Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-302-2012.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/302/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r. o., Nová 3, Bratislava, IČO: 31 394 515, zast. AK Mikolaj, s. r. o., Košická 56/5590, Bratislava, IČO: 36 855 049, proti žalovanému: BAUMATIC Slovakia, s. r. o., Panenská 34, Bratislava, IČO: 35 877 872, zast. Mgr. Tomášom Čermákom, advokátom, Hodžovo nám. č. 1A, Bratislava, o zaplatenie 1.589,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. 05. 2012 č. k. 24Cb/214/2011-61 takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. 05. 2012 č. k. 24Cb/214/2011-61 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvého stupňa žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.589,84 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 31. 12. 2010 do zaplatenia titulom ceny diela a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 473,67 Eur. V odôvodnení uviedol, že žalovaný si u žalobcu písomnou objednávkou inzercie do časopisu ARCH č. 12/2010 zo dňa 07. 04. 2010 objednal uverejnenie inzercie na štvrtej strane obálky časopisu s termínom dodania podkladov do 03. 11. 2010 za cenu 1.336,- Eur bez DPH. Predmetnú objednávku podpísala za žalovaného pani P., ktorá bola v období od 20. 11. 2009 do 25. 05. 2011 konateľkou žalovaného, pričom v mene spoločnosti mohli konať vždy aspoň dvaja konatelia spoločne. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že žalobca predmet zmluvy v súlade s objednávkou zo dňa 07. 04. 2010 splnil a dohodnutú cenu inzercie vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1130442 vystavenou na sumu 1.589,84 Eur (1.336,- Eur a DPH 253,84 Eur) splatnou dňa 30. 12. 2010. Žalovaný namietal neplatnosť dohody o plnomocenstve zo dňa 30. 10. 2009, ktorou žalovaný splnomocnil pani P. na právne úkony bez obmedzenia. Dôvod neplatnosti dohody o plnomocenstve videl žalovaný v tom, že táto dohoda bola uzavretá v čase, keď bola pani P. konateľkou spoločnosti žalovaného a teda išlo z dôvodu obchádzania zákona o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež namietal nedostatok pasívnej legitimácie v spore, keď pasívne vecne legitimovaným účastníkom sporu bola podľa jeho názoru pani P..
Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, ktorú v mene žalovaného ako splnomocnená osoba uzavrela p. P., a to na základe platnej dohody o plnomocenstve zo dňa 30. 10. 2009. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného o absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve,
pretože vykonávanie funkcie konateľa spoločnosti p. P. nespochybňuje platnosť predmetnej dohody o plnomocenstve. Rovnakým spôsobom mohli konatelia žalovaného splnomocniť akúkoľvek tretiu osobu bez priamych väzieb na orgány spoločnosti. Žiaden z účastníkov konania netvrdil ani nepreukázal, že by plnomocenstvo udelené pani P. bolo vypovedané alebo odvolané. Dohodnutý predmet plnenia bol zo strany žalobcu riadne vykonaný, a to za súčinnosti žalovaného, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela spolu s príslušenstvom v zákonnej výške. Prvostupňový súd nakoniec ustálil, že predmet diela bol jednoznačne poskytnutý v prospech žalovanej spoločnosti a nie v prospech p. P.. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne zdôvodnil ust. § 22, § 23, § 31 ods. 4, § 32 ods. 2, § 34 a § 39 Občianskeho zákonníka a ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 473,67 Eur pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 95,- Eur a trov jeho právneho zastúpenia vo výške 378,67 Eur za 4 úkony právnej pomoci v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. a daň z pridanej hodnoty, ktoré v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. nesprávnym právnym posúdením veci a arbitrárnosťou rozsudku a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie nedostatočnou a nepresvedčivou argumentáciou súdu prvého stupňa o platnosti dohody o plnomocenstve, keď tento konštatoval, že dvaja konatelia splnomocnili p. P. v súlade so zápisom do obchodného registra. Podľa žalovaného súd prvého stupňa sa opomenul vyjadriť k jeho argumentácii o obchádzaní vôle spoločníkov v súvislosti so splnomocnením p. P.. Žalovaný ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutiach Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/09, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1082/2005 a Vrchního súdu v Prahe sp. zn. 11 Cmo 245/97, čím jeho rozhodnutie trpí nedostatkom odôvodnenia, je nepreskúmateľné a predstavuje porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný mal za to, že dohoda o plnomocenstve obchádza ust. § 133 Obchodného zákonníka a ako taká je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný uviedol, že neaplikáciou správnych právnych noriem § 133 Obchodného zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil. Žalovaný preto nepovažuje spornú objednávku za zadanú spôsobom, ktorý sa vyžaduje na konanie v mene žalovaného, teda podpísanú aspoň dvomi konateľmi žalovaného a tento úkon nebol ani následne schválený ďalším konateľom žalovaného, preto ide o absolútne neplatný právny úkon. Nakoniec namietal, že na objednávke absentuje údaj o tom, že p. P. konala ako zástupkyňa žalovaného na základe plnej moci.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Poukázal na dlhodobosť obchodného vzťahu účastníkov, keď z počtu 11 žalobcom vystavených faktúr, bolo 10 faktúr v celkovej sume 20.436,- Eur uhradených. Žalovaný vždy poskytoval k jednotlivým inzerciám litografie, teda žalobca by bez súčinnosti žalovaného nemohol inzerciu zrealizovať. Dohodu o plnomocenstve zo dňa 30. 10. 2009 považuje žalobca za platný právny úkon, keď konatelia odporcu touto dohodou riešili situáciu, že na území SR sa zdržuje z nich len p. P.. Objednávka na rok 2010 bola datovaná dňom 07. 04. 2010, po tomto termíne bolo vystavených päť faktúr, pričom štyri z nich boli aj žalovaným uhradené. Žalobca mal za to, že úhradou faktúr žalovaný nekonvalidoval len dané konkrétne inzercie, ale celú objednávku. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu a obranu žalovaného považoval za dôvodnú, navrhol žalobca priznať mu žalobou uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal inzerciu, pričom právny úkon za spoločnosť žalovaného uskutočnila na základe dohody o plnomocenstve p. P.. Žalobca pre žalovaného realizoval počas roku 2010 v zmysle objednávky inzerciu, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné, pričom faktúru, ktorou bola vyúčtovaná cena naposledy uverejnenej inzercie žalovaný neuhradil s odôvodnením, že objednávka je neplatný právny úkon, pretože absolútne neplatnou je dohoda o plnomocenstve pre obchádzanie zákona. Žalovaný poukazoval vo svojich dôvodoch na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/09, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1082/2005 a Vrchního súdu v Prahe sp. zn. 11 Cmo 245/97. Odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za dôvodné. Odvolací súd má za to, že odkaz žalovaného na uvedené rozhodnutia českých súdov je vzhľadom na odlišnú právnu úpravu ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka nedôvodný. Predmetná judikatúra vychádza z odlišnej právnej úpravy, ktorá je kogentná a upravuje výslovne osobnú povahu záväzku k výkonu funkcie štatutárneho orgánu.
Oprávnenie konateľa vystupovať v mene spoločnosti je neobmedzené a navonok aj neobmedziteľné. Obchodný zákonník síce v ust. § 133 ods. 3 pripúšťa možnosť obmedziť konateľské oprávnenia na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, resp. priamo v spoločenskej zmluve (napr. umožnením konateľovi samostatne zaväzovať spoločnosť do určitej sumy a nad tento limit vždy len s ďalšími konateľmi spoločnosti spoločne), avšak priamo vylučuje účinnosť takýchto obmedzení k tretím osobám. Rovnako to potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 45/1995. Konanie konateľa spoločnosť zaväzuje bez ohľadu na to, či tu takéto obmedzenie je alebo nie. Obmedzenie konateľa teda nemá žiadne právne dôsledky pre platnosť a účinnosť právnych úkonov uskutočnených konateľom nad rámec obmedzenia.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako rozsudok vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, v hodnote úkonu 71,37 Eur, paušálna náhrada uplatnená žalobcom za rok 2012 vo výške 7,63 Eur a 20 % DPH vo výške 15,80 Eur, celkom 94,80 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.