Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-104-2022.pdf
PDF · 118.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/104/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D., B. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanej: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., B. XXX/XX, zastúpenej LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, o zaplatenie sumy 7.397,96 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. marca 2022 sp. zn. 1C/17/2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 1C/17/2021-72 zo dňa 11. marca 2022.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 11. marca 2022 č.k. 1C/17/2021-72 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.397,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.397,96 € od 25.5.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.397,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.397,96 € od 25.5.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná je jeho bývalou manželkou. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/215/2016 zo dňa 20.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2016, bolo ich manželstvo rozvedené, čím zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Na jeho vyporiadaní sa žalobca snažil dohodnúť so žalovanou, avšak mimosúdne pokusy boli neúspešné, preto koncom decembra r. 2018 podal žalobu o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetné súdne konanie bolo vedené pod sp. zn. 5C/43/2018, v ktorom súd rozhodol rozsudkom dňa 3.6.2020 tak, že žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané ani rozhodnutím súdu, v danom prípade platí nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 149 ods. 4 OZ. K veci ďalej uviedol, že počas trvania manželstva spoločne so žalovanou uzavreli viaceré úverové zmluvy s finančnými inštitúciami, od ktorých si požičali peňažné prostriedky najmä na spoločné investície do rodinného domu, v ktorom bývali spoločne počas manželstva. Niektoré záväzky nedokázali splniť riadne a včas, preto jednotlivé pohľadávky začali od nás vymáhať v súdnom, a následne v exekučnom konaní (konaniach). Žalobca poukázal na platobný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 21Ro/269/2013 zo dňa 21.1.2014, na základe ktorého ich súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.562,24 € s príslušenstvom. Predmetná vec sa dostala do exekučného konania, ktoré je vedené na tunajšom súde
pod sp. zn. 8Er/810/2014, v ktorom súd Poverením zo dňa 8.8.2014 poveril na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška, so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce. Predmetné exekučné konanie je vedené u povereného súdneho exekútora pod sp. zn. EX 3058/2014. Okrem tohto špecifikovaného finančného záväzku mali strany sporu aj ďalšie spoločné záväzky, z ktorých väčšinu po rozvode manželstva vyrovnal žalobca sám. V danom prípade sa zameral iba na jednu spoločnú exekúciu, ktorá je vedená u vyššie uvedeného exekútora pod sp. zn. EX 3058/2014, predmetom ktorej je vymáhanie istiny 17.562,24 € s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 14.198,58 € od 11.3.2013 do zaplatenia spolu s trovami súdneho konania, trovami právneho zastúpenia a trovami exekúcie, ako to vyplýva z pripojeného výpisu z Centrálneho registra exekúcií zo dňa 26.11.2020. Povinným subjektom v exekučnom konaní je aj žalovaná, ktorá rovnakým spôsobom by sa mala podieľať na úhrade vymáhanej istiny. V označenej exekučnej veci súdny exekútor vykonáva exekúciu zrážkami zo mzdy, ktoré vykonáva jeho zamestnávateľ Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, Košice, IČO: 36570460 na základe exekučného príkazu EX 3058/2014 zo dňa 18.11.2014. Na základe tohto exekučného príkazu zamestnávateľ od decembra r. 2014 do apríla r. 2021 vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 17.016,82 €. Celková suma, ktorú žalobca uhradil v exekučnom konaní EX 3058/2014 odo dňa zániku manželstva (1.12.2016) sa rovná sume 14.795,93 € (zrážka zo mzdy na konci roku 2016, po rozvode manželstva predstavuje sumu vo výške 800 €). Žalobca mal za to, že žalovaná tým, že za ňu plnil v záujme vyhnúť sa tomu, aby sa zbytočne navýšil predmet spoločného záväzku jeho včasným neuhradením, neoprávnene a bezdôvodne sa obohatila na jeho úkor vo výške tej polovice dlhu, ktorú mala zaplatiť. Polovica dlhu, ktorú zaplatil namiesto žalovanej odo dňa zániku manželstva k podaniu žaloby sa rovná sume 7.397,96 €. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 6C/620/1987 zo dňa 9.10.1987, publikovaného aj v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 22/91, v ktorom súd dospel k záveru, že „ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, že je ustanovené v § 149/4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovičku) sa môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.“
3. Právne vec posúdil podľa § 148, § 149 ods. 3, 4, § 150, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 1, 2 OZ zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). v spojení s § 3 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. Zároveň aplikoval procesné ustanovenia, a to § 149, § 450 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, 3, § 154, § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
4. Poukázal na to, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obidvaja manželia spoločne a nerozdielne, hovoríme o solidárnom dlhu oboch manželov. Súd mal za to, že rozsudkom Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 5C/43/2018-166 zo dňa 3.6.2020 nedošlo k vyporiadaniu dlhov strán sporu a k vyporiadaniu BSM vrátene ich dlhov došlo až márnym uplynutím trojročnej lehoty, uplynutím ktorej platí fikcia vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ. Keďže v danom prípade mal za to, že k vyporiadaniu BSM došlo uplynutím trojročnej lehoty súd prvej inštancie konštatoval, že spoločné pohľadávky (správne spoločné dlhy- poznámka odvolacieho súdu) manželov, ktoré vznikli počas trvania manželstva sú v podielovom spoluvlastníctve s tým, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
