Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/302/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r. o., Nová 3, Bratislava, IČO: 31 394 515, zast. AK Mikolaj, s. r. o., Košická 56/5590, Bratislava, IČO: 36 855 049, proti žalovanému: BAUMATIC Slovakia, s. r. o., Panenská 34, Bratislava, IČO: 35 877 872, zast. Mgr. Tomášom Čermákom, advokátom, Hodžovo nám. č. 1A, Bratislava, o zaplatenie 1.589,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. 05. 2012 č. k. -61 takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. 05. 2012 č. k. -61 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvého stupňa žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.589,84 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 31. 12. 2010 do zaplatenia titulom ceny diela a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 473,67 Eur. V odôvodnení uviedol, že žalovaný si u žalobcu písomnou objednávkou inzercie do časopisu ARCH č. 12/2010 zo dňa 07. 04. 2010 objednal uverejnenie inzercie na štvrtej strane obálky časopisu s termínom dodania podkladov do 03. 11. 2010 za cenu 1.336,- Eur bez DPH. Predmetnú objednávku podpísala za žalovaného pani P., ktorá bola v období od 20. 11. 2009 do 25. 05. 2011 konateľkou žalovaného, pričom v mene spoločnosti mohli konať vždy aspoň dvaja konatelia spoločne. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že žalobca predmet zmluvy v súlade s objednávkou zo dňa 07. 04. 2010 splnil a dohodnutú cenu inzercie vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1130442 vystavenou na sumu 1.589,84 Eur (1.336,- Eur a DPH 253,84 Eur) splatnou dňa 30. 12. 2010. Žalovaný namietal neplatnosť dohody o plnomocenstve zo dňa 30. 10. 2009, ktorou žalovaný splnomocnil pani P. na právne úkony bez obmedzenia. Dôvod neplatnosti dohody o plnomocenstve videl žalovaný v tom, že táto dohoda bola uzavretá v čase, keď bola pani P. konateľkou spoločnosti žalovaného a teda išlo z dôvodu obchádzania zákona o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. . Žalovaný tiež namietal nedostatok pasívnej legitimácie v spore, keď pasívne vecne legitimovaným účastníkom sporu bola podľa jeho názoru pani P..

Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o dielo v zmysle , ktorú v mene žalovaného ako splnomocnená osoba uzavrela p. P., a to na základe platnej dohody o plnomocenstve zo dňa 30. 10. 2009. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného o absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve,

