Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-204-2013.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Subarea
1CoE/204/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. R. XXXX/ XX, XXX XX B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 19363/2012, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 69 eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/25/2012-12 zo dňa 12.10.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/25/2012-12 zo dňa 12.10.2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 22.03.2011, sp. zn. SR 01063/11 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 69 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 69 eur od 19.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sume 69 eur od 03.01.2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 04.09.2009, plnenie z ktorej bolo zabezpečené blankozmenkou. Súd preskúmal zmluvu o úvere a uviedol, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 200 eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 196 eur. V danom prípade teda išlo o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 98 % z poskytnutej sumy úveru. Povinný súčasne zo zmluvou o úvere podpísal predtlač blankozmenky, kde je predtlačená výška zmenkového úroku 0,25% denne. Priznanie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98 % a zároveň aj zmenkového úroku vo výške 91,25% ročne je podľa názoru exekučného súdu plnením v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) v spojení s § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ cit. zákona, na základe ktorého konštatovania by musel exekučné konanie zastaviť.
Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Exekučný súd v danej veci podľa názoru oprávneného prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a ZRK (§ 45). Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky exekučného titulu zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko podmienkou na zastavenie exekúcie je, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Naplnenie podmienok pre zastavenie exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Podľa názoru odvolateľa postupom súdu v danej veci došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ namietol aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Konštatoval, že súd sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd v tomto zmysle nevykonával dokazovanie, rozhodnutie je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený prípad nemožno podľa názoru odvolateľa aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. V závere odvolateľ uviedol, že tým, že súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Súd pritom mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie. Podľa odvolateľa nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, v civilnom práve sa uplatňuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 69 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 69 eur od 19.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 69 eur od 03.01.2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 117,34 eura. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.09.2009. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujúce o.i. rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc konať a rozhodnúť vo veci sporu účastníkov zmluvy o úvere. Uznesením zo dňa 12.10.2012 prvostupňový súd exekúciu zastavil v celom rozsahu podľa § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK s odôvodnením ako je uvedené vyššie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 a 2 ZRK: (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú plnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, vrátane skúmania, či bol vydaný orgánom na to oprávneným. Okresný súd ako súd exekučný teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Súčasne platí, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok exekučného súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvodná námietka odvolateľa o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať predložený exekučný titul.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi povinným a oprávneným založený zmluvou o úvere je s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu a postavenie účastníkov tohto vzťahu možno klasifikovať ako vzťah spotrebiteľský. Ak zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je vzťahom spotrebiteľským, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov, vrátane skúmania, či príslušná rozhodcovská zmluva (doložka), zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci účastníkov zmluvy, nepredstavuje neprijateľnú podmienku v takejto zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Skúmanie toho, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor musí podľa názoru odvolacieho súdu predchádzať skúmaniu materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku z hľadísk zákonného ustanovenia § 45 ZRK. Ak totiž rozhodcovský súd nebol oprávnený konať a rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy o úvere z dôvodu, že rozhodcovská doložka predstavovala neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ním vydaný rozsudok je nulitným (ničotným) aktom, na podklade ktorého nemožno viesť exekúciu. Exekučný súd predtým, ako skúmal povahu plnenie priznaného exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) neskúmal, či príslušný rozhodcovský súd bol oprávnený konať a rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Hoci exekučný súd mal k dispozícii fotokópiu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (obsahujúcimi o.i. rozhodcovskú doložku), neposudzoval povahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (v tom zmysle, či ide alebo nejde o spotrebiteľský právny vzťah), ani neposudzoval (ako už bolo uvedené), či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Navyše, ak exekučný súd poskytol povinnému právnu ochranu a exekúciu zastavil ako celok, potom mal povinnosť tento záver náležite vysvetliť v odôvodnení napadnutého uznesenia. Prvostupňový súd zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ odôvodnil len vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru a úroku z omeškania, nie vo vzťahu k celej priznanej istine. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.
Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie ako celok zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne posúdi otázku, či sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom predovšetkým posúdi, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.