5. Vychádzal z úvahy, že bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil.
6. Ak sa niektorý z manželov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu podľa § 150 druhá veta OZ.
7. Súd uzavrel, že žalobca sa v tomto spore domáha od žalovanej solidárnej náhrady toho, čo z výlučných prostriedkov uhradil na spoločný dlh vzniknutý za trvania ich manželstva, konkrétne sa domáha zaplatenia sumy 7.397,96 € s príslušenstvom. Táto suma predstavuje polovicu sumy, ktorú za obdobie od zániku manželstva t.j. 1.12.2016 do podania žaloby uhradil súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní EX 3058/2014. Vzhľadom na to, že žalovaná nepoprela tvrdené skutočnosti ohľadom
splatenia spoločnej pohľadávky (správne spoločného dlhu- poznámka odvolacieho súdu) žalobcom, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
8. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 25.5.2021 bola vo výške 0 %. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.397,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.397,96 € od 25.5.2021 (odo dňa podania žaloby) do zaplatenia.
9. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11.1. Žalovaná v odvolaní vzniesla námietku premlčania majúc za to, že časť istiny vo výške plnenia žalobcom od 1.12.2016 do 25.5.2019 je premlčaná, v ktorej časti žiadala žalobu zamietnuť. Citovala ust. § 107 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade má žalobca podľa žalovanej právo regresu voči nej ako spoludlžníkovi v zmysle § 511 ods. 3 OZ, keďže sa jedná o solidárny záväzok žalobcu a žalobkyne priznaný súdom na základe exekučného titulu, v zmysle ktorého plnil sám žalobca. Ďalej poukázala na to, že právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, avšak toto sa nevzťahuje na vydanie bezdôvodného obohatenia voči dlžníkovi pri uplatnení regresu, ktoré právo sa premlčuje za 2 roky v zmysle § 107 OZ. Solidárny spoludlžník si mal svoje právo „strážiť“ a mal žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia skôr, než sa premlčalo. Jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané za obdobie 2 roky pred podaním žaloby na súde. 11.2. Žalovaná má za to, že námietka premlčania práva je námietkou právnou, a teda sa ňou neuplatňuje taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Poukázala na komentár Občianskeho zákonníka IURA EDITION, s.r.o. autora A. D. a kol. z roku 2008, na základe ktorého zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 OZ) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Rovnako poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/120/2009, v zmysle ktorého námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. 11.3. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP vzhliadla v porušení jej práv, ku ktorým došlo tým, že právnemu zástupcovi žalovanej udelila plnú moc dňa 10.3.2022, teda jeden deň pred konaním prvého pojednávania, a teda jej právny zástupca nemal dostatok času sa pripraviť na pojednávanie, čo je uvedené aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.3.2022 na strane 2. Súd teda nedodržal základnú lehotu prípravy advokáta na pojednávanie, čo je v rozpore so zásadou rovnosti a základného práva strany sporu na spravodlivý súdny proces. Žalovaná ďalej uviedla, že sa dlhodobo zdržuje v Rakúskej republike, poštu vyberá jej mama, a preto skutočnosti, na ktoré poukázal súd (že vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej doručené dňa 16.11.2021 a predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 28.1.2022), nemôžu byť predmetom sudcovskej koncentrácie. 11.4. Žalovaná rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nezrozumiteľný, ktorý nespĺňa základnú požiadavku odôvodnenia rozhodnutia.
