Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/127/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. O.. XXXX/XX, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 559/08, na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 444,98-Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -21 zo dňa 07.03.2011, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd konajúci ako súd exekučný napadnutým uznesením v prvom výroku podľa , o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“) v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) zastavil exekúciu v danej veci. V druhom výroku uznesenia zaviazal oprávneného podľa Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 55,-Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, sp.zn. UD-13/08-EK zo dňa 29.02.2008. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe dohody o uznaní dlhu č.XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 25.06.2007 medzi oprávneným a povinným. V zmysle (ďalej len ako „OZ“) predmetnú zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Rozhodcovská doložka, upravená v čl. 9.1. a čl. 9.2. dohody o uznaní dlhu, umožňuje riešenie sporov z dohody o uznaní dlhu pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní alebo pred príslušným súdom v súdnom konaní. Predmetná rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a teda predstavuje neprijateľnú podmienku. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa , ZoRK. Uplatnené trovy exekúcie zo strany súdneho exekútora vo výške 118,-Eur krátil na 55,-Eur, pričom na ich náhradu zaviazal podľa Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, čím procesne zavinil zastavenie exekúcie.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený v celom jeho rozsahu pre dôvody podľa v spojení s , , a . V prvom rade poukázal na fakt, že poverenie na vykonanie exekúcie už bolo vydané, vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle Exekučného poriadku. Z ustanovení Exekučného poriadku a , ZoRK je rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) daný nasledovne: a) na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, b) na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného alebo v súlade s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie. V zmysle ust. v spojení s ZoRK vyplýva, že exekučný súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by súd mohol na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ZoRK, v opačnom prípade ide o prekročenie právomoci exekučného súdu. Z formulácie rozhodcovskej doložky v čl.9 ods.9.1 dohody vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde. Vychádzajúc zo zákonného textu a jeho logického a gramatického výkladu, ako i zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Oprávnený poukázal na rozhodnutie vo veci Asturcom. Záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky predstavuje tiež neprimeraný zásah. Okresný súd skúmal len dohodu o uznaní dlhu, nie však pôvodný zmluvný vzťah zo zmluvy o pripojení č.9900172047 zo dňa 26.04.2004. Oprávnený si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 55,63- Eur.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že súčasťou všeobecných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere je aj dojednanie o rozhodcovskej doložke. Ak rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, považuje sa takto upravená rozhodcovská doložka, pokiaľ spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa súčasnej judikatúry sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z tejto doložky odporuje dobrým mravom. Z týchto stručne popísaných dôvodov je v poslednom čase zastavených viacero exekučných konaní vedených na základe exekučných titulov, ktorými sú rozhodcovské rozsudky vydané v prospech oprávneného v tomto konaní. Ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Povinný nemá povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi účastníkmi. Uplatňuje sa len v prípade, keď nevyužije možnosť riešenia veci pred všeobecným súdom, povinný mal možnosť podať žalobu na zrušenie rozsudku v lehote, ktorá bola na tento účel určená. Nevyužitie možnosti podania návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá oprávňovať súd nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii ex offo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť ( ).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 15.08.2008 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi- Mgr. Drahomírovi Kriváňovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Erika Končoka, sp.zn. UD-13/08-EK zo dňa 29.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2008 a vykonateľnosť dňa 15.04.2008. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok oprávneného ako postupníka, ktorý vznikol na základe zmluvy o pripojení (v rozhodcovskom rozsudku nie je uvedené ani číslo zmluvy o pripojení ani dátum jej uzatvorenia), ktorú uzatvorila povinná so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako poskytovateľom. Povinná s oprávneným uzatvorila dňa 25.06.2007 aj dohodu o uznaní dlhu č.3032116067, súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. -19).

Exekučný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie vec správne právne posúdil, keď daný zmluvný vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) posúdil ako spotrebiteľský vzťah.

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto uvádza, že exekučný súd aj napriek tomu, že správne posúdil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky sa mal v danej veci v nadväznosti na to prednostne zaoberať posúdením právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Napriek tomuto odvolací súd považuje vydané rozhodnutie exekučného súdu za vecne správne z iných dôvodov, nakoľko rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom v dohode o uznaní dlhu len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by rozhodcovská doložka bola individuálne vyjednaná so spotrebiteľom a keďže ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh je v neprospech spotrebiteľa. Spravidla spor vyvolá dodávateľ, lebo je to práve on, ktorý sa snaží získať exekučný titul. Z rozhodovacej praxe súdu je zrejmé poznanie, že aj v prípade alternatívnej doložky pre riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv, žalobcovia v postavení dodávateľov riešia spory zásadne v rozhodcovskom konaní. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia neplatná. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná , ktorý novelizoval , sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, že zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

V predmetnej veci teda bolo možné s ohľadom na Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným titulom.

Na margo dôvodovej správy odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe k sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na názor Kristiana Csacha publikovaný v Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom uznesenia okresného súdu o náhrade trov exekúcie, pričom ani samotný oprávnený v odvolaní jemu uloženú povinnosť na úhradu trov ani ich výšku nijakým spôsobom nenamietal.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola oprávnenému priznaná, lebo v odvolacom konaní nemal úspech.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozhodnutie exekučného súdu, ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.