pretože vykonávanie funkcie konateľa spoločnosti p. P. nespochybňuje platnosť predmetnej dohody o plnomocenstve. Rovnakým spôsobom mohli konatelia žalovaného splnomocniť akúkoľvek tretiu osobu bez priamych väzieb na orgány spoločnosti. Žiaden z účastníkov konania netvrdil ani nepreukázal, že by plnomocenstvo udelené pani P. bolo vypovedané alebo odvolané. Dohodnutý predmet plnenia bol zo strany žalobcu riadne vykonaný, a to za súčinnosti žalovaného, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela spolu s príslušenstvom v zákonnej výške. Prvostupňový súd nakoniec ustálil, že predmet diela bol jednoznačne poskytnutý v prospech žalovanej spoločnosti a nie v prospech p. P.. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne zdôvodnil ust. , , , , a a ust. a nasl. .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 473, Eur pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 95,- Eur a trov jeho právneho zastúpenia vo výške 378,67 Eur za 4 úkony právnej pomoci v súlade s vyhl. č. a daň z pridanej hodnoty, ktoré v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil ust. , nesprávnym právnym posúdením veci a arbitrárnosťou rozsudku a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie nedostatočnou a nepresvedčivou argumentáciou súdu prvého stupňa o platnosti dohody o plnomocenstve, keď tento konštatoval, že dvaja konatelia splnomocnili p. P. v súlade so zápisom do obchodného registra. Podľa žalovaného súd prvého stupňa sa opomenul vyjadriť k jeho argumentácii o obchádzaní vôle spoločníkov v súvislosti so splnomocnením p. P.. Žalovaný ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutiach Ústavného súdu SR sp. zn. , Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a Vrchního súdu v Prahe sp. zn. , čím jeho rozhodnutie trpí nedostatkom odôvodnenia, je nepreskúmateľné a predstavuje porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný mal za to, že dohoda o plnomocenstve obchádza ust. a ako taká je podľa ust. absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný uviedol, že neaplikáciou správnych právnych noriem a prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil. Žalovaný preto nepovažuje spornú objednávku za zadanú spôsobom, ktorý sa vyžaduje na konanie v mene žalovaného, teda podpísanú aspoň dvomi konateľmi žalovaného a tento úkon nebol ani následne schválený ďalším konateľom žalovaného, preto ide o absolútne neplatný právny úkon. Nakoniec namietal, že na objednávke absentuje údaj o tom, že p. P. konala ako zástupkyňa žalovaného na základe plnej moci.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Poukázal na dlhodobosť obchodného vzťahu účastníkov, keď z počtu 11 žalobcom vystavených faktúr, bolo 10 faktúr v celkovej sume 20.436,- Eur uhradených. Žalovaný vždy poskytoval k jednotlivým inzerciám litografie, teda žalobca by bez súčinnosti žalovaného nemohol inzerciu zrealizovať. Dohodu o plnomocenstve zo dňa 30. 10. 2009 považuje žalobca za platný právny úkon, keď konatelia odporcu touto dohodou riešili situáciu, že na území SR sa zdržuje z nich len p. P.. Objednávka na rok 2010 bola datovaná dňom 07. 04. 2010, po tomto termíne bolo vystavených päť faktúr, pričom štyri z nich boli aj žalovaným uhradené. Žalobca mal za to, že úhradou faktúr žalovaný nekonvalidoval len dané konkrétne inzercie, ale celú objednávku. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu a obranu žalovaného považoval za dôvodnú, navrhol žalobca priznať mu žalobou uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa , prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal inzerciu, pričom právny úkon za spoločnosť žalovaného uskutočnila na základe dohody o plnomocenstve p. P.. Žalobca pre žalovaného realizoval počas roku 2010 v zmysle objednávky inzerciu, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné, pričom faktúru, ktorou bola vyúčtovaná cena naposledy uverejnenej inzercie žalovaný neuhradil s odôvodnením, že objednávka je neplatný právny úkon, pretože absolútne neplatnou je dohoda o plnomocenstve pre obchádzanie zákona. Žalovaný poukazoval vo svojich dôvodoch na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a Vrchního súdu v Prahe sp. zn. . Odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za dôvodné. Odvolací súd má za to, že odkaz žalovaného na uvedené rozhodnutia českých súdov je vzhľadom na odlišnú právnu úpravu ust. nedôvodný. Predmetná judikatúra vychádza z odlišnej právnej úpravy, ktorá je kogentná a upravuje výslovne osobnú povahu záväzku k výkonu funkcie štatutárneho orgánu.

Oprávnenie konateľa vystupovať v mene spoločnosti je neobmedzené a navonok aj neobmedziteľné. síce v ust. pripúšťa možnosť obmedziť konateľské oprávnenia na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, resp. priamo v spoločenskej zmluve (napr. umožnením konateľovi samostatne zaväzovať spoločnosť do určitej sumy a nad tento limit vždy len s ďalšími konateľmi spoločnosti spoločne), avšak priamo vylučuje účinnosť takýchto obmedzení k tretím osobám. Rovnako to potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 45/1995. Konanie konateľa spoločnosť zaväzuje bez ohľadu na to, či tu takéto obmedzenie je alebo nie. Obmedzenie konateľa teda nemá žiadne právne dôsledky pre platnosť a účinnosť právnych úkonov uskutočnených konateľom nad rámec obmedzenia.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako rozsudok vecne správny potvrdil podľa ust. ,

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyhl. č. za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, v hodnote úkonu 71,37 Eur, paušálna náhrada uplatnená žalobcom za rok 2012 vo výške 7,63 Eur a 20 % DPH vo výške 15,80 Eur, celkom 94,80 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.