12.1. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný, vecne správny, ktorý je dostatočne a presvedčivo odôvodnený a s podaným odvolaním nesúhlasí, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
12.2. K vznesenej námietke premlčania (v odvolaní) poukázal na ust. § 149 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého námietka premlčania predstavuje hmotnoprávnu námietku má za to, že na túto námietku nemožno prihliadať. Zdôraznil, že žalovanej absolútne nič nebránilo (a netvrdí to ani žalovaná v odvolaní), aby si svoju hmotnoprávnu námietku uplatnila riadne a včas, či už v odpore alebo počas konania pred súdom prvej inštancie, či už písomne alebo na pojednávaní konanom dňa 11.3.2022, čo sa ale nestalo. Poukázal na ust. § 153 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, zároveň na zákonnú koncentráciu konania v zmysle § 154 CSP. Ďalej zdôraznil, že na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní prihliadať (použiť ich) iba v prípadoch uvedených v § 366 CSP, avšak ani odvolateľka netvrdí, že by boli dané podmienky predpokladané zákonom. Ide teda o procesne neprípustné novoty v odvolacom konaní, preto nie je možné prihliadať k uvedeným tvrdeniam žalovanej. 12.3. Pokiaľ žalovaná poukazuje na rozhodnutie NS SR, tak žalobca zdôraznil, že sa jedná o uznesenie, ktorého vychádzalo z iných právnych predpisov, keďže s účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný právny predpis na území SR, a to Civilný sporový poriadok. 12.4. Žalobca zároveň uviedol, že aj v prípade, ak by bolo možné na námietku premlčania prihliadnuť, nemohla by obstáť, nakoľko v danom prípade nárok nie je premlčaný, v ktorej súvislosti poukázal na konanie o vyporiadaní BSM, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 5C/43/2018, v ktorom taktiež vyzval žalovanú, aby sa podieľala na splácaní spoločného dlhu. 12.5. K žalovanou namietanému porušeniu jej práva nedodržaním lehoty na prípravu pojednávania jej právneho zástupcu žalobca zdôraznil, kedy bolo doručené jeho vyjadrenie žalovanej (16.11.2021), ku ktorému sa nevyjadrila a následne, kedy jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie (28.1.2022), t.j. vtedy bola predvolaná na termín vytýčený na deň 11.3.2022. Zdôraznil, že teda žalovaná približne od novembra 2021 vedela o tom, že vec je postúpená príslušnému súdu na prejednanie a rozhodnutie, taktiež s časovým predstihom mala vedomosť o pojednávaní, mala tak dostatok času a možností na prípravu nariadeného pojednávania a žiadna objektívna skutočnosť jej nebránila v tom, aby udelila plnú moc svojmu právnemu zástupcovi tak, aby aj jej právny zástupca mal dostatok času pripraviť sa na pojednávanie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 178 ods. 2 CSP a zdôraznil, že v danom prípade bolo predvolanie na pojednávanie žalovanej doručené viac ako mesiac pred nariadeným termínom pojednávania, teda zákonom stanovená lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná. 12.6. K tvrdeniam žalovanej o tom, že sa zdržiava v zahraničí, žalobca vyjadril názor, že táto skutočnosť podľa neho nemôže vylúčiť aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania a zároveň zdôraznil, že v konaní o vyporiadanie BSM vedela udeliť plnú moc svojmu právnemu zástupcovi riadne a včas. Opakovane zdôraznil, že žalovaná v odvolaní neuvádza ani nepreukazuje žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by jej neumožnila udeliť plnú moc svojmu právnemu zástupcovi od 28.1.2022 do 11.3.2022. Zároveň má za to, že mala možnosť požiadať o odročenie pojednávania s tým, že mala povinnosť dôvod na odročenie pojednávania oznámiť bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela, o čom bola aj poučená. 12.7. Podľa žalobcu odvolacia námietka žalovanej iba svedčí o tom, že žalovaná sa aktívne nezaujímala o ochranu a výkon svojich práv, preto jej postup je v rozpore i so zásadou, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. práva patria len bdelým. Napokon žalobca zdôraznil, že nie každý procesný postup zakladá spôsobilý odvolací dôvod, ale len taký, pre ktorý došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo v danom prípade nebolo ani len v teoretickej rovine naplnené.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. júna 2023 o 09.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 6.6.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
16. Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod nebol naplnený.
18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
19. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
20. V prejednávanej veci žalovaná vzhliadla porušenie práva na spravodlivý proces, a teda naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, v tej skutočnosti, že jej právny zástupca nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie.
21. Z obsahu spisu je zrejmé, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 19Up/786/2021-24 zo dňa 10. júna 2021 bol žalovanej doručený 31.8.2021 a žalovaná dňa 16.9.2021 podala na poštovú prepravu odpor (doručený súdu dňa 17.9.2021).
22. Z obsahu spisu zároveň vplýva, že po postúpení veci Okresnému súdu Rožňava bolo žalovanej doručené dňa 14.10.2021 upovedomenie o postúpení veci spolu s vyjadrením žalobcu k odporu. Následne bolo žalovanej dňa 16.11.2021 doručené uznesenie obsahujúce výzvu na vyjadrenie v lehote 15 dní a uvedenie svojich tvrdení a označenie dôkazov v predmetnej veci. Žalovaná sa k veci nevyjadrila.
23. Nie je sporným, že predvolanie na termín pojednávania vytýčený na deň 11.3.2022 bolo žalovanej doručené dňa 28.1.2022. Rovnako nie je sporným (uvádza to aj samotná žalovaná v odvolaní), že plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi udelila deň pred pojednávaním konaným dňa 11.3.2022, t.j. dňa 10.3.2022 (viď č.l. 64 spisu).
