Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Co-38-2013.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/38/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, proti odporcovi Y. T., W.. X.XX.XXXX, F. V. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove Važecká 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 615,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 5. septembra 2012 č.k. 16C/85/2012-99 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:
I/ odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 415,55 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 9.7.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II/ zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania od 9.7.2010 do zaplatenia,
III/ odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 31,52 eura,
IV/ vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcu vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva,
V/ vrátil navrhovateľovi súdny poplatok po krátení vo výške 4,95 eura prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave, po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o návrhu, v ktorom si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie istiny 615,55 eura s príslušenstvom, a to titulom dlžného hovorného a zmluvnej pokuty s príslušenstvom.
Rozhodnutie o zastavení konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur s príslušenstvom odôvodnil poukazom na ust. § 96 O.s.p. a účinným späťvzatím návrhu v tejto časti navrhovateľom pred začatím pojednávania vo veci samej.
Vychádzajúc zo zistenia, že odporca doposiaľ neuhradil navrhovateľovi splatné hovorné vo výške 415,55 eura za obdobie od X.X.XXXX H. X.X.XXXX napriek tomu, že sa k tomu zaviazal zmluvami uzavretými s navrhovateľom dňa X.X.XXXX pod č. E. E. Č.. E., na základe ktorých navrhovateľ zároveň predal odporcovi dva mobilné telefóny za zníženú kúpnu cenu 1 euro s podmienkou, že odporca bude riadne a včas platiť všetky poplatky za služby poskytované navrhovateľom, inak mu vznikne povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu, vec právne posúdil podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka a žalobe týkajúcej sa nároku, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, vyhovel. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal navrhovateľovi z dlžnej istiny zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 9 % od 9.7.2010 až do zaplatenia.
O trovách konania v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov vo výške 31,52 eura za súdny poplatok zaplatený z návrhu na začatie konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 4,95 eura.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcu, vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 66 eur za právne zastúpenie jeho advokátom nepriznal z dôvodu, že odporca bol v konaní neúspešný. Poukazom na § 93 O.s.p. mal totiž za to, že vedľajší účastník vstúpil do celého konania, a nie iba do tej jeho časti, o ktorej zastavenie navrhovateľ požiadal.
Proti tomuto rozsudku, v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol, že vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcu účastníkom náhradu trov konania nepriznáva (výrok IV/), v zákonnej lehote podal odvolanie vedľajší účastník. Navrhol zmeniť napadnutý výrok a priznať mu náhradu trov konania. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania uviedol, že nárok navrhovateľa pozostával z dvoch samostatných nárokov (hovorné a zmluvná pokuta), ktoré mohli byť predmetom samostatných žalôb. Namietol, že vstúpil do konania iba ohľadom samostatného nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty a pretože vo vzťahu k tomu nároku mal vedľajší účastník plný úspech, mal z tejto skutočnosti vychádzať i súd pri rozhodovaní o trovách konania. Za nesprávny preto označil záver súdu, že vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania len v určitej časti.
Navrhovateľ ani odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrili.
Odvolací súd vec podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je nedôvodné.
Vedľajší účastník podal odvolanie len proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom a preto ostatné výroky rozsudku neboli predmetom preskúmania odvolacím súdom. Právoplatnosť ostatných výrokov odvolaním nebola dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Podstatou odvolacej námietky vedľajšieho účastníka je nesprávne právne posúdenie jeho nároku na náhradu trov konania súdom prvého stupňa (t.j. odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú bez právneho významu a preto nie sú dôvodné.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.
Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Z ustanovenia § 93 O.s.p. však nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka, alebo, že by bol oprávnený vstúpiť do konania len v ním určenej časti.
Záver súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník môže vstúpiť (len) do konania celého, je preto správny. V danom prípade totiž treba rozlišovať vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, vzťah vedľajšieho účastníka k účastníkovi, na podporu ktorého vystupuje, ako i právo úspešného účastníka a vedľajšieho účastníka, ktorý ho v konaní podporuje, na náhradu trov konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).
V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. má navrhovateľ vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho návrhu v plnom rozsahu. Odporca má vo veci plný úspech vtedy, keď súd návrh v plnom rozsahu zamietne.
Ak nejde o prípad, kedy bolo návrhu celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.
Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Z dikcie ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku. Ak navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Aj je však návrh podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z uvedeného vyplýva, že najprv súd posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný.
Ak je na čiastočnom späťvzatí návrhu dané zavinenie navrhovateľa, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal navrhovateľ vo veci úspech.
Vždy totiž platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti návrhu neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
V posudzovanej veci k späťvzatiu návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur nedošlo pre správanie sa odporcu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa dôvodom čiastočného späťvzatia bola skutočnosť, že upustil od jej vymáhania. Jednoznačne teda čiastočné zastavenie konania zavinil navrhovateľ, preto by v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vzniklo odporcovi, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane právo na náhradu trov konania (v tejto časti) voči navrhovateľovi.
Vychádzajúc z tohto záveru odvolací súd hodnotil (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, v akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Pretože základnou otázkou, ktorá pri rozhodnutí o trovách konania platí aj pri aplikácii § 142 ods. 2 O.s.p. je posudzovanie účelnosti trov konania, odvolací súd zároveň
skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v konaní pred súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené.
Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník 1/ oznámil súdu prvého stupňa svoj vstup do konania na strane vedľajšieho účastníka dňa 2.7.2012 spolu so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Zároveň predložil plnú moc svojho právneho zástupcu.
Dňa 25.7.2012 navrhovateľ doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny 200 eur z dôvodu upustenia od vymáhania zmluvnej pokuty. Žiadal priznať len peňažný nárok z titulu neuhradených služieb vo výške 415,55 eur. V prílohe podania na výzvu súdu zároveň doručil návrh na začatie konania na jeho doručenie vedľajšiemu účastníkovi.
Súd prvého stupňa dňa 14.8.2012 doručil vedľajšiemu účastníkovi čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci samej, na ktorom vyhlásil preskúmavané rozhodnutie v neprítomnosti účastníkov i vedľajšieho účastníka, ktorý dňa 30.8.2012 prvostupňovému súdu oznámil, že vstupuje do konania iba ohľadom zmluvnej pokuty a že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu nedošlo v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka. I keď k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo po tom, ako vedľajší účastník vstúpil do (celého) konania, v posudzovanom prípade nemožno jednoznačne uzavrieť, že dôvodom čiastočného zastavenia bol práve vstup vedľajšieho účastníka do konania a nemožno ani uzavrieť, žeby vedľajší účastník účelne bránil práva odporcu, keďže k čiastočnému späťvzatiu návrhu nedošlo ani v dôsledku procesnej obrany odporcu. navyše z obsahu spisu ani nevyplýva, že by vedľajší účastník pred vstupom do konania s odporcom jednal a mal k svojmu postupu jeho súhlas.
Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správny.
Náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom žiadnemu z nich nepriznal, lebo navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vedľajší účastník nemal v odvolacom konaní úspech (§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.).
Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pokiaľ dňa 4.2.2013 oznámilo Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie so sídlom v Bratislave, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979 svoj vstup do konania na strane odporcu, učinilo tak až v priebehu odvolacieho konania v situácii právoplatne skončenej veci samej (predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodovanie o trovách vedľajšieho účastníka). Vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania je z týchto dôvodov neúčinný.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.