávania z ním uvádzaných dôvodov s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu súdu výslovne vyjadril, že námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi nepodal. Zákonná sudkyňa Mgr. Renáta Krajčiová oznámila v zmysle skutočnosti, pre ktoré by mala byť vylúčená z prejednania a rozhodnutia tejto veci s poukazom na skutočnosť, že bola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. , postup ktorej má byť predmetom preskúmania v danej veci. Opatrením predsedu súdu bola vec následne pridelená náhodným výberom do senátu JUDr. Branislava Klukoša, ktorý neoznámil žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa cítil vo veci zaujatý, resp. ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosť o jeho nezaujatosti. V rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , z ktorého zistil, že 16. 3. 2010 sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konanie na návrh oprávneného proti povinnej Z. H., X. XXX na podklade exekučného titulu, vykonateľného a právoplatného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 22237/09, vydaného dňa 11. 1. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 2. 2010, vykonateľnosť 11. 2. 2010. Dňa 26. 4. 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že predmetom exekúcie bol nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a z výroku exekučného titulu vyplývalo,

že povinná osoba bola zaviazaná aj na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, súd výzvou zo dňa 14. 5. 2010 vyzval Stály rozhodcovský súd na zaslanie k nahliadnutiu spis SR 22237/10 v lehote 12 dní. Predmetný spis bol súdu zaslaný 30. 6. 2010. Po preskúmaní spisového materiálu bolo dňa 20. 7. 2010 vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Za potrebné považoval zdôrazniť, že za účelom objektívneho posúdenia zákonnosti vedenej exekúcie exekučný súd po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musel exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, podrobiť starostlivému súdnemu prieskumu s poukazom na ust. a o rozhodcovskom konaní. Za účelom preskúmania charakteru plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom oprávnenému bol nútený vyžiadať si od rozhodcovského súdu spisový materiál, či nejde o plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporujúce dobrým mravom. Zo strany Stáleho rozhodcovského súdu nebola poskytnutá potrebná súčinnosť, nakoľko nebola dodržaná stanovená lehota 12 dní na predloženie spisu, preto ani nemohlo dôjsť k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote. Zastal názor, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne a bez zbytočných prieťahov, pričom poukazoval i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Uviedol, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (26. 4. 2010) do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (20. 7. 2010) vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojitosti s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania navrhovaného navrhovateľom.

O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. s tým, že hoci odporca mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania si návrhom neuplatnil, tieto nevyčíslil, naviac ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní vytýkal, že došlo k vadám uvedeným v - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. v spojení s ust. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v

- rozhodoval vylúčený sudca (ust. v spojení s ust. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. v spojení s ust. ). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. ); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Poukazoval, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami, vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto mu bolo doručené už so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej poukazoval, že v zmysle ust. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Osobitne zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli

dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zastal názor, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote, v nadväznosti na čo žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Poukazoval, že v danom prípade okresný súd žalobu zamietol z dôvodu neexistencie nesprávneho úradného postupu ako jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, z čoho vyplýva, že akákoľvek argumentácia navrhovateľa, resp. vyjadrenie k vyjadreniu odporcu by vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, a to vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia, nemalo žiadnu relevanciu. Pokiaľ namietal, že súd vykonal dokazovanie, ktorého rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám, v prípade jeho účasti na pojednávaní, bol by sa s obsahom vyjadrenia odporcu oboznámil a zúčastnil by sa vykonávania dokazovania a mohol by navrhnúť jeho doplnenie, resp. k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť. Za situácie, že navrhovateľ sa nariadeného pojednávania bez ospravedlnenia vážneho dôvodu nezúčastnil, k odňatiu práva konať pred súdom nemohlo dôjsť. Pokiaľ namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, zastal názor, že konajúci sudca bol nestranným sudcom v zmysle príslušných ustanovení a že námietka navrhovateľa nie je dôvodná. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, napríklad uznesenie sp. zn. . Za zrejmé považoval, že odvolacie dôvody navrhovateľa spočívajúce v námietke, že rozhodoval vylúčený sudca, nie sú relevantné a nedotýkajú sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa týkalo ďalších odvolacích dôvodov, tieto navrhovateľ len vymenoval bez toho, aby špecifikoval, v čom vidí namietané pochybenie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny, podľa potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, krajský súd sa s touto jeho námietkou nestotožnil, nakoľko z vyjadrenia navrhovateľa, ktoré okresnému súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil, výslovne vyplýva, že námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi nepodal. Preskúmaním obsahu spisu krajský súd zistil, že okresný súd pôvodne ešte prostredníctvom samosudkyne Mgr. Renáty Krajčiovej uznesením zo 16. 10. 2012 vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril, či vzniesol námietku zaujatosti, či žiada prikázať vec inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti alebo postupom podľa . Na predmetné uznesenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresnému súdu oznámil, že námietku zaujatosti nepodal. Po pripojení exekučného spisu, z postupu exekučného súdu, v ktorom navrhovateľ odvodzuje svoje nároky, zákonná sudkyňa Mgr. Renáta Krajčiová zistila, že bola zákonnou sudkyňou v predmetnom exekučnom konaní, preto predložila spis predsedníčke okresného súdu JUDr. Janke Majerčíkovej postupom podľa , na čo predsedníčka okresného súdu opatrením pridelila vec inému sudcovi Okresného súdu Ružomberok náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR. Na podklade tohto zákonným sudcom v predmetnej veci sa stal JUDr. Branislav Klukoš, ktorý vo veci ďalej ako zákonný sudca konal.

Pokiaľ ďalej namietal navrhovateľ, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k ním podanej žalobe, čím nedošlo len k porušeniu základného práva navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces, ale aj k priamemu porušeniu ust. , krajský súd považoval za potrebné uviesť, že ust. ukladá súdu v rámci prípravy pojednávania povinnosť doručiť odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk návrh na začatie konania (žalobu) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu. Povinnosťou súdu nie je doručovať navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k žalobe. Ak by sa i dalo uvažovať o povinnosti doručiť takéto vyjadrenie druhého účastníka, malo by k tomu dôjsť iba vtedy, pokiaľ vyjadrenie má

zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály opakujúci sa a nikdy nekončiaci proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť spoznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečené aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Naviac, v prejednávanej veci okresný súd nariadil vo veci pojednávanie. Na vytýčený termín pojednávania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu riadne predvolal, a to že sa navrhovateľ na nariadený termín pojednávania nedostavil, pojednávanie žiadal odročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, správne okresný súd vyhodnotil podľa ust. . V danom prípade totiž táto námietka navrhovateľa nebola akceptovateľná vzhľadom na skutočnosť, že sám na výzvu súdu uviedol, že námietku zaujatosti voči sudcom okresného súdu nepodal a otázka zákonného sudcu bola vyriešená už tým, že pôvodne zákonná sudkyňa Mgr. Renáta Krajčiová predložila spis predsedníčke okresného súdu a spis bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie veci inému sudcovi, ktorý v exekučnej veci súvisiacej s predmetným konaním nerozhodoval ako zákonný sudca.

Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa o tom, že súd sám určil rozsah dokazovania, navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spisu a nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam sa vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, je potrebné uviesť, že navrhovateľ sám sa tohto svojho práva vzdal, keď sa na vytýčený termín pojednávania, na ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil. Pokiaľ i žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, vzhľadom na rozhodovaciu činnosť a prax nadriadeného súdu Okresnému súdu Ružomberok o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu v jednotlivých obdobných veciach, nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovie a v konaní nebude ďalej pokračovať. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednávať a rozhodovať vec, v ktorej je žalovaný súd, na ktorom vykonáva súdnictvo (uznesenie NS SR z 31. 5. 2010, z 24. 10. 2013, z 24. 10. 2013). Naviac, okresný súd v rámci dokazovania oboznámil exekučný spis, oboznámenie ktorého ako dôkazu bolo navrhnuté samotným navrhovateľom. Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa v podanom odvolaní o tom, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané a nevysporiadal sa so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, jednalo sa o všeobecné námietky, ktoré navrhovateľ bližšie nezdôvodnil, ani nepodložil.

Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Odvolací súd preskúmal vec iba v rozsahu odvolacích dôvodov, vymedzených navrhovateľom a dospel k záveru, že konajúci súd postupoval procesne správne, a to nielen v otázke vymedzenia a ustálenia zákonného sudcu, ale i v otázke doručovania vyjadrenia odporcu k žalobe navrhovateľa, ako i v otázke vykonania dokazovania.

Pokiaľ sa týkalo samotného právneho posúdenia veci krajský súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Krajský súd sa plne stotožnil i s dôvodmi, o ktoré okresný súd svoje rozhodnutie oprel, tieto považoval za dostatočne vyčerpávajúce. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že v dobe po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd vykonával ďalšie úkony, zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup. Oprávňovalo ho k tomu priamo ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v súvislosti s ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky považovať za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vždy je potrebné skúmať dôvody, pre ktoré k nedodržaniu lehoty došlo a od toho odvíjať i zodpovednosť konajúceho subjektu. V poukazovanej exekučnej veci skutočne exekučný súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu. Neurobil to však svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup. Konal v súlade so zákonom, keď žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel až po obdržaní a preskúmaní potrebných podkladov - exekučného titulu.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, krajský súd jeho rozhodnutie ako správne, podľa , potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si návrhom neuplatnil, ani nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.