24. Podľa § 178 ods. 1, 2 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolaná, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
25. V danom prípade je teda zrejmé, že v čase nariadenia súdneho pojednávania a doručovania predvolania stranám žalovaná ešte nebola zastúpená v konaní právnym zástupcom (neudelila plnomocenstvo žiadnemu právnemu zástupcovi a ani túto skutočnosť neoznámila súdu), teda súd prvej inštancie doručoval predvolanie na pojednávanie priamo žalovanej. Takéto predvolanie bolo žalovanej doručené včas a bola dodržaná lehota na prípravu pojednávania (čas na prípravu činil 41 dní). Súd nemohol predvolanie doručiť právnemu zástupcovi žalovanej, keďže v čase nariadenia pojednávania žalovaná nemala právneho zástupcu. Nemohlo preto zo strany súdu dôjsť k porušeniu práva na primeranú lehotu na prípravu pojednávania u právneho zástupcu.
26. Žalovaná mala dostatok času nielen na prípravu pojednávania, ale aj na uskutočnenie úkonov potrebných na to, aby mohla svoje práva v konaní hájiť dostatočne, vrátane dostatku času na to, aby si zvolila právneho zástupcu včas. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neporušil svoje povinnosti, keďže riadne a včas predvolal žalovanú. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ teda nebol naplnený.
27. Žalovaná v odvolaní zároveň vzniesla námietku premlčania, ku ktorej však nebolo možné prihliadať s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o hmotnoprávnu námietku, ktorú bolo potrebné uplatniť pred súdom prvej inštancie a neboli preukázané dôvody, za ktorých by bolo možné v zmysle § 366 CSP prihliadnuť.
28. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
29. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
30. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
21. Na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania Civilný sporový poriadok zdôraznil princíp kontradiktórnosti a zakotvil procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany. Nesplnenie povinnosti predložiť tieto prostriedky riadne a včas je sankcionované stratou sporu.
32. Námietka premlčania, ktorá spôsobuje oslabenie práva protistrany, je jednoznačne hmotnoprávnou námietkou, a teda patrí k prostriedkom procesnej obrany, ktoré bola žalovaná povinná uplatniť včas, avšak žalovaná ju uplatnila až po rozhodnutí súdom prvej inštancie.
33. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
34. Z § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Strana môže v odvolaní uplatniť iba také nové skutočnosti a dôkazy, ktoré možno zaradiť medzi vyššie uvedené (tak ako to vyplýva z § 366 CSP). V danom prípade žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré jej bránili uplatniť námietku premlčania v konaní pred súdom prvej inštancie.
35. Žalovaná v danom prípade bola nečinná (nereagovala na výzvu súdu na vyjadrenie a predloženie svojich tvrdení a dôkazov na ich preukázanie) napriek tomu, že v uznesení, ktorým ju súd prvej inštancie vyzval na vyjadrenie a prednesenie prostriedkov jej obrany, bola zároveň poučená o následkoch v zmysle § 153 a § 149 CSP vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii, ako aj v zmysle § 154 CSP vo vzťahu k zákonnej koncentrácii (t.j. bola poučená o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí).
36. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná to, čo namieta v podanom odvolaní- premlčanie nároku, mohla použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne akceptovateľné skutočnosti, ktoré by jej bránili uplatniť námietky uvedené v odvolaní už v konaní pred súdom prvej inštancie.
37. V danom prípade niet žiadneho objektívneho dôvodu, pre ktorý by žalovaná nemohla uplatniť obranu spočívajúcu vo vznesení námietky premlčania už v konaní na súde prvej inštancie s poukazom na to, že žalovaná až do momentu podania odvolania v predmetnej veci bola v konaní absolútne pasívna. Za akceptovateľný dôvod nemožno považovať žalovanou uvádzanú skutočnosť, že sa dlhodobo zdržuje v Rakúskej republike a poštu vyberá jej mama, nakoľko žalovaná mala vedomosť o tomto konaní a bolo jej povinnosťou zabezpečiť riadne preberanie pošty, tak aby sa s ňou mohla oboznámiť, reagovať na výzvy súdu a chrániť svoje práva.
38. Žalovaná tak námietku premlčania, ako prostriedok procesnej obrany, neuplatnila včas, pretože ho uplatnila až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, súčasne bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 366 CSP.
39. Pokiaľ žalovaná poukazuje na rozhodnutie NS SR, odvolací súd poukazuje na to, že sa jedná o uznesenie, ktorého vychádzalo z iných právnych predpisov, keďže s účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný právny predpis na území SR, a to Civilný sporový poriadok.
40. Z tohto dôvodu nebolo možné na túto novotu prihliadať v odvolacom konaní.
41. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 296 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, naopak